Novinka: Na preklady reči aj textu

Meta uvádza multimodálny model umelej inteligencie (AI) na prekladanie reči aj textu. SeamlessM4T je podľa nej prvý viacjazyčný multimodálny model prekladu a transkripcie AI typu všetko v jednom. Dokáže vykonávať preklady reči na text, reči na reč, textu na reč aj textu na text až pre 100 jazykov v závislosti od úlohy. Jednotný systémový prístup znižuje chyby a oneskorenia, čím zvyšuje efektivitu a kvalitu procesu prekladu. To umožňuje ľuďom, ktorí hovoria rôznymi jazykmi komunikovať medzi sebou efektívnejšie.

SeamlessM4T konkrétne podporuje: 

• Rozpoznávanie reči pre takmer 100 jazykov.
• Preklad reči do textu pre takmer 100 vstupných a výstupných jazykov.
• Preklad reči do reči s podporou takmer 100 vstupných jazykov a 36 výstupných jazykov (vrátane angličtiny).
• Preklad textu do textu pre takmer 100 jazykov.
• Preklad textu na reč s podporou takmer 100 vstupných jazykov a 35 (vrátane angličtiny) výstupných jazykov.

V súlade s prístupom spoločnosti otvorenej vedy verejne sprístupňuje SeamlessM4T na základe výskumnej licencie pre výskumníkov a vývojárov. Zverejnila tiež metadáta SeamlessAlign, doteraz najväčšieho otvoreného multimodálneho prekladového súboru údajov s 270.000 hodinami vydolovaných zarovnaní reči a textu.

Umelá inteligencia: Hrozba pre ženy

Nová štúdia Medzinárodnej organizácie práce (ILO) tvrdí, že väčšina pracovných miest a odvetví je len čiastočne vystavená automatizácii a je pravdepodobnejšie, že bude doplnená, a nie nahradená najnovšou vlnou generatívnej AI, ako napr. chatGPT. Najviac ohrozeniu je administratíva. Potenciálne účinky generatívnej AI sa teda budú u mužov a žien výrazne líšiť, pričom automatizácia potenciálne ovplyvňuje viac ako dvojnásobný podiel zamestnanosti žien. V krajinách s nižšími príjmami sa niektoré úradnícke pracovné miesta nemusia nikdy objaviť.

Celosvetová štúdia dokumentuje výrazné rozdiely v účinkoch na krajiny na rôznych úrovniach rozvoja, ktoré súvisia so súčasnými ekonomickými štruktúrami a existujúcimi technologickými medzerami. Zistilo sa, že 5,5 percenta celkovej zamestnanosti v krajinách s vysokými príjmami je potenciálne vystavených automatizačným účinkom technológie, zatiaľčo v krajinách s nízkymi príjmami sa riziko automatizácie týka len asi 0,4 percenta zamestnanosti. Na druhej strane, potenciál na rozširovanie je medzi krajinami takmer rovnaký, čo naznačuje, že so správnymi politikami by táto nová vlna technologickej transformácie mohla poskytnúť rozvojovým krajinám dôležité výhody.

Sociálno-ekonomické dopady generatívnej AI budú do značnej miery závisieť od toho, ako sa riadi jej šírenie. Je potrebné navrhnúť politiky, ktoré podporujú riadny, spravodlivý a konzultačný prechod. Hlas pracovníkov, odborná príprava zručností a primeraná sociálna ochrana budú kľúčom k zvládnutiu prechodu. V opačnom prípade hrozí, že z novej technológie bude profitovať len niekoľko dobre pripravených krajín a účastníkov trhu. Autori poznamenávajú, že výsledky technologického prechodu nie sú vopred určené. Sú to ľudia, ktorí stoja za rozhodnutím začleniť takéto technológie a sú to ľudia, ktorí musia riadiť proces prechodu.

Trend: Digitalizácia finančných služieb

Digitalizácia bankovníctva je čím ďalej prístupnejšia a internetové bankovníctvo v mobile je iba začiatok. Aktualizovaná smernica open banking PSD2 (Payment Services Directive) z roku 2018 výrazne podporila rozvoj fintech ekosystému. Napriek tomu máme stále na Slovensku v digitalizácii finančných produktov značné rezervy.

Na Slovensku upravuje pravidlá prílivu nových finančných subjektov zákon o finančnom spotredkovaní. Ten je však podľa Erika Čebíka príliš benevolentný voči finančným sprostredkovateľom, a to najmä v oblasti požadovaného vzdelania a preukázanej odbornej spôsobilosti. To môže viest k negatívnemu ovplyvňovaniu klientov finančnými poradcami, ktorý v ranom kapitalizme na Slovensku nebol ničím výnimočným. Aj tu sa situácia mení a trh rastie. Práve digitalizácia, napríklad v oblasti obstarávania či schvaľovania niektorých finančných produktov, dokáže vytvoriť zdravé a transparentné konkurenčné prostredie, kde klienti dokážu ľahko porovnať a zvoliť želané finančné produkty on-line podľa svojich vlastných preferencií.

Vznik inovatívnych finančných služieb je dnes vo svete podporovaný chráneným prostredím regulátorov, ktoré nové finančné produkty dokážu preverovať. Na Slovensku je to napríklad platforma NBS Sandbox, ktorá umožňuje prostredníctvom konzultácií s NBS prispôsobiť finančné inovácie v súlade s reguláciou a prakticky ich otestovať na slovenskom finančnom trhu. Prax ukazuje, že za celú jej históriu tam bol prihlásený jeden projekt. Súčasné inovácie v oblasti fintechu umožňujú vytváranie a poskytovanie rôznorodých finančných produktov a služieb prostredníctvom digitálnych platforiem a mobilných aplikácií. Týmto spôsobom je možné zlepšiť prístup k hypotékam, pôžičkám, investičným nástrojom a ďalším finančným nástrojom bez potreby fyzickej návštevy banky. „Je potrebné vytvoriť väčšiu technologickú infraštruktúru v rámci digitálnej občianskej identity. Dnes ovplyvňuje množstvo našich procesov KYC, teda predpisy vo finančných službách, ktoré vyžadujú overenie identity zákazníka. V praxi to tak na Slovensku stále znamená nutnosť fyzickej prítomnosti pri podpise zmlúv, hypotéky či iných služieb. To zaberá množstvo energie, času a na konci dňa aj prostriedkov. Bude prínosné, ak rámec trhu finančných služieb vytvorí podmienky, v ktorých bude užívateľ na prvom mieste a v ktorom sa presadia subjekty, ktoré budú neustále inovať a zvyšovať pridanú hodnotu pre svojich klientov, " uzatvára M. Porvažník.

SR: e-Government v nedohľadne

Podľa Národného kontrolného úradu má iba 5 % Slovákov (fyzických osôb) aktivovanú elektronickú schránku pre obojsmernú komunikáciu s verejnou správou. Dodržiavanie zákona o e-Governmente slovenskými obcami a mestami zostáva naďalej skôr výnimkou. Ako orgány verejnej moci majú pritom povinnosť už od 1.11.2016 vykonávať verejnú moc elektronicky, teda aj správa úradných dokumentov (rozhodnutí) obcí a miest v rámci vlastných aj prenesených kompetencií má reflektovať povinnosti vyplývajúce z povinnej elektronizácie výkonu verejnej moci.

Výsledky kontroly NKÚ (14 miest a 11 obcí, kontrolovaným obdobím boli roky 2017 až 2022):

1. Elektronizácia systému úradných dokumentov (rozhodnutí) priniesla povinnosť tlačiť tisíce listov papiera naviac. Ak bolo jedným z cieľov informatizácie verejnej správy procesy zrýchliť a zlepšiť, tak tento cieľ sa momentálne míňa účinku.

2. Elektronizácia úradných dokumentov u vlastných kompetencií (miestne dane a poplatky) je na vyššej úrovni než pri prenesenom výkone štátnej správy.

3. Rozhodnutia nie sú vytvárané ako elektronické úradné dokumenty. Tým je ohrozené plnenie „jedenkrát a dosť“ pre oblasť dokumentov.

4. Zákon o e-Governmente sa dlhodobo porušuje a nikomu to nevadí. Porušovanie zákona v konečnom dôsledku samospráve šetrí čas aj peniaze.

5. Formuláre pre elektronické podania nemali publikované ani väčšie mestá. Pre porovnanie, obce v DCOM ich mali desiatky. Ide o jeden z najčastejšie pomenovávaných problémov e-Governmentu.

6. Mnoho štatutárov obcí a miest považuje vlastnoručný podpis za jediný plnohodnotný spôsob autorizácie dokumentov. Obce a mestá nevedia, že rozhodnutia musia vytvárať a autorizovať elektronicky.

7. MŠVVŠ SR usmerňovalo školy a škôlky, že nemusia uplatňovať legislatívu „z technických dôvodov.“ Usmernenie vytvorilo predpoklad dlhodobej výnimky a obchádzania zákona.

Preverené obce a mestá vyrubili v rokoch 2017 až 2022 svojimi rozhodnutiami dane a poplatky v celkovej sume viac ako 550 mil. eur. Z tejto sumy bolo 190 mil. eur, teda viac ako tretina, vyrubených rozhodnutiami, ktoré z pohľadu zákona o e-Governmente neboli spravované správne (neboli vyhotovené elektronicky, resp. ako listinné rovnopisy, alebo neboli doručené do aktivovaných elektronických schránok). Štát časť procesov správy elektronických úradných dokumentov preniesol na Slovenskú poštu, ktorá formou tzv. centrálneho úradného doručovania zabezpečuje ich tlač a doručovanie. Táto služba je povinná pre štátne rozpočtové organizácie. Samospráva môže službu využiť, ale za ňu musí uhrádzať poplatok. Samosprávy však pri kontrole uviedli, že finančne je pre nich táto služba nezaujímavá.

Niektoré druhy elektronických úradných dokumentov je samospráva povinná zverejniť na svojej úradnej tabuli. Zákon o e-Governmente uložil povinnosť zverejňovať tieto dokumenty aj na tzv. Centrálnej úradnej elektronickej tabuli.  Nie však vo forme obrázka, pretože sa tým porušujú nielen platné štandardy pre informačné technológie verejnej správy, ale a zároveň sa obmedzuje prístupnosť údajov pre hendikepované osoby.

Reality: Koľko platíme za bývanie

Na kúpu nového bytu s rozlohou 70 m2 potrebujú Slováci v priemere 14,1 hrubých ročných miezd, čo je v porovnaní s predošlým rokom o 1,4 hrubej ročnej mzdy viac. Nadobudnúť vlastný byt je podľa najnovšieho vydania Property Index, ktorý mapuje, ako bývajú Európania a koľko ich to stojí (27 krajín a 76 miest) náročné aj pre Čechov (13 hrubých ročných miezd), ktorí minulý rok skončili na prvom mieste, a Srbov (takmer 12 hrubých ročných miezd), ktorí dva roky po sebe obsadili tretiu priečku. Na opačnej strane rebríčka sa nachádzajú Belgicko a Nórsko, ktorých občania potrebujú na kúpu vlastného bývania menej ako päť hrubých ročných miezd.

Pokiaľ ide európske metropoly, z hľadiska dostupnosti bývania sú na tom najlepšie obyvatelia Osla a Ríma s menej ako 8 priemernými hrubými ročnými mzdami. Bratislava skončila na druhom mieste za najmenej dostupným Amsterdamom a tesne pred treťou Prahou. Na nový štandardný byt potrebujú občania žijúci v slovenskom hlavnom meste 14,6 hrubých ročných miezd. Najdrahším mestom roka 2022 sa stal Tel Aviv (14 740 €/m2). Spolu s týmto izraelským mestom pokorili 10-tisícovú hranicu už len Paríž a Mníchov. Najnižšie priemerné transakčné ceny boli v gréckej Patre (1 056 €/m2) a srbských mestách Niš a Nový Sad, avšak na rozdiel od predchádzajúceho roka ani tri najlacnejšie spomedzi všetkých 76 miest nezaznamenali cenu pod hranicou 1 000 €/m2. Vo veľkých slovenských mestách sa priemerné transakčné ceny nových bytov pohybovali od troch do štyroch tisíc eur za meter štvorcový, pričom najdrahšia je Bratislava (3 965 €/m2), ktorá v rámci medziročnej zmeny zaznamenala nárast o 13,6 %.

Na základe dostupných údajov o cenách nájomného Dublin vytlačil z pozície najdrahšieho európskeho mesta Paríž. Obyvatelia írskej metropoly zaplatia mesačné nájomné vo výške takmer 33 €/m2. Druhé skončilo francúzske hlavné mesto a tretie je Oslo. Na opačnej strane sú bulharské mestá Burgas, Sofia a Varna, kde mesačné nájomné za byt stojí menej ako 5 €/m2. Bratislava sa nachádza približne v polovici rebríčka, minulý rok predstavovalo priemerné mesačné nájomné v hlavnom meste Slovenska 12 €/m2.

Po opätovnom zaradení do publikácie sa najdrahšou krajinou stal Izrael (5 701 €/m2), na druhé miesto sa zaradilo Rakúsko (4 925 €/m2) a tretie skončilo Nemecko (4 800 €/m2). Najlacnejšími krajinami sú Bosna a Hercegovina (1 237 €/m2), Grécko (1 330 €/m2) a Rumunsko (1 417 €/m2). Na Slovensku stúpla priemerná cena na 3 156 €/m2, čo predstavuje medziročnú zmenu vo výške +19,1 %.