Konkurzy: V júli 2023 opäť pokles

V júli tohto roku bolo na Slovensku vyhlásených 16 konkurzov na majetok dlžníkov podnikateľských subjektov a boli povolené 3 reštrukturalizácie. Podľa analýzy spoločnosť CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (CRIF SK) v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, rovnako aj v medziročnom porovnaní s júlom 2022 počet konkurzov klesol o 15,79 percenta (z 19 na 16). V júni nebola povolená žiadna reštrukturalizácia, avšak medziročne počet reštrukturalizácií v júli 2023 vzrástol o 50 percent (z 2 na 3).

„Po raste a stagnácii počtu konkurzov v období marec až máj v nasledujúcich dvoch mesiacoch došlo k ich poklesu, pričom v júli počet konkurzov klesol na najnižšiu úroveň v posledných 27 mesiacov. Dlhodobo platí, že najčastejšie do konkurzu vstupujú podnikateľské subjekty z obchodu, v júli sa k tomuto odvetviu pridali aj ubytovacie a stravovacie služby. Zároveň stále platí skutočnosť, že doteraz nebolo vydané žiadne rozhodnutie o povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácii,“ uviedla Jana Marková. V siedmom mesiaci tohto roka bolo zároveň zastavených 5 konkurzných konaní pre nedostatok majetku (9 v júli 2022) a z rovnakého dôvodu bolo zrušených 18 konkurzov (19 v júli 2022). Zároveň sa začalo 25 nových konkurzných konaní (41 v júli 2022). V priebehu posledných 12 mesiacoch bolo vyhlásených 286 konkurzov, čo je o 5,93 percenta viac než v predchádzajúcom období (270 konkurzov). V období od augusta 2022 do júla 2023 bolo povolených 14 reštrukturalizácií, čo je o 48,15 percenta menej než v období od augusta 2021 do júla 2022 (27 povolených reštrukturalizácií). Od roku 2006 do konca júla 2023 bolo na Slovensku vyhlásených 4.991 konkurzov a bolo povolených 917 reštrukturalizácií  podnikateľských a nepodnikateľských subjektov.

Z hľadiska právnych foriem dlžníkov v júli 2023 bolo všetkých 16 konkurzov (100 percent) vyhlásených na majetok právnických osôb podnikateľov – z toho 12 (75 percent) boli spoločnosti s ručením obmedzeným, tri (18,75 percenta) boli akciové spoločnosti a jedna (6,25 percenta) verejná obchodná spoločnosť. Z troch (100 percent) právnických osôb s povolenou reštrukturalizáciou boli dve ( 66,67 percenta) „eseročky“ a jedna (33,33 percenta) bola „akciovka“. V júli 2023 takmer 70 percent firiem v konkurze zamestnávalo menej ako 10 pracovníkov resp. boli samozamestnávatelia. Najväčším zamestnávateľom s povolenou reštrukturalizáciou je Confal a. s., v ktorej pracovalo 50 – 99 zamestnancov. Tento najväčší recyklátor hliníka na Slovensku, sídliaci v Banskobystrickom kraji, dosahoval obrat od 50 mil. do 150 mil. eur. Najviac konkurzov vyhlásených vo veľkoobchode a maloobchode; oprave motorových vozidiel a motocyklov (4), v ubytovacích a stravovacích službách (3) a v odborných vedeckých a technických činnostiach (2). Firmy s povolenou reštrukturalizáciou pôsobia v priemysle (1), stavebníctve (1) a v odvetví dopravy a skladovania (1). Z hľadiska sídla spoločností, ktoré sa dostali do konkurzu, ich bolo najviac vyhlásených v Bratislavskom (3), Prešovskom (3), Trenčianskom (3) a v Trnavskom kraji (3). Dve spoločnosti s povolenou reštrukturalizáciou sídlia v Nitrianskom kraji a jedna v Banskobystrickom kraji.

SR: Obľuba sporiacich účtov

Slováci naďalej ukladajú svoje úspory na sporiacich účtoch. Medziročne sa podiel slovenských domácností s úsporami na sporiacich účtoch zvýšil zo 43 % na 44 %. Prieskum uskutočnený pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika zároveň zistil, že úspory si na bežnom účte drží necelých 28 % Slovákov, čo predstavuje mierny nárast oproti roku 2022 (25 %). Žiadne úspory ani investície nemá celá pätina Slovákov.

Okrem pokračujúcej popularity sporiacich účtov medziročne narástol aj podiel Slovákov, ktorí uchovávajú úspory v hotovosti u seba doma – z 18 % na súčasných 22 %. Mierne tiež vzrástol podiel domácností s peniazmi v investičných fondoch z minuloročných 13 % na súčasných 16 %. Každý siedmy respondent (14 %) má tiež nejakú formu sporenia na dôchodok. Akcie a dlhopisy vlastní 8 % Slovákov, čo je iba mierny nárast v porovnaní s výsledkami predchádzajúceho prieskumu. Otočil sa však klesajúci trend investícií do pozemkov a nehnuteľností – zo 7 % a 5 % v predchádzajúcich dvoch rokoch na dnešných takmer 9 %. „Bezpochyby v reakcii na vysokú infláciu sa Slováci snažia chrániť svoje úspory pred znehodnotením. Tradične konzervatívny prístup vedie k presunu úspor na sporiace účty, ale medziročne sa omnoho viac ľudí rozhodlo pre riskantnejšiu voľbu s potenciálne vyšším výnosom v podobe investičných fondov,“ dodala Jaroslava Palendalová.

Investície do vzácnych kovov volia takmer 4 % Slovákov, pre kryptomeny sa rozhodli 3 % respondentov. Investície do luxusného tovaru alebo umenia uvádza tretí rok po sebe necelé 1 % oslovených. Zatiaľčo konzervatívne metódy sporenia využívajú viac ženy než muži, investície do akcií a dlhopisov výrazne preferujú muži, ktorí tiež omnoho častejšie nakupujú drahé kovy a kryptomeny. Hotovosť si najčastejšie držia najmladší ľudia, a pokiaľ už investujú, tak do akcií a dlhopisov. Investíciám sa venujú predovšetkým ľudia s vysokoškolským vzdelaním a vyššími príjmami. Investície každého druhu vrátane významného podielu kryptomien majú predovšetkým Slováci pracujúci v odbore peňažných a poisťovacích služieb.

Úspory: Viac než polovica Slovákov má menej

Takmer štvrtina Slovákov (23 percent) nemá vôbec žiadnu finančnú rezervu. Na druhej strane pätina ľudí má úspory najmenej na úrovni päťnásobku mesačného príjmu ich rodiny. Podľa prieskumu agentúry STEM/MARK pre Home Credit (27.5 - 2. 6. 2023) vyše 20 percent opýtaných si mesačne neodkladá ani euro a šesť z desiatich si v tomto roku dokáže usporiť z výplaty menej ako vlani. V prípade náhleho výpadku príjmu by až 22 percent ľudí nevydržalo zvládnuť takúto situáciu ani jeden mesiac. Úplne v inej finančnej kondícii je 9 percent Slovákov, ktorí by vďaka svojim úsporám vedelo zabezpečiť fungovanie domácnosti aj celý rok bez príjmu.

Tohtoročné výrazné zdražovanie tovarov a služieb a len minimálny rast miezd - to sú faktory, ktoré sa odzrkadľujú aj na finančnej kondícii slovenských domácností. Keď medziročne porovnáme úspory Slovákov, viac ako polovica si pohoršila, pričom až 38 percent uvádza, že ich má výrazne nižšie ako v roku 2022 a ďalších 15 percent trochu nižšie. Naopak prilepšiť si vo výške finančných úspor sa podarilo 13 percentám respondentov. Podľa prieskumu si až 62 percent opýtaných dovolí každý mesiac vytvoriť menšiu finančnú rezervu domácnosti v porovnaní s tým, ako tomu bolo vlani, z toho si 43 percent odloží výrazne menej. Ďalšia takmer štvrtina (23 %) je na tom rovnako a len približne jeden z desiatich sa vyjadril, že jeho rodina si dokáže sporiť medziročne viac ako pred rokom.

V prípade náhleho výpadku príjmu by až 22 percent slovenských domácností nevydržalo zvládnuť takúto situáciu ani jeden mesiac, ďalších 17 percent len mesiac, 30 percent by dokázalo takto fungovať 3 ž 6 mesiacov. Na druhej strane, v oveľa lepšej finančnej kondícii je 9 percent Slovákov, ktorí by vďaka svojim úsporám vedeli žiť bez príjmu aj viac ako 12 mesiacov. „Finančná rezerva je veľmi dôležitá a netreba to podceňovať. Určite je dobré sledovať si mesačne príjmy a výdavky, ideálne si ich aj zapisovať a následne vyhodnotiť. Pokiaľ je to akokoľvek možne, odkladajte si z každej výplaty vopred stanovenú sumu. Stačí aj pár percent z výplaty a urobiť si tak nejakú železnú rezervu pre prípad náhleho výpadku príjmu, aby ste dokázali platiť neodkladné výdavky, ako sú splátka hypotéky, úverov, úhrada energií, poistného či faktúr mobilným operátorom. Ideálne je prejsť si ponuky konkurenčných spoločností a vybrať si tú najvýhodnejšiu, na čom sa dajú ušetriť nemalé prostriedky z rodinnej kasy,“ radí Miroslav Zborovský.

Kríza: Vplyv na plánovanie rodiny

Pri príležitosti vydania 22. výročnej správy HP sa uskutočnil aj prieskum spoločnosti Morning Consult (18. - 26. máj 2023,  5.007 dospelých v USA, Spojenom kráľovstve, Indii, Mexiku a Singapure), ktorý odhalil, aké kroky ľudia podnikajú v súvislosti so zmenou klímy: od každodenných rozhodnutí až po dlhodobé plánovanie rodiny. Z prieskumu zameraného najmä na rodičov vyplynulo, že 91 % z nich sa obáva, že klimatická kríza zmení ich život a nákupné zvyky. Viac ako polovica opýtaných (53 %) uviedla, že to ovplyvnilo ich názory na plánovanie väčšieho počtu detí. Štyridsaťtri percent respondentov uviedlo, že prehodnotili prácu v spoločnosti na základe jej angažovanosti v environmentálnych a sociálnych otázkach.

Z prieskumu tiež vyplynulo, že mnohí respondenti uprednostňujú značky, ktoré sa zaoberajú zmenou klímy. Takmer dve tretiny (64 %) respondentov uprednostňujú výrobky, ktoré pochádzajú z udržateľných zdrojov, a 60 % respondentov tvrdí, že udržateľné postupy spoločností zohrávajú veľkú úlohu pri ich nákupných zvykoch. A to aj napriek zisteniu, že veľká väčšina rodičov (84 %) si uvedomuje, že životné náklady rastú, a viac ako polovica (57 %) sa domnieva, že zapojenie sa do ekologických postupov si vyžaduje veľa času. Dnešní rodičia čelia viacerým tlakom vrátane klimatickej krízy. Ľudia prijímajú osobné opatrenia a väčšina z nich je presvedčená, že konať musia aj kľúčoví hráči v podnikovej sfére. Viac ako polovica z nich (51 %) si na rozdiel od zákazníkov (36 %) myslí, že spoločnosti by mali prijať opatrenia v oblasti klímy.

Spoločnosť HP si v roku 2021 stanovila progresívne ciele v oblasti vplyvu na udržateľnosť v troch oblastiach, v ktorých verí, že môže dosiahnuť najväčšie zmeny. Sú to opatrenia v oblasti klímy, ľudské práva a digitálna rovnosť. Správa za rok 2022 podrobne opisuje pokrok vo všetkých troch opísaných oblastiach vrátane hodnotových reťazcov s nulovým čistým uhlíkom, ochrany lesov, vytvárania obehového hospodárstva a budovania kultúry rovnosti. Zrýchlenie digitálnej rovnosti na celom svete považuje za príležitosť pre tradične vylúčené komunity uspieť v digitálnom hospodárstve.

EU: Vodík ako alternatívne palivo

Ak chce Európska únia dosiahnuť klimatickú neutralitu, cieľ Európskej zelenej dohody, bude musieť zmeniť spôsob výroby energie a integrovať energetické systémy. Prechod na ekologické hospodárstvo musí ísť ruka v ruke s čistou, cenovo dostupnou a bezpečnou energiou pre firmy aj spotrebiteľov. V júli 2020 Európska komisia predstavila stratégiu pre vodík, ktorá by mala urýchliť vývoj čistého vodíka a jeho využívanie ako hlavného zdroja čistej energie.

Existuje viacero typov vodíka, ktoré sú kategorizované podľa výrobného procesu a výsledných emisií skleníkových plynov. Čistý vodík („obnoviteľný“ alebo „zelený vodík“) sa vyrába elektrolýzou vody pomocou elektriny z obnoviteľných zdrojov a pri svojej výrobe neuvoľňuje žiadne skleníkové plyny. V súčasnosti zohráva vodík iba nepatrnú úlohu pri zásobovaní energiou. Existujú tu viaceré výzvy a obavy, najmä pokiaľ ide o nákladovú konkurencieschopnosť, rozsah výroby, potreby infraštruktúry a vnímanú bezpečnosť. Vodík by však v budúcnosti mohol umožniť dopravu, vykurovanie a priemyselné procesy, ako aj medzi sezónne skladovanie energie bez emisií.

Aké sú výhody vodíka? Vodík predstavuje asi 2 % energetického mixu Európskej únie. Takmer všetok vodík (až 95 %) sa vyrába s použitím fosílnych palív, čim sa ročne uvoľní 70 až 100 miliónov ton CO2. Na základe výskumu by obnoviteľné zdroje energie mohli v roku 2050 dodávať podstatnú časť európskej energie, z čoho by vodík mohol predstavovať až pätinu. Pokryť by mohol 20 - 50% energetického dopytu v doprave a 5 - 20% v priemysle. Obnoviteľné vodíkové hospodárstvo by mohlo výrazne znížiť vplyv na globálne otepľovanie v porovnaní s hospodárstvom založeným na fosílnych palivách. Väčšinou sa používa ako surovina v priemyselných procesoch, ale tiež ako palivo pre vesmírne rakety. Vzhľadom na svoje vlastnosti môže byť vodík dobrým palivom, pretože: jeho použitie na energetické účely nespôsobuje emisie skleníkových plynov, jediným vedľajším produktom procesu je voda, môže sa použiť na výrobu iných plynov, ako aj kvapalných palív, existujúcu infraštruktúru na prepravu a skladovanie plynu možno prispôsobiť pre vodík, má vyššiu energetickú hustotu ako batérie, takže sa dá použiť na prepravu na veľké vzdialenosti a ťažké tovary.