EU: Partnerstvo s USA

Európska únia a Spojené štáty potvrdili svoju úzku spoluprácu pri riešení globálnych výziev v obchode a technológiách. Na druhom ministerskom zasadnutí Rady EÚ – USA pre obchod a technológie (TTC) v Paríži znovu zdôraznili ústrednú úlohu TTC pre obnovené transatlantické partnerstvo, ktoré už poslúžilo na koordinovanie spoločných opatrení EÚ a Spojených štátov v reakcii na ruskú agresiu proti Ukrajine.

Kľúčové výsledky druhého ministerského zasadnutia TTC

Podpora pre Ukrajinu: Spolupredsedovia TTC tlmočili silný spoločný záväzok podporovať Ukrajinu proti ruskej vojenskej agresii a dohodli sa na konkrétnych opatreniach – už vykonaných aj pokračujúcich v rámci TTC. Takisto sa zaviazali spolupracovať s Ukrajinou na znovuvybudovaní jej hospodárstva a uľahčení obchodu a investícií.

Integrita informácií: Strany sa dohodli na posilnení spolupráce na podporu integrity informácií v krízových situáciách. V počiatočnej fáze sa práca zameriava na spoločný analytický rámec na odhaľovanie ruskej informačnej manipulácie a zasahovania. V konečnom dôsledku povedie k vytvoreniu rámca na spoluprácu vo všetkých krízových situáciách.

Dialóg o obchode a práci: Spolupredsedovia sa dohodli na vytvorení tripartitného dialógu o obchode a práci v snahe spoločne propagovať medzinárodne uznávané základné pracovné práva, a to vrátane vykorenenia nútenej práce a detskej práce.

Kontroly vývozu: Spolupráca v TTC zohrala významnú úlohu pri rýchlom a koordinovanom zavedení vývozných kontrol pokročilých technológií v oblasti leteckého a kybernetického dohľadu v snahe oslabiť schopnosť Ruska ďalej rozvíjať svoje priemyselné a vojenské spôsobilosti. Obe strany sa zaviazali ďalej rozvíjať a prehĺbiť túto úzku spoluprácu.

Zabezpečené dodávateľské reťazce: Úzka spolupráca pri zvyšovaní odolnosti dodávateľských reťazcov je dôležitejšia než kedykoľvek doteraz. EÚ a Spojené štáty sa napríklad dohodli, že vyvinú spoločné mechanizmy včasného varovania a monitorovania pri hodnotových reťazcoch polovodičov v snahe zlepšiť informovanosť o narušení ich dodávok i pripravenosť na toto narušenie. Takisto sa dohodli na výmene informácií, aby sa predišlo pretekom v poskytovaní dotácií.

Osobitná pracovná skupina zameraná na verejné financovanie bezpečnej a odolnej digitálnej infraštruktúry v tretích krajinách takisto pripraví pôdu pre financovanie digitálnych projektov v tretích krajinách z verejných zdrojov Spojených štátov a EÚ na základe súboru spoločných všeobecných zásad.

Technologické normy: V oblasti vznikajúcich technológií sa EÚ a Spojené štáty dohodli, že vytvoria mechanizmus pre strategické informácie o normách (Strategic Standardisation Information – SSI) na podporu a ochranu spoločných záujmov pri medzinárodnej činnosti v oblasti normalizácie. Obe strany budú pracovať na podpore vývoja zladených a interoperabilných technických noriem v oblastiach spoločného strategického záujmu, ako sú umelá inteligencia, aditívna výroba, recyklácia materiálov a internet vecí.

Umelá inteligencia: Strany ďalej prediskutovali vykonávanie spoločných zásad umelej inteligencie. Dohodli sa, že zostavia spoločný plán hodnotenia a nástrojov merania pre dôveryhodnú umelú inteligenciu a riadenie rizík.

Riadenie platforiem: EÚ a Spojené štáty takisto potvrdili svoju podporu otvoreného, globálneho, interoperabilného, spoľahlivého a bezpečného internetu v súlade s Vyhlásením o budúcnosti internetu a vyhlásením o európskych digitálnych právach a zásadách. Okrem toho sa EÚ a Spojené štáty dohodli na posilnení spolupráce pri kľúčových aspektoch riadenia platforiem.

Prístup MSP k technológiám: EÚ a Spojené štáty uverejnili spoločnú príručku k najlepším postupom, ako môžu MSP dosiahnuť lepšiu úroveň kybernetickej bezpečnosti.

Environmentálne a pracovné aspekty obchodu a technológií: Jednou zo všeobecných ambícií TTC je podporovať udržateľnosť. V tomto duchu sa ministri dohodli zaoberať sa otázkami obchodu a životného prostredia/klímy. Medzi inými ide o otázku podpory lepšieho chápania úlohy, ktorú môže obchod zohrávať pri uľahčovaní šírenia environmentálneho tovaru a služieb, otázku užšej spolupráce pri zelenom verejnom obstarávaní i otázku práce na spoločných metodikách uhlíkovej stopy.

Obchodné prekážky: Ministri sa dohodli na spolupráci pri hľadaní riešení, ktoré pomôžu zintenzívniť transatlantický obchod a investovanie. Konkrétne podoby budú väčšia spolupráca pri vládnom obstarávaní a posudzovaní zhody, ako aj výmena informácií o potenciálnych nových obchodných prekážkach – dvojstranných i vo vzťahu k tretím krajinám. Okrem toho sa dohodli na koordinácií úsilia zamerať sa na netrhové politiky a snahy predísť vedľajším dôsledkom pre daného partnera.

Európska únia a Spojené štáty zriadili Radu EÚ – USA pre obchod a technológie (TTC) na samite 15. júna 2021 v Bruseli. TTC slúži ako fórum pre EÚ a Spojené štáty na koordináciu prístupov k zásadným obchodným a technologickým otázkam a na prehĺbenie transatlantickej spolupráce v tejto oblasti na základe na spoločných demokratických hodnôt. Ustanovujúce zasadnutie TTC sa uskutočnilo 29. septembra 2021. V nadväznosti na zasadnutie sa zriadilo 10 pracovných skupín, ktoré sa budú venovať otázkam, ako sú normy, umelá inteligencia, polovodiče, kontroly vývozu a globálne výzvy v oblasti obchodu. Ďalšie zasadnutie TTC je naplánované do konca roka 2022 v Spojených štátoch.

Inflácia: Aké zlé to môže byť

Eurozóna vrátane Slovenska čelí najhorším cenovým tlakom od 70-tych rokov minulého storočia. Celková inflácia dosiahla v apríli tohto roku medziročnú hodnotu 7,5 % (nárast zo 7,4 % v marci). Podľa analýzy za to z takmer dvoch tretín môže zvyšovanie cien energií.

Európa bola zasiahnutá obzvlášť tvrdo vzhľadom na jej silnejšiu závislosť od dovozu energií a nedávne znehodnotenie eura na päťročné minimum oproti americkému doláru. Analytici Allianz Trade sú presvedčení, že prudký nárast cien bol spôsobený najmä kombináciou silnej dynamiky opätovného otvorenia ekonomiky po pandémii Covid-19, ale aj problémom v pružnosti dodávateľských reťazcov, keďže krehký globálny systém výroby a distribúcie nedokázal držať krok s dopytom po pandémii. „Vojna Ruska s Ukrajinou ešte viac zhoršila dynamiku inflácie, ktorú poháňa predovšetkým prudký nárast cien komodít – najmä energií,“ poznamenal Peter Mucina. Čo sa týka Slovenska, medziročná hodnota inflácie v apríli vzrástla na 11,8 %, čo analytici označujú za rekordný rast. Ceny sa podľa Štatistického úradu SR medzimesačne zvýšili o 1,5 %. Najvýraznejšie to bolo cítiť pri nákupoch v potravinách, ale aj na účtoch za energie či pri tankovaní na pumpách. Peter Mucina poznamenáva, že inflácia postupuje smerom nahor a tlaky na ceny energií sa stále zvyšujú, čo naznačuje, že vrchol je ešte len pred nami: „Doterajšia dynamika inflácie predpovedá, že sa sekundárne efekty počiatočných cenových šokov (najmä potravín a energií) v priebehu roka postupne zmiernia. Základné príčiny súčasných cenových šokov sú však mimoriadne silné, preto očakávame, že inflácia zostane vyššia dlhšiu dobu.“

Analytici Allianz Trade sú presvedčení, že k odlišnej dynamike inflácie by mohli viesť aj štrukturálne zmeny v dôsledku neefektívneho prerozdeľovania zdrojov počas oživenia po pandémii. Napríklad globálne dodávateľské reťazce mohli byť trvalo poškodené alebo trh práce sa môže ukázať ako oveľa napätejší, než naznačuje miera nezamestnanosti. Očakávajú, že inflácia v eurozóne sa tento rok ustáli na úrovni 6,5 % a 2,5 % v budúcom roku. Jadrová inflácia by mala zostať neobvykle vysoká - na priemernej úrovni 2,5 % (medziročne), čo je viac ako dvojnásobok miery zaznamenanej počas dekády pred pandémiou Covid-19. V období medzi rokmi 2001 a 2021 sa podieľala z 55 % na náraste spotrebiteľských cien. V roku 2022 však analytici odhadujú, že iba 35 % celkovej inflácie bude možné pripísať jadrovej inflácii, pričom za zvyšok môže zvyšovanie cien potravín (17 %) a energií (48 %). Očakávajú, že celková inflácia dosiahne vrchol v 2. štvrťroku 2022. Vychádzajú pritom zo základných prognóz cien ropy a zemného plynu, ktoré nezahŕňajú embargo EÚ na dovoz ruskej ropy a zemného plynu. Tento vrchol by nemal byť prekonaný, aj keď by ceny energií zostali konštantné na súčasných zvýšených úrovniach až do konca budúceho roka. „Ceny ropy a plynu však pravdepodobne klesnú, ak nedôjde k ďalšej politickej eskalácii, ale ak by sa to aj stalo, očakávame, že v budúcom roku budú mať na celkovú infláciu vplyv dezinflačné sily,“ doplnil Peter Mucina.

SR: Učitelia a technológie

Od októbra 2021 do januára 2022 zrealizoval Junior Achievement Slovensko prieskum (1.071 učiteľov z 86 základných a stredných škôl na Slovensku) s cieľom zistiť potreby učiteľov v oblasti využívania digitálnych technológií na škole, ich úroveň, stav a očakávania od koordinátora digitálnych kompetencií. Prieskum bol zameraný aj na zisťovanie frekvencie používania rôznych digitálnych nástrojov, programov a aplikácii, ktoré sú bežné a využívané učiteľmi aj dnes.

Viac ako polovica opýtaných (54,9 %) využíva denne vo svojej práci základné kancelárske nástroje (Word, Excel, PowerPoint a pod.). Viackrát za týždeň ho využíva 29,7 % a viackrát za mesiac 11,2 % opýtaných. Najviac však učitelia využívajú rôzne administratívne podporné nástroje, napr. Edupage alebo elektronickú triednu knihu. Až 82,5 % tak robí denne. Naopak najmenej učitelia vo svojej práci používajú rôzne interaktívne aplikácie (Slido, Kahoot, Mentimeter). Vôbec ich nevyužíva 61,4 %, sporadicky 14,8 %, raz za mesiac 8,1 % a raz za týždeň iba 4,4 %. Tieto nástroje pritom môžu byť cenným nástrojom na doplnenie vyučovania o interaktívne a gamifikačné prvky a zatraktívnenie vyučovacích hodín pre samotných žiakov. Používanie interaktívnej tabule v triedach je zastúpené s ohľadom na jeho frekvenciu takmer rovnomerne. Denne ho využíva 22,3 %, viackrát za týždeň 23,2 %, viackrát za mesiac 18,2 %, sporadicky 17,8 %. Vôbec ju nepoužíva 16,6 % respondentov.

Podobné výsledky sa objavili aj pri otázke o používaní rôznych on-line platforiem na komunikáciu a kolaboráciu (Zoom, MS Teams, Webex a pod.). Denne ich využíva 29,6 %, viackrát za týždeň 31,4 %, viackrát za mesiac 18,7 %, sporadicky 16,1 %. Vôbec ich nepoužíva 2,2 % respondentov. Tieto platformy zaznamenali pomyselný boom predovšetkým počas obdobia, keď boli školy z dôvodu pandémie zatvorené a práve prostredníctvom nich prebiehala dištančná výučba. Pri otázke o používaní rôznych platforiem na ukladanie a zdieľanie dát (Google disk, OneDrive, DropBox) bolo ich využívanie rozložené rovnomerne. Najviac 23,7 % respondentov ich využíva viackrát za mesiac.

Prieskum ďalej zisťoval aj úroveň zručností pri používaní vyššie uvedených nástrojov. Rozdelené boli do kategórií expert, pokročilý užívateľ, ovládam základné funkcie, vôbec neovládam a neviem posúdiť. V prípade on-line platforiem na komunikáciu a kolaboráciu tvorili najväčšiu skupinu tí respondenti, ktorí ovládajú základné funkcie, až 67,3 %. Pokročilých bolo 28,6 % respondentov a expertov iba 1,6 %. V používaní interaktívnej tabule označilo 58,3 % respondentov, že ovláda základné funkcie a 26,9 % sú pokročilí. Prácu s ňou vôbec neovláda 9,3 respondentov. Ide pritom o nástroj, ktorý je už bežnou súčasťou škôl a sú ňou vybavené mnohé, predovšetkým základné školy. Administratívne nástroje vo vzdelávacom procese (Edupage, Elektronickú triednu knihu) ovláda v základných funkciách 55,4 % opýtaných a 33,8 % sa identifikovalo ako pokročilí používatelia. Lepšie výsledky boli zaznamenané pri používaní základných kancelárskych nástrojov (Excel, Word a pod.). Väčšina sa považuje za pokročilých používateľov (57,6 %) a 35,4 % ovláda základné funkcie. Pri používaní rôznych interaktívnych aplikácií (Slido, Kahoot a i.) výsledky neboli veľmi prekvapujúce. Až 57 % uviedlo, že ich vôbec nevyužíva a 20,6 % ovláda ich základné funkcie.

Pri zisťovaní prekážok za najväčší problém označili respondenti fakt, že nie všetci ich žiaci majú rovnaký prístup k technológiám (29 %). To im neumožňovalo vzdelávať predovšetkým v on-line forme všetkých žiakov rovnako. Nedostatočnú kvalitu internetového pripojenia, ako prekážku pri väčšom využívaní, uviedlo 19 % a nedostatočné technické vybavenie v triedach, spolu s potrebnými znalosťami v ich používaní, uviedlo 18 % respondentov. Iba 8 % z nich si myslí, že intenzívnejšie využívanie IKT vo výučbe nie je potrebné a pre 4 % je problém, že nemajú vlastný počítač.

Upozorňujeme: Podvody v mene pošty

Slovenská pošta upozornila na nový typ podvodu, pri ktorom podvodníci volajú z utajených čísel, predstavia sa ako zamestnanci pošty a volanému tvrdia, že pošta mu má vyplatiť väčší obnos peňazí. Odvolávajú sa na nový zákon či vyhlášku, podľa ktorých môžu u seba peniaze držať najviac 5 dní, no keďže ide o väčšiu sumu peňazí, treba rýchlo zaplatiť poistenie. Cieľom podvodníkov je opäť získať údaje o platobných kartách či bankových účtoch.

Slovenská pošta zaznamenala tiež už vyše 30 rôznych typov podvodných emailov. Adresáta vyzývajú na úhradu platieb za doručenie zásielky, na zmenu doručenia či uloženia zásielky, na zaplatenie colných poplatkov, možnosť vyhrať v súťaži hodnotné ceny či zapojiť sa do prieskumu a vyhrať finančnú hotovosť. Meno pošty je zneužívané aj pri kúpe rozličného tovaru cez inzertné portály, pričom podvodníci sa snažia získať údaje z platobných kariet inzerujúcich občanov, najskôr kontaktujú predajcu cez aplikáciu WhatsApp, ponúkajú vytvorenia objednávky na poštového kuriéra, ktorý má zásielku vyzdvihnúť a cez stránku pošty majú byť preposlané peniaze. Najnovšie podvodníci nabádajú za symbolické 2 eurá kúpiť náhodne vybranú nedoručenú zásielku. Pošta údajne takto zozbierané peniaze použije na humanitárnu pomoc!

Na podozrivé telefonáty či správy radšej nereagujte a najmä nikdy neposkytujte údaje o platobných kartách či bankových účtoch, aby ste neprišli o peniaze. V prípade, že ste na podvodné pokusy už zareagovali a bola vám spôsobená škoda, obráťte sa na orgány činné v trestnom konaní.

EU: Správa o kybernetickej bezpečnosti otvorenej RPS

Nová Správa o kybernetickej bezpečnosti otvorenej rádiovej prístupovej siete (RPS) vznikla v spolupráci s Európskou komisiou a agentúrou EÚ pre kybernetickú bezpečnosť ENISA. V nasledujúcich rokoch bude tento nový typ architektúry sietí 5G poskytovať alternatívny spôsob zavádzania rádiového prístupu do 5G sietí cez otvorené rozhrania. Ide o ďalší významný krok v koordinovanom úsilí na úrovni EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti 5G sietí, ktorý potvrdzuje rozhodnutie naďalej spoločne reagovať na bezpečnostné výzvy 5G sietí a držať krok s vývojom technológií a architektúry 5G.

Občania a firmy v EÚ, ktoré využívajú pokročilé a inovačné aplikácie s podporou 5G, ako aj ďalšie generácie mobilných komunikačných sietí, by mali využívať ten najvyšší štandard zabezpečenia. V nadväznosti na doterajšie výsledky práce koordinovanej na úrovni EÚ v snahe zvýšiť bezpečnosť sietí 5G prostredníctvom súboru nástrojov EÚ pre kybernetickú bezpečnosť 5G, členské štáty analyzovali bezpečnostné aspekty otvorenej RPS. V správe sa uvádza, že otvorená RPS môže za určitých podmienok znamenať aj prínos z hľadiska bezpečnosti. Vďaka vyššej interoperabilite sieťových komponentov od rôznych dodávateľov môže otvorená RPS priniesť väčšiu rozmanitosť dodávateľov v sieťach na tom istom geografickom území. To by prispelo k splneniu odporúčania týkajúceho sa súboru nástrojov EÚ pre 5G, podľa ktorého by mal mať každý prevádzkovateľ adekvátnu stratégiu založenú na viacerých dodávateľoch, aby tak nebol príliš závislý od jedného dodávateľa. Otvorená sieť RPS by zároveň mohla zvýšiť viditeľnosť siete používaním otvorených rozhraní a noriem, znížiť počet ľudských chýb väčšou automatizáciou a zvýšiť flexibilitu využívaním virtualizácie a cloudových riešení.

Koncept otvorenej RPS však stále nie je dostatočne vyspelý a otázka kybernetickej bezpečnosti zostáva aj naďalej otvorená. Najmä z krátkodobého hľadiska by otvorená RPS zvýšila zložitosť sietí, a priniesla tak so sebou množstvo bezpečnostných rizík. Tieto riziká vyplývajú napríklad z rozšírenia priestoru na kybernetický útok a zo zvýšenia počtu prístupových bodov pre aktérov s nekalými úmyslami, zo zvýšeného rizika nesprávnej konfigurácie sietí a z možných dosahov na iné funkcie siete v dôsledku zdieľania zdrojov. V správe sa tiež konštatuje, že navrhnuté technické špecifikácie napr. tie, ktoré vypracovalo združenie O-RAN, ešte nie sú dostatočne vyspelé a bezpečné. Otvorená RPS môže viesť k novým kritickým závislostiam, napr. v oblasti komponentov a cloudu. Na zmiernenie týchto rizík a lepšie využitie potenciálnych výhod otvorenej RPS sa v správe odporúča niekoľko opatrení založených na súbore nástrojov EÚ pre 5G, a to najmä:

• Využitie regulačných právomocí na kontrolu plánov veľkoplošného zavádzania otvorených RPS mobilnými operátormi a v prípade potreby obmedzenie, zakázanie a/alebo uloženie osobitných požiadaviek alebo podmienok týkajúcich sa dodávania, rozsiahleho zavádzania a prevádzkovania otvorenej RPS a jej nástrojov.
• Sprísnenie kľúčových technických kontrol, akými sú autentifikácia a autorizácia, a prispôsobenie monitorovacieho režimu modulárnemu prostrediu, v ktorom sa každý komponent monitoruje.
• Posúdenie rizikového profilu poskytovateľov otvorených RPS, externých poskytovateľov služieb súvisiacich s otvorenými RPS, poskytovateľov cloudových služieb/infraštruktúry a systémových integrátorov a zároveň rozšírenie kontrol a obmedzení týkajúcich sa poskytovateľov riadených služieb týmto poskytovateľom.
• Riešenie nedostatkov vo vývoji technických špecifikácií: tento proces by mal byť v súlade so základnými princípmi technických prekážok obchodu podľa Svetovej obchodnej organizácie (WTO) pri vypracúvaní medzinárodných noriem a mal by riešiť bezpečnostné nedostatky.
• Čo najrýchlejšie začlenenie komponentov otvorenej RPS do budúceho systému certifikácie kybernetickej bezpečnosti 5G, ktorý sa momentálne vyvíja.

Pokiaľ ide o zachovanie a konsolidáciu kapacít EÚ na tomto trhu, mala by sa zachovať technologicky neutrálna regulácia v záujme podpory hospodárskej súťaže. V tomto kontexte by sa financovanie výskumu a inovácií v oblasti 5G a 6G na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni mohlo využiť v prospech rovnakých príležitostí pre hráčov v EÚ. Okrem RPS je dôležité riešiť aj potenciálnu závislosť alebo nedostatočnú rozmanitosť v celom komunikačnom hodnotovom reťazci z hľadiska diverzifikácie dodávok. Vo všeobecnosti sa v správe odporúča, aby sa k tejto novej architektúre sietí pristupovalo opatrne. Akýkoľvek prechod od existujúcich a koexistujúcich spoľahlivých technológií by sa mal uskutočniť poskytnutím dostatočného času a zdrojov na predbežné posúdenie rizík, zavedenie vhodných zmierňujúcich opatrení a jasné vymedzenie povinností v prípade zlyhania alebo incidentu.