5G: Miliardy vynaložené na budovanie

Podľa technologickej analýzy spoločnosti Omdia o konvergovanom nabíjaní v 5G sa očakáva, že príjem dodávateľov v rokoch 2021 -2026 vzrastie o 5 %: z 1,21 miliardy USD v roku 2021 na 1,56 miliardy USD v roku 2026. Tento rast budú poháňať výlučne konvergované nabíjacie systémy (CCS), ktoré sú navrhnuté tak, aby zbližovali možnosti on-line a off-line nabíjacích funkcií a podporovali širšiu škálu spoplatnených služieb vrátane služieb 5G.

Poskytovatelia komunikačných služieb (CSP) sú pod tlakom, aby speňažili miliardy vynaložené na budovanie 5G. Rozhodujúcim článkom v reťazci speňažovania 5G sú ich systémy spoplatňovania, ktoré boli tradične statické a obmedzené na rozpoznanie hodnoty špecifickej pre telekomunikácie. Z tohto dôvodu sa obracajú na CCS, ktoré sú pripravené na 5G a môžu speňažiť širšiu škálu služieb. Existujú dva hlavné trendy, ktoré vedú k prijatiu CCS. Prvým kľúčovým trendom na prijatie CCS je implementácia 5G samostatných (SA) sietí a skúmanie B2B (2X) obchodných modelov CSP. Aby operátori plne speňažili svoje investície do 5G SA, potrebujú CCS. Mnohí zo 172 operátorov, ktorí komerčne spustili základné služby 5G do konca roka 2021, sa teraz budú rozhodovať o svojich dodávateľoch 5G CCS, pretože sa pripravujú na pokročilejšie služby 5G. Druhým kľúčovým trendom, ktorý vedie k nasadeniu CCS, je rastúci záujem o obchodné modely mobilných virtuálnych sietí operátorov/aktivátorov (MVNO/E) a rastúci počet operátorov mobilných sietí (MNO), ktorí spúšťajú podznačky zamerané na špecifické spotrebiteľské a podnikové segmenty.

Sledovanie podznačiek ukazuje vysokú penetráciu v Severnej Amerike a západnej Európe a výrazný rast podznačiek v Európe a na Strednom východe. Záujem o CCS pramení z flexibility a schopnosti reagovať, ktoré tieto nové značky poskytujú, ako aj z toho, že tieto značky majú väčšiu kontrolu nad všetkými aspektmi skúseností svojich zákazníkov. Správa o vyspelosti riešení konvergentného spoplatňovania v telekomunikačnom priemysle zahŕňa aj 11 profilov dodávateľov riešení CCS a ich stratégie v tejto oblasti. Je založená na zmesi primárneho a sekundárneho výskumu; rozhovory so zainteresovanými stranami v odvetví vrátane prevádzkovateľov sietí a poskytovateľov riešení CCS; telekomunikačné výsledky z ročného prieskumu Omdia IT Enterprise Insights, ktorý zahŕňal vyše 4.000 podnikových IT ovplyvňovateľov a osôb s rozhodovacou právomocou z celého sveta; výsledky prieskumu OSS/BSS Evolution Survey – 2022 , ktorý skúmal 95 operátorov z celého sveta; a ďalšie vlastné súbory údajov spoločnosti Omdia vrátane nástrojov na sledovanie výnosov, prognóz a zmlúv v oblasti IT, ktoré boli konzultované na podporu analýzy.

Medzinárodný deň zriedkavých chorôb: #30miliónovdôvodov

Už 14 rokov si ľudia na celom svete v posledný februárový deň pripomínajú Medzinárodný deň zriedkavých chorôb. Na svete žije viac ako 300 miliónov ľudí, ktorí dennodenne bojujú s jednou zo 6.000 až 8.000 zriedkavých chorôb. Len na 5,5 miliónovom Slovensku sa ich počet odhaduje na 300.000.

Máme #30miliónovdôvodov, prečo by Európa mala konať. Práve v roku 2022 máme historickú príležitosť prehodnotiť a zlepšiť systém zdravotnej starostlivosti pre chronické, progresívne a život ohrozujúce ochorenia s ojedinelým výskytom. Máme možnosť zabezpečiť, aby sa Európa stala celosvetovým lídrom v oblasti inovácií. „V 21.storočí si aj ľudia so zriedkavými chorobamizaslúžia rovnako dobrú zdravotnú starostlivosť ako ľudia s bežnými ochoreniami. V prípade zriedkavých chorôb je to práve unikátna európska spolupráca a sieť odborníkov, ktoré vytvárajú priestor vysporiadať sa s ojedinelým výskytom a s nedostatkom skúseností liečiť ich“, dodáva PharmDr. Tatiana Foltánová, PhD. V tomto roku rozhodnú európski a národní politici o výzve v prospech Európskeho akčného plánu pre zriedkavé choroby. Všetkých 193 zástupcov členských štátov OSN jednohlasne podporilo zdravotnú starostlivosť nezávisle od výskytu ochorenia.

Európa tak nadviaže na podporu Organizácie spojených národov z decembra 2021 v prospech zdravotnej starostlivosti a dostupnej liečby pre každého, nezávisle od prevalencie ochorenia. Zriedkavé choroby sa stávajú nielen v Európe, ale aj na celom svete symbolom pokroku, inovácií a rovnocenného prístupu. Anders Olauson, predseda výboru mimovládnych organizácií, uviedol: „Rezolúcia OSN ilustruje silu spoločenstva. Zriedkavé choroby sú samy osebe ojedinelé, ale ľudia so zriedkavou chorobou spoločne tvoria dôležitú komunitu, ktorá si zaslúži podporu a uznanie OSN. Spolu predstavujú silný a inšpiratívny hlas budúcnosti.“

On-line: Pomocpreukrajinu.sk

Na novej webovej stránke pomocpreukrajinu.sk nájdu Ukrajinci prichádzajúci na Slovensko kompletnú ponuku štátneho, súkromného a hotelového ubytovania vrátane kontaktov a počtu voľných lôžok, ktoré sú k dispozícii. Stránka funguje aj v ukrajinskom jazyku a odkaz na ňu má byť zverejnený aj na webstránke ua.gov.sk.

Na interentovej stránke pomocpreukrajine.sk môžu ubytovanie ponúknuť aj dobrovoľníci vo svojich domoch a bytoch. Majitelia hotelov a penziónov, ktorí sú ochotní pomôcť, zas môžu kontaktovať Zväz cestovného ruchu SR. Databáza bude priebežne aktualizovaná a dopĺňaná.

Ministerstvo dopravy zároveň vyzýva všetkých, ktorí majú svojich priateľov a známych na Ukrajine, aby túto informáciu medzi nich rozšírili. Link na webovú stránku pomocpreukrajinu.sk by mali dostať prichádzajúci ľudia aj v uvítacej SMS správe.

EU: Akt o údajoch

Európska komisia navrhla nové pravidlá, kto môže používať údaje vytvorené v Európskej únii. Akt o údajoch má zabezpečiť spravodlivosť v digitálnom prostredí, stimulovať konkurencieschopný trh s údajmi, otvoriť príležitosti na inovácie založené na údajoch a zlepšiť prístupnosť údajov pre všetkých. Tento posledný horizontálny základný prvok dátovej stratégie má zohrávať kľúčovú úlohu v digitálnej transformácii v súlade s digitálnymi cieľmi do roku 2030. Zároveň bol uverejnený aj prehľad spoločných európskych dátových priestorov, ktoré sa vyvíjajú v rôznych odvetviach a oblastiach.

Údaje sú nerivalitným statkom, ako napríklad pouličné osvetlenie alebo pekný výhľad: majú k nim prístup mnohí ľudia naraz a môžu sa využívať opakovane bez vplyvu na ich kvalitu či bez rizika, že sa ich dodávky vyčerpajú. Objem údajov neustále rastie – z 33 zettabajtov vygenerovaných v roku 2018 na očakávaných 175 zettabajtov v roku 2025. Ide o nevyužitý potenciál: 80 % priemyselných údajov sa nikdy nevyužije. Akt o údajoch rieši právne, hospodárske a technické otázky, ktoré vedú k nedostatočnému využívaniu údajov. Vďaka novým pravidlám bude možné opakovane využívať viac údajov, pričom sa očakáva, že do roku 2028 to prinesie zvýšenie HDP o 270 miliárd eur.

Návrh aktu o údajoch zahŕňa:

• Opatrenia umožňujúce používateľom pripojených zariadení získať prístup k údajom, ktoré vygenerovali a ktoré často zbierajú výlučne výrobcovia, a opatrenia na výmenu takýchto údajov s tretími stranami s cieľom poskytovať popredajné alebo iné inovatívne služby založené na údajoch. Zachováva stimuly pre výrobcov, aby naďalej investovali do tvorby vysokokvalitných údajov tým, že pokryjú svoje náklady spojené s transferom a vylúčia využívanie zdieľaných údajov v priamej konkurencii s ich výrobkom.
• Opatrenia na vyváženie vyjednávacej sily MSP tým, že sa zabráni zneužívaniu zmluvnej nerovnováhy v zmluvách o zdieľaní údajov. Akt o údajoch ich bude chrániť pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami uloženými zmluvnou stranou s výrazne silnejšou vyjednávacou pozíciou. Komisia takisto vypracuje vzorové zmluvné podmienky s cieľom pomôcť takýmto spoločnostiam pri navrhovaní a vyjednávaní spravodlivých zmlúv o zdieľaní údajov.
• Prostriedky, ktoré subjektom verejného sektora umožnia získať prístup k údajom súkromného sektora a používať takéto údaje, ktoré sú potrebné za výnimočných okolností, najmä v prípade všeobecného ohrozenia, ako sú povodne a prírodné požiare, alebo na vykonávanie právneho mandátu, ak údaje nie sú inak k dispozícii. Prehľad o údajoch je potrebný na rýchlu a bezpečnú reakciu, ako aj v záujme čo najmenšieho zaťaženia podnikov.
• Nové pravidlá umožňujúce zákazníkom účinne prejsť medzi jednotlivými poskytovateľmi služieb spracovania cloudových údajov a zaviesť záruky proti nezákonnému prenosu údajov.

Okrem toho sa v akte o údajoch posudzujú určité aspekty smernice o databázach, ktorá bola vytvorená v 90. rokoch 20. storočia s cieľom chrániť investície do štruktúrovanej prezentácie údajov. V akte sa najmä objasňuje, že databázy s údajmi zo zariadení a z predmetov pripojených k internetu vecí by nemali podliehať samostatnej právnej ochrane. Tým sa zabezpečí prístup k nim a ich využívanie. Spotrebitelia a podniky budú mať prístup k údajom zo svojho zariadenia a budú ich môcť využívať na poskytovanie popredajných služieb a služieb s pridanou hodnotou, napríklad na prediktívnu údržbu. Ak budú mať spotrebitelia a používatelia, napr. poľnohospodári, letecké spoločnosti alebo stavebné spoločnosti viac informácií, budú môcť prijímať lepšie rozhodnutia pri nákupe kvalitnejších alebo udržateľnejších výrobkov a služieb, čo prispeje k cieľom Zelenej dohody. Podniky a priemyselné subjekty budú mať k dispozícii viac údajov a budú využívať výhody konkurenčného trhu s údajmi. Poskytovatelia popredajných služieb budú môcť ponúkať personalizovanejšie služby a za rovnakých podmienok súťažiť s porovnateľnými službami, ktoré ponúkajú výrobcovia, zatiaľčo údaje sa budú môcť kombinovať s cieľom vyvinúť úplne nové digitálne služby.

Novinka: Kvantová sieť

Do piatich rokov má na Slovensku vzniknúť nosná kvantová komunikačná sieť, ktorá bude tvoriť kostru vysokobezpečného kvantového internetu. Koordinovať zavádzanie kvantovej infraštruktúry bude Národné centrum pre kvantové technológie. Z Plánu obnovy a európskych programov na to pôjde vyše 16 miliónov eur. Slovensko bude tiež vyvíjať vlastné technické komponenty – jednofotónové detektory, ktoré tvoria srdce každého kvantového uzla. Skráti sa tak čas výstavby samotnej siete a vytvorí sa priestor na export špičkových slovenských zariadení na trhy EÚ. Súčasťou investície bude tiež vývoj komunikačného rozhrania na zabezpečený prenos údajov kompatibilný so štátmi EÚ a zároveň sa pripraví prepojenie kvantových liniek medzi Maďarskom, Českom, Poľskom a Ukrajinou.

Európska únia si rozvoj kvantových technológií stanovila ako jednu zo svojich priorít. Ide o strategickú technológiu s veľkým dosahom na celú spoločnosť. V súčasnosti Európa v kvantových technológiách zaostáva za USA aj Čínou. Slovensko sa pripojilo k európskym krajinám s cieľom vybudovať naprieč Európskou úniou zabezpečenú kvantovú komunikačnú infraštruktúru (euroQCI). Národné centrum pre kvantové technológie bude tvoriť podporu celému ekosystému kvantových technológií na Slovensku. Koordinovať bude prácu výskumníkov a univerzít, navrhovať podporné opatrenia pre štátny sektor, aby sa urýchlil rozvoj a nasadzovanie kvantových technológií v praxi.

Na valnom zhromaždení QUTE.SK boli prijatí prví členovia združenia – Fyzikálny ústav Slovenskej akadémie vied a Národný bezpečnostný úrad. Fyzikálny ústav bude realizovať jednotlivé výskumné aktivity, spolupracovať s priemyselnými partnermi aj so zahraničnými organizáciami. Národný bezpečnostný úrad v rámci svojej kompetencie zodpovedá za certifikáciu zabezpečených komunikačných služieb, kam patrí aj kvantová komunikačná infraštruktúra. Do piatich rokov vznikne na Slovensku kvantová komunikačná infraštruktúra. Pokrývať bude 12 miest a postavená bude na existujúcej optickej komunikačnej infraštruktúre siete SANET. Výstavba slovenských uzlov bude financovaná ako jeden z hlavných investičných projektov Komponentu 17 z Plánu obnovy a odolnosti vo výške 8,2 milióna eur. Rovnaká suma pôjde na projekt aj z európskych priamo riadených programov Digitálna Európa a CEF Digital. Spolu teda na zavádzanie tejto prelomovej technológie na Slovensku pôjde z európskych zdrojov takmer 16,5 milióna eur.