Black Friday: Falošné stránky

Pred nákupnými akciami Black Friday bol zaznamenaný obrovský nárast phishingových útokov napodobňujúcich stránky so systémami elektronických platieb. Celkový počet finančných phishingových útokov maskovaných ako elektronické platobné systémy sa od septembra (627.560) do októbra 2021 (1.935.905) viac než strojnásobil (nárast predstavoval 208 %)!

Zistenia vyplývajú zo správy spoločnosti Kaspersky Black Friday 2021: Ako si užiť tento nákupný sviatok bez podvodov (Black Friday 2021: How to Have a Scam-Free Shopping Day). „V období pred nákupným sviatkom Black Friday sme vždy svedkami zvýšenej aktivity podvodníkov. Možno trochu nečakanejšia je pozornosť venovaná systémom elektronických platieb. Tentoraz sme zistili obrovský nárast počtu útokov napodobňujúcich najpopulárnejšie platobné systémy, a to až o 208 %. Samozrejme, každú novú platobnú aplikáciu považujú podvodníci za novú príležitosť, ktorú možno potenciálne zneužiť smerom k jej používateľom“,  komentuje Miroslav Kořen.

Ako sa účinne chrániť? V záujme ochrany osobných údajov aj financií je potrebné vždy sa uistiť, že stránka, na ktorej realizujete on-line platbu, je zabezpečená. Spoznáte to podľa toho, že URL adresa webovej stránky začína HTTPS namiesto bežného HTTP a vedľa URL adresy sa zvyčajne zobrazí aj ikona zámku.

Smartfón: Aký by mal byť mať ideálny?

S veľkým a kvalitným displejom, ultratenkým telom, dostatočnou pamäťou, v čiernej farbe, výdrž batérie aspoň jeden deň a mal by vedieť tiež zhotovovať kvalitné fotografie aj v nedokonalých podmienkach. To všetko v cenovom rozpätí od 400 do 600 eur.

Podľa prieskumu NMS (október 2021, N = 1043) pre Huawei siahajú Slováci najčastejšie po smartfónoch so špecifickými parametrami. Tým najdôležitejším je adekvátna cena (67 % opýtaných), dostatočná výdrž batérie (51 %) či kvalita fotoaparátu (44 %). Muži si vyberajú nový model predovšetkým na základe výkonu, značky, kvality displeja, pričom mobil využívajú okrem komunikovania najmä na fotografovanie širokouhlých záberov, počúvanie hudby, navigovanie a hranie hier. Pre ženy je mimoriadne dôležité mať vo svojom novom smartfóne kvalitný fotoaparát s dobrou selfie kamerou, možnosťami využívať rôzne filtre či tiež dostatočne veľkú pamäť na ukladanie množstva fotografií a videí. Svoje smartfóny pritom najčastejšie využívajú na fotografovanie či prezeranie sociálnych sietí.

Najčastejším dôvodom na kúpu nového zariadenia je poškodenie či zničenie starého telefónu (48 %). Každý piaty Slovák zároveň uvádza, že je ochotný kúpiť si nový model, ak nájde dobrý pomer ceny a výkonu. Ak už vyberáme nový smartfón, dôležitý je pre polovicu Slovákov veľký displej, pre takmer tretinu používateľov je tiež podstatná hrúbka smartfónu. Nemenej dôležitou požiadavkou pri výbere je pre Slovákov aj kvalitný fotoaparát, ktorý nemá problém ani s nočnými fotografiami. Tri štvrtiny z nás si želá v novom mobile taký fotoaparát, ktorý si poradí s fotografovaním aj za zhoršených svetelných podmienok, kvalitné 4K video je dôležité pre 37 % Slovákov a 35 % používateľov vyžaduje od svojho smartfónu, aby vedel niekoľkonásobne približovať objekt pri fotografovaní.

Okrem základnej komunikácie 54 % respondentov zo Slovenska smartfón využíva najčastejšie na surfovanie na internete a viac než polovica (51 %) primárne na prezeranie sociálnych sietí. Medzi ďalšie časté činnosti patrí fotografovanie (49 %), mobilné bankovníctvo či platby prostredníctvom mobilu (40 %), počúvanie hudby a sledovanie filmov (28 %), ale aj hranie hier (17 %). Až 58 % opýtaných uviedlo, že najčastejšie pripájaným hardvérom k svojmu smartfónu sú bezdrôtové slúchadlá. Populárne sú tiež smart hodinky, ktoré si k svojmu mobile pripája až 38 % Slovákov.

Trend: Zelené stavby

Bez využívania dažďových a sivých vôd sa podľa odborníkov na recykláciu v budúcnosti nezaobídeme. Na Slovensku si to vyžaduje legislatívne zmeny. Je dôležité, aby sa v oblasti architektúry a stavebníctva neprinášali len lacné a rýchle riešenia, ale aj zelené riešenia, ktoré podporujú spomaľovanie klimatickej zmeny a sú dlhodobo udržateľné a prospešné. A tento trend by mal podporovať aj štát.

„Avšak aj čo sa týka dotácií a grantov sme na Slovensku o niekoľko krokov pozadu oproti susednej Českej republike. Systémy na recykláciu sivej aj dažďovej vody sú pre bežných obyvateľov z ekonomického hľadiska často nedostupné a pre developerov nezaujímavé“, skonštatovala Martina Huňačková. Štátne dotácie sú pritom podľa Zdeňka Petrů kľúčovým motorom zmien vo využívaní dažďových a sivých vôd, rekuperácie energie zo sivých vôd, ale aj vo využívaní zelených striech, vsakovacích roštov na parkoviskách a podobne: „Štátne dotácie sú nevyhnutné tak pre individuálnu výstavbu, ako aj pre bytové domy. Zvýhodnenie aktívneho využívania dažďovej vody a sivej vody napríklad na splachovanie, upratovanie, pranie alebo zavlažovanie oproti obyčajnému pasívnemu využívaniu by bolo motivujúce.“

Základnou výzvou nášho milénia je podľa Zuzany Vranayovej znižovanie spotreby vody a energie. V rámci Európskej technologickej platformy bol aj preto zverejnený Strategický plán výskumu pre európsky vodný sektor do roku 2030 zameraný na problematiku šetrenia vody v budovách a jej opätovné využitie. „Zaviedli sa nové pojmy, ktoré musíme v našich podmienkach pri novej výstavbe a prestavbe začať reálne uplatňovať. Ide o pojmy ako vodo-inteligentná spoločnosť, hybridná zelená a modrá infraštruktúra, multinásobná voda alebo špongiové mesto“, dodala Zuzana Vranayová. Správne realizované špongiové mesto redukuje frekvenciu a závažnosť povodní, zlepšuje kvalitu vody a umožní použiť menej pitnej vody na osobu. Zároveň zlepšuje kvalitu života, kvalitu vzduchu a znižuje efekt tepelných ostrovov.

EU: Zákon o digitálnych trhoch

Európsky parlament prijal návrh zákona o digitálnych trhoch (DMA) v Európskej únii. Nariadenie sa bude vzťahovať na veľké spoločnosti poskytujúce takzvané „služby základnej platformy“, ktoré sú najviac náchylné na nekalé praktiky: on-line sprostredkovateľské služby, sociálne siete, vyhľadávače, operačné systémy, on-line reklamné služby, cloud computing a služby na zdieľanie videí, ktoré spĺňajú príslušné kritériá na označenie “gatekeepers”. Poslanci tiež zahrnuli do rozsahu pôsobnosti webové prehliadače DMA, virtuálnych asistentov a televíziu pripojenú k internetu.

Europoslanci upravili návrh Európskej komisie na zvýšenie kvantitatívnych prahov pre spoločnosť, ktorá spadá do pôsobnosti DMA, na 8 miliárd eur ročného obratu v Európskom hospodárskom priestore a trhovej kapitalizácie 80 miliárd eur. Aby sa mohli kvalifikovať ako “gatekeepers”, musia spoločnosti poskytovať službu základnej platformy aspoň v troch krajinách EÚ a mať aspoň 45 miliónov koncových používateľov mesačne, ako aj viac než 10.000 podnikových používateľov. Tieto prahové hodnoty však nebránia komisii, aby určila iné spoločnosti za “gatekeepers”, ak spĺňajú určité podmienky. “Gatekeepers” sa budú musieť zdržať ukladania nespravodlivých podmienok pre podniky a spotrebiteľov. Poslanci zahrnuli dodatočné požiadavky na používanie údajov na cielenú alebo mikrocielenú reklamu a interoperabilitu služieb, napr. služby medziľudskej komunikácie nezávislé od čísla a služby sociálnych sietí. V texte sa uvádza, že sa „pre svoje vlastné komerčné účely a umiestňovanie reklamy tretích strán vo svojich vlastných službách zdržia kombinovania osobných údajov na účely doručovania cielenej alebo mikrocielenej reklamy“, okrem prípadov s „jasným, výslovným, obnoveným a informovaným súhlasom“ v súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov. Zdôrazňujú, že osobné údaje neplnoletých osôb sa nesmú spracúvať na komerčné účely, akými sú priamy marketing, profilovanie a reklama cielená na základe správania. Poslanci Európskeho parlamentu splnomocnia Európsku komisiu, aby uložila „štrukturálne alebo behaviorálne nápravné opatrenia“, pokiaľ budú pravidlá systematicky nedodržiavané. Schválené znenie predpokladá najmä možnosť, aby obmedzila vykonávať akvizície v oblastiach dôležitých pre DMA s cieľom napraviť ďalšie škody na vnútornom trhu alebo im zabrániť. “Gatekeepers” by boli tiež povinní informovať o akejkoľvek zamýšľanej koncentrácii.

Poslanci navrhujú vytvorenie Európskej skupiny digitálnych regulátorov na vysokej úrovni s cieľom uľahčiť spoluprácu a koordináciu medzi Európskou komisiou a členskými štátmi pri ich rozhodnutiach o presadzovaní. Objasňujú úlohu vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž a zároveň ponechávajú presadzovanie DMA v rukách komisie. DMA by mal zabezpečiť primerané opatrenia, ktoré informátorom umožnia upozorniť príslušné orgány na skutočné alebo potenciálne porušenia tohto nariadenia a ochrániť ich pred odvetou. Pri nedodržaní pravidiel môže Európska komisia uložiť pokuty „nie menej ako 4 % a nepresahujúce 20 %“ celkového celosvetového obratu v predchádzajúcom finančnom roku.

O návrhu zákona DMA sa má hlasovať v pléne v decembri 2021. Schválený text sa potom stane mandátom parlamentu na rokovania s vládami EÚ, ktoré sa majú začať počas francúzskeho predsedníctva v Rade v prvom polroku 2022. Zákon o digitálnych službách (DSA) – o paralelnom návrhu na reguláciu on-line platforiem, ktorý sa okrem iného zaoberá nelegálnym obsahom a algoritmami – sa bude hlasovať na budúcom zasadnutí.

COVID-19: Problémy s internetom

Napriek zrýchľovaniu zavádzania internetu vecí (IoT) v priebehu pandémie COVID-19 je podľa spoločnosti Inmarsat slabá alebo nespoľahlivá konektivita kľúčovou prekážkou obmedzujúcou úspech projektov pre väčšinu organizácií. Tri zo štyroch podnikov majú problémy s nasadením projektov IoT práve z dôvodu problémov s nedostatočnou konektivitou.

Prieskum Industrial IoT in the Time of Covid-19 (rozhovory so 450 globálnymi respondentmi v sektoroch poľnohospodárstva, elektroenergetiky, baníctva, ropy a zemného plynu, dopravy a logistiky) potvrdil, že 75 % firiem má pri testovaní projektov internetu vecí problémy s konektivitou a nemá pocit, že verejné pozemné siete sú pre ich potreby úplne vhodné. Pre väčšinu podnikov závisí úspech projektov internetu vecí od spoľahlivosti, dostupnosti a dostatočnej odozvy pripojenia na to, aby sa poskytovali použiteľné údaje v správnom čase a za správnu cenu na dosiahnutie vysokej návratnosti investícií. IoT ako sieť sietí vyžaduje spoľahlivú konektivitu na kľúčové obchodné projekty internetu vecí najmä v niektorých najvzdialenejších lokalitách sveta, kde je pozemné pripojenie (napr. mobilné alebo optické) buď obmedzené alebo žiadne. Pri výbere typov pripojenia IoT v oblastiach, kde chýba pozemné pripojenie, respondenti uprednostňujú spoľahlivosť (47 %), bezpečnosť (42 %) a pokrytie siete (38 %). Toto zameranie na spoľahlivosť pripojenia IoT je ešte výraznejšie v Latinskej Amerike (56 %) ako aj v Rusku a Strednej Ázii (65 %), v oboch regiónoch s rozsiahlymi vzdialenými územiami s obmedzenou pozemnou konektivitou. Pritom žiadny z respondentov v žiadnom regióne neuviedol, že verejné pozemné siete sú úplne vhodné pre ich potreby internetu vecí.

Stále je potrebné vykonať značné množstvo práce na zlepšenie stratégie pripojenia internetu vecí, pričom iba 37 % organizácií používa nejakú formu záložného pripojenia na pokračovanie v zhromažďovaní údajov o internete vecí vo vzdialených oblastiach mimo pozemnej komunikácie. Opäť tu existujú značné geografické rozdiely, len 10 % latinskoamerických organizácií a 25 % podnikov v Rusku a Strednej Ázie sa rozhodlo použiť nejakú formu záložného pripojenia, keď sa nemôžu pripojiť k zvolenému typu pripojenia. Povzbudivé je, že 80 % všetkých respondentov súhlasilo s tým, že od vyriešenia problémov s konektivitou internetu vecí dosiahli so svojimi projektmi internetu vecí oveľa väčší úspech. Viac ako tri štvrtiny (76 %) súhlasia s tým, že satelitné pripojenie poskytuje rozhodujúcu podporu komunikačným sieťam IoT ich organizácie.