Upozorňujeme: Na zosvetlenie pokožky

Do európskeho systému RAPEX (rýchly výstražný systém pre nepotravinárske výrobky) pribudlo nové upozornenie na nebezpečný kozmetický výrobok z Francúzska. Predávať sa však môže aj v iných krajinách.

Vo výrobku na zosvetlenie pokožky Glycérine éclaircissante aux extraits naturels de plantes – sans hydroquine značky NUTRICLAIR (250 ml, výrobná dávka: 1121, čiarový kód: 5425024360018, krajina pôvodu: Belgicko), výrobca: COSMEBEL Av Bempt 16 1190 BRUXELLES, Belgium je v zozname zložiek uvedená látka hydroxyisohexyl 3-cyclohexene carboxaldehyde, čo je v rozpore s európskou legislatívou. Tento kožný senzibilizátor môže vyvolať alergické reakcie alebo kontaktnú dermatitídu.

On-line: Finančná správa prechádza na ÚPVS

Od 1. januára 2022 bude Finančná správa s daňovými subjektami komunikovať naplno obojsmerne elektronicky. Rozhodnutia a úradné dokumenty bude tak zasielať do oficiálnych elektronických schránok zriadených na Ústrednom portáli verejnej správy (ÚPVS) slovensko.sk.

Po novom tak už od 1.1. 2022 nebude komunikácia zo strany finančnej správy uprebiehať cez portál finančnej správy, ale dokumenty budú doručované do elektronických schránok zriadených na ÚPVS v súlade so zákonom o e-Governmente. Daňovníci si budú môcť nastaviť zasielanie notifikácií o novej správe v schránke ÚPVS, a to buď zasielaním oznámenia na e-mail alebo prostredníctvom SMS správy. V prípade že daňový subjekt (občan, podnikateľ) nemá schránku na ÚPVS aktivovanú na elektronické doručovanie, úradné dokumenty mu budú doručené cez službu Centrálne úradné doručovanie. V rámci tejto služby sa vyhotovujú a doručujú listinné rovnopisy elektronických úradných dokumentov prostredníctvom Slovenskej pošty.

Obojsmerná komunikácia pre daňovú oblasť nadväzuje na už existujúcu obojsmernú elektronickú komunikáciu medzi colnými úradmi a ich klientmi v oblasti správy spotrebných daní. Cieľom finančnej správy je zefektívniť a zrýchliť vzájomnú komunikáciu. Daňovníci získajú lepší prehľad o svojich povinnostiach a z pohodlia domova si budú môcť pozrieť, čo budú potrebovať, keďže im odpadne povinnosť prevziať si úradný dokument na pošte, resp. prostredníctvom poštového doručovateľa.

EU: Digitalizácia naďalej rozdielna

Európska komisia uverejnila výsledky indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) za rok 2021. Sleduje pokrok pri digitálnej konkurencieschopnosti členských štátov Európskej únie v oblasti ľudského kapitálu, širokopásmovej pripojiteľnosti, integrácie digitálnych technológií v podnikoch a digitálnych verejných služieb. Vplyv ochorenia COVID-19 na využívanie a poskytovanie digitálnych služieb a výsledky odvtedy zavedených politík však nie sú v týchto údajoch zachytené a budú viditeľnejšie v roku 2022.

Všetky členské štáty EÚ sa zlepšili, ale celkový obraz digitalizácie v jednotlivých členských štátoch je rôznorodý. Napriek určitej konvergencii medzi štátmi na čele rebríčka EÚ a štátmi, ktoré majú najnižšie skóre DESI, sú stále priepastné rozdiely. Všetky členské štáty však budú musieť napriek zlepšeniam vyvinúť spoločné úsilie, aby splnili ciele stanovené do roku 2030 v digitálnom desaťročí Európy. Správa o DESI 2021 bola upravená tak, aby odrážala hlavné politické iniciatívy vrátane oznámenia Digitálny kompas 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob, v ktorom EÚ vytýčila svoje ambície v digitálnej oblasti, svoju víziu digitálnej transformácie a konkrétne ciele do roku 2030 pre štyri hlavné body: zručnosti, infraštruktúru, digitálnu transformáciu podnikov a verejné služby.

Hlavné zistenia DESI 2021

Pokiaľ ide o digitálne zručnosti, 56 % respondentov v EÚ má aspoň základné zručnosti. Z údajov vyplýva mierny nárast počtu zamestnaných odborníkov v oblasti info-komunikačných technológií (IKT): V roku 2020 mala EÚ 8,4 milióna špecialistov na IKT v porovnaní so 7,8 milióna v predchádzajúcom roku. Vzhľadom na to, že 55 % podnikov uviedlo v roku 2020, že sa pri náboroch špecialistov na IKT stretávajú s ťažkosťami, tento nedostatok zamestnancov s pokročilými digitálnymi zručnosťami je tiež faktorom, ktorý prispieva k pomalšej digitálnej transformácii podnikov v mnohých členských štátoch. Z údajov vyplýva jasná potreba rozšíriť ponuku a možnosti odbornej prípravy, aby sa dosiahli ciele digitálneho desaťročia v oblasti zručností (80 % obyvateľstva má dosiahnuť základné digitálne zručnosti a v oblasti IKT má byť k dispozícii 20 miliónov špecialistov). V nadchádzajúcich rokoch sa však očakávajú výrazné zlepšenia, keďže 17 % investícií do digitálnych technológií v plánoch obnovy a odolnosti doteraz prijatých Radou je určených na digitálne zručnosti (približne 20 miliárd eur z celkovej sumy 117 miliárd eur).

Komisia uverejnila aj hodnotiacu tabuľku týkajúcu sa zastúpenia žien v digitálnej oblasti, ktorá potvrdzuje pretrvávajúce výrazné rodové rozdiely, pokiaľ ide o odborné digitálne zručnosti. Len 19 % odborníkov na IKT a asi tretinu absolventov vedeckých, technologických, inžinierskych a matematických odborov tvoria ženy.

Z údajov o pripojení vyplýva zlepšenie pri „sieťach s veľmi vysokou kapacitou“ (VHCN), najmä v tom, že tieto siete sú dostupné pre 59 % domácností v EÚ, v porovnaní s 50 % pred rokom. Stále však zaostávame za všeobecným pokrytím gigabitovými sieťami (cieľ digitálneho desaťročia do roku 2030). Pokrytie na vidieku sieťami VHCN sa zvýšilo z 22 % v roku 2019 na 28 % v roku 2020. 25 členských štátov pridelilo určitú časť spektra na 5G v porovnaní so 16 členskými štátmi pred rokom. Sieť 5G sa komerčne spustila v 13 členských štátoch, a to najmä v mestských oblastiach. Okrem toho komisia uverejnila štúdie o cenách pevného a mobilného širokopásmového pripojenia v Európe v roku 2020, širokopásmovom pripojení v období do júna 2020 a o vnútroštátnych plánoch v oblasti širokopásmového pripojenia. Treba poznamenať, že 11 % digitálnych investícií v plánoch obnovy a odolnosti, ktoré prijala Rada (približne 13 miliárd EUR z celkovej sumy 117 miliárd eur), je určených na pripojenie.

Pokiaľ ide o integráciu digitálnych technológií, došlo k veľkému nárastu využívania cloudových technológií (zo 16 % spoločností v roku 2018 na 26 % v roku 2020). Veľké podniky sú naďalej na čele rebríčka pri využívaní digitálnych technológií: napríklad oveľa častejšie než MSP využívajú elektronické zdieľanie informácií prostredníctvom plánovania podnikových zdrojov (ERP) a cloudového softvéru (80 % a 35 % v prípade ERP a 48 % oproti 25 % v prípade cloudu). Len zlomok podnikov využíva pokročilé digitálne technológie (14 % veľké dáta, 25 % umelú inteligenciu a 26 % cloud). Z týchto údajov vyplýva, že súčasný stav zavádzania digitálnych technológií je ďaleko od cieľov digitálneho desaťročia. Ambíciou EÚ na rok 2030 je, aby 90 % MSP malo aspoň základnú úroveň digitálnej intenzity v porovnaní s východiskovou úrovňou 60 % v roku 2020 a aby aspoň 75 % podnikov pokročilé digitálne technológie využívalo do roku 2030. V súčasnosti len zlomok spoločností využíva veľké dáta, a to dokonca aj vo viacerých krajinách s najlepšími výsledkami, v porovnaní s cieľom 75 %. Dôležité je, že približne 15 % digitálnych investícií v plánoch obnovy a odolnosti prijatých Radou (takmer 18 miliárd eur z celkovej sumy 117 miliárd eur), je určených na digitálne kapacity a digitálny výskum a vývoj.

Správu o DESI dopĺňa ďalšia štúdia. Ide o prieskum prínosu IKT k opatreniam podnikov EÚ zameraných na environmentálnu udržateľnosť, z ktorej vyplýva, že 66 % skúmaných podnikov podľa vlastného vyjadrenia používa riešenia IKT na zmierňovanie svojej environmentálnej stopy.

Výrazné zlepšenie služieb elektronickej verejnej správy sa zatiaľ v údajoch o digitálnych verejných službách neprejavil. Počas prvého roka pandémie niekoľko členských štátov vytvorilo alebo posilnilo digitálne platformy s cieľom poskytovať viac služieb v on-line priestore. V rámci plánov obnovy a odolnosti, ktoré prijala Rada, je 37 % investícií do digitálnych technológií (približne 43 miliárd eur z celkovej sumy 117 miliárd eur) určených na digitálne verejné služby, takže v nadchádzajúcich rokoch sa očakáva výrazné zlepšenie. Komisia uverejnila aj porovnávaciu správu EÚ o elektronickej verejnej správe z roku 2021, pri ktorej sa robí prieskum, ako občania v 36 európskych krajinách využívajú digitálne služby, ktoré poskytujú vlády.

Novinka: Dokonalejšie nepriestrelné výrobky

Nepriestrelné vesty a prilby sa vyrábajú z viacerých vrstiev vlákien, ktoré zabraňujú prenikaniu guľky do tela. Ciele však môžu po zásahu trpieť traumou tupých síl, napríklad silnými otlačkami alebo horším poškodením kritických orgánov. 

Vedci z Ústavu materiálového výskumu SAV v Košiciach preto hľadali optimálne zloženie nanokompozitov, ktoré by nárazy projektilov tlmili efektívnejšie a zároveň by sa nezvyšovala ich hmotnosť. Vyvinuli nový, ľahký nanokompozitný keramický materiál, ktorý pri zachovaní rovnakej hrúbky dosahuje zvýšenú odolnosť voči nárazom. Po úspešných testoch v akreditovanom skúšobnom laboratóriu vytvorili prototyp ľahšej ochrannej vesty, nový materiál však môže nájsť využitie aj pri výrobe pancierových vozidiel alebo v stavebníctve. Keramika v ochranných vestách nie je novinkou. V porovnaní s tradičnými materiálmi z kovu má vysokú tvrdosť a účinnosť balistickej hmotnosti a používa sa na balistickú ochranu pred vysoko kinetickými energetickými strelami a črepinami.

Vlastnosti novovyvinutých materiálov vedci otestovali v akreditovanom skúšobnom laboratóriu spoločnosti Konštrukta Defence, ktorá bola hlavným riešiteľom projektu. Výrobný proces ako aj zloženie nového materiálu plánujú patentovať a budú hľadať možnosti jeho efektívnej výroby vo väčšom množstve.

Radíme: Bezpečné vianočné nákupy

Ľudia v snahe obdarovať čo najviac blízkych a dopriať rodine čo najštedrejšie sviatky s množstvom dobrôt, nápojov či bohatej výzdoby musia často hlboko načrieť do rodinnej kasy. Pred tým, ako sa pustia do nakupovania, by si mali zodpovedať niekoľko dôležitých otázok.

1. Aké darčeky a komu ich kúpiť? Treba si dobre zvážiť svoju finančnú situáciu a rozmyslieť si, či budete nakupovať darčeky len pre najbližších členov rodiny alebo aj pre blízkych priateľov či vybraných kolegov. Taktiež to, či im je nutné kupovať luxusnejší tovar za stovky eur, alebo im postačia aj drobnosti, ktoré však dokážu urobiť radosť.
2. Kde nakupovať? Aj vplyvom koronavírusu sa v uplynulom období veľká časť nákupov presunula z kamenných obchodov do on-line priestoru, kde je nakupovanie jednoduchšie a rýchlejšie. Na internete sa dá kúpiť prakticky čokoľvek a pokiaľ si niekto vyslovene nepotrebuje každý darček naživo poriadne prezrieť a ohmatať v tradičnom obchode, na webe sa dá jeho cena porovnať vo viacerých obchodoch a kúpou toho najlacnejšieho môžete ušetriť aj desiatky percent z hodnoty nákupu.
3. Odkiaľ na to vziať peniaze? Aj v tomto prípade sa odporúča dobre zhodnotiť to, v akej finančnej kondícii sa vaša rodina práve nachádza a aké máte vyhliadky na najbližšie mesiace. To platí hlavne pre tých, ktorým na predvianočné nakupovanie nebude stačiť bežná mesačná výplata alebo nemajú na túto príležitosť odložené peniaze bokom. Nakupovať sa dá aj výhodne na splátky či dohodnúť sa s blízkymi a počkať si až na povianočné výpredaje.

„Základné pravidlo je, aby sa ľudia na Vianoce nezadlžovali. Ak ale bude obdarovaný človek vysnívaný darček používať dlhšiu dobu, ako bude splatený, je to samozrejme možné. V súčasnosti existuje aj niekoľko úverových produktov, ktoré ponúkajú nulové splátky. Kreditná karta, ak sa dobre používa a načas sa splácajú minuté peniaze, je často výhodnejšia a prináša aj množstvo ďalších výhod a zliav. Ďalšou obľúbenou službou je buy now pay later, ktorá, ako už názov napovedá, umožňuje zaplatiť za zakúpený tovar neskôr. Ak človek využíva niektorý z úverových produktov, mal by si však vopred spočítať, či rozdiel medzi jeho mesačným príjmom a výdavkami pokryje výšku splátky“, radí Miroslav Zborovský.

Nakupovanie on-line má množstvo výhod, pozor však na bezpečnosť. Nespornou výhodou nakupovania cez internet je to, že akýkoľvek kúpený tovar môžete bez udania dôvodu jednoducho vrátiť alebo vymeniť. Internetové obchody poskytujú aj rôzne spôsoby platby: od dobierky, cez bankový prevod, až po platbu kartou alebo nákup na splátky. Ľudia by však mali byť pri nakupovaní on-line opatrní minimálne tak, ako keď nakupujú v kamenných obchodoch a chránia si tu fyzicky údaje z platobnej kary. „Pri nákupoch na webe by ste nemali zadávať čísla kreditných kariet a PIN kódy do webových odkazov, alebo ich posielať emailom. Potvrdzovanie všetkých platieb v mobilnej aplikácii pomocou biometrických údajov je bezpečnejšie a jednoduchšie. Mali by ste si skontrolovať, či nakupujete v overenom e-shope, t. j. na stránke, ktorá je zabezpečená zámkom. Nikdy si neukladajte údaje o kreditnej karte v internetovom obchode na účely budúcich nákupov a vždy radšej kartu vyplňte znova. Dôležité je tiež pravidelne aktualizovať operačné systémy a antivírusové programy v počítači a mobilných telefónoch a pravidelne kontrolovať prehľady transakcií na karte“, dopĺňa Miroslav Zborovský.

Ak sa rozhodnete pre pôžičku, pri výbere jej poskytovateľa by ste mali brať do úvahy tieto faktory:

• Požadujte otvorené a konkrétne informácie o všetkých nákladoch (nielen o úrokoch a poplatkoch, ale aj o iných výdavkoch, vrátane pokút a poplatkov súvisiacich s prípadným nesplácaním).
• Jednoduché dojednanie a zrozumiteľná zmluva, v ktorej nie sú žiadne nezodpovedané otázky.
• Sledujte celkové náklady na úver (tzv. RPMN), overte si, koľko celkovo zaplatíte.
• Opýtajte sa, či budete splácať istinu od prvej splátky.