pondelok 15. novembra 2021

Novinka: Portál OpenData

Finančná spáva sprístupnila portál otvorených dát. Občania, novinári, či laická verejnosť tak nájdu prehľadne na jednom mieste všetky údaje, ktoré má k dispozícii - 144 datasetov na strojové spracovanie a iné použitie zadarmo.

Portál je dostupný na adrese https://opendata.financnasprava.sk. Na vytvorenie portálovej časti bolo vynaložených 33.915 eura vrátane DPH. Cieľom bolo vybudovať špecializovaný portál na prezentáciu otvorených dát finančnej správy, ktorý bude dostupný odbornej aj laickej verejnosti prostredníctvom internetu. Celkovo OpenData portál obsahuje až 144 datasetov v štruktúrovanej forme, ktorá umožňuje ich hromadné strojové spracovanie. Dáta sú rozdelené do 8 tematických kategórií: Výber daní a cla, Výkon správy daní, Výkon správy cla, Nedoplatky, Vymáhanie a exekúcie, Daňová kontrola, Poskytovanie informácií, Byť zdravý je výhra. Z prehľadných grafov sa ľudia budú môcť dozvedieť, ako sa darí finančnej správe vyberať dane a clo, získajú jednoduchý prehľad o nedoplatkoch či exekúciách, ale aj o daňových kontrolách. 

Na domovskej stránke sa nachádzajú prehľadné odkazy na jednotlivé témy. Údaje z portálu sú k dispozícii pre kohokoľvek zadarmo a používatelia si ich vedia stiahnuť vo viacerých formátoch- PDF,CSV, XLS. Finančná správa v najbližších mesiacoch plánuje zverejniť ďalšie datasety, cieľom je tiež dopĺňať historické dáta a rozvíjať API rozhranie portálu, ktoré bude poskytovať dáta z informačných zoznamov portálu finančnej správy.

DDoS: Pandémia, vládne organizácie, hry aj kyberbezpečnosť

Celkový počet DDoS útokov vzrástol v treťom kvartáli medziročne o takmer 24 %, zatiaľčo celkový počet pokročilých DDoS útokov, ktoré sú často cielené, stúpol v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka o 31 %. Medzi najvýraznejšie ciele útokov patrili nástroje na boj proti pandémii, vládne organizácie, vývojári hier a známe publikácie o kybernetickej bezpečnosti.

Cieľom DDoS útokov je zahltiť sieťový server vysokým počtom požiadaviek, pričom pod ich náporom dôjde k jeho zlyhaniu a používatelia tak k danej službe nemajú v tom čase prístup. DDoS útoky môžu byť krátke – môže ísť len o niekoľko minút, ale aj dlhé – kedy môže ísť aj o niekoľko dní. Takzvané „smart“ DDoS útoky (typ pokročilých DDoS útokov) idú ešte o krok ďalej. Sú sofistikovanejšie a často cielené, pričom pri ich nasadení už nemusí ísť len o narušenie služieb, môžu tiež spôsobiť zneprístupnenie určitých zdrojov alebo aj krádež peňazí. Oba typy útokov boli v 3. štvrťroku 2021 na vzostupe. Okrem toho, že v prípade oboch typov útokov došlo k ich medziročnému nárastu, rast zaznamenali aj v porovnaní s 2. štvrťrokom 2021, pričom najväčší podiel napadnutých zdrojov (40,8 %) sa nachádzal v USA, nasledoval Hongkong a pevninská Čína. V auguste spoločnosť Kaspersky zaznamenala rekordný počet DDoS útokov za jeden deň v počte 8.825. Pri niektorých z najväčších DDoS útokov, ktoré si zaslúžia pozornosť za posledný štvrťrok, bol využitý nový, výkonný botnet s názvom Mēris, ktorý je schopný odoslať obrovské množstvo požiadaviek za sekundu. Tento botnet bol zaznamenaný aj pri útokoch na dva najznámejšie portály o kybernetickej bezpečnosti – Krebs on Security a InfoSecurity Magazine.

Medzi ďalšie významné trendy v oblasti DDoS útokov v 3. štvrťroku patrila séria politicky motivovaných útokov v Európe a Ázii, ako aj útoky proti vývojárom hier. Okrem toho útočníci cielili na zdroje zamerané na boj proti pandémii vo viacerých krajinách a došlo tiež k sérii ransomvérových útokov proti poskytovateľom telekomunikačných služieb v Kanade, USA a Spojenom kráľovstve. Útočníci sa prezentovali ako členovia neslávne známej ransomvérovej skupiny REvil a vypínali servery spoločností, aby ich prinútili zaplatiť výkupné. Experti spoločnosti Kaspersky boli tiež svedkami veľmi neobvyklého DDoS útoku na štátnej univerzite, ktorý trval niekoľko dní. Útočníkom išlo o on-line účty uchádzačov o štúdium na štátnej univerzite a zvolili si vektor útoku, ktorý úplne odrezal prístup k zdrojom. Útok pokračoval aj po začatí filtrovania, čo je veľmi zriedkavé. „V posledných rokoch sme boli svedkami toho, že skupiny útočiace na kryptomeny a skupiny útočiace prostredníctvom DDoS súperia o zdroje, pretože mnohé z botnetov používaných pri DDoS útokoch je možné použiť aj na ťažbu kryptomien. Zatiaľčo sme v poslednom období boli svedkami poklesu počtu DDoS útokov, keď kryptomeny získavali na hodnote, teraz sme svedkami prerozdelenia zdrojov. Po DDoS zdrojoch je dopyt, pričom sú tieto útoky ziskové. Očakávame, že ich počet bude v 4. štvrťroku naďalej rásť, a to aj pre skúsenosti z minulých rokov, kedy býval koncom roka počet DDoS útokov obzvlášť vysoký“, komentuje Miroslav Kořen.

V záujme ochrany pred DDoS útokmi:
• Prevádzku webových služieb zverte do rúk odborníkom, ktorí vedia, ako reagovať na DDoS útoky.
• Overte dohody a opätovne si potvrďte kontaktné údaje tretích strán vrátane tých uzatvorených s poskytovateľmi internetových služieb. Tímom tak zabezpečíte rýchly prístup k týmto dohodám v prípade útoku.
• Implementujte profesionálne riešenia na zabezpečenie svojej organizácie pred DDoS útokmi.
• Je dôležité poznať vaše dátové toky. Dobrou voľbou je použitie nástrojov na sledovanie sietí a aplikácií, ktoré dokážu identifikovať trendy a vývoj v rámci dátových tokov. Pochopením typických vzorov a charakteristík prenosu dát v spoločnosti viete vytvoriť východiskovú líniu pre ľahšiu identifikáciu neobvyklých aktivít charakteristických pre DDoS útok.
• Majte pripravený aj plán B (reštriktívnu obrannú pozíciu). Snažte sa o vytvorenie takej pozície, v ktorej ste schopní rýchlo obnoviť kriticky dôležité služby, ak už DDoS útoku čelíte.

EU: Problematický odpad

Európska komisia podniká právne kroky proti Rumunsku, Bulharsku, Chorvátsku, Grécku a Slovensku, pretože nespĺňajú právne predpisy Európskej únie o odpade: rámcovú smernicu o odpade a smernicu o skládkach odpadov. Nalieha, aby zabezpečili primerané spracovanie odpadu. V prípade Rumunska takisto rozhodla o podaní nového návrhu na Súdny dvor Európskej únie v ďalšej veci z dôvodu nedodržania smernice o skládkach odpadov.

Rumunsko, Bulharsko, Chorvátsko, Grécko a Slovensko neuplatňujú smernicu o skládkach odpadov správne, a preto nie je zaručené, že ich občania a podniky môžu naplno využívať všetky jej ustanovenia. Dôsledkom môže byť:
· vyššie riziko pre zdravie občanov, predovšetkým v súvislosti s astmou, vrodenými anomáliami a nízkou pôrodnou hmotnosťou dojčiat,
· viac znečistené životné prostredie, predovšetkým povrchová voda, podzemná voda, pôda a ovzdušie. Ako príklad poslúži organický odpad, ktorý tvorí veľkú časť komunálneho odpadu a pri jeho rozkladaní vznikajú škodlivé plyny (CO2 a metán),
· okrem toho skládkovanie recyklovateľného odpadu znamená, že európske hospodárstvo zbytočne stráca potrebné materiály.
V prípadoch, kedy skládkovaniu nemožno zabrániť, sú členské štáty povinné prijať opatrenia, ktorými zabezpečia, aby sa na skládky dostával len primerane spracovaný odpad. Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku z 15. októbra 2014 navyše rozhodol, že odpad pred skládkovaním nemožno spracúvať ľubovoľným spôsobom, ale najvhodnejším, aby sa v čo najväčšej miere zabránilo negatívnym vplyvom na životné prostredie a ľudské zdravie. Štúdie a vyšetrovania, ktoré otvorila komisia, odhalili, že viaceré skládky odpadov v týchto piatich členských štátoch vykazujú nedostatky z hľadiska tejto požiadavky.

Komisia Bulharsku, Grécku, Chorvátsku, Rumunsku a Slovensku zaslala formálnu výzvu, aby správne uplatňovali smernicu o skládkach a smernicu o odpade. V Bulharsku štúdie odhalili nedostatky vo všetkých navštívených lokalitách. Na 52 skládkach neprebieha spracovanie odpadu spôsobom, ktorý by zahŕňal výber primeraných tokov odpadu. V Chorvátsku sa zistili nedostatky vo všetkých lokalitách, ako aj skutočnosť, že komunálny odpad sa skládkuje bez toho, aby prešiel spracovaním. V Grécku sa zistil nedostatok primeraných zariadení na spracovanie odpadov, ako aj nedostatočné triedenie odpadu. V Rumunsku štúdie odhalili nedostatky vo všetkých lokalitách, ako aj skutočnosť, že väčšina odpadu sa na skládky dostáva bez akéhokoľvek spracovania. Aj na Slovensku sa nedostatky zistili vo všetkých navštívených lokalitách. Na 111 slovenských skládkach sa odpad ukladá bez náležitého spracovania, pretože neexistuje dostatok zariadení na roztriedenie rozličných typov odpadu.

 

Inflácia: Rekordná úroveň

Štatistický úrad SR zhodnotil vývoji spotrebiteľských cien v októbri 2021. Ceny na Slovensku opäť dynamicky rástli, inflácia dosiahla 5,1 %, čo je najvyššia hodnota za posledných trinásť rokov!

Hodnotu inflácie medziročne najvýraznejšie ovplyvnil rast cien potravín o 4,3 %: viac platíme za zeleninu o 10,3 %, mlieko a syry o 4 %, ovocie o 5,5 %, mäso o 2,7 %, chlieb a obilniny o 3,6 %, ako aj oleje a tuky o 11,9 %. Druhý najvýznamnejší vplyv na rast cien mala doprava. Ceny palív v októbri dosiahli nový tohtoročný rekord v dynamike medziročného rastu na úrovni 28,4 %. Vyššie boli ceny aj za náhradné diely a príslušenstvo pre osobnú dopravu, ako aj za údržbu a opravy. Rast cien v odbore bývanie a energie, ktorý tvorí najvyšší podiel vo výdavkoch slovenských domácností, dosiahol 3,5 %. Vývoj bol podporený jednak pretrvávajúcim rastom cien stavebných materiálov v imputovanom nájomnom (medziročný nárast o 11,3 %) aj v dvoch ďalších zložkách - v údržbe a oprave obydlia (o 9,4 %), aj v ostatných službách týkajúcich sa obydlia, kam patria o. i. aj služby spojené s údržbou komínov (o 3,9 %). Vytratil sa tak tlmiaci efekt zníženia cien energií zo začiatku roka. Pod medziročný rast inflácie sa podpísali aj vyššie ceny v odbore reštaurácie a hotely, konkrétne ceny v závodných jedálňach o 33 %. Infláciu v medziročnom porovnaní takisto už ôsmy mesiac po sebe navyšoval rast cien tabakových výrobkov po úprave daní (v októbri o 15,4 %) a vyššie ceny alkoholických nápojov, hlavne destilátov a vína. V menšej miere prispeli vyššie ceny za nábytok, bytové zariadenie a bežnú údržbu domácností, pokračujúci rast cien za noviny, knihy a kancelárske potreby, audiovizuálnu a fotografickú techniku, ako aj za kadernícke služby či vyššie poplatky v predprimárnom a primárnom vzdelávaní.

Medzimesačne, v porovnaní so septembrom 2021 ceny vzrástli o 0,6 %, tempo rastu sa zmiernilo (v septembri medzimesačný rast o 0,8 %). Najvýznamnejšie k rastu cien prispievali vyššie ceny za bývanie a energie. Pokračoval rast cien v imputovanom nájomnom (náklady na vlastné bývanie), znova o 1,6 % vplyvom drahších stavebných materiálov. Výraznejšie vzrástli aj ceny za údržbu a opravu obydlia o 2,5 %. Vyššie ceny v doprave naďalej ovplyvňovali najmä medzimesačne dynamicky rastúce ceny pohonných hmôt o 4,6 %, ako aj zvýšenie cien náhradných dielov pre automobily o 1,2 %. Výraznejšie sa tiež zvýšili ceny v odbore obuv o 1,2 % a odevy o 1,1 %. Ceny potravín vzrástli o 0,2 %, nealkoholické nápoje po septembrovom raste klesli o 1,8 %. Rast cien potravín ovplyvnili vyššie ceny chleba a obilnín o 1,1 %, mlieka, syrov a vajec o 0,7 %, najviac vzrástli ceny olejov a tukov o 4,6 %, s ohľadom na ich váhu to však malo nižší vplyv na výslednú hodnotu inflácie zložky potraviny. Naopak, zlacnelo ovocie o 5,7 %, mäso o 0,3 % a zelenina o 0,1 %. Zvýšenie zaznamenali aj ceny v odbore rekreácia a kultúra hlavne vplyvom vyšších cien za noviny, knihy a kancelárske potreby o 1,3 %, v rámci odboru rozličné tovary a služby rástli ceny za tovary a služby na osobnú starostlivosť, najmä kadernícke služby (o 1,1 %).

Index spotrebiteľských cien sa v októbri oproti septembru zvýšil v domácnostiach zamestnancov, nízkopríjmových domácnostiach aj v domácnostiach dôchodcov zhodne o 0,6 %. Medziročne sa zvýšil za domácnosti zamestnancov o 5,2 %, za domácnosti dôchodcov a za nízkopríjmové domácnosti zhodne o 4,9 %. V súhrne za desať mesiacov roka 2021 v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2020 sa spotrebiteľské ceny zvýšili o 2,6 %: medziročne sa index spotrebiteľských cien zvýšil za domácnosti zamestnancov o 2,7 %, za nízkopríjmové domácnosti o 2,5 %, za domácnosti dôchodcov o 2,4 %.

piatok 12. novembra 2021

Strom roka 2021: Tatranský dáždnik

V tohtoročnej ankete Nadácie Ekopolis titul Strom roka 2021 získal Buk lesný zo Starého Smokovca s počtom 4.833 hlasov z 22.613 hlasujúcich. Na jar budúceho roka tak bude reprezentovať Slovensko v súťaži Európsky strom roka.

Buk lesný – previsnutý (Fagus Sylvatica Pendula), nazývaný tiež Tatranský dáždnik
Vek stromu: 70 rokov, Obvod kmeňa: 250 cm, Výška stromu: 13 m, Starý Smokovec, okres Poprad, Prešovský kraj.
Doposiaľ sa nikomu nepodarilo presne zistiť, kto a prečo tento strom zasadil. Pravdepodobne sa tak stalo v 50.rokoch vďaka študenti na čele s Bohdanom Wagnerom zo Záhradníckej školy v Ledniciach na Morave v rámci projektu ,,Veľké upratovanie“. A odkedy v centre Starého Smokovca vyrástla nevšedne šikmá budova Horskej záchrannej služby, ocitol sa strom pod ochrannými krídlami všetkých jej členov. Záchranári dokonca strom zachránili pred výrubom. I keď ide o najbežnejší strom Európy, vo Vysokých Tatrách z neho nájdeme veľmi málo kusov. Takýto krásne previsnutý je však len jeden a preto ho právom Tatranci označujú za dominantu či symbol Starého Smokovca.

Na druhom mieste s počtom hlasov 3.806 sa umiestnil starý Dub letný z Giraltoviec. Tretie miesto si s počtom 3.600 hlasov vyslúžila exotická Katalpa bignóniovitá z Hnúšte. Na víťazov aj tento rok čaká finančná výhra v hodnote 300 eur na odborné dendrologické posudky, arboristické ošetrenia či úpravu okolia. Vyhlásenie výsledkov 11. novembra 2021 v priestoroch historického žrebčína v Kopčanoch bolo spojené so symbolickou výsadbou stromov v novovzniknutom ovocnom sade. Do hlasovania sa zapájali v samostatnej sprievodnej súťaži aj školy Tie si svojimi hlasmi mohli vysúťažiť výsadbový materiál v hodnote spolu až 650 eur.