EU: Nová, tradičná anti COVID-19 vakcína

V poradí ôsmu zmluvu s európskou farmaceutickou spoločnosťou o nákupe jej potenciálnej vakcíny proti ochoreniu COVID-19 uzatvorili Európska komisia a spoločnosť Valneva. Umožní všetkým členským štátom EÚ v roku 2022 nakúpiť takmer 27 miliónov dávok. Zahŕňa takisto možnosť prispôsobiť vakcínu novým kmeňovým variantom a umožňuje členským štátom v roku 2023 objednať až 33 miliónov ďalších vakcín.

Valneva je biotechnologická spoločnosť, ktorá vyvíja vakcínu na báze inaktivovaného vírusu chemickou inaktiváciou živého vírusu. Je to tradičná technológia vývoja vakcín, ktorá sa používa 60 – 70 rokov, so zavedenými metódami a vysokou úrovňou bezpečnosti. Táto technológia sa používa pri výrobe väčšiny vakcín proti chrípke a mnohých detských vakcín. V súčasnosti je v Európe v rámci klinického skúšania jediným kandidátom na inaktivovanú vakcínu proti ochoreniu COVID-19. Komisia s podporou členských štátov EÚ sa rozhodla podporiť túto vakcínu na základe dôkladného vedeckého posúdenia, použitej technológie, skúseností spoločnosti s vývojom vakcín a jej výrobnej kapacity schopnej zaistiť dodávky pre všetky členské štáty EÚ.

Zmluva so spoločnosťou Valneva rozširuje už zabezpečené široké portfólio vakcín, ktoré sa majú vyrábať v Európe, vrátane už podpísaných zmlúv so spoločnosťami AstraZeneca, Sanofi-GSK, Janssen Pharmaceutica NV, BioNtech-Pfizer, CureVac, Moderna a Novavax. Členské štáty sa budú môcť naďalej rozhodnúť darovať vakcínu krajinám s nižším a stredným príjmom, alebo ju presmerovať do iných európskych krajín.

SR: Stravenky alebo peniaze?

Od 1. januára 2022 sa na Slovensku zavádza zrovnoprávnenie stravných lístkov a finančného príspevku na stravovanie. Pri nadlimitných sumách sa tak upúšťa od daňovej úľavy pri stravných lístkoch. Zamestnanci, ktorí si doteraz vyberali túto možnosť, dostanú od Nového roka na stravovanie menej.

Daňový poradca zo Slovenskej komory daňových poradcov Radovan Ihnát zhrnul, že zamestnanci majú možnosť výberu od marca 2021. Doteraz bolo výhodnejšie vybrať si stravný lístok, pretože podľa ešte stále platného znenia zákona je príspevok zamestnávateľa na stravný lístok oslobodený od dane a odvodov bez ohľadu na sumu a zdroj tohto príspevku. Pri finančnom príspevku to neplatí: „Finančný príspevok na stravovanie je aktuálne u zamestnanca oslobodený od dane z príjmov, ako aj odvodov na sociálne a zdravotné poistenie do sumy 2,81 eura denne, čiže 55 % zo sumy stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5 - 12 hodín." Oslobodený je aj finančný príspevok na stravu hradený zo sociálneho fondu. Príspevok zamestnávateľa na stravovanie nad rámec zákonnej sumy (2,81 eura denne) a príspevku zo sociálneho fondu sa však v súčasnosti považuje za príjem, ktorý je predmetom dane z príjmov a odvodov na sociálne a zdravotné poistenie. Od Nového roka dochádza k zjednoteniu daňového a odvodového režimu stravných lístkov a finančného príspevku na stravovanie. V oboch prípadoch sa bude z nadlimitnej sumy nehradenej z prostriedkov sociálneho fondu odvádzať daň aj odvody.

Kým v súčasnosti je päťeurový stravný lístok oslobodený od dane a odvodov, pri finančnom príspevku už nadlimitná časť podlieha zdaňovaniu. Ak teda zamestnanec odpracoval 20 dní, za mesiac dostal v stravných poukážkach 100 eur, kým pri finančnom príspevku išlo o 88 eur (zvyšných 12 eur odviedol na dani a odvodoch). Od Nového roka sa teda nemení nič pre tých, ktorí si aj v súčasnom roku vybrali finančný príspevok. Avšak pre zrovnoprávnenie dostanú tí, čo doteraz mali stravné lístky, podľa vyššie uvedeného príkladu o 12 eur menej.

Upozorňujeme: Bankové účty na podnikanie

Platitelia dane z pridanej hodnoty (DPH) na Slovensku musia do 30. novembra oznámiť finančnej správe všetky bankové účty používané na podnikanie. Túto povinnosť má celkovo 207.140 platiteľov DPH. Vzor tlačiva bude zverejnený na portáli finančnej správy, predvyplnený formulár bude podnikateľom aj automaticky doručený do ich schránok na portáli finančnej správy.

Povinnosť oznamovať finančnej správe čísla tuzemských aj zahraničných bankových účtov, ktoré platitelia DPH používajú na podnikanie, zavádza novela zákona o dani z pridanej hodnoty. Odberatelia si budú môcť overiť, či platia za tovar alebo službu na účet, ktorý dodávateľ oznámil ako účet používaný na podnikanie. Finančná správa bude na svojom portáli zoznam zverejňovať od 1. januára budúceho roka a denne aktualizovať.

Platitelia DPH budú musieť bankové účty nahlásiť finančnej správe do 30. novembra 2021, a to prostredníctvom tlačiva zverejneného na webovom sídle. Finančná správa už v súčasnosti disponuje bankovými účtami, ktoré jej boli oznámené daňovým subjektom alebo poskytovateľmi platobných služieb. Každému platiteľovi DPH registrovanému k 15.11.2021 tak bude doručené predvyplnené tlačivo oznámenia do jeho schránky v rámci osobnej internetovej zóny na portáli finančnej správy. Predvyplnené tlačivo bude automaticky doručované aj všetkým platiteľom, ktorí sa pre DPH zaregistrujú po 15.11.2021. Platiteľ DPH má následne možnosť v oznámení vyznačiť bankové účty, ktoré používa na podnikanie, prípadne doplniť ďalšie bankové účty. Vyplnené tlačivo podajú podnikatelia klasickým spôsobom elektronicky ako každé iné štruktúrované podanie na PFS. V prípade, že bankové účty neoznámia, správca dane im im uloží pokutu od 30 eur do 3000 eur.

Výzvy: Z rezortu dopravy a výstavby

O novej schéme štátnej pomoci "de minimis" pre prevádzkovateľov medzinárodnej pravidelnej autobusovej dopravy a príležitostnej dopravy od 9. októbra 2021 informuje Ministerstvo dopravy a výstavby SR. Znovu otvorilo tiež pomoc pre autosektor s pôvodným termínom do 31. augusta 2021 a rovnako je naďalej dostupná pomoc pre gastro a cestovný ruch.

V prípade prevádzkovateľov medzinárodnej pravidelnej autobusovej dopravy je v rámci tejto schémy podporované obdobie od 1. apríla 2021 do 31. mája 2021, keďže príspevok na výpadok tržieb za rok 2020 a za prvý kvartál roku 2021 kompenzovalo ministerstvo v predchádzajúcej schéme pomoci. V tomto prípade ide o rozšírenie oprávneného obdobia u prevádzkovateľov medzinárodnej pravidelnej autobusovej dopravy o ďalšie dva mesiace. Prevádzkovatelia príležitostnej dopravy môžu žiadať kompenzáciu za obdobie medzi 1. januárom 2021 až 31. májom 2021. Rezort dopravy tak pokračuje vo vyplácaní pomoci, ktorú ešte v roku 2020 realizovalo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR. Na príspevok majú nárok všetci prevádzkovatelia medzinárodnej pravidelnej autobusovej dopravy aj prevádzkovatelia príležitostnej, tzv. zájazdovej dopravy, ktorým tržby v porovnaní s referenčným obdobím klesli o 30 a viac percent. Maximálna výška príspevku je do 200.000 eur.

Opätovne je otvorená schéma pomoci pre autosektor z dôvodu väčšej chybovosti podaných žiadostí. Niektoré z nich museli byť zamietnuté, prípadne ich žiadatelia nestihli podať do 31. augusta. Podnikatelia si teraz môžu opraviť chyby a podať tieto žiadosti nanovo prostredníctvom e-formulára do 15. októbra 2021. Kontrolóri ich budú posudzovať operatívne a prípadné chyby sa budú dať opraviť. Po 15. októbri však bude e-formulár deaktivovaný.

Ministerstvo má naďalej otvorenú schému pomoci „de minimis“ v gastre a cestovnom ruchu. Podnikatelia tak stále môžu žiadať o kompenzáciu fixných nákladov spôsobených pandémiou za obdobie od 1. apríla 2020 do 31. mája 2021. Naďalej pokračuje aj pomoc ministerstva v rámci takzvanej „veľkej“ schémy pomoci, kde je limit na žiadateľa milión eur. Oprávnené obdobie pomoci je od 1. apríla 2020 do 31. marca 2021, pričom v krátkom čase sa plánuje táto pomoc rozšíriť aj o apríl a máj tohto roka. S nástupom jesene a ďalšej vlny pandémie je ministerstvo pripravené podnikateľom v gastre a cestovnom ruchu pomôcť opäť, a to tzv. „jesennou pomocou“. Rezort deklaruje, že financií vyčlenených na pomoc má zatiaľ dostatok. Platí ale, že pomoc je možné vyplácať len spätne.

EU: 2 miliardy eur do digitálnej transformácie

Tri pracovné programy k programu Digitálna Európa získajú finančné prostriedky v celkovej výške 1,98 miliardy eur. Prvé výzvy budú uverejnené už koncom novembra t. r., ďalšie budú nasledovať v roku 2022. Digitálna Európa má posilniť technologickú suverenitu Európy.

Hlavný pracovný program disponuje 1,38 miliardou eur. Investície budú smerovať do oblastí, akými sú umelá inteligencia, cloudové a dátové priestory, kvantová komunikačná infraštruktúra, pokročilé digitálne zručnosti a široké používanie digitálnych technológií v celom hospodárstve a spoločnosti do konca roka 2022. Spolu s ním Európska komisia uverejnila dva osobitné pracovné programy: prvý zameraný na financovanie v oblasti kybernetickej bezpečnosti s rozpočtom 269 miliónov eur do konca roka 2022 a druhý zameraný na vytvorenie a prevádzku siete európskych centier digitálnych inovácií s rozpočtom 329 miliónov eur do konca roka 2023.

Hlavný pracovný program bude zahŕňať napríklad investície:

• zavádzanie spoločných dátových priestorov (napr. dátových priestorov pre výrobu, mobilitu a financie), ktoré európskym podnikom (vrátane malých a stredných podnikov – MSP – a startupov) a verejnému sektoru uľahčia cezhraničné spoločné využívanie údajov, ako aj zavádzanie prepojenej infraštruktúry a služieb cloud-to-edge, teda chrbtovej kosti digitálnych riešení, ktoré zaručia toky údajov,
• vybudovanie testovacích a experimentálnych zariadení pre riešenia založené na umelej inteligencii v snahe zintenzívniť využívanie dôveryhodnej umelej inteligencie (aj v MSP a startupoch) pri riešení zásadných spoločenských výziev, okrem iného zmeny klímy a udržateľnej zdravotnej starostlivosti (napr. zavádzať testovacie zariadenia umelej inteligencie v zdravotníctve a inteligentných mestách a komunitách),
• zavádzanie bezpečnej kvantovej komunikačnej infraštruktúry pre EÚ (EuroQCI), ktorá bude ponúkať vysokú mieru odolnosti voči kybernetickým útokom,
• zostavenie osnov a poskytovanie magisterského štúdia pokročilých digitálnych technológií s cieľom zvýšiť úroveň digitálnych zručností v Európe vrátane opatrení ako sú digitálne rýchlokurzy pre MSP oznámené v programe v oblasti zručností z roku 2020 a stratégii pre MSP,
• vytvorenie, prevádzkovanie, ďalší vývoj a stála údržba digitálnych služieb podporujúcich cezhraničnú interoperabilitu riešení v snahe podporovať verejnú správu (napr. európska digitálna identita).

Pracovný program ku kybernetickej bezpečnosti zahŕňa investície do budovania pokročilého vybavenia, nástrojov a dátových infraštruktúr v tejto oblasti. Bude sa z neho financovať rozvoj a čo najlepšie využívanie poznatkov a zručností v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Podporí výmenu najlepších postupov a zabezpečí rozsiahle zavádzanie najmodernejších riešení kybernetickej bezpečnosti v celom európskom hospodárstve.

Na dosiahnutie cieľov programu Digitálna Európa sa zavedie sieť európskych centier digitálnych inovácií, ktorá bude súkromným aj verejným organizáciám v celej Európe vrátane štátnej správy na celoštátnej, regionálnej či miestnej úrovni podľa potreby poskytovať prístup k testovaniu a podporovať ich digitálnu transformáciu. Tieto centrá budú dôležitým nástrojom politík EÚ, predovšetkým v priemyselnej politike a politike malých a stredných podnikov a startupov, pretože budú podporovať spoločnosti aj verejný sektor pri súbežnej zelenej a digitálnej transformácii. Program sa bude realizovať predovšetkým prostredníctvom grantov a verejného obstarávania. Niekoľko opatrení, napríklad témy iniciatívy Destinácia Zem, sa bude vykonávať pomocou nepriameho riadenia, pri ktorom partnerské organizácie prevezmú verejné obstarávanie pre potrebný vývoj.