On-line: Bonus za očkovanie

Ministerstvo financií (MF) SR predlžuje možnosť registrácie na sprostredkovateľský bonus. Ako sprostredkovateľ sa bude možné na internetovej stránke bytzdravyjevyhra.sk zaregistrovať až do 18. novembra 2021.

Registrácia na uplatnenie sprostredkovateľského bonusu sa podľa informácie MF SR skončí 18. novembra 2021 o 8.00 hod. Ak ste plne zaočkovaná osoba a nebol vám zaslaný kód pre sprostredkovateľský bonus, pričom spĺňate zákonné podmienky na jeho pridelenie, kontaktujte s požiadavkou o preverenie technickú podporu na telefónnom čísle 048/4317222, alebo tak urobte prostredníctvom kontaktného formulára na webe finančnej správy (financnasprava.sk/sk/kontakt/opytajte-sa-fs-ockovacia-lot).

Pokiaľ nemáte v systéme pre evidenciu očkovaných zapísané obe podané dávky vakcíny, MF SR nie je schopné overiť a prideliť kód pre sprostredkovateľský bonus. Na preverenie toho, či človek má v systéme zapísané obe dávky očkovacej látky, sa požaduje kontaktovať Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) alebo svojho lekára.

Práca: Ako si udržať zamestnanca

Proces získavania nového zamestnanca do firmy je časovo aj finančne nákladný krok. Odborníčka na ľudské zdroje radí, aby firma tento proces nastavila kvalitne. Po dobre zvládnutom onboardingu stúpa pravdepodobnosť, že nový zamestnanec zostane vo firme 3 a viac rokov až o 58 %. Naopak, ak firma tomuto procesu neprikladá váhu, môže prísť o jedného z piatich zamestnancov v priebehu prvých 45 dní od jeho nástupu do zamestnania.

Adaptácia nového zamestnanca by v žiadnom prípade nemala byť len „ad hoc“ iniciatívou. „Adaptovanie novo prijatého kolegu, tzv. onboarding, je štruktúrovaný proces, ktorý musí firma naozaj profesionálne zvládnuť. My prostredníctvom neho pomáhame novým zamestnancom, jednoducho povedané, dobre začať. Okrem odborného zaškolenia by mal tento proces smerovať k tomu, že sa dobre zžije s firemnou kultúrou, ujasní si očakávania, bude motivovaný v novej práci zostať a bude sa u nás cítiť spokojne", hovorí Jindra Háchová. Zostavenie správneho adaptačného plánu je jeden z najdôležitejších bodov úspešného onboardingu. V tomto pláne sú presne špecifikované všetky krátkodobé ciele a dôležité míľniky prvých dní a týždňov nového zamestnanca vo firme. Zahŕňa tiež tzv. garanta, čiže osobu z radu skúsenejších kolegov v tíme, ktorí sa zamestnancovi budú počas onboardingu aktívne venovať. Garant sprevádza nováčika celou adaptáciou, zodpovedá za sprostredkovanie know-how a podporu pri orientácii v odborných i prevádzkových otázkach a situáciách. Súčasťou adaptačného plánu by mali byť aj stretnutia s kolegami, ktorí sú pre zaškolenie a spoluprácu nováčika dôležití. 

Ukazuje sa, že onboarding je veľmi dôležitým procesom aj z pohľadu dôvodov, pre ktoré nováčikovia odchádzajú ešte v skúšobnej dobe.

Medzi najčastejšími dôvodmi odchodov v skúšobnej dobe sú tieto: -       Lepšia pracovná ponuka alebo zmena kariéry. -       Nespokojnosť firmy s prácou zamestnanca. -       Povaha práce bola iná, ako zamestnanec očakával, a preto s ňou nebol spokojný.

Funkčnosť celému adaptačnému procesu dáva priebežná spätná väzba. Na základe nej obe strany môžu vyhodnotiť: či onboarding po odbornej stránke dobre funguje, či je zamestnanec tým, koho firma hľadala a naopak, či sa on alebo ona stotožňuje s novou firemnou kultúrou a náplňou práce. Háchová odporúča realizovať v období od nástupu do konca skúšobnej doby zhruba 5 – 6 stretnutí, ktorých predmetom je spätná väzba. Tie by mali prebiehať na úrovni nadriadeného, zástupcu za HR i garanta. Na základe interného prieskumu medzi zamestnancami Solitey, ktorí sú vo firme od 6 mesiacov do 2 rokov, je až 90 % tých, ktorí sa cítia byť súčasťou firmy. Vo firme by zostalo 87 % zamestnancov, aj keby dostalo porovnateľnú ponuku práce od inej firmy a 83 % bolo v poslednom roku rozhodnutých vo firme zostať a nehľadať si iné pôsobisko.

SR: Rast tržieb maloobchodníkov

Ústup pandémie so sebou priniesol aj zvýšenú chuť nakupovať, rastúcu spotrebu a teda aj rastúce tržby našich maloobchodníkov. Od marca tohto roka tržby maloobchodníkov na Slovensku opäť medziročne rastú. A podľa najaktuálnejších dát za september 2021 sa tržby našich maloobchodníkov zvýšili o 5,3 %. Predkrízové úrovne ale prekonali až o 12 %.

Medziročný rast tržieb v našom maloobchode je výsledkom rastúcej spotreby našich obyvateľov po uvoľnení protipandemických opatrení. Bázický efekt už v letných mesiacoch v podstate odznel, keďže vlani v takomto čase sa už tržby našich obchodníkov zvyšovali. Preto je aktuálny rast maloobchodných tržieb už oveľa miernejší ako počas jarných mesiacov. V medziročnom porovnaní zaznamenali najvyšší rast obchodníci s tovarom pre kultúru a rekreáciu, kde tržby vrzástli až o 15,9 %. Dvojciferný rast tržieb dosiahli aj obchodníci v stánkoch a na trhoch (o 13,8 %) a eshopy a predaj cez internet (o 13,2 %). Aj väčšina ostatných oblastí maloobchodu došiahla vyššie tržby ako pred rokom. Supermarkety, ktoré sú najdôležitejšou zložkou maloobchodu, zarobili v medziročnom porovnaní ale len o trochu viac (o 1,3 %). Naopak, medziročný pokles tržieb zaznamenali len v obchodoch s výpočtovou technikou a informačnými technológiami, ktoré medziročne zarobili menej o takmer -15 %. Vývoj tržieb v týchto predajniach môže byť ovplyvnený aj nedostatkom niektorých výrobkom kvôli chýbajúcim čipom a surovinovej kríze.

Tržby našicch maloobchodníkov boli v septembri vyššie ako pred pandémiou (september 2019) až o 12 %. Predkrízové úrovne prekonali skoro všetky zo sledovaných oblastí maloobchodu – zaostáva už len predaj v stánkoch a na trhoch a špecializované predajne s potravinami, nápojmi a tabakom. Počas pandémie, keď boli kamennné obchody zatvorené, sa darilo hlavne on-line obchodom. Veľa ľudí si počas krízy zvyklo nakupovať cez internet a aj dnes sú to práve e-shopy, ktoré zaznamenali najvyšší nárast tržieb v porovnaní s obdobím spred pandémie, nakoľko zarobili viac až o tretinu. Supermarketom sa taktiež podarilo dosiahnuť vyššie tržby ako pred koronakrízou, a to o 10 %. No a viac ako pred 2 rokmi zarobili napríklad aj obchodníci s tovarom pre domácnosť a tiež aj predajne s ostatným tovarom, ktoré zahŕňajú napríklad aj obchody s oblečením, obuvou či drogérie. Analytička Jana Glasová očakáva, že aj v nasledujúcich mesiacoch budú tržby našich obchodníkov rásť, pričom tomu budú dopomáhať aj nákupy pred Vianocami. Karty bude ale miešať tretia vlna pandémie a jej dopad na ekonomiku a trh práce. Rovnako bude spotreba ovplyvňovaná aj materiálovou krízou, keďže niektoré výrobky budú na pultoch obchodov chýbať alebo budú na ne dlhé čakacie doby. Ide hlavne o elektroniku, počítače, notebooky, herné konzoly, mobily ale napríklad aj bicykle či knihy.

EU: Európsky status umelca

Umenie a kultúra poskytli mnohým ľuďom zasiahnutým krízou koronavírusu útechu a chvíľkový únik pred problémami reálneho sveta. Samotní umelci sú však zraniteľnou kategóriou, ktorú pandémia tvrdo postihla. Kultúrne a kreatívne odvetvia boli zasiahnuté ešte viac ako cestovný ruch, pričom ich tržby v roku 2020 klesli o viac ako 30 % v porovnaní s rokom 2019. Odvetvia hudby a scénického umenia prišli o 75 %, resp. 90 % obratu.

Európsky parlament chce, aby bolo postavenie umelcov v EÚ viac stabilné – požadujú preto zavedenie takzvaného európskeho statusu umelca. Ten má vytvoriť celoeurópsky rámec pre pracovné podmienky a minimálne štandardy, vrátane rovnakého prístupu k sociálnemu zabezpečeniu, zdravotnému poisteniu, dôchodkovým systémom a spoločnej európskej definícii umelcov v rámci EÚ. Poslanci zdôraznili, že rozdiely medzi krajinami EÚ v právnom postavení umelcov bránia spolupráci a cezhraničným projektom. Členské štáty by mali podporovať mobilitu vzájomným uznávaním kultúrnych diplomov, znižovaním byrokracie a zabránením dvojitého zdanenia. Vyzvali na vytvorenie osobitných programov na podporu pohybu a výmeny mladých umelcov v rámci Európy.

Počas krízy sa mnohí autori a interpreti prispôsobili novým formátom digitálnej distribúcie. To im síce umožnilo osloviť publikum, ale zároveň ich to vystavilo nekalým praktikám dominantných streamovacích platforiem. Zavedené "výkupné klauzuly" pripravujú autorov o autorské honoráre tým, že od nich odkúpia celé autorské práva výmenou za jednorazovú platbu. Poslanci vyzvali Európsku komisiu a krajiny EÚ, aby zabezpečili, že umelci budú mať prístup ku kolektívnemu vyjednávaniu a že príjmy budú spravodlivo rozdelené medzi všetkých tvorcov a držiteľov práv.

Podnikanie: S digitálnou gramotnosťou a technologickými zručnosťami

Nedávny prieskum Herbalife Nutrition medzi viac než 25.000 ľuďmi vo veku od 18 do 40 rokov v 35 krajinách sveta priniesol zaujímavé zistenie, že za optimálny vek na začatie podnikania sa považuje 28 rokov. Zo záujemcov o podnikanie sa síce vyše polovica (51 %) obáva, že ich nebudú brať vážne kvôli ich veku – avšak zároveň vnímajú svoju mladosť ako pozitívum. Až polovica z nich uviedla, že ich vek zvyšuje ich šance na úspech.

Jednou z výhod, ktorou disponujú najmä mladší podnikatelia, je podľa prieskumu ich technická zdatnosť: šesť z desiatich (61 %) respondentov uviedlo, že sa vedia lepšie než iné generácie prispôsobiť novým technológiám, 43 % respondentov uviedlo, že s väčšou pravdepodobnosťou budú mať nové, ešte neprebádané nápady a 29 % tých, čo si chcú založiť firmu, uviedlo, že sa oproti iným generáciám „menej boja zlyhania“. Mladší respondenti z prieskumu tiež menej často živia rodinu alebo splácajú hypotéku, čo im umožňuje dobrodružnejší a objavnejší prístup k vedeniu svojho biznisu. Táto túžba bola aj hlavným motivačným faktorom, ktorý uviedli respondenti túžiaci po podnikaní, nasledovaná schopnosťou uspokojiť svoju vášeň. Začať podnikať si vyžaduje istú dávku vášne aj odvahy. Taktiež si vyžaduje nájsť rovnováhu medzi uvedomením si rizika a vzrušením, že sami sebe šéfujete a vierou vo vašu schopnosť byť strojcom vlastného úspechu. Takmer 75 % respondentov v prieskume uvádza, že sníva o tom, že sa stanú podnikateľmi. To len zdôrazňuje, aká lákavá je schopnosť byť si vlastným šéfom, ako aj sloboda v určovaní si pracovného času. Prieskum tiež odhalil, že 31 % dospelých berie podnikanie ako príležitosť na zmenu kariéry. Ďalších 26 % respondentov uviedlo, že založenie malej firmy by im mohlo pomôcť zvýšiť si príjem po tom, ako sa im v dôsledku pandémie skrátil pracovný čas. Podnikanie sa tiež často považuje za cestu, ktorá dokáže ľuďom poskytnúť viac času na realizáciu mimopracovných záľub.

Túžba po podnikaní však neznamená, že sa doň respondenti bezhlavo vrhajú – myslia si, že človek by mal mať okolo päť a pol roka skúseností predtým, než si založí vlastnú firmu. Ak pandémia podnikateľov niečo naučila, tak to, že bez ohľadu na vek je rozdiel medzi úspechom a neúspechom často v dobrých podnikateľských základoch, ochote učiť sa, schopnosti prispôsobiť sa a v neposlednom rade aj v zápale pre svoju prácu.