Aktuálne: Kto produkuje najviac elektronického odpadu?

Vianoce sú za rohom a veľká časť verejnosti už začala nakupovať pre svojich blízkych vianočné prekvapenia. Niektoré z najobľúbenejších vianočných darčekov budú elektronické výrobky, čo povedie k likvidácii starých modelov smartfónov, televízorov a počítačov. Žiaľ, povedie to aj k narastaniu problému elektronického odpadu. Organizácia Spojených národov (OSN) predpovedá, že do roku 2030 bude celosvetovo 74 miliónov ton elektronického odpadu, čo zodpovedá hmotnosti 496 výletných lodí veľkosti Queen Mary 2!

Spoločnosť Clear It Waste Removal, znepokojená krízou elektronického odpadu využila údaje o elektronickom odpade z Global E-Waste Statistics Partnership a údaje o zložení domácností od Organizácie Spojených národov na výpočet, ktorá z 39 európskych krajín produkuje najviac e-odpadu na domácnosť. Najväčšími vinníkmi v Európe, pokiaľ ide o elektronický odpad, sú Nóri - vyprodukujú odhadom 57 kg na domácnosť ročne. To je rovnaká hmotnosť ako šesť mikrovlnných rúr. Veľká Británia je na druhom mieste - britské domácnosti sú vinní za produkciu odhadom 55 kg elektronického odpadu ročne. Ak vezmeme do úvahy, že v Spojenom kráľovstve je 27,8 milióna domácností, celkový objem elektronického odpadu v krajine by mohol predstavovať 1.529.000.000 kg zodpovedajúci počtu 1.274.17 londýnskych poschodových autobusov. Írske domácnosti vyprodukujú každý rok v priemere 52,4 kg elektronického odpadu, a preto sú na treťom mieste. Írsky elektronický odpad z domácností je porovnateľný s hmotnosťou piatich bicyklov pre dospelých. Na štvrtom mieste je Švajčiarsko – Švajčiari vyprodukujú odhadom 51,5 kg elektronického odpadu na domácnosť. S 3,9 miliónmi domácností vo Švajčiarsku by sa celkový domáci elektronický odpad v krajine mohol rovnať 200.850.000 kg – približne rovnaká hmotnosť ako 6.974 rakiet Apollo 11! Medzi ďalšie európske krajiny, ktorých domácnosti produkujú vyše 45 kg elektronického odpadu, patrí Španielsko (49,4 kg), Holandsko (47,5 kg), Cyprus (47 kg), Francúzsko (46,2 kg) a Luxembursko (45,4 kg), ktoré sú na piatom, šiestom, siedmom, ôsmom a deviatom mieste. Na opačnej strane sa na 39. pozícii umiestnilo Moldavsko. Moldavci sú šampiónmi v produkcii najmenej elektronického odpadu v Európe s priemerným odhadom 11,6 kg na domácnosť každý rok.

Tipy na zníženie množstva elektronického odpadu 

Odložte modernizáciu svojej elektroniky na tak dlho, ako je to možné: často prechádzame na najnovšiu technológiu, aby sme boli v trende napriek tomu, že súčasné zariadenie funguje perfektne. Je to práve tento trend, ktorý výrazne prispieva k množstvu elektronického odpadu na našej planéte.

Ak musíte upgradovať svoju technológiu, zvoľte likvidáciu elektronického odpadu v špecializovanom zariadení na recykláciu alebo na darovanie/predaj elektroniky iným.

Spoločnosť Clear It Waste Removal zverejnila aj praktickú príručku o likvidácii vášho elektronického odpadu.

Údaje za európske krajiny: Andorra, Belgicko, Bosna a Hercegovina, Dánsko, Island, Lichtenštajnsko, Severné Macedónsko, San Maríno a Švédsko neboli k dispozícii, preto boli vynechané.

SR: Novela zákona o elektronických komunikáciách

Národná rada SR schválila novelu zákona o elektronických komunikáciách. Návrh zákona transponuje do právneho poriadku SR smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa ustanovuje Európsky kódex elektronických komunikácií. Európska smernica nahrádza súčasné štyri smernice regulačného rámca pre elektronické komunikácie.

Okrem hlavných cieľov, ktorými sú podpora hospodárskej súťaže, rozvoj vnútorného trhu a ochrana záujmov koncových užívateľov, je cieľom smernice (EÚ) 2018/1972 zabezpečiť v čo najväčšej miere prístup k vysokokapacitným sieťam a ich využívanie všetkými občanmi a podnikateľskými subjektmi za primeranú cenu, pri zachovaní možnosti výberu, účinnú a spravodlivú hospodársku súťaž, inovácie, efektívne využívanie frekvenčného spektra, uplatňovanie spoločných pravidiel v rámci Európskej únie a predvídateľných regulačných prístupov. Postupne má tiež redukovať špecifickú ex ante sektorovú reguláciu a dosiahnuť stav, kedy elektronické komunikácie budú regulované výhradne na základe práva hospodárskej súťaže.

Najvýznamnejšie zmeny v porovnaní s pôvodným regulačným rámcom sa týkajú:

·   definícií pojmov,

·   pravidiel upravujúcich konzultácie s Európskou komisiou a Orgánom európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC), v prípade opatrení, ktoré by mohli predstavovať prekážku rozvoja vnútorného trhu,

· harmonizácie správy frekvenčného spektra a čísel v záujme ich efektívneho využívania, podpory konkurencie a maximalizácie úžitku pre spotrebiteľa,

·podmienok spoločného používania prvkov elektronických komunikačných sietí v záujme vytvorenia podmienok pre budovanie sietí a podmienok pre vznik konkurencie založenej na infraštruktúre,

· podmienok týkajúcich sa prístupu do miestnych rádiových sietí a budovania bezdrôtových prístupových bodov s malým dosahom,

· podmienok týkajúcich prístupu do elektronických komunikačných sietí a prepojenia elektronických komunikačných sietí,

· ex ante regulácie hospodárskej súťaže v sektore elektronických komunikácií, najmä definície nadnárodného trhu, nadnárodného dopytu a ukladania povinností podnikom s významným vplyvom na relevantnom trhu, napríklad možnosti podniku s významným vplyvom na relevantnom trhu dobrovoľne sa zaviazať k splneniu určitých záväzkov s cieľom eliminovať reguláciu zo strany Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, povinností, ktoré súvisia s prechodom na vysokorýchlostné siete a regulácie podnikov poskytujúcich výlučne veľkoobchodné služby,

·   rozsahu definície univerzálnej služby a

· posilnenia ochrany spotrebiteľov v súvislosti s využívaním elektronických komunikačných služieb.

Konkurzy: V októbri mierny pokles

V októbri 2021 bolo na Slovensku vyhlásených 19 konkurzov na majetok dlžníkov podnikateľských subjektov a boli povolené 2 reštrukturalizácie. Vyplýva to z analýzy spoločnosť CRIF – Slovak Credit Bureau.

V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom počet konkurzov klesol o 5 percent (z 20 na 19) a počet reštrukturalizácií vzrástol z nuly na 2. V medziročnom porovnaní s októbrom 2020 sa počet konkurzov zvýšil o 11,76 percenta (zo 17 na 19) a počet reštrukturalizácií ostal na rovnakej úrovni. Zároveň bol pre nedostatok majetku zastavených 13 konkurzných konaní (11 v októbri 2020) a z rovnakého dôvodu bolo zrušených 11 konkurzov (9 v októbri 2020). Zároveň sa začalo 35 nových konkurzných konaní (33 v októbri 2020).

„V minulom mesiaci nebolo vydané žiadne rozhodnutie o povolení dočasnej ochrany pred veriteľmi a trom subjektom bola dočasná ochrana ukončená uplynutím lehoty”, uviedla Ing. Jana Marková. Tento nástroj štátnej pomoci z dôvodu náročných podmienok na jej schválenie využíva minimum podnikateľských subjektov.

EU: Emisie skleníkových plynov

Emisie skleníkových plynov prispievajú k urýchleniu klimatických zmien. Európska únia je tretím najväčším producentom emisií po Číne a Spojených štátoch, za ňou nasleduje India a Rusko. Skleníkové plyny zostávajú v atmosfére niekoľko rokov až tisíce rokov. Majú globálny vplyv bez ohľadu na to, kde boli prvýkrát spustené.

Čo sú skleníkové plyny? Sú to plyny, ktoré sa v atmosfére správajú ako sklo na skleníku, vstrebávajú slnečnú energiu a teplo zo zemského povrchu a zabraňujú tomu, aby energia a teplo mohli voľne uniknúť do vesmíru. Zadržiavaním tepla a svetla skleníkové plyny umožňujú vznik a udržanie života na Zemi. Vznikajú aj prirodzene vo vesmíre, no činnosťou ľudí týchto plynov pribudlo také množstvo, že spôsobujú globálne otepľovanie. Najviac vypúšťaným plynom do ovzdušia je CO2. Tento plyn vzniká pri všetkých bežných aktivitách ľudí. Ostatné skleníkové plyny sú síce v ovzduší v menšej koncentrácii, avšak zachytávajú teplo niekoľkonásobne viac než CO2. Napríklad metán je v priebehu 20 rokov viac ako 80-krát silnejší ako CO2.

Podľa šiestej hodnotiacej správy Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) sú emisie skleníkových plynov z ľudskej činnosti zodpovedné za globálne otepľovanie o približne 1,1 °C od začiatku 20. storočia. Medzi tieto činnosti patrí napríklad spaľovanie uhlia, ropy a plynu, odlesňovanie a poľnohospodárstvo. V roku 2019 v Európskej únii zodpovedala energetika za 77,01 % emisií skleníkových plynov, z čoho asi tretina pripadla na dopravu. Emisie skleníkových plynov z poľnohospodárstva dosiahli 10,55 %, priemyselné procesy a používanie produktov 9,10 % a odpadové hospodárstvo 3,32 %.

Black Friday: Zľavy a Slováci

Najväčšia nákupná udalosť roka sa nezadržateľne blíži. Tradične pripadá Black Friday na posledný novembrový piatok (tento rok 27. november), ale počas posledných rokov prerástla do nákupného maratónu, ktorý trvá až niekoľko dní. Najobľúbenejším obdobím, kedy Slováci nakupujú najviac darčekov na sviatky, je podľa výsledkov prieskumu jednoznačne november (37,1 %). Ešte v septembri to stihne 7,7 % a októbri 20,2 % respondentov. Na prvý decembrový týždeň si nákupy plánuje 17,8 % zákazníkov.

Módny vyhľadávač GLAMI zmapoval, ako sa na tohtoročný Black Friday pripravujú zákazníci: až 60 % Slovákov ho plánuje tento rok využiť na nákup nových módnych kúskov. Zaujímavý je postoj v otázkach vnímania bezpečnosti off-line nákupov v kamenných predajniach. Až 46,2 % respondentov uviedlo, že prevádzku v prípade jej preplnenia opustia. Davov či dlhých radov v obchodoch sa nebojí 27 % a 26,8 % si odpoveďou nie je istých. Len 2 % Slovákov Black Friday nepozná a 8,7 % neplánuje nákup módy. Jeden z dôvodov uviedli, že výpredaje sú dostupné počas celého roku (46 %), taktiež ich stresuje pomerne veľké množstvo ponúk (15,6 %). V rámci prípravy na Black Friday si 23,5 % respondentov vytvorí zoznam produktov tzv. wishlist. Naopak až 53 % opýtaných si zoznam nepripravuje a plánujú hľadať najväčšie zľavy.

Nový prieskum Fashion (Re)search sa venoval spotrebiteľskému nákupnému správaniu Slovákov. Otázky sa týkali nákupov pred vypuknutím pandémie Covid 19, následne po odznení jej prvej vlny a otvorení kamenných prevádzok, ale aj aktuálnych preferencií pri plánovaní tohtoročných sezónnych nákupov. Výsledky jednoznačne potvrdili vzrastajúci trend segmentu módnej e-commerce. Až 80,5 % zákazníkov potvrdilo, že módu nakupovali prevažne on-line už pred pandémiou, iba 18,7 % preferovalo nákupy v kamenných predajniach. Ešte výraznejší posun bol pri otázke plánovania nákupov. V tomto roku plánuje sviatočné nákupy realizovať on-line 61 % Slovákov a iba 1,5 % bude nakupovať väčšinou off-line. Vyvážený prístup, on-line vs kamenné obchody v pomere 50:50, si predstavuje 30,7 % zákazníkov a žiadne nákupy módy potvrdilo 1,6 % respondentov. Hlavné dôvody, pre ktoré zákazníkom on-line nákupy nevyhovujú a preto sa chystajú na sviatočné nákupy off-line, sú napríklad nevyhovujúci proces vrátenia produktov (20 %) alebo čas čakania na doručenie tovaru (20 %). Kľúčovým je pre 50 % respondentov moment vyskúšania si oblečenia pred kúpou a taktiež zábava spojená s nakupovaním (16,7 %). Silnejúci trend on-line nákupov Slovákov má hneď niekoľko dôvodov – 39,8 % opýtaných uviedlo, že sú pohodlnejšie. Porovnanie cien na internete, aby zákazník objavil najlacnejší variant, uviedlo 33,5 % respondentov. Ďalší rozhodujúci dôvod je väčší výber značiek a produktov (24,7 %), rýchlejšie a prehľadnejšie vyhľadávanie pomocou filtrov (20,1 %), šetrenie času a flexibilita nákupov odkiaľkoľvek (27, 5 %), väčšia dostupnosť konfekčných veľkostí v e-shopoch (27,7 %) a doručenie tovaru priamo domov (12,8 %). Zaujímavý dôvod uviedlo 10,5 % Slovákov a to, že v kamenných obchodoch neradi nosia ochranné rúška.