streda 17. marca 2021

EU: 9 miliárd eur zo SURE

Európska komisia vyplatila 9 miliárd eur siedmim členským štátom EÚ v rámci piatej tranže finančnej podpory z nástroja SURE Ide o druhú platbu v roku 2021. V rámci tejto operácie dostalo Česko 1 miliardu eur, Španielsko 2,87 miliardy eur, Chorvátsko 510 miliónov eur, Taliansko 3,87 miliardy eur, Litva 302 miliónov eur, Malta 123 miliónov eur a Slovensko 330 miliónov eur. 

Tieto úvery pomôžu členským štátom riešiť náhle zvýšenie verejných výdavkov určených na zachovanie zamestnanosti. Rovnako im pomôžu pokryť náklady priamo súvisiace s financovaním národných programov skráteného pracovného času a podobných opatrení, ktoré členské štáty zaviedli v reakcii na pandémiu koronavírusu, okrem iného pre samostatne zárobkovo činné osoby. Dnešné úhrady nasledujú po emisii piateho sociálnoinvestičného dlhopisu v rámci nástroja EÚ SURE, ktorá vyvolala značný záujem investorov.

V rámci nástroja SURE dostalo zatiaľ 16 členských štátov celkovo 62,5 miliardy eur vo forme nadväzných úverov. V priebehu roka 2021 by komisia vydaním dlhopisov v rámci nástroja EÚ SURE chcela získať ďalších viac než 25 miliárd eur. Keď budú z nástroja SURE vyplatené všetky prostriedky, Česko dostane celkovo 2 miliardy eur, Španielsko 21,3 miliardy eur, Chorvátsko 1 miliardu eur, Taliansko 27,4 miliardy eur, Litva 602 miliónov eur, Malta 244 miliónov eur a Slovensko 631 miliónov eur.

Komisia doteraz navrhla celkovú finančnú podporu 19 členským štátom vo výške 90,6 miliardy eur, z čoho bolo schválených 90,3 miliardy EUR pre 18 členských štátov. Očakáva sa, že navrhovaných 230 mil. EUR pre Estónsko Rada schváli v riadnom termíne. Okrem toho členské štáty môžu naďalej podávať žiadosti o finančnú podporu z nástroja SURE, ktorý má celkovú kapacitu až 100 miliárd eur.

Sociálne poistenie: Vymeriavací základ v roku 2020

Sociálna poisťovňa oznámila všeobecný vymeriavací základ na výpočet minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu pre sociálne poistenie, ktorého aktuálna hodnota za rok 2020 bude 13.596 eur.

Všeobecný vymeriavací základ sa použije pri výpočte výšky poistného zamestnancov, zamestnávateľov, povinne poistených SZČO aj dobrovoľne poistených osôb. Sociálna poisťovňa využije všeobecný vymeriavací základ aj pri výpočte dôchodkových a ďalších dávok – nemocenských, úrazových, garančných a dávok v nezamestnanosti. Prostredníctvom všeobecného vymeriavacieho základu sa určí aj vymeriavací základ poistencov štátu.

Všeobecný vymeriavací základ za rok 2020 je určený ako súčin hodnoty priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve za rok 2020 a čísla 12, čiže 1.133 x 12 = 13.596.

EDI 2020: Slovensko na 44. mieste

V celosvetovom prieskume Euler Hermes merajúcom úroveň digitalizácie krajín sa Slovensko umiestnilo na 44. mieste, pričom oproti poslednému prieskumu spred dvoch rokov ide o pokles o 4 priečky. Zaostávame aj za našimi susedmi z krajín V4 – Česko (29.), Poľsko (31.) a Maďarsko (34.).

Index digitalizácie Enabling Digitalization Index (EDI) meria flexibilitu a schopnosť jednotlivých krajín podporovať podnikateľské subjekty vo využívaní digitálnych technológií. EDI 2020 bol spracovaný na základe údajov zaznamenaných ku koncu roka 2019. Index sleduje päť základných kritérií: rozsah regulácie, úroveň znalostí, dostupnosť internetového pripojenia (konektivitu), infraštruktúru a veľkosť trhu. Celkovo 49 bodov stačilo Slovensku na 44. pozíciu v EDI rebríčku. Rovnaký počet bodov získalo aj Grécko, Turecko a India. Príčinou nášho poklesu nie je len veľmi malý trh. V porovnaní s najsilnejšími krajinami zaostávame najmä v kvalite pripojenia a vo výkonnosti infraštruktúry.

Krajiny, ktoré chcú zlepšiť oblasť digitalizácie, by sa podľa Euler Hermes mali zamerať na proaktívne vytváranie regulačných opatrení v digitálnom priestore, vzdelávanie, zlepšenie dostupnosti pripojenia a skvalitnenie digitálnej infraštruktúry. Na prvých troch priečkach indexu EDI 2020 sa umiestnili USA, Dánsko a Nemecko. Spojené štáty sú na čele vďaka výbornému ekosystému vzdelávania, veľkosti trhu a priaznivej regulácii. Nemecko sa môže pochváliť najlepším ekosystémom vzdelávania, ako aj úrovňou infraštruktúry. Dánsko zase zaznamenalo najlepší výsledok v oblasti kvality pripojenia. Najvýraznejší postup v rámci rebríčka EDI 2020 zaznamenala Čína - poskočila zo 17. pozície už na 4. miesto. Zlepšila sa v oblastiach regulácie trhu, miery pripojenia aj úrovne znalostí. Čína má ale stále priestor na zvyšovanie digitálnych znalostí svojej populácie, čo môže podľa odborníkov z Euler Hermes umožniť čínskym firmám ďalej rozvíjať ich inovačný potenciál. Posun vpred zaznamenali aj ďalšie krajiny ázijského kontinentu: Hongkong, ktorý je v súčasnosti na 7. mieste (predtým 11.) a Južná Kórea na 12. pozícii (posun zo 16.). Šesť z prvých 15 krajín je z regiónu Ázia-Pacifik. Z európskych krajín zaznamenali postup na vyššie pozície napríklad Francúzsko na 15. mieste (zo 17.) a Španielsko na 20. priečke (z 24.).

Skóre EDI, ktoré daná krajina dosiahne, sa podľa odborníkov Euler Hermes odzrkadľuje aj na vývoji HDP. Každý ďalší bod v rámci rebríčka digitalizácie znamená nárast HDP za Q3 2020 o 0,25 percentuálneho bodu. Digitalizácia plní úlohu tlmiča ekonomických výkyvov. „V kontexte súčasnej pandémie Covid-19 je veľmi dôležité zamerať sa na zlepšovanie digitálnej infraštruktúry a elektronizáciu podnikateľského prostredia. Krajiny s vysokou úrovňou digitalizácie sú totiž odolnejšie proti ekonomickým šokom spôsobených koronakrízou“, uviedol Peter Mucina. V aktuálnej situácii sa ešte viac skloňujú pojmy súvisiace s digitalizáciou - on-line komunikácia, zdieľanie dát, home office, e-commerce a pod. Úspešné krajiny urýchlili digitalizáciu rôznych administratívnych procesov – či už to bolo rýchle získavanie finančnej pomoci zo štátnych podporných schém cez on-line nástroje, ale aj kvalitné digitálne zabezpečenie riadenia zdravotnej časti pandémie (testovanie, sledovanie kontaktov, izolácia, distribúcia vakcín).

utorok 16. marca 2021

EU: Nový systém kontroly dovozu

Európska komisia zaviedla nový systém kontroly dovozu (ICS2), ktorý má významne posilniť tzv. „prvú líniu obrany“ colnej únie pred bezpečnostnými hrozbami, ktoré predstavuje nezákonná preprava tovaru cez vonkajšie hranice EÚ. 

V prvej fáze sa ICS2 zameria na poštové a expresné zásielky prichádzajúce do EÚ, alebo sa cez ňu prepravujú letecky, neskôr sa bude využívať aj pri všetkých spôsoboch nákladnej dopravy. ICS2 je nová platforma na riadenie rizika nákladu, ktorá je jadrom reformy programu EÚ v oblasti bezpečnosti. Postupne nahradí existujúci systém kontroly dovozu v troch etapách od 15. marca 2021 do 1. marca 2024. Od tohto roku sa budú postupne zavádzať údaje o dodávateľskom reťazci zhromažďované colnými orgánmi ako aj nové nástroje a procesy, aby sa po prvýkrát umožnila kolaboratívna analýza rizík v reálnom čase, zatiaľčo sa tovar stále pohybuje v rámci svojich dodávateľských reťazcov do EÚ alebo cez EÚ. 

Systém zahŕňa kompletnú revíziu súčasného režimu z hľadiska IT, riadenia colných rizík a obchodných operácií a bol pripravený v úzkej spolupráci Európskej komisie, colných orgánov členských štátov a podnikov. Údaje v ICS2 sa tiež premietnu do prebiehajúcich prác v oblasti analytických schopností na úrovni EÚ. Skúmajú sa kľúčové dátové spojenia so Schengenským informačným systémom a s Europolom s cieľom ďalej posilňovať spoluprácu v oblasti bezpečnostných rizík.


      

Výzva: Zníženie dopadov koronavírusovej pandémie

Aktualizovanú výzvu na ochranu verejného zdravia a zníženie dopadov koronavírusovej pandémie na regionálnej aj miestnej úrovni vyhlásilo Ministerstvo zdravotníctva SR.  Z Európskeho fondu regionálneho rozvoja je na účel výzvy vyčlenených 16 miliónov eur.
 
Do výzvy sa môžu zapojiť všetky krajské mestá vrátane hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava a vyššie územné celky. Financie budú môcť čerpať aj obce, ktoré vytvárajú tzv. mestské funkčné oblasti krajských miest. Ide takmer o 200 oprávnených obcí, ktoré môžu v spolupráci s krajskými mestami požiadať o finančné prostriedky na úhradu zvýšených výdavkov prijatých opatrení na zníženie šírenia koronavírusu. Pre tieto územia je príznačná vyššia miera osídlenia, vysoká migrácia, hustá sieť mestskej hromadnej dopravy. Veľké mestá sú vyhľadávaným miestom osôb znevýhodnených skupín s menšími alebo žiadnymi hygienickými návykmi, bez domova, ktorí sú vo väčšej miere vystavení nákaze.

Výzva je implementovaná v rámci špecifického cieľa 2.1.4 Integrovaného regionálneho operačného programu, cieľom ktorého je posilnenie kapacít v zdravotníckom systéme a ochrana verejného zdravia ako reakcia na pandémiu COVID-19. V rámci aktualizácie výzvy, ktorá bola zverejnená 9. marca 2021, došlo k zvýšeniu indikatívnej výšky finančných prostriedkov na 16 mil. eur z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Výška príspevku oprávnených žiadateľov je určená podľa počtu obyvateľov obce, ktorej budú poskytnuté finančné prostriedky, pričom výška príspevku na jedného obyvateľa je stanovená na 7,32 eur. Výzva vytvára priestor na partnerstvo medzi krajskými mestami a samosprávnymi krajmi s cieľom zvýšiť účinnosť poskytovanej pomoci. Dostupná je na https://www.mpsr.sk/vyzvy/376 pod kódom IROP-PO2-SC214-2020-63.