Aktuálne: Sčítací formulár možno vyplniť aj cez mobil

Na Slovensku realizuje do 31. marca 2021 Štatistický úrad SR sčítanie obyvateľov výhradne elektronickou formou. Obyvateľ sa sčíta sám vyplnením formulára na webstránke scitanie.sk po kliknutí na „Sčítať sa“. Sčítať sa môžete aj cez mobilnú aplikáciu SODB 2021. Deti do 18 rokov sčítajú rodičia alebo ich zákonný zástupca, pri prihlásení do formulára sa zadáva rodné číslo dieťaťa. 

 

Elektronický formulár je dostupný v slovenskom jazyku a v siedmich jazykových mutáciách najpočetnejších národnostných menšín: maďarský jazyk, rómsky jazyk, ukrajinský jazyk a rusínsky jazyk, a tiež v anglickom, nemeckom a francúzskom jazyku. Formulár funguje na internetových prehliadačoch Chrome od verzie 78, FireFox od verzie 68, Edge od verzie 79, Safari od verzie 12, Opera od verzie 65 a na výrobcami podporovaných verziách operačných systémov Android, Windows, iOS, macOS a Linux na desktopových PC/notebookoch, mobiloch, ako aj na tabletoch. Mobilnú aplikáciu SODB 2021 si môžete stiahnuť bezplatne cez platformy určené na sprístupnenie aplikácií (pre operačný systém Android v Google Play a pre operačný systém iOS v App Store).

Cieľom sčítania je získať vyčerpávajúce dáta o živote obyvateľov a fakty, ktoré nie sú nikde inde zachytené. Sčítanie sa prvýkrát uskutočňuje plne elektronicky, bez papierových formulárov a prvýkrát integrovane, s maximálnym využitím informácií z existujúcich administratívnych zdrojov. Výsledkom budú nenahraditeľné a jedinečné informácie pre prijímanie rozhodnutí skvalitňujúce život na Slovensku a údaje pre porovnanie života obyvateľov v dlhodobom horizonte. Call centrum na čísle +421 2 20 92 49 19 je k dispozícii denne od 8:00 do 20:00 hod. 

Upozorňujeme: Pozor na COVID domény

Celosvetovo bolo už podaných približne 250 miliónov vakcinačných dávok proti ochoreniu COVID-19 a aj keď je program bezprecedentný, kompletnú dávku dostalo iba menej ako percento svetovej populácie. Miliardy ľudí hľadajú odpoveď na otázku, kedy dostanú vakcínu, ktorá to bude a aké sú vedľajšie účinky. Podvodníci a útočníci vedia, že informácie sa vyhľadajú najmä na internete, a tak využívajú neistotu a obavy ľudí.

Aj podľa údajov Štatistického úradu SR takmer polovica slovenských používateľov najčastejšie vyhľadáva informácie o zdraví na internete a krivka výrazne stúpa. Znakom on-line podvodov je nárast počtu registrácií domén. „Signalizuje to, že podvodníci pripravujú webový obsah, ktorý sa vydáva za pravý, aby prilákal zvedavcov. Cieľom je však kradnúť citlivé osobné údaje, alebo inštalovať škodlivý softvér na zariadenia. Podvody súvisiace s vakcínami budú pokračovať. Prispieva k tomu neistota, izolácia aj sofistikované metódy sociálneho inžinierstva. Zostaňte preto ostražití a predchádzajte kybernetickým útokom na osobnej aj profesionálnej úrovni“, uviedol Andrej Aleksiev. Tím analytikov Check Point Research potvrdzuje, že počet domén nesúcich v názve slovo „vakcína“ významne vzrástol, a s tým aj počet falošných webových stránok. Od začiatku novembra 2020 bolo zaznamenaných 7.056 nových domén súvisiacich s vakcínami. Za potenciálne nebezpečné bolo vyhodnotených 294 domén. Registrácie nových domén sa tak v porovnaní s predchádzajúcim štvormesačným obdobím zvýšili o 300 percent a počet webových stránok považovaných za nebezpečné vzrástol o 29 percent. Na Slovensku je k dnešnému dátumu registrovaných 21 aktívnych „očkovacích“ domén, čo predstavuje slová alebo ich kmeňotvorný základ očkovanie, očkovať, vakcína, vax, uvádza správca národnej domény SK NIC. Počet registrovaných „COVID“ domén na Slovensku je však 1.458! 

Prvá doména bola registrovaná koncom januára 2020, najvyšší počet registrácií súvisel v marci s prvou vlnou protipandemických opatrení a následne s októbrovou druhou vlnou. Domény reagujú na situáciu, zameriavajú sa na informovanosť a reflektujú presun biznisu a služieb do virtuálneho sveta. Techniky sociálneho inžinierstva sú navrhnuté tak, aby zneužili ľudskú prirodzenosť. Ľudia pravdepodobne urobia chyby, keď sa ponáhľajú a majú tendenciu riadiť sa pokynmi autorít. Phishingové útoky bežne presviedčajú svoje obete, aby ignorovali potenciálne podozrenia týkajúce sa mailov a klikali na odkazy, alebo otvárali prílohy. Odborníci z Check Point Research odhalili napríklad falošný web, ktorý sa vydáva za Americké centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC). Webová stránka žiada návštevníka, aby pri prihlasovaní zadal svoje prihlasovacie údaje do konta Microsoft, na čo však rozhodne nie je dôvod.

Ako sa chrániť

• Vyhýbajte sa ponukám na kúpu vakcíny on-line.
• Pravopisné chyby v názvoch webových stránok signalizujú, že ide o falošnú webovú stránku.
• Nikdy nezdieľajte svoje prihlasovacie údaje. Ich krádež je cieľom kybernetických útokov.
• Buďte opatrní pri žiadostiach o resetovanie hesla. Ak dostanete nevyžiadaný mail so žiadosťou o resetovanie hesla, nikdy neklikajte na vložené odkazy, ale navštívte priamo web a zmeňte ho tam.

DDoS: Vydieranie útokom je nová taktika

Podľa DDoS reportu spoločnosti Cloudflare (z vyše 200 dátových centier) zo 4. štvrťroku 2020 došlo v tomto období po prvý raz k medziročnému zníženiu kvartálneho počtu útokov. Avšak DDoS útoky stále zostávajú významnou hrozbou vďaka prudkému nárastu IoT zariadení a tiež s ohľadom na nové taktiky hekerov, medzi ktoré patrí napríklad vydieranie hrozbou DDoS útoku.

Najzaujímavejšie zistenia:

• Počty útokov: Po prvýkrát v roku 2020 sa celkový počet útokov zaznamenaných vo 4. štvrťroku znížil v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom.
• Trvanie útoku: 73 % pozorovaných útokov trvalo menej než hodinu, čo je pokles z 88 % v 3. štvrťroku.
• Vektory útokov: SYN, ACK a RST flood sú stále dominantné, zaujímavý je nárast NetBIOS útokov o neuveriteľných 5.400 %.
• Nová taktika útočníkov: Objavujú sa pokusy o vydieranie hrozbou DDoS útoku (Ransom DDoS) so žiadosťou o výkupné v bitcoinoch.
• Globálna aktivita DDoS: Najvyšší pomer útočných aktivít v porovnaní s normálnou prevádzkou zaznamenali európske dátové centrá v Rumunsku, Rusku a Turecku.

Štandardný DoS útok prebieha z jedného stroja, a preto nie je taký ničivý. Avšak jeho odvodenina DDoS (Distributed Denial of Service) prebieha z veľkého množstva ovládaných strojov alebo zariadení a jeho následky môžu byť katastrofálne. Útočníci si svoju sieť ovládaných zariadení budujú pomocou ďalších útokov a infekcií. Neobmedzujú sa iba na klasické počítače, ale ich otrokmi sa môžu stať aj ďalšie zariadenia, ako napríklad IP kamery, detské pestúnky a ďalšie IoT veci pripojené k internetu. A, žiaľ, veľmi často so slabým zabezpečením alebo úplne bez neho. „DDoS útoky stále zostávajú významnou hrozbou a ohrozením pre internetovú infraštruktúru. Ich zdanlivý pokles medzi tretím a štvrtým štvrťrokom minulého roku bol skôr vyvolaný výrazným zvýšením na začiatku pandémie COVID-19. Pochopenie vývoja a vývojových trendov takýchto útokov nám umožní včas prijať obranné opatrenia, ktoré ich môžu čiastočne alebo úplne eliminovať“,  dodal Michal Hebeda.

EU: Uhlíková daň

Európska únia by mala podľa Európskeho parlamentu spoplatniť emisie uhlíka niektorých tovarov dovážaných z krajín, ktoré nedostatočne bojujú proti klimatickým zmenám. Poslanci tak chcú podporiť zvýšenie globálnych klimatických ambícií a zabrániť úniku uhlíka z dovážaných produktov.

Parlament prijal nelegislatívne uznesenie požadujúce zavedenie mechanizmu EÚ na kompenzáciu uhlíka na hraniciach, ktorý by bol v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Poslanci zdôrazňujú, že vyššie ambície EÚ v oblasti zmeny klímy nesmú viesť k presunu výroby za hranice únie - za účelom využitia laxnejších pravidiel v oblasti skleníkových plynov v krajinách mimo EÚ - a následnému dovozu menej ekologických výrobkov do únie. Parlament preto navrhuje spoplatnenie uhlíkovej stopy istých výrobkov, ktoré budú na územie EÚ dovezené z krajín nedostatočne bojujúcich proti klimatickým zmenám. Toto opatrenie by podľa nich mohlo prispieť k zaisteniu celosvetovo rovnakých podmienok a motivovať priemysel v únii i mimo nej k dekarbonizácii, ktorá pomôže splniť ciele Parížskej dohody.

Uznesenie zdôrazňuje, že nový mechanizmus by mal byť v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie a nemal by sa zneužívať ako nástroj na posilnenie protekcionizmu. Musí byť preto navrhnutý výlučne na presadzovanie cieľov v oblasti klímy. Príjmy z mechanizmu by mali byť súčasťou koša vlastných zdrojov, ktoré sa využijú na zvýšenie podpory dosahovania cieľov Európskej zelenej dohody z rozpočtu EÚ. 

Nový mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach by mal byť súčasťou širšej priemyselnej stratégie EÚ a mal by sa týkať dovozu všetkých výrobkov a komodít, na ktoré sa vzťahuje systém EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS). Podľa poslancov by sa už v roku 2023 - po posúdení vplyvu - mal vzťahovať na odvetvie energetiky a energeticky náročné priemyselné odvetvia ako výroba cementu, ocele, hliníka, rafinácia ropy, výroba papiera, skla, chemikálií a hnojív. Ide o sektory, ktoré naďalej dostávajú značné bezodplatné prídely emisných kvót a stále predstavujú 94% priemyselných emisií únie. 

Naviazanie dovozného uhlíkového poplatku na cenu kvót v rámci ETS pomôže podľa poslancov v boji proti úniku uhlíka. Zákonodarcovia však zároveň zdôraznili, že mechanizmus nesmie viesť k dvojitej ochrane zariadení v EÚ.

Trend: Bezhotovostná spoločnosť

Argumenty pre bezhotovostnú spoločnosť existujú už nejaký čas, ale rýchly vzostup koronavírusovej krízy diskusiu opäť zintenzívnil najmä kvôli obavám z prenosu vírusu na bankovky a mince. Okrem toho rastúci pokles bankových pobočiek a bankomatov zvýšil pravdepodobnosť bezhotovostnej spoločnosti v najbližších niekoľkých rokoch viac než kedykoľvek predtým.

Spoločnosť MoneyTransfers.com analyzovala najnovšie údaje z YouGov a zistila, ktoré krajiny sú najviac naklonené bezhotovostnej spoločnosti. Na prvom mieste je to India, kde drvivá väčšina 79 % respondentov  by chcelo mať vo svojej krajine bezhotovostnú spoločnosť. Na druhom mieste je Malajzia so 65 % podporovateľmi vytvorenia bezhotovostnej spoločnosti v ich krajine. Spojené arabské emiráty (SAE) a Indonézia sú spoločne na treťom mieste, pričom v každej krajine 63 % občanov verí, že hotovosť bude mať pozitívny dopad na ich spoločnosť a ekonomiku. Medzi ďalšie krajiny naklonené myšlienke bezhotovostnej spoločnosti patrí Vietnam (60 %) a Singapur (56 %), kde vyše 55 % občanov súhlasí s prechodom na bezhotovostnú spoločnosť (štvrté a piate miesto).

Najvyššie umiestnenou európskou krajinou (na šiestom spoločnom mieste po boku Filipín) je Taliansko, pretože 52 % Talianov sa domnieva, že ísť cestou úplne bez hotovosti by bolo pre ich krajinu skvelým rozhodnutím. Je zaujímavé, že v USA (spoločne so Švédskom na pätnástom mieste) si iba 24 % Američanov myslí, že bezhotovostná spoločnosť by bola pre ich krajinu dobrá. Na konci rebríčka na sedemnástej pozícii je Francúzsko, kde by privítalo iba 18% francúzskych občanov úplnu závislosť krajiny od elektronických spôsobov platby.

Krajiny, ktoré najviac uprednostňujú bezhotovostnú spoločnosť 

(poradie, krajina, % uprednostňovania bezhotovostnej spoločnosti)

1. India 79%

2. Malajzia 65%

3. Spojené arabské emiráty 63%

3. Indonézia 63%

4. Vietnam 60%

5. Singapur 56%

6. Taliansko 52%

6. Filipíny 52%

7. Thajsko 51%

8. Taiwan 48%

9. Čína 46%

9. Hongkong 46%

10. Austrália 35%

11. Kanada 32%

12. Dánsko 31%

13. Španielsko 27%

14. Spojené kráľovstvo 26%

15. Švédsko 24%

15. USA 24%

16. Nemecko 20%

17. Francúzsko 18%