EU: Antigénové testy

Európska komisia prijala odporúčanie o použití rýchlych antigénových testov na diagnostiku COVID-19. Poskytuje návod, kedy zvoliť rýchlotesty na antigén, ak sú vhodné a kto by ich mal vykonať. Vyzýva tiež na validáciu a vzájomné uznávanie testov a ich výsledkov. 

Odporúčanie poskytuje členským štátom usmernenie na použitie rýchlych testov na antigén na detekciu vírusu v konkrétnych podmienkach. Patria sem situácie, kedy rýchla identifikácia infikovaných osôb podporuje zvládanie ohnísk a pravidelné sledovanie vysoko rizikových skupín, akými sú zdravotnícke zariadenia alebo opatrovateľské domy pre seniorov. Členským štátom Európskej únie (EÚ) sa odporúča, aby okrem testov RT-PCR uskutočňovali aj rýchlotesty na antigén s cieľom zabrániť šíreniu vírusu, zistiť infekcie a obmedziť izolačné a karanténne opatrenia.

Vzájomné uznávanie výsledkov skúšok považuje Európska komisia za nanajvýš dôležité z dôvodu uľahčenia cezhraničného pohybu, sledovania cezhraničného kontaktu a liečby. Členským štátom sa dôrazne odporúča, aby vzájomne uznávali výsledky rýchlotestov na antigén, ktoré zodpovedajú kritériám v odporúčaní vykonanom autorizovanými prevádzkovými testovacími zariadeniami vo všetkých členských štátoch EÚ. Súlad s odporúčaním potom môže prispieť k voľnému pohybu osôb a hladkému fungovaniu vnútorného trhu v čase obmedzených testovacích kapacít.

Európska komisia tiež podpísala dohodu s Medzinárodnou federáciou spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca (IFRC) prispievajúcou k zvýšeniu testovacích kapacít COVID-19 v EÚ sumou 35,5 milióna EUR financovanou z nástroja núdzovej podpory (ESI). Finančné prostriedky sa použijú na podporu odbornej prípravy zamestnancov v oblasti odberu vzoriek, analýzy a vykonávania testov, najmä prostredníctvom mobilných zariadení. 

Antibiotická rezistencia: Čo môžem urobiť?

Prostredníctvom kampane Antibiotická rezistencia: Čo môžem urobiť? na sociálnych sieťach od 18. do 24. novembra t. r.  sa Štátny ústav pre kontrolu liečiv zapája do zvyšovania povedomia o správnom užívaní antibiotík a antibiotickej rezistencii. Nadväzuje tak na Európsky deň zvyšovania povedomia o antibiotikách a na Svetový týždeň povedomia o antimikrobiálnych liekoch.

Antibiotiká sa používajú sa na liečbu veľkej škály bakteriálnych infekcií. Keď však baktérie získajú voči antibiotikám určitú odolnosť, vzniká antibiotická rezistencia. Nevzniká pritom priamo u ľudí či zvierat, ale vytvárajú si ju bakteriálne bunky, čím sa znižuje liečebný účinok antibiotík. Antibiotická rezistencia predstavuje jednu z najväčších hrozieb pre verejné zdravie, potravinovú bezpečnosť a rozvoj. Antibiotiká majú na rezistentné baktérie nižší alebo žiaden účinok, čo má za následok dlhšiu hospitalizáciu pacientov, zvýšenú úmrtnosť, ale aj vyššie náklady na liečbu. Antibiotická rezistencia je fenomén, ktorý sa vyskytuje bežne v prírode, avšak nadmerné alebo nesprávne užívanie antibiotík tento proces urýchľuje.

Antibiotická rezistencia je komplexný problém a vyžaduje si spoluprácu medzi viacerými sektormi a stranami (zákonodarcovia, farmaceutický priemysel, poľnohospodársky a potravinársky sektor, zdravotnícki pracovníci, pacienti, atď.). Štátny ústav pre kontrolu liečiv sa v rámci svojej kompetencie každoročne zameriava na šírenie osvety najmä medzi laickou verejnosťou. Podľa údajov Eurobarometra zo septembra 2018 až 61 % ľudí na Slovensku nevedelo, že antibiotiká neúčinkujú proti vírusom a až 25 % Slovákov uviedlo, že naposledy užilo antibiotiká proti chrípke alebo prechladnutiu. Obe tieto ochorenia sú zvyčajne vírusového pôvodu a užívanie antibiotík pri ich liečbe nemá žiaden prospech pre pacienta.

Čo môže urobiť každý človek pre spomalenie antibiotickej rezistencie?

• Predchádzať ochoreniam: Viacerým ochoreniam dokážeme efektívne a jednoducho predchádzať. Základom je správna hygiena rúk a absolvovanie povinných očkovaní. Pri závažnom ohrození verejného zdravia, akým je prebiehajúca pandémia COVID-19, je potrebné dodržiavať inštrukcie a odporúčania Úradu verejného zdravotníctva, akými sú nosenie rúška, zníženie mobility a pod. Aj keď COVID-19 je vírusové ochorenie, pri komplikovanom priebehu sa u pacienta môže vyvinúť aj sekundárna bakteriálna infekcia, ktorá si môže vyžadovať liečbu antibiotikami.
• Riadiť sa pokynmi lekára: Ak má človek podozrenie na bakteriálne ochorenie, v žiadnom prípade by si nemal antibiotiká „naordinovať“ sám, napr. ak mu zostali po predchádzajúcom ochorení. Antibiotiká užívajte len na základe lekárskeho predpisu. Antibiotiká rovnako neliečia chrípku, prechladnutie, ani iné vírusové ochorenie. Predpísané antibiotiká je potrebné užívať vždy v tú istú hodinu, aby bola dosiahnutá potrebná hladina antibiotika v tele. Takisto sa vyžaduje doužívanie celej predpísanej dávky. To, že pacient už nepociťuje príznaky, neznamená, že došlo k likvidácii baktérie a infekcia sa môže vrátiť. Zároveň môžu baktérie prispôsobiť svoje obranné schopnosti proti antibiotiku, s ktorým sa stretli, kedy vzniká rezistencia.
• Nespotrebované antibiotiká odniesť do lekárne: Ak vám z akéhokoľvek dôvodu zostanú nespotrebované antibiotiká, odneste ich do lekárne. Lieky nepatria do koša a musia sa zlikvidovať špeciálnym spôsobom. Nespotrebované lieky si v žiadnom prípade nenechávajte „pre istotu“ na prevenciu alebo liečbu iného ochorenia. Takisto sa s antibiotikami nedeľte s inými, ani keď majú rovnaké príznaky ako vy.

On-line: 13. dôchodok

Sociálna poisťovňa pripravila pre slovenských poberateľov dôchodku Kalkulačku na výpočet sumy 13. dôchodku v roku 2020, ktorá je už prístupná na jej webovej stránke. Stačí do kalkulačky zadať sumu dôchodku, resp. jednotlivých dôchodkov a po kliknutí na Vypočítať ihneď zistíte, v akej výške bude 13. dôchodok v tomto roku.

Kalkulačka umožňuje zápis aj v inej mene ako euro, pričom zabezpečí prepočet inej meny na euro (prepočítaná suma dôchodku sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol). Na prepočet dôchodku sa použije referenčný výmenný kurz určený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný 1. októbra 2020.

Sociálna poisťovňa vyplatí 13. dôchodok v decembri 2020 automaticky, o 13. dôchodok netreba osobitne žiadať. Maximálna výška 13. dôchodku bude v roku 2020 predstavovať 300 eur – dostanú ju tí poberatelia, ktorí dostávajú dôchodok v sume 214,83 eur a menej. Poberateľom dôchodku v rozpätí od 214,84 eura do 909,27 eura sa suma 13. dôchodku bude znižovať až do minimálnej hranice 50,01 eura. Najnižší 13. dôchodok vo výške 50 eur dostanú tí dôchodcovia, ktorí poberajú dôchodok od sumy 909,28 eura a viac.

Novinka: Aplikácia pre diabetikov

Svetový deň diabetu upozornil aj tento rok v novembri na jedno z najrozšírenejších civilizačných ochorení. Len na Slovensku trpí na diabetes mellitus 2. typu asi 400.000 ľudí a každý rok sa počet diabetikov zvyšuje na celom svete. Pomôcť v prevencii ale aj liečbe ponúka nová mobilná a webová aplikácia, ktorá je teraz dostupná polroka zadarmo. 

Diabetes 2. typu je väčšinou ochorenie získané zlou životosprávou a genetickými predpokladmi. Prejavuje sa znížením produkcie alebo účinku hormónu inzulínu. Človek sa tak postupne dostáva cez prediabetes až do fáze diabetu, kedy ľudské telo stráca schopnosť správne využiť krvný cukor a dochádza ku zdravotným komplikáciám. „Na zastavenie alebo aj zvrátenie postupu tohto ochorenia je kľúčové upraviť životosprávu a naučiť sa zvládať každodenný self-management. A to nie je bez priebežnej pomoci jednoduché“, upozornila MUDr. Lucie Kovářová. 

Pomôcť má nová aplikácia na boj s diabetom dostupná na Slovensku ako registrovaný zdravotnícky prostriedok. Ponúka unikátny on-line program podporujúci úpravu životosprávy a efektívne zvládanie diabetu medzi návštevami u lekára. Prináša rady a tipy šité na mieru, týždenné výzvy aj on-line komunitu ostatných diabetikov alebo databázu receptov, a to všetko zábavnou a prehľadnou formou. Mobilná aplikácia dokáže zbierať údaje z krokomeru, umožňuje vkladať fotografie jedál, alebo monitorovať vývoj zdravotného stavu. Všetky dáta zároveň vyhodnocuje a dynamicky prispôsobuje obsah potrebám každého používateľa. Prehľad o pokroku má aj tým nutričných terapeutov, ktorý tak môže kvalifikovane poradiť, alebo povzbudiť cez on-line chat alebo telefón.

SR: Takmer polovica Slovákov má pôžičku

Z prieskumu, ktorý pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) vypracovala spoločnosť STEM/MARK, vyplýva, že 47 % Slovákov má nejakú pôžičku či úver. Častejšie majú takéto záväzky muži (49 %) než ženy (45 %). Priemerná výška pôžičky je necelých 31.700 eur.

Peniaze si najčastejšie požičiavajú ľudia vo veku 25 až 34 rokov, nejaký úver má však aj necelá štvrtina (23 %) seniorov vo veku nad 65 rokov. Najvyššie úvery (viac ako 50.000 eur) majú ľudia vo veku 25 až 34 rokov a častejšie majú pôžičku domácnosti, ktorých čistý mesačný príjem prevyšuje 1.330 eur. Pôžičku či úver má však aj viac než tretina domácností s príjmom do 600 eur mesačne. Polovica pôžičiek (či ich súčtu) je nižších než 13.800 eur, priemerná výška pôžičky dosahuje 31.700 eur a pätina pôžičiek je vyšších než 50.000 eur. „Vysoké pôžičky ľudí v strednom veku nepochybne súvisia s úvermi na bývanie a hypotékami. Pôžičky na najvyššie sumy sú pritom spravidla riadne splácané, po splatnosti najčastejšie bývajú menšie dlhy, rádovo v stovkách alebo jednotkách tisícov eur – typicky teda skôr rôzne rýchle spotrebiteľské pôžičky. Problematická je zadlženosť seniorov, ktorých jediným príjmom je starobný dôchodok a ktorí nemajú možnosť ďalšieho vedľajšieho zárobku na splácanie svojich záväzkov“, uvádza Jaroslava Palendalová.

Účelom viac ako dvoch pätín (43 %) pôžičiek je obstaranie alebo stavba vlastného bývania. Nasledujú úvery na rekonštrukciu bytu či domu (28 %), na obstaranie auta (22 %) a pôžičky na zariadenie domácnosti (13 %). Na nákup auta si požičiavajú skôr muži, na úpravy bývania skôr ženy. 13 % úverov si však Slováci berú na účely splácania iných záväzkov. Takmer tretina slovenských domácností nemá žiadne úspory, pätina má úspory len do výšky jednomesačného príjmu, ďalšia pätina má úspory len do výšky trojmesačného príjmu. Úspory vyššie než polročný príjem má pätina domácností, úspory vyššie než trojročný príjem len 4 % domácností. Väčšie úspory majú ľudia s vyššími príjmami, ľudia vo vyššom veku, s vyšším vzdelaním a žijúci vo väčších mestách. „Približne každá šiesta domácnosť má úspory vo výške trojmesačného až šesťmesačného príjmu. Práve úspory pritom budú v nasledujúcich mesiacoch hrať zásadnú rolu pri vyrovnávaní sa s ekonomickými následkami pandémie nového koronavírusu. Môžeme tiež očakávať, že porastú výdavky spojené so zdravím – typicky na lieky alebo potravinové doplnky“, dodáva Jaroslava Palendalová. Viac než tri pätiny (62 %) domácnosti dnes utrácajú za zdravie (lieky, nehradené zdravotné pomôcky, rehabilitácia, masáže atď.) menej než 10 % svojho rozpočtu. Vo viac než štvrtine domácností tieto výdavky však tvoria 10 až 30 % rozpočtu. Zo 72 % ide o doplatky za lieky a nákup voľne predajných liečiv a doplnkov.

V rámci celého novembra prebieha nezisková aktivita Deň bez dlhov, v ktorej má každý možnosť poradiť sa zdarma o svojej finančnej situácii a dlhoch a nastaviť si riešenie, ako sa dostať z dlhov. Pre verejnosť je pripravená bezplatná linka 800 223 322 alebo kontaktný formulár na internetových stránkach www.nasedlhy.sk. Tohoročnou novinkou je možnosť zdarma zistiť, či sú proti danej osobe vedené exekúcie, prípadne koľko ich je.