piatok 6. novembra 2020

Trend: Trh so sieťovými produktami v roku 2021

Zmeny v dôsledku prebiehajúcej pandémie zatiaľ neviedli k spomaleniu tempa inovácií. Trh so sieťovými produktami je nielen odolný, ale tiež vynaliezavý. Kľúčovými aktérmi, ktorí spoločnostiam pomáhajú zachovať prevádzku a prispôsobiť sa novým aj súčasným výzvam, sú poskytovatelia riadených služieb (MSP) a predajcovia s pridanou hodnotou (VAR). Aktuálnu výzvu pre mnohé spoločnosti predstavujú príliv nových zariadení a nutnosť vo veľkom zavádzať riešenia pre vzdialenú prácu. 

Aké technologické trendy môžeme očakávať v roku 2021? Prognózy pripravil Jean-Marc Guignier.
WiFi 6 pre prostredie s vysokou prevádzkou: WiFi 6 bude ťahúňom transformácie trhu so sieťovými produktami a dramaticky zlepší výkon sietí vďaka vyššej celkovej kapacite a obmedzeniu sieťovej latencie. Prispeje tiež k rýchlejšiemu a spoľahlivejšiemu pripojeniu každého používateľa, a to aj v miestach s vysokou hustotou pripojených zariadení. To znamená, že sa k sieti bude bez meškaní a zníženiu výkonu môcť pripojiť viac užívateľov a zariadení.

Cloudový networking ako riešenie a spôsob myslenia v jednom: Cloud spôsobil revolúciu vo fungovaní organizácií a umožnil novú úroveň flexibility a prístupu pre zamestnancov pracujúcich z domu. Zavádzanie cloudového networkingu organizáciám umožňuje riadiť svoje IT služby na diaľku, čo prispieva k vyššej efektivite a súčasne znižuje náklady. Cloud navyše predstavuje bezpečnejšie riešenie, pretože hosťovanie systémov na vzdialených serveroch chráni informácie a bráni strate dát. S tým, ako mnohí naďalej pracujú z domu, sa poskytovateľom riadených služieb otvára veľká príležitosť v oblasti vzdialenej podpory zamestnancov.
Migrácia firemnej siete na cloud obnáša celý rad rôznych výziev, pričom prvou a najvýznamnejšou výzvou v každej spoločnosti je jej myslenie. Prechod sieťovej infraštruktúry na cloud je časovo náročný proces, ktorý vyžaduje nielen adaptabilitu ľudí na všetkých stupňoch organizácie, ale tiež jasne definovanú stratégiu a obchodné ciele, ktoré organizácie touto migráciou sledujú. To platí bez ohľadu na veľkosť spoločnosti. A v neposlednom rade sa bezproblémový prechod na cloud neobíde bez úzkej spolupráce jednak predajcov s pridanou hodnotou, tak poskytovateľov riadených služieb s ich koncovými zákazníkmi.

5G – najrýchlejšia dátová diaľnica: Revolúciu do firemného IT vedľa WiFi 6 prinesú tiež siete 5G, ktoré vďaka svojej vyššej rýchlosti v porovnaní s káblovými sieťami predstavujú ideálne riešenie pre poskytovateľov služieb. Vedľa priemernej rýchlosti 150 až 200 Mbps sa siete 5G vyznačujú tiež nižšou latenciou, vyššou kapacitou, väčšou flexibilitou, spoľahlivosťou a službami v reálnom čase, ktoré by mohli zásadne zmeniť fungovanie organizácií všetkých veľkostí. Všetky tieto vlastnosti znamenajú pre organizácie veľký potenciál, pričom podľa profesnej asociácie GSMA je pravdepodobné, že siete 5G budú už v roku 2025 pokrývať tretinu svetovej populácie. Rozmach sietí 5G a ich väčšia šírka pásma zjednoduší prenos veľkého objemu dát v rámci organizácií, čo následne otvorí príležitosti pre edge computing. Ten s nástupom éry sietí 5G zmení spôsob, akým sú používané, spracovávané a šírené dáta z miliónov zariadení. Obzvlášť prínosný je tento vývoj pre organizácie, pretože znižuje množstvo dát odosielaných na cloudové servery a z cloudových serverov.

Hybridné siete poskytujúce to najlepšie kombinované riešenie: Rola IT sietí sa mení. Tradičné sieťové modely sa musia prispôsobiť potrebám organizácií a novým technológiám v dnešnom digitalizovanom svete. Vzhľadom na to, že zamestnanci dnes môžu jednoducho pracovať z domu, je ideálnym riešením pre mnohé organizácie hybridná sieť, čo je sieť, ktorá na prepojenie používateľov, zariadení a lokalít využíva dve rôzne sieťové technológie. Ešte nikdy nepracovalo toľko ľudí mimo svoje bežné pracovisko, pričom niektorí z nich na pripojenie do firemnej siete používajú Ethernet, iní WiFi a tí, ktorí sú na home office, Internet alebo 4G/5G bezdrôtové služby. Pomocou technológií, akými sú Cloud Managed Networking alebo SD-WAN, môžu organizácie ľahko spravovať a riadiť prevádzku smerujúcu z rôznych pripojení do centrálnej siete.
Riziko výpadku siete je možné obmedziť nasadením rôznorodej sieťovej infraštruktúry. Medzi výhody hybridných sietí patrí tiež väčšia flexibilita a kapacita, lepšie fungovanie aplikácií a nižšie náklady. Poskytovatelia riadených služieb musia fungovať ako odborníci a dôveryhodní poradcovia, ktorí klientom pomôžu s plánovaním a správou týchto hybridných prostredí.

Prioritou zostáva zabezpečenie a ochrana dát: Najvyššou prioritou poskytovateľov riadených služieb musí byť aj v roku 2021 kvalitné zabezpečenie, ktorého potreba stúpa s tým, ako sa zvyšuje dômyselnosť kybernetických zločincov aj komplexnosť ich útokov. Zaistiť také zabezpečenie môže byť vzhľadom k mobilite zamestnancov stále náročnejšie. Skutočnosť, že zamestnanci sa k sieti pripojujú z rôznych miest a rôznych zariadení, sieť v mnohých prípadoch ponecháva zraniteľnou a vystavenú útokom malwaru. Kľúčovú úlohu pri ochrane sietí v súčasnej dobe hrajú odborné znalosti a skúsenosti poskytovateľov riadených služieb. Podľa štatistiky 59% týchto poskytovateľov ponúka viac bezpečnostných riešení než akýkoľvek iný obchodný model, pričom toto číslo pravdepodobne ďalej porastie.

Budúcnosť: Podľa štatistík je pravdepodobné, že 41% zamestnancov bude aspoň čiastočne pracovať z domu aj po skončení pandémie. Pokiaľ teda veľká časť zamestnancov zostane v dohľadnej dobe doma, znamená to, že nároky na siete ďalej porastú. Kľúčovú rolu pri zaistení fungovania sietí v meniacom sa prostredí budú aj naďalej hrať poskytovatelia riadených služieb. Vysoký dopyt tak dnes panuje po sieťových technológiách, ktoré sa skôr netešili veľkej priazni zákazníkov.
Súčasná ekonomická situácia núti znižovať stavy zamestnancov vrátane pracovníkov IT, stále viac organizácií sa tak bude spoliehať na externých IT expertov. Predajci s pridanou hodnotou a poskytovatelia riadených služieb budú musieť klásť dôraz na školenia a zvyšovanie kvalifikácie svojich tímov, aby boli v dnešnej turbulentnej dobe schopné poskytovať kvalifikované poradenstvo a skúsenosti v oblasti nových trendov a technológií. V roku 2021 sa bude dariť tým poskytovateľom riadených služieb, ktorí sa od ostatných odlíšia investíciami do školení a zavádzaním nových technológií. K tomu však musí vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a prispôsobiť sa aktuálnym trendom, než bude neskoro.

 

štvrtok 5. novembra 2020

Radíme: Dotácia na nájomné

O dotáciu na nájomné je možné požiadať aj za september t. r. na základe informácií rezortu hospodárstva, ktoré rozšírilo obdobie, za ktoré je možné získať dotáciu na nájomné v rámci prvej vlny. Žiadosť je možné podať aj za nájomcov, ktorých sa dotkli primárne septembrové opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR. 

Príspevok na nájomné za september t. r. tak môžu po novom získať tí, ktorých sa týkalo zrušenie hromadných podujatí nad 1.000 ľudí, hromadných podujatí nad 500 ľudí v interiéri, obmedzenia pre kúpaliská, aquaparky, diskotéky, tanečné zábavy a akcie v reštauráciách či baroch. Presné podmienky a obdobie, za ktoré je možné požiadať o dotáciu, sú zverejnené na webovej stránke najmy.mhsr.sk. 

Ministerstvo hospodárstva SR upozorňuje, že žiadosti na kompenzácie nájomného v prvej vlne je možné podávať do konca novembra t. r. Zároveň oznámilo, že pripravuje pokračovanie systému dotácií na nájomné  aj po skončení aktuálnej výzvy. Cieľom je, aby mohli o pomoc žiadať aj podnikatelia zasiahnutí druhou vlnou pandémie. Doteraz boli vyplatené dotácie na nájomné vo výške viac ako 25 miliónov eur a pomohlo tak spolu takmer 12.500 žiadateľom.

EU: Uznávanie odborných kvalifikácií

Európska komisia rozhodla o postúpení prípadu Slovenska Súdnemu dvoru Európskej únie, pretože nedodržiava predpisy Európskej únie (EÚ) o uznávaní odborných kvalifikácií (smernica 2005/36/ES zmenená smernicou 2013/55/EÚ, ako aj články 45 a 49 ZFEÚ). Tieto predpisy EÚ zjednodušujú uznávanie odborných kvalifikácií v krajinách EÚ, čo odborníkom uľahčuje poskytovanie služieb v celej Európe a zároveň zaručuje spoľahlivejšiu ochranu spotrebiteľov a občanov.

Napriek odôvodnenému stanovisku zaslanému v novembri 2019 Slovensko nenapravilo niekoľko problémov týkajúcich sa nedodržiavania predpisov. Konkrétne sa zistili problémy s nedodržiavaním predpisov, pokiaľ ide o usadenie (napr. kompenzačné opatrenia za podstatné rozdiely v odbornej príprave), dočasné poskytovanie služieb (napr. ťažkosti pri poskytovaní služieb v prípade odborníkov z členských štátov, ktoré neregulujú povolanie, predchádzajúca kontrola kvalifikácií nad rámec obmedzení povolených v smernici), koordináciu minimálnych požiadaviek na odbornú prípravu a rozsahu činností (v prípade architektov, veterinárov, lekárov, zdravotných sestier, zubných lekárov, pôrodných asistentiek a lekárnikov).

V rámci predpisov o uznávaní odborných kvalifikácií (smernica 2005/36/ES zmenená smernicou 2013/55/EÚ) zaviedla EÚ moderný systém uznávania odborných kvalifikácií a praxe v celej únii. Presadzuje sa v ňom uznávanie odborných kvalifikácií v krajinách EÚ, čo odborníkom uľahčuje poskytovanie služieb v celej Európe a zároveň zaručuje spoľahlivejšiu ochranu spotrebiteľov a občanov. Smernica sa vo všeobecnosti vzťahuje na regulované povolania, ako sú inžinieri, účtovníci, zdravotné sestry, lekári, lekárnici či architekti. V smernici sa stanovujú predpisy o dočasnej mobilite, usadení v inej krajine EÚ, rôznych systémoch uznávania kvalifikácií, jazykových znalostí a profesijných akademických titulov. Predpisy dopĺňa európsky profesijný preukaz, t. j. elektronické osvedčenie, ktoré je od januára 2016 dostupné pre päť povolaní (zdravotné sestry zodpovedné za všeobecnú starostlivosť, fyzioterapeutov, lekárnikov, realitných maklérov a horských vodcov). Členský štát, ktorý prijme odborníkov z iných krajín EÚ, zodpovedá za overenie ich kvalifikácie alebo spôsobilosti na výkon praxe, a pri odôvodnenej pochybnosti sa má obrátiť na členský štát, ktorý diplom vydal. Na uľahčenie a urýchlenie tejto výmeny informácií medzi členskými štátmi Komisia zriadila elektronický informačný systém o vnútornom trhu (IMI).

Aktuálne: Pokles pracovných ponúk

Na základe údajov pracovného portálu ISTP počet nových pracovných ponúk na Slovensku klesá. Najväčšia šanca zamestnať sa zostáva v Bratislavskom kraji.

Počet inzerovaných voľných pracovných miest v poslednom októbrovom týždni t. r. klesol v medziročnom porovnaní o 30,66 %. Pokles zaznamenal každý kraj na Slovensku, s výnimkou Trnavského, Prešovského a Košického. Najvýraznejší pokles bol evidovaný v Nitrianskom (- 64,59 %) a Žilinskom kraji (- 56,08 %). Počet novovytvorených voľných pracovných miest rovnako poklesol za toto obdobie v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 36,39 %, pričom bol zaznamenaný v každom kraji na Slovensku. Najvýraznejší pokles eviduje Bratislavský kraj (- 48,82 %).

Za október t. r. vzniklo najviac nových voľných pracovných miest v Bratislavskom (3.278), Nitrianskom (2.118) a Prešovskom kraji (1.814). Z okresov sú na tom najlepšie Bratislava (2.605), Nitra (1.269) a Trnava (711). Najviac nových ponúk pribudlo v pracovnej oblasti strojárstvo, vrátane výroby motorových vozidiel (3.104). V medziročnom týždennom porovnaní zaznamenala najväčší nárast nových ponúk pracovná oblasť ozbrojené sily a zbory, hasiči, SBS a podobní pracovníci (2.200 %). Najväčší pokles dosiahla pracovná oblasť technické a manuálne prierezové zamestnania (- 77,5 %). 

Z pohľadu zamestnaní majú uchádzači najväčšiu šancu sa zamestnať ako montážni pracovníci (operátori) v strojárskej výrobe (1.877 nových ponúk za posledný mesiac), toto zamestnanie je na tom najlepšie aj z hľadiska medziročného týždenného porovnania (nárast o 169,35 %). Najväčší pokles je evidovaný v zamestnaní pomocní pracovníci na stavbách budov (pokles o 269 voľných pracovných miest).

Koronakríza: Negatívny vplyv na polovicu firiem

Spoločnosti v Európe vrátane Slovenska čelia poklesu podnikateľských príjmov v dôsledku pandémie koronavírusu. Kríza však nezasiahla všetky spoločnosti rovnako, negatívne ovplyvnených bolo iba 54 %. Ukázal to prieskum spoločnosti Euler Hermes, ktorý sa koncom leta uskutočnil medzi európskymi zákazníkmi s cieľom získať kľúčové informácie o vývoji ich obratu.

Až 20 % respondentov uviedlo, že ich podnikanie nebolo vôbec ovplyvnené a 19 % dokonca dosiahlo nárast predaja. Takéto odpovede boli zaznamenané predovšetkým v škandinávskych krajinách. Celkovo prieskum zahŕňal 14 krajín a viac ako 1.000 respondentov. Zasiahnuté podnikateľské subjekty okrem poklesu príjmov najčastejšie uvádzali oneskorenie platieb od zákazníkov (32 %) a prerušenie dodávateľského reťazca (27 %). Pritom 16 % uviedlo, že cíti tlak na likviditu svojho podniku. Výnimkou je Rusko, kde respondenti označili meškajúce platby za najväčšiu výzvu tohto krízového obdobia. Na Slovensku 57 % spoločností zúčastnených na štúdii uviedlo, že čelilo poklesu dopytu. Rovných 50 % slovenských firiem tiež evidovalo meškajúce platby od zákazníkov. Iba 19 % klientov Euler Hermes zaznamenalo nárast dopytu, a to hlavne z odvetvia IT/Telekom a odvetvia vybavenia pre domácnosti. Na druhej strane dodávatelia automobilových komponentov, sektory textilu a kovovýroby odpovedali, že dopyt po ich tovaroch klesol najvýraznejšie. Celkovo 54 % respondentov pocítilo pokles objednávok a 32 % opýtaných eviduje meškajúce úhrady faktúr. Najvýznamnejšie sa to prejavilo v odvetví textilu, medzi dodávateľmi automobilových komponentov a vo farmaceutickom priemysle.

V snahe stlmiť negatívne dôsledky pandémie tretina účastníkov štúdie Euler Hermes uviedla, že prijali určitú formu vládnych stimulov na podporu podnikania počas koronakrízy. Najviac to bolo medzi poľskými a britskými respondentmi (50 %), nasledovali holandskí respondenti (40 %). Ďalšími nástrojmi na zmiernenie dopadov krízy boli identifikácia nových trhov, zákazníkov či oblastí podnikania (26 %) a zmenšovanie alebo reštrukturalizácia podnikania (24 %). Firmy na Slovensku využívali najmä vládne stimuly a opatrenia (40 %), prehodnocovali platobné podmienky pre klientov (33 %), hľadali nové trhy/zákazníkov/oblasti podnikania alebo nové spôsoby poskytovania produktov a služieb (33 %). Prekvapujúco vysoké percento spoločností neprijalo žiadne výrazné opatrenia na zvládnutie neistoty (24 %). Viac ako 30 % respondentov uviedlo, že musí prehodnocovať platobné podmienky voči svojim dodávateľom či zákazníkom. Platí to predovšetkým pre klientov zo sektorov textilu a strojárstva. Respondenti z farmaceutických a chemických spoločností takéto kroky nepodnikajú.

Pokiaľ ide o prognózu obratu v roku 2020 v porovnaní s minulým, vyše 40 % európskych zákazníkov očakáva pokles a 33 % firiem predpokladá rovnaký obrat ako minulý rok. Slovenské spoločnosti sú opatrnejšie, až 50 % z nich ráta s poklesom obratu a ďalších 40 % očakáva, že ich tržby dosiahnu rovnakú úroveň ako predchádzajúci rok. Najdramatickejší pokles obratu v aktuálnom roku by mali v Európe zaznamenať dodávatelia automobilových komponentov, kovovýroba a textilný priemysel. Najoptimistickejšie sa javia IT/telekom a tiež vybavenie pre domácnosti, kde väčšina zákazníkov deklarovala vyšší obrat alebo aspoň bez poklesu za rok 2020. Väčšina podnikateľov odhadovala medziročný pokles obratu v 2020 na úrovni -6 až -10 % (30 %) alebo -11 až -20 % (28 %). Na Slovensku vnímajú opýtaní situáciu negatívnejšie; väčšina z nich očakáva pokles -11 až -20 % (60 %), nasleduje úroveň -6 až -10% (20 %). Opýtané spoločnosti sú vo svojich finančných prognózach na rok 2021 optimistickejšie. Viac ako 48 % zákazníkov zúčastnených na štúdii Euler Hemes sa domnieva, že obrat bude v roku 2021 vyšší ako v 2019. Respondenti očakávajú nárast o +6 až + 10 % (39 %), resp. o +11 až + 20 % (28 %). Ďalších 41 % opýtaných predpokladá obrat na úrovni roku 2019. Očakávania slovenských firiem sú tiež optimistickejšie: 43 % našich firiem ráta v 2021 s rastom obratu a 54 % predpokladá obrat na úrovni spred krízy. Spomedzi ostatných respondentov sú najoptimistickejšie firmy v Škandinávii, Rusku a Veľkej Británii, ktoré sa domnievajú, že v roku 2021 u nich dôjde k výraznému nárastu obratu. Naopak, najnižšie očakávania majú Belgicko a Holandsko. Pokiaľ ide o odvetvia, s najväčším nárastom obratu rátajú respondenti vo farmaceutickom a papierenskom priemysle, v oblasti dodávok automobilových komponentov a energetiky.