EU: Boj proti dezinformáciám

Európska komisia uverejnila prvé výročné sebahodnotiace správy spoločností Facebook, Google, Microsoft, Mozilla, Twitter a 7 európskych obchodných združení, ktoré boli predložené v súlade s Kódexom postupov proti šíreniu dezinformácií. Samoregulačný kódex postupov bol prijatý v októbri 2018 a predstavuje dôležitý pilier akčného plánu proti dezinformáciám.

Hlavné zistenia zo sebahodnotiacich správ
- V porovnaní s októbrom 2018 signatári kódexu postupov poukazujú na zlepšenie transparentnosti. Prebieha užší dialóg s platformami, pokiaľ ide o ich pravidlá zamerané na boj proti dezinformáciám.
- V súvislosti so záväzkami, ktoré komisia monitorovala od januára do mája pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2019, bol síce zaznamenaný pokrok, ale v správach sa až tak podrobne neopisuje plnenie záväzkov, vďaka ktorým by sa posilnilo postavenie spotrebiteľov a výskumnej obce. Poskytovanie údajov a vyhľadávacích nástrojov je stále sporadické a svojvoľné a nezodpovedá potrebám výskumníkov, ktorí chcú vykonávať nezávislú kontrolu.
- Rozsah činností, ktoré každá platforma podnikla na realizáciu svojich záväzkov, sa výrazne líši. Podobne v členských štátoch pretrvávajú aj rozdiely v presadzovaní pravidiel platforiem, spolupráci so zainteresovanými stranami a citlivosti na volebné súvislosti.
- Správy poskytujú informácie o politikách, ktorými sa kódex vykonáva, vrátane ukazovateľov špecifických pre EÚ. Konzistentnosť a úroveň podrobnosti sú nejednotné. Pokiaľ ide o poskytnuté ukazovatele, ide hlavne o ukazovatele výstupov, napr. počet zrušených účtov.

Komisia stále pracuje na celkovom posúdení účinnosti kódexu postupov. Okrem sebahodnotenia signatárov zohľadní:
- stanovisko skupiny európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne služby (ERGA), ako sa uvádza v akčnom pláne proti dezinformáciám,
- hodnotenie, ktoré vykoná nezávislá organizácia; tú si vyberú signatári, ako sa uvádza v kódexe postupov,
posúdenie, ktoré na objednávku komisie vykoná nezávislý konzultant a ktoré sa očakáva začiatkom roka 2020,

- správu o voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019, ktorú komisia predloží v nadchádzajúcich mesiacoch.
Na tomto základe Európska komisia začiatkom roka 2020 predloží komplexné posúdenie. Ak by sa preukázalo, že výsledky posúdenia vykonávania kódexu nie sú uspokojivé, môže navrhnúť ďalšie opatrenia vrátane opatrení regulačnej povahy.

Europol: Za odkódovanie aj vyše milióna eur

Útoky ransomvérom zostávajú najväčšou kybernetickou hrozbou v Európe, a to napriek tomu, že ich počet medziročne klesal. V aktuálnej výročnej správe to konštatuje európsky policajný úrad Europol.

Hoci hekeri podnikajú celkovo menej útokov ransomvérom, ktorým zablokujú dáta infikovaného systému s úmyslom pýtať za opätovné sprístupnenie výkupné, oproti minulosti ich cielia presnejšie. Namiesto občanov, pri ktorých nie je šanca na úspešné vydieranie vysoká, útočia viac na súkromné a verejné organizácie, pre ktoré majú dáta zvyčajne vyššiu hodnotu. Podľa Europolu už niektoré firmy v Európe zaplatili za odkódovanie dát aj viac ako milión eur. K ďalším rizikám, na ktoré Europol upozorňuje, patria útoky zamerané na získanie dát s cieľom ich následného predaja, alebo zneužitia a útoky zamerané na odstavenie kritických služieb ako sú dodávky vody či elektriny. „Do tejto kategória patria aj na Slovensku rozšírené DDoS útoky, ktoré sa dnes dajú poľahky objednať za poplatok ako služba“, vysvetľuje konzultant Roman Čupka.

Pri prenikaní do počítačových systémov a sietí využívajú útočníci najčastejšie techniky sociálneho inžinierstva, pri ktorom sa usilujú o psychologickú manipuláciu ľudí s cieľom preniknúť do systému či kompromitovať dáta. Najpoužívanejší z týchto techník je phishing, ktorým sa hekeri dlhodobo snažia získavať prístupové práva a iné citlivé dáta. V súčasnosti sa však táto technika stala hlavným spôsobom na šírenie malvéru, vrátane ransomvéru. „Útočníci sa pri phishingu snažia podvodnými emailami získať neautorizovaný prístup do cudzej siete, a to cez prílohy emailov, alebo cez odkazy na webové stránky obsahujúce škodlivý kód“, vysvetľuje R. Čupka. V roku 2018 bolo phishingových 0,55 % prichádzajúcich emailov, čiže zhruba každý dvojstý. Kybernetickí zločinci použili phishing podľa Europolu takmer pri tretine útokov, pri ktorých došlo ku kompromitovaniu dát a až pri 78 % prípadoch kybernetickej špionáže. Najviac phishingových útokov dnes podľa R. Čupku cieli na cloudové služby, ktoré archivujú množstvo cenných dát a stávajú sa tak pre útočníkov atraktívnym terčom. Hrozby a riziká phishingu potvrdil aj tohtoročný slovenský prieskum spoločnosti Flowmon Networks. V priebehu 12 mesiacov sa s ním stretla takmer polovica firiem a organizácií verejnej správy. Sociálne inžinierstvo považujú za najväčšie riziko pre najbližšie roky takmer dve pätiny (37 %) respondentov.

Europol upozorňuje, že okrem phishingu používajú hekeri na zosnovanie kybernetických útokov čoraz častejšie protokoly na vzdialený prístup k pracovnej ploche. Ide o softvérovú zraniteľnosť operačných systémov, ktorá útočníkom umožňuje pripojiť sa k vzdialenému počítaču a zbierať z neho dáta, alebo naň posielať cielené príkazy, a to bez infikovania malvérom. Týmto spôsobom vedia napríklad odstaviť dôležité služby, alebo zašifrovať dáta, aby mohli následne organizáciu vydierať. V budúcnosti budú preto podľa R. Čupku v ochrane počítačových sietí zohrávať väčšiu rolu systémy, ktoré dokážu odhaliť podozrivú komunikáciu a anomálie. Práve monitoring sieťovej prevádzky plánuje na základe prieskumu spoločnosti Flowmon v najbližších dvoch rokoch rozvíjať až 72 % organizácií na Slovensku. Rozvoj ľudských zdrojov považuje za najnaliehavejší polovica respondentov a necelé dve pätiny chcú investovať do nových špecializovaných bezpečnostných technológií.

SR: 5,15 miliardy minút hovorov za pol roka

V prvom polroku 2019 obyvatelia Slovenska vygenerovali mobilnými telefónmi 5,15 miliardy minút hovorov. Z toho 53 % minút hovorov skončilo vo vlastnej mobilnej sieti, 40 % v iných mobilných sieťach, 3 % minút boli medzinárodné volania a 4 % minút tvorili volania na slovenské pevné siete. 

V z údajov, ktoré mobilní operátori poskytli Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (RÚ). Obyvatelia Slovenska v rovnakom období rozoslali 1,38 miliardy SMS správ a 45,6 milióna MMS správ. Vyplýva to z údajov, ktoré mobilní operátori poskytli Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (RÚ).

V prvom polroku 2019 bolo na Slovensku cca 7,68 milióna SIM kariet. Z uvedeného počtu bolo cca 6,08 mil. aktívnych SIM kariet používaných na poskytovanie verejnej mobilnej telefónnej služby. Z toho aktívnych SIM kariet (post-paid) bolo 4,13 mil. a aktívnych predplatených SIM kariet (pre-paid) bolo 1,96 mil. Cca 707,5 tis. aktívnych SIM kariet slúžilo na iné účely, ako je poskytovanie verejnej mobilnej telefónnej služby. Na M2M (Machine-to-Machine) bolo použitých 896,4 tis. aktívnych SIM kariet.

EU: Ochrana včiel

Európsky parlament vetoval návrh opatrení na ochranu včiel a odkázal Európskej komisii, aby ho prepracovala. Podľa poslancov je totiž text po intervencii členských štátov bezzubý.

Návrh opatrení z dielne Európskej komisie mal zapracovaním usmernení Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) z roku 2013 do legislatívy Európskej nie (EÚ) obmedziť využívanie pesticídov, ktoré sú pre včely škodlivé. Usmernenia EFSA popisujú, ako je potrebné testovať pesticídy, aby bolo možné adekvátne posúdiť ich akútne a chronické účinky na včely. Pesticídy by mali ostať na trhu len v prípade, že testom prejdú. Väčšina členských štátov EÚ sa však voči návrhu ohradila a prinútila Európsku komisiu, aby v ňom ponechala iba ustanovenia, ktoré chránia včely pred akútnymi účinkami pesticídov. Podľa poslancov je neprijateľné, aby členské štáty odmietali plnú implementáciu usmernení EFSA. Výsledný návrh tak obsahuje iba zmeny týkajúce sa akútnej toxicity pre včely medonosné, vôbec sa však nezmieňuje o chronickej toxicite pre včely medonosné, ani o toxicite pre čmeliaky a samotárske včely, uvádza sa v parlamentnom uznesení. Predložená úprava navyše nezodpovedá najnovšiemu vývoju vedeckých a technických poznatkov a nezvýši súčasnú úroveň ochrany včiel, dodáva schválený text. 

Poslanci vyzvali Európsku komisiu, aby neustupovala a plne využila svoje kompetencie, nakoľko šestnásť členských štátov, ktoré sa bránia prijatiu prísnejších pravidiel ochrany včiel, nepredstavuje kvalifikovanú väčšinu potrebnú na ich zablokovanie. Parlament zároveň komisiu požiadal, aby predložila nový návrh založený na najnovších vedeckých a technických poznatkoch. Exekutíva EÚ by teraz mala predložiť nové znenie predpisu. 

V EÚ dochádza podľa údajov Európskej komisie k dramatickému poklesu výskytu a rozmanitosti všetkých európskych druhov voľne žijúceho opeľujúceho hmyzu vrátane voľne žijúcich včiel, pestríc, motýľov a môr. Mnohé druhy opeľovačov vyhynuli alebo im vyhynutie hrozí. Od opeľovania pritom aspoň čiastočne závisí 84% druhov plodín a 78% druhov voľne rastúcich kvetov. S hmyzími opeľovačmi je priamo spojená ročná poľnohospodárska produkcia EÚ v hodnote 15 miliárd eur.

Aktuálne: Hodnota automobilu

Nové vozidlá stratia za prvé tri roky v priemere 33 percent svojej pôvodnej hodnoty. Existujú však značky a modely, u ktorých nie je táto strata až tak markantne vysoká. Naopak, prémiové značky dokážu prísť aj o polovicu z obstarávacej ceny. 

Úplne nový automobil zostáva pre veľa ľudí nedosiahnuteľným snom. Navyše, obrovská strata hodnoty počas prvých rokov prevádzky auta od jeho kúpy odrádza veľa zákazníkov, ktorí sa preto radšej zameriavajú na zánovné autá. „Napríklad u trojročnej Dacie Duster, čo je jedno z najžiadanejších SUV, sa strata hodnoty oproti novému autu pohybuje okolo 20 percent. Oproti tomu, modely vyššej strednej triedy od výrobcov takzvanej veľkej trojky, teda Audi, BMW a Mercedes, dokážu stratiť aj viac ako 50 percent zo svojej hodnoty“, hovorí Petr Vaněček.

Podľa analýzy, ktorú zverejnila sieť autocentier AAA AUTO, stratí medzi slovenskými šoférmi najobľúbenejšia značka Škoda za tri roky 25 až 37 percent zo svojej hodnoty. Medzi jej modelmi si najlepšie drží cenu Škoda Rapid, ktorá priemerne príde o 25 hodnoty. Naopak, vlajková loď mladoboleslavskej automobilky Škoda Superb, stratí za tri roky 35 percent svojej pôvodnej hodnoty. „Príklad Superbu jasne ukazuje, že čím drahšie a luxusnejšie auto zákazník kupuje, tým viac na ňom počas prvých rokoch jazdenia stratí. U zánovných áut totiž o najväčšiu časť hodnoty prichádza už prvý majiteľ“, dopĺňa Petr Vaněček.

Najvyššia strata hodnoty u trojročných áut			Najnižšia strata hodnoty u trojročných áut
Audi A5	53%		Suzuki Vitara	21%
Mercedes - Benz triedy E	53%		Jeep Renegade	21%
BMW rady 5	51%		Dacia Duster	21%
Audi A6	50%		Renault Captur	22%
Peugeot 508	50%		Toyota Yaris	24%

V treťom kvartáli roku 2019 bolo na slovenskom trhu inzerovaných 14.997 zánovných jazdených vozidiel, čo je o 6.042 viac ako za rovnaké obdobie vlani. Zánovné jazdené autá sa najčastejšie predávali s cenovkou 21.500 eur. Najčastejšia cena tak stúpla o 3.000 eur. Najčastejší vek bol 1,1 roka a najčastejší stav na odometri sa v rámci tretieho kvartálu ustálil na 12.890 kilometrov. Prvé tri miesta v TOP 10 najviac ponúkaných vozidiel obsadili Škoda Octavia, Škoda Fabia a Kia Ceed. Prvú desiatku uzatvára Mercedes GLE.