Dovolenka 2019: Reklamácia zájazdu

Nový zákon o zájazdoch, ktorý je účinný od začiatku tohto roka, bol vytvorený za účelom vyššej ochrany spotrebiteľa. Dotkol sa napríklad reklamácií a spôsobu ich vybavenia. 

Proces v oblasti reklamácií a spôsobu ich vybavenia  Slovenská asociácia cestovných kancelárií a cestovných agentúr (SACKA) momentálne dolaďuje s úradom dohľadu, ktorým je Slovenská obchodná inšpekcia (SOI). Oproti predchádzajúcemu zneniu zákona je cestovná kancelária povinná štvrťročne predkladať účtovnú závierku, ktorá slúži na preverenie plnenia podmienok pre prípad úpadku cestovnej kancelárie. Všetky cestovné kancelárie, ktoré si splnili zákonnú povinnosť, sú už uvedené na webovej stránke SOI.
Na Slovensku je v súčasnosti podľa SACKA 1.681 subjektov, ktoré majú živnostenské oprávnenie podnikať v oblasti cestovného ruchu. A podľa informácií z poisťovní je poistených približne 450 z nich. Aj poisťovne evidujú nárast cestovných kancelárií, ktoré si splnili zákonnú povinnosť.

Podľa novej právnej úpravy každý subjekt, ktorý bude mať záujem ponúkať služby cestovného ruchu, spĺňajúce definičné kritériá zájazdov, prípadne spojených cestovných služieb, bude povinný vykonávať tieto činnosti iba v postavení cestovnej kancelárie a výlučne na základe živnostenského oprávnenia. V zákone je tiež definovaný nový pojem "spojené služby cestovného ruchu". Zároveň je povinnosťou každej cestovnej kancelárie mať zabezpečenú ochranu pre prípad úpadku vo forme poistenia alebo bankovej záruky v dostatočnej výške. Aby boli v prípade jej úpadku uspokojené všetky nároky cestujúcich.

Novinka: Centrum právnej pomoci spúšťa Call centrum

Občania sa môžu obrátiť so svojimi problémami na Centrum právnej pomoci už aj prostredníctvom „klientskej linky" s číslom 0650 105 100. V call centre CPP so sídlom v Leviciach bude na „klientskej linke“ k dispozícii 9 pracovníkov vrátane supervízora, a to každý pracovný deň od 8.00 do 18.00 hod.

Vybudovanie call centra bolo pre CPP už dlhšie prioritou a rozbehnutý projekt sa konečne podarilo pretaviť aj do reálnej podoby. Zuzana Kubovičová, riaditeľka CPP: „Zamestnanci CPP za uplynulých päť mesiacov vybavili 54.546 telefonátov od občanov. Som rada, že call centrum prispeje k zníženiu záťaže zamestnancov CPP pri vybavovaní klientov najmä s požiadavkou na právnu pomoc súvisiacu s osobným bankrotom.“ 

Nový informačný systém centra nahradí nevyhovujúce existujúce riešenie a zmodernizuje tieto informačné služby Centra právnej pomoci tak, aby sa pomoc pre osoby v materiálnej núdzi alebo pre osoby, ktoré čelia bankrotu, zefektívnila. Prostredníctvom call centra bude CPP poskytovať občanom informácie o osobnom bankrote, informácie o civilnom práve, informácie pre advokátov vo veci vyúčtovania trov a ďalšie dôležité informácie. Klientom rovnako poskytne možnosť objednať sa na konzultáciu a získať informácie o aktuálnom stave ich žiadosti.

Upozorňujeme: Škodlivé tonery

Neoriginálne tonerové kazety do tlačiarní môžu predstavovať zdravotné riziko. Testy v Nemecku preukázali, že pri vysokých teplotách vznikajúcich pri tlači uvoľňujú do ovzdušia omnoho väčšie množstvo toxických látok, než dovoľujú predpísané normy. 

Nemecké skúšobné laboratórium Fraunhofer Wilhelm-Klauditza-Institute (WKI) testovalo štyri rôzne značky neoriginálnych tonerových kaziet pôvodom z Číny, ktoré sa bežne dovážajú do krajín Európskej únie.[1] Pri všetkých vzorkách bolo zistené prekročenie emisného limitu karcinogénnych látok.[2] Súčasne obsahovali jedovatý spomaľovač horenia Deka-BDE, ktorého používanie je v Európe zakázané už od roku 2008.[3] Hoci distribútori deklarujú neškodnosť čínskych neoriginálnych tonerov, zákazníci by sa mali pri výbere riadiť certifikátmi bezpečnosti. „U originálnych tonerov je zdravotná aj technická neškodnosť garantovaná. Renomovaní výrobcovia tlačiarní alebo kopírok toto dokladujú bezpečnostnými dokumentmi pre príslušné tonery a atramenty“, uvádza Petr Hnilička. Neoriginálne tonery väčšinou pochádzajú z Číny. Okrem zdravotných rizík prinášajú aj ďalšie, ktoré môžu negatívne ovplyvniť kvalitu tlače a tiež samotných zariadení. Pri ich použití môže dôjsť k poškodeniu zariadenia alebo k nedokonalej tlači. Pri tlači fotografií za použitia neoriginálnych atramentov môže dôjsť k problémom s vernosťou farieb a stálosťou fotografie.

Finančná úspora pri nákupe neoriginálnych tonerov môže byť nakoniec tiež veľmi neistá. Podľa dlhodobých štatistík je u lacných náplní výťažnosť natoľko znížená, že pri celkovej prevádzke tlačiarne dochádza dokonca k rastu celkových nákladov. Ako uvádza Petr Hnilička, nie je výnimkou, že nepotlačia deklarované množstvo stránok. V prípade poškodenia tlačiarne použitím neoriginálneho tonera môže mať zákazník u prevažnej väčšiny výrobcov tlačiarní problémy s prípadnou reklamáciou. Horšia je taktiež nákladová bilancia pre celú spoločnosť. Neoriginálne tonery sú väčšinou exportované od čínskych výrobcov a neexistuje pre nich žiaden systém zberu, ako je tomu v prípade originálnych produktov. Prázdne obaly končia na skládkach a škodlivé látky, ktoré sa z nich uvoľňujú, kontaminujú životné prostredie, ako potvrdzujú nedávne testy. Celý postup je v rozpore s takzvaným balíčkom cirkulárnej ekonomiky, ktorým chce Európska únia zvýšiť úroveň recyklácie a sprísniť pravidlá pre spaľovanie a skládky. V Českej republike inšpekcia životného prostredia už začala v prípade neoriginálnych kaziet kontroly.

[1] Fraunhofer WKI – Emission Test of Clone Toner Cartridges.
[2] V prípade styrénu o 53%, pri ultrajemných časticiach o 60% a u prchavých látok dokonca o 130%. Styrén je spájaný s výskytom leukémie, ultrajemné častice a prchavé látky zase s mozgovou mŕtvicou, infarktom a poškodením pečene.
[3] Press

Dovolenka 2019: Pôžička alebo šetrenie?

Viac ako polovica (52 %) Slovákov šetrí na dovolenku niekoľko mesiacov, aj celý rok. Iba necelá pätina (17 %) financuje svoje dovolenky spolu s bežnými výdavkami. Z prieskumu pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) tiež vyplýva, že viac ako štvrtina (28 %) Slovákov na dovolenku necestuje a len minimum (iba 3 %) si peniaze na dovolenku požičiava.

Pôžičky na dovolenku si berú predovšetkým ľudia vo veku medzi 25 až 34 rokmi so základným vzdelaním. Rovnakou mierou si Slováci na dovolenku požičiavajú vo finančných inštitúciách a od rodiny či priateľov. Na dovolenku najmenej cestujú dôchodcovia a ľudia so základným vzdelaním. Spolu s bežnými výdavkami zvládnu dovolenku financovať predovšetkým osoby samostatne zárobkovo činné, vysokoškoláci a obyvatelia Trnavského kraja. „Podobne ako napríklad na darčeky si Slováci príliš často nepožičiavajú ani na dovolenku. Pokiaľ nemajú našetrené, alebo nemôžu dovolenku financovať s bežnými výdavkami svojej domácnosti, nikam nejdú. Na druhej strane sa ukazuje, že na dovolenku si požičiavajú napríklad ľudia žijúci z dávok sociálnej podpory, ktorí si najčastejšie vezmú pôžičku v nejakej nebankovej inštitúcii", uviedla Jaroslava Palendalová. 

Zadĺženým ľuďom banky často odmietajú poskytnúť pôžičku, a v takom prípade si takmer štvrtina Slovákov (23 %) požičiava v nebankových inštitúciách. Spravidla pritom ide o mladých ľudí, ktorí majú základné vzdelanie a pracovnú zmluvu na čas určitý, prípadne sú nezamestnaní. Absolútna väčšina Slovákov (77 %) by si v prípade odmietnutia bankou peniaze v nebankovej inštitúcii nepožičala. Podľa Palendalovej ľuďom s ďalšími záväzkam alebo nedostatočnými príjmami banky úver neposkytnú, takže sa obracajú na nebankové inštitúcie. Títo dlžníci by si však mali veľmi dobre rozmyslieť, či peniaze požičané napríklad na dovolenku budú schopní spolu so svojimi ďalšími záväzkami splácať.

Trend: Platby kartami a mobilom

Aj keď stále veľa ľudí dôveruje hotovosti, skúsení dovolenkári cestujú s platobnými kartami. Okrem úspory času pri cestách do zahraničia tak majú nepretržitý prístup k financiám. Ktoré karty a pri akých transakciách sa oplatí v zahraničí používať? 

Na dovolenke by sme mali pamätať na jedno pravidlo – platiť počas dovolenky kreditnou kartou a hotovosť vyberať debetnou kartou. Podľa VÚB v letných mesiacoch vzrastie počet denne realizovaných transakcií v zahraničí o 9 %. Slováci len počas leta v priemere denne zaplatia kartami v zahraničí takmer 59.000-krát. Počas minuloročného leta Slováci minuli v zahraničí podľa očakávania najviac na hotely a ubytovanie, a to takmer o 45 % viac oproti celoročnému priemeru. Zaujímavejšie je, že hneď za hotelmi platili až o 38 % viac v baroch a na diskotékach a až potom v autopožičovniach a na čerpacích staniciach. Kreditné karty prispievajú k väčšej pohode na dovolenke, keďže pri požičaní auta, pri objavovaní nových športových možností či pri rezerváciách hotelov je často štandardne požadovanou zárukou. Dokonca aj v prípade neoprávnenej či neautorizovanej platby, ktorú dovolenkári zistia, o peniaze neprídu. Oznámia to banke a tá prípadnú reklamáciu vyrieši za nich.

Banky však idú ešte ďalej a do popredia sa dostávajú platby mobilom. Podľa Poštovej banky čoraz častejšie si Slováci zvykli používať bezkontaktné platby svojím mobilným telefónom. Môžu tak platiť jednoducho, pohodlne a bezpečne na všetkých bezkontaktných platobných termináloch aj bez toho, aby mali pri sebe peňaženku či platobnú kartu. Okrem rýchlosti a jednoduchosti je veľmi dôležitým atribútom tejto služby bezpečnosť platieb. Pri platbe sa s nikým nezdieľa číslo platobnej karty. Výhodou je aj to, že keďže v mobile sa nenachádzajú údaje o karte, v prípade straty telefónu nie je potrebné blokovať fyzickú platobnú kartu. Na dovolenke míňame najmä za jedlo, ubytovanie a benzín. Najviac utrácame u našich susedov, z prímorských krajín vedie Chorvátsko a nasleduje Taliansko. Zo správania Slovákov vidno, že od vyberania peňazí z bankomatu sa odkláňajú a viac dôverujú plateniu v obchodoch kartou. Chorvátsko zostáva stále najobľúbenejšou dovolenkovou prímorskou destináciou Slovákov. Dokazujú to aj dáta banky, podľa ktorých v Chorvátsku Slováci minú výrazne viac ako v iných prímorských letoviskách. Klienti banky si vlani od júna do septembra vybrali z bankomatu alebo zaplatili kartou sumu prevyšujúcu milión eur. Z toho väčšinu, takmer 790.000, zaplatili dovolenkári kartou, zvyšok vyberali ako hotovosť z bankomatu.