Technológie: Pri starostlivosti o seniorov áno, pri správe financií nie?

Nový prieskum ukazuje, či sme ochotní vpustiť nové prevratné technológie do svojich životov a prečo firmy aj štát musia lepšie vysvetľovať možnosti ich využitia aj dopady na náš život. 

Disruptívne technológie ako umelá inteligencia, internet vecí a blockchain čoraz väčší mierou ovplyvňujú všetko od zdravia a životného štýlu po správu financií. Podľa prieskumu VMware sú spotrebitelia vo Veľkej Británii, Francúzsku a Nemecku (v auguste a septembri 2018 na reprezentatívnej vzorke spotrebiteľov vo Veľkej Británii > 2000, Francúzsku > 1000 a Nemecku > 2000) ochotní vpustiť si nové technológie do svojich životov, pretože veria príležitostiam, ktoré prinášajú. Ľudia všeobecne vítajú perspektívu, že nové technológie zlepšia zdravie a kvalitu života. Takmer tri štvrtiny (71%) opýtaných by technike zverili monitorovanie stavu postarších príbuzných, ktoré im umožní žiť dlhšie doma. Respondenti vo veku nad 55 rokov sú takýmto riešením naklonení najviac (74%), čo naznačuje, že sa staršia generácia domnieva, že sa o budúcnosť ich rodiny - a možno aj ich vlastné kvalitu života - lepšie postarajú iné než ľudské ruky. Takmer polovica ľudí (47%) by navyše súhlasila s tým, aby mal ich ošetrujúci lekár prístup k presným údajom o ich každodennom živote (pitie alkoholu, fyzická aktivita, diéta a stravovacie návyky), aby dokázal lepšie poradiť, ako zlepšovať zdravotný stav.

V ostrom protiklade je zistenie, že ak ide o naše peňaženky, chceme si zachovať podstatne väčšiu mieru kontroly. Len o málo viac než štvrtina respondentov (26%) by bolo ochotných zveriť správu svojich financií technike, aj keby bolo výsledkom efektívnejšie sporenia. Len 7% by zverilo správu svojich financií umelej inteligencii, aj keby to znamenalo rýchlejšie nasporiť prostriedky na obstaranie bývania. Hoci by sme ochotne verili svojmu lekárovi dáta o našom zdravotnom stave, 65% ľudí znepokojuje predstava, že by ich banka mala prístup k úplným a presným informáciám o ich každodennom živote, vrátane nákupných zvyklostí, stravovacích návykov, dochádzanie a cestovanie, aj keby to znamenalo lepšiu správu ich finančných prostriedkov.

Prieskum ukázal, že hoci sme skutočne ochotní prijať technickejšiu a inovatívnejšiu budúcnosť, polovica obyvateľov Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka nemá o nových technológiách dostatočné informácie. Napríklad 45% spotrebiteľov sa mylne domnieva, že AI "je robot". Ľudia dúfajú, že firmy aj štát budú šíriť osvetu o nových disruptívnych technológiách, ich využití a dopadoch na naše životy. Viac ako polovica (53%) respondentov očakáva, že im firmy pomôžu lepšie porozumieť novým technológiám a ich prínosom. Takmer dve tretiny (64%) respondentov však nemajú dojem, že firmy a stať dostatočne informujú o tom, aké technológie a ako užívajú. Väčšina respondentov (53%) sa domnieva, že technológia ako umelá inteligencia, internet vecí a blockchain už dnes umožňujú kvalitnejšie a zaujímavejšie interakciu s firmami, s ktorými vstupujú do kontaktu. Prínosy technológií ako AI, IoT a blockchain pre budovanie vzťahov so zákazníkmi a posilňovanie vernosti značke sú zrejmé.

Eliška Jirovský komentuje výsledky prieskumu: „Európske dejiny sú dejinami inovácií a ako náš výskum ukazuje, ľudia sú stále ochotní vpúšťať inovácie a nové digitálne technológie do svojich životov, ak to zlepší kvalitu ich života. Blížime sa k novej digitálnej hranici z hľadiska možností technológií. Úlohou pre štátny a súkromný sektor je využiť túto príležitosť a zavádzať inovácie, ktoré pozdvihnú kvalitu ich služieb, zaujmú zákazníkov a posilní konkurencieschopnosť. To možno dosiahnuť jedine vybudovaním digitálnych základov, na ktorých budú stáť aplikácie, služby a skúsenosti, ktoré menia svet. Takto firmy môžu ponúknuť to najlepšie, čo je dnes k dispozícii a podporiť zajtrajšie inovácie."

Dovolenka 2019: Cenový vývoj v obľúbených dovolenkových destináciách

Pri návštevách cudzích krajín je potrebné brať do úvahy aj rozdielne výšky cenových hladín a vývoj inflácie. Aktuálne cenové porovnanie pripravila Poštová banka. 

V Chorvátsku je priemerná cenová hladina približne o -3 % nižšia ako u nás, ceny samotných potravín a nápojov sú ale naopak vyššie. Bulharsko patrí medzi najlacnejšie krajiny únie a v priemere sú tam tovary a služby o -30 % lacnejšie ako u nás. Aj Turecko je lacnejšou krajinou ako Slovensko a to priemerne o -23 %. Spomedzi krajín V4 patríme medzi krajiny s najvyššou cenovou úrovňou. V ČR sú ceny zhruba rovnaké ako u nás, v Maďarsku sú ale nižšie v priemere o desatinu a v Poľsku až o pätinu. V mnohých obľúbených dovolenkových destináciách sú ale ceny výrazne vyššie ako u nás. V Grécku, Portugalsku, či v Slovinsku sú ceny v porovnaní s nami vyššie zhruba o pätinu, v Španielsku o tretinu, v Taliansku až takmer o polovicu a vo Francúzsku dokonca o 57 %. Vyšší rast spotrebiteľských cien nás tiež môže nemilo prekvapiť a ceny v hoteloch či reštauráciách môžu byť výrazne vyššie, než na aké sme boli zvyknutí napríklad vlani. Nielen Slovensko, ale aj ostatné európske krajiny dosahujú teraz vyššiu infláciu ako tomu bolo minulý rok. Rast cien v krajinách EÚ ale nie je výrazný a v priemere za celú úniu sa ceny aktuálne medziročne zvýšili o 1,9 %. V Chorvátsku medziročná inflácia aktuálne dosahuje len 0,8 %, takže je výrazne nižšia ako u nás (2,4 %). V Bulharsku je ale rast cien výraznejší, na úrovni „až“ 3,1 % a v susedných krajinách sa pohybuje od 2,1 % v Poľsku do 3,9 % v Maďarsku. V obľúbených európskych dovolenkových destináciách akými sú Taliansko, Španielsko, Grécko či Francúzsko sa cenový rast hýbe v rozpätí 1 % až 2 %. V krajinách mimo únie je však cenový rast často oveľa výraznejší. Inflácia dovolenke v Turecku príliš nepraje, keďže ceny v obchodoch sú tam totiž aktuálne až o 20 % vyššie ako vlani. Na dvojciferných hodnotách sa inflácia pohybuje aj v Egypte a v Tunisku dosahuje úroveň 7,5 %.

Kde môže byť dovolenka drahšia a kde lacnejšia? V niektorých obľúbených dovolenkových destináciách sa z pohľadu inflačného vývoja musíme pripraviť na vyššie ceny v obchodoch ako vlani. Cenový rast v európskych krajinách ale nie je nijako výrazný, a teda ho na dovolenke až tak nepocítime a ceny budú zhruba rovnaké ako vlani. V krajinách mimo únie (Turecko, Tunisko, Egypt) je ale oveľa výraznejší a inflácia často dosahuje aj dvojciferné hodnoty. Takže sumy na cenovkách v obchodoch či reštauráciách môžu byť citeľne vyššie ako počas minuloročnej letnej sezóny. V niektorých krajinách, ako napríklad v Turecku či Tunisku, bude ale silnejšie euro slovenským dovolenkárom kompenzovať vyššie ceny spôsobené infláciou. Dovolenka v Egypte bude pre našincov ale tento rok menej výhodná ako vlani, keďže ju do istej miery môže predražiť slabšie euro aj vyššia inflácia.

Ani vývoj cien ropy nám tohtoročnú dovolenku v porovnaní s tou vlaňajšou príliš nepredraží. Zatiaľčo vlani sme v takomto období „plakali“ pri tankovaní na benzínkach, tak tento rok sme si už na drahý benzín takpovediac zvykli. Ceny ropy Brent sa totiž podobne ako vlani pohybujú v okolí 70 – dolárovej hranice. Vlani pred dovolenkovou sezónou však boli takéto ceny pre nás šokujúce, keďže ropa bola medziročne drahšia až o takmer 50 %. Podobne ako ceny ropy, tak aj ceny na čerpacích staniciach sú teraz podobné ako pred rokom. Za liter motorovej nafty a 95 oktánového benzínu zaplatíme v priemere o 0,9 % viac ako vlani a benzín 98 oktánový nás vychádza len o 0,5 % drahšie. V porovnaní s obdobím spred 2 rokov je však ropa výrazne drahšia, nakoľko ešte na jar 2017 sa jej cena pohybovala len v okolí úrovne 50 USD za barel. Drahšie palivá sa premietajú aj do vyšších cestovných nákladov. A to nielen pri tankovaní na benzínkach, ale podpisujú sa aj pod zdražovanie dopravných služieb vrátane leteckej prepravy. Okrem toho platí, že drahšia ropa sa premieta aj do zdražovania potravín a v podstate všetkých tovarov a služieb, keďže tie treba nielen vyrobiť, ale aj prepraviť k zákazníkom.

IT: Ženy stále neláka

V rámci 28 krajín Európskej únie bolo vlani 1,3 milióna študentov informačných a telekomunikačných technológií (IKT). Z toho len 17 % bolo žien. Celkovo je v Európskej únii len 27 % žien zamestnaných v IKT, pričom iba pätina z nich zastáva manažérsku funkciu. Podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat bolo vlani na čele fintech spoločností len 11 % žien.

Podľa analytičky Lenky Buchlákovej až 90 % zo všetkých inovatívnych začínajúcich podnikov v rámci Európskej únie (EÚ) založili muži. Tzv. startupy v rukách žien získavajú o 23 % menej finančných prostriedkov cez venture, teda rizikový kapitál, ako muži. Napríklad Bulharsko má najvyšší podiel žien v IT oblasti (35 %), a to vďaka kombinácii vládnych politík a miestnych iniciatív, ktoré lákajú ženy k štúdiu technologických odborov. 

Na Slovensku je len 11 % žien, ktoré študujú IT odbor, či už bakalárske, alebo magisterské štúdium. Ak by sa podarilo prilákať do IT sektora viac ľudí, vrátane žien, naštartovalo by to viac aj ekonomický rast v EÚ, pričom by sa mohlo do roku 2050 vytvoriť o 1,2 milióna pracovných miest viac. Hrubý domáci produkt by vďaka tomu mohol dovtedy stúpnuť o 820 miliárd eur. Do roku 2020 pri zachovaní súčasného stavu bude chýbať v EÚ zhruba pol milióna IT špecialistov. Podľa Štatistického úradu SR pracovalo v 1. kvartáli tohto roka v odbore informácie a komunikácia takmer 70.000 ľudí. Ešte v roku 2010 bolo na Slovensku necelých 40.000 IT špecialistov. Počet ľudí v IKT sektore sa síce zvyšuje, ale požiadavky trhu sú čoraz väčšie, nakoľko sa mnohé oblasti nášho života viac digitalizujú, preto aj Slovensko pociťuje nedostatok IT špecialistov. Štatistický úrad uvádza, že v 1. kvartáli 2019 bol priemerný plat v oblasti informácie a komunikácia na úrovni 1.886 eur, čo je jeden z najvyšších priemerných platov na Slovensku.

Podľa prieskumu OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) viac ako polovica žien v IT sektore v EÚi má menej ako 35 rokov, približne tretina má vek od 35 do 50 rokov a len 12 % žien je vo veku 51 až 70 rokov. Muži v rámci krajín OECD, kam patrí aj Slovensko, zarábajú od 3 do 27 % viac ako ženy v IT sektore. Čo sa týka iných sektorov, rozdiely v platoch sú od 2 do 28 % v neprospech žien. Zhruba 67 % ľudí zamestnaných v IT sektore má vyššie odborné vzdelanie či vysokú školu, len okolo 30 % má len strednú školu. Vyššie vzdelanie má viac mužov (73 %) ako žien (66 %).

Novinka: Nový druh hada

Medzinárodný tím na čele s vedcami z Univerzity Komenského v Bratislave objavil po 17 rokoch nový druh hada rozšíreného v Turecku, Azerbajdžane, Arménsku, Gruzínsku, Iraku, Iráne a Rusku, vrátane malej oblasti zasahujúcej aj do Európy.

Analýzou genetických aj morfologických údajov vedci zistili, že užovka sarmatská (Elaphe sauromates - na oboch fotografiách) v skutočnosti zahŕňa aj ďalší druh, ktorý nazvali podľa starobylého kráľovstva Urartu – Elaphe urartica. Opis nového druhu užovky bol publikovaný vo vedeckom časopise PeerJ. Podľa hlavných autorov štúdie Daniela Jablonskeho a Davida Jandzíka z Univerzity Komenského je mimoriadne náročné túto užovku objaviť v prírode. Navyše sa vyskytuje v oblasti, ktorá je geopoliticky pomerne komplikovaná. Aj preto si zber materiálu pre štúdiu vyžiadal celkovo 17 rokov a širokú medzinárodnú spoluprácu. Nový druh je na základe vonkajších znakov veľmi podobný užovke sarmatskej. Až analýza DNA odhalila, že ide o sesterský a tzv. kryptický, čiže skrytý, druh. „Objav dokazuje, že aj oblasť alebo skupina živočíchov pomerne dobre prebádaná môže potenciálne skrývať prekvapivé objavy, ak sa výskum realizuje trpezlivo a s využitím kombinácie metód. V tomto prípade štatistických, genetických aj morfologických a v širokej medzinárodnej spolupráci“, nazdáva sa Daniel Jablonski.

Nový druh hada patrí medzi veľké užovky známeho rodu Elaphe, ktorý je tiež veľmi populárnym medzi chovateľmi teráriových zvierat. Objav nového druhu a analýza jeho biogeografie je dôležitým krokom k poznaniu formovania a vývoja organizmov žijúcich v Európe a Ázii. „Nález je pre nás aj akýmsi zavŕšením osobnej cesty od nadšených milovníkov a niekdajších chovateľov užoviek rodu Elaphe až k nálezu a vedeckému opisu nového druhu“, prezradil David Jandzík.

Kráľovstvo Urartu, na ktoré história viac než na tisícročie zabudla, prekvitalo v dobe železnej (9. až 6. storočí p. n. l.) v oblasti dnešnej Arménskej vysočiny v okolí jazera Van v Turecku, kde sa vyskytuje aj nový druh užovky. Meno zvolili autori vedeckého opisu z úcty k pôvodnému menu užovky sarmatskej. Jej názov odkazuje na Sarmatov, konfederáciu kočovných kmeňov, ktorí obývali podobné územie severne od Čierneho mora ako užovka sarmatská.

Dovolenka 2019: Vplyv kurzového vývoja

Letná dovolenková sezóna už klope na dvere. V ktorých krajinách nám kurzový vývoj predraží a v ktorých zlacní tohtoročnú dovolenku? Odpovede prináša analýza Poštovej banky. 

Najobľúbenejšou destináciou Slovákov je hneď po domovine Chorvátsko. Pozitívnou správou pre našincov je, že kurz eura voči chorvátskej kune je aktuálne takmer totožný s úrovňou, aká bola v rovnakom období vlaňajška. Čiže kurzový vývoj nám dovolenku v Chorvátsku tento rok nepredraží, ale na druhej strane ani nezlacní. Rovnako ako pred rokom by sme mohli zaplatiť aj v obľúbenom Bulharsku. Aspoň z pohľadu kurzového vývoja. Z hľadiska vývoja mien je situácia pre našincov podstatne priaznivejšia v krajinách ako Turecko a Tunisko. Spoločná európska mena bola v máji v porovnaní s minuloročným májom voči tureckej líre silnejšia až o takmer tretinu. Z hľadiska kurzového vývoja je tak Turecko ideálnou dovolenkovou destináciou. V prípade tuniského dinára je euro medziročne silnejšie o vyše 12 %. Za rovnaký objem peňazí by sme si tak v týchto krajinách mohli v súčasnosti dovoliť kúpiť viac tovarov a služieb. Rovnako aj ceny za ubytovanie v hotelových rezortoch by tak hlavne v prípade Turecka mohli byť pre našincov atraktívnejšie. Menej priaznivá je ale situácia pre dovolenkujúcich v Egypte, keďže naša mena je voči egyptskej libre zhruba o desatinu slabšia ako pred rokom. 

Zatiaľčo pred rokom bolo pre našincov výhodnou dovolenkovou destináciou aj Rusko, tak tento rok tomu už tak úplne nie je. Euro je totiž voči ruskému rubľu v porovnaní s vlaňajškom mierne slabšie o -1,4 %. Rusko síce nepatrí medzi „TOP destinácie“ Slovákov, na atraktivite však postupne získava. O niečo bližšie to však za predĺženým víkendom máme do Veľkej Británie. Ani voči britskej libre si však euro neviedlo najlepšie a medziročne mierne stratilo -0,9 %. Z dlhodobejšieho hľadiska je ale situácia pre našu menu priaznivejšia. Rozhodnutie o vystúpení Británie z EÚ „padlo“ takmer pred 3 rokmi (jún 2016) a brexit sa odvtedy podpísal pod oslabovanie libry. Európska mena je aktuálne až o 12 % silnejšia ako pred referendom o brexite. Euru sa darí aj voči menám nášho regiónu. 

Zhodnotenie eura voči okolitým menám síce nie je výrazné, ale aj tak tento kurzový vývoj našincov poteší. Okrem toho to môžu pozitívne vnímať aj obyvatelia prihraničných oblastí, ktorí k susedom radi vycestujú na nákupy. Naša mena je totiž medziročne silnejšia voči maďarskému forintu o 2,6 %, voči českej korune o 0,5 % a oproti poľskému zlotému si pripísala len nepatrných 0,2 %. Najnepriaznivejší vývoj zaznamenalo euro voči americkému doláru, oproti ktorému je v súčasnosti o vyše -5 % slabšie ako vlani. Euru v porovnaní s jeho americkým náprotivkom nepraje hlavne roztváranie nožníc medzi menovou politikou Európskej centrálnej banky a amerického Fed-u, nakoľko v Eueópskej únii sa hlavná úroková sadzba stále drží na nulovej úrovni, zatiaľ čo Fed sadzbu postupne zvyšuje (aktuálne je v pásme 2,25 – 2,50 %). Ruku k dielu pridáva aj neistota ohľadom brexitu či spomaľovania globálnej ekonomiky.