Novinka: Bezinternetu.sk

Občianske združenie eSlovensko pripravilo nový projekt s cieľom ukázať, že aj bez mobilov či televízie sa dá plnohodnotne a dokonca zdravšie žiť. Mesiac Bezinternetu.sk si ako pilotná škola vyskúšala Základná škola v Kráľovej pri Senci, ktorá už 12 rokov svojim žiakom používanie mobilných zariadení reguluje.

„Pre túto dobu nie je bežné, aby sa žiaci vzdali mobilov a internetu v škole aj v súkromí. Deti to prijali ako výzvu a pomohlo to škole aj rodičom. Odporúčam, aby si projekt Bezinternetu.sk vyskúšali aj na ďalších školách," povedala riaditeľka školy Darina Deáková. Podstatou projektu nie je zakazovať. Naopak, ponúka návod ako dobrovoľne obmedziť vplyv digitálneho prostredia, alebo na istý čas žiť úplne bez neho. „Vychádzame zo skúseností z rôznych krajín sveta. Nadmerné používanie informačno-komunikačných technológií, vrátane mobilov a internetu, je rastúcim zdravotným a spoločenským problémom. Projekt má cieľ zaviesť do života určité zásady a princípy, ktoré trvalo znížia vplyv digitálnych technológií a internetu", vysvetlila Nataša Sláviková. Podľa nej výsledky ukazujú, že menej internetu prispelo k pozitívnej zmene správania detí, k emocionálnej pohode v rodinách, rovnako k väčšej komunikácii medzi deťmi, rodičmi či súrodencami.

Podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši, ktorého úrad prevzal nad projektom záštitu vysvetlil, že rozumné využívanie digitálnych médií je v 21. storočí nevyhnutné. Zapojiť sa do projektu je možné pomocou emailu mesiac@bezinternetu.sk. 

EU: Nerešpektovanie legislatívy únie na Slovensku

Štyrom právnym konaniam zo strany Európskej komisie (EK) musí venovať pozornosť vláda Slovenskej republiky (SR) po poslednom, januárovom zverejnení právnych konaní (24. 1.). 

V oblasti životného prostredia zaslala Európska komisia odôvodnené stanovisko Slovensku, pretože nezabezpečuje náležitú ochranu prírody, čo spôsobuje výrazný pokles počtu vtáctva. Ide o nerešpektovanie smerníc Európskej únie (EU) o biotopoch a o vtákoch, kde slovenská strana zlyháva v oblasti právnych predpisov pri schvaľovaní plánov obhospodarovania lesov a pri ťažbe dreva v chránených územiach (patriacich do sústavy Natura 2000). Slovenské plány lesného hospodárstva a ich zmeny, ako aj asanačná ťažba - aby sa zabránilo zamoreniu škodcami - by sa mali posudzovať z hľadiska ich účinkov, avšak takéto ustanovenia v slovenských právnych predpisoch chýbajú. Komisia skonštatovala, že SR správne netransponovala povinnosť vyplývajúcu zo smernice o biotopoch, pričom jedným z nepriaznivých dôsledkov je napríklad pokles populácie tetrova hlucháňa (Tetrao urogallus), ktorý je najväčším vtákom z čeľade bažantovitých na svete. Slovensko podľa Európskej komisie neprijalo dostatočné osobitné ochranné opatrenia pre tetrova hlucháňa, ako sa to požaduje v smernici o vtákoch, ani plány riadenia pre príslušné osobitné chránené územia. SR má dva mesiace na to, aby situáciu napravila, ináč môže EK postúpiť prípad prípadu Súdnemu dvoru EU.

Spolu s ďalšími ôsmimi krajinami EU dostalo Slovensko v oblasti životného prostredia od eurokomisie tiež výzvu, aby zintenzívnilo vykonávanie nariadenia EU o inváznych nepôvodných druhoch. Dotknuté štáty dostali formálne výzvy a majú dva mesiace na odpoveď. V opačnom prípade môže EK rozhodnúť o zaslaní odôvodneného stanoviska.
      

Aj v oblasti vnútorného trhu, priemyslu a podnikania mala EK v januári výhrady voči Slovensku, kde upozornila na dodržiavanie spravodlivej hospodárskej súťaže a transparentnosti. Zaslala odôvodnené stanovisko týkajúce sa priameho zadania zákazky na poskytovanie softvérových služieb, ktoré umožňujú uskutočňovanie verejného obstarávania on-line prostredníctvom „elektronického trhu". Slovensko zadalo priamo, bez súťažného a transparentného postupu zmluvu tomu istému prevádzkovateľovi, ktorý už poskytuje iné softvérové služby, čím boli porušené pravidlá EU v oblasti verejného obstarávania. Slovensko má dva mesiace na to, aby reagovalo na tvrdenia Komisie. V opačnom prípade môže byť vec postúpená na Súdny dvor EU.

Posledný prípad je z oblasti spravodlivosti, kde bolo Slovensko zaradené do skupiny desiatich krajín únie, ktoré podľa EK nedostatočne transponovali právne predpisy EU v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu. Aj v tomto prípade má Slovensko dva mesiace na to, aby situáciu napravilo. V opačnom prípade môže EK rozhodnúť o postúpení prípadu Súdnemu dvoru EU. 

Bezpečnosť: 8 jednoduchých pravidiel

Každý z nás by mal byť opatrný, aby sa vyvaroval rizík súvisiacich s používaním internetu a pritom mohol v čo najväčšom rozsahu využívať mnohé z užitočných výhod, ktoré internet ponúka. Osem jednoduchých pravidiel vám pomôže pracovať, hrať hry, nakupovať a žiť on-line čo najbezpečnejším spôsobom.

1. Na rôzne účty používajte zložité a odlišné heslá

Príliš často volíme heslá, ktoré sú ľahko zapamätateľné, napr. mená alebo dátumy narodenia. Ak je však pre vás ľahké zapamätať si heslo, je pravdepodobné, že sa ho kyberzločincom tiež podarí ľahko uhádnuť. Ak používate rovnaké jednoduché heslo pre viac účtov, potom kyberzločinci môžu byť, a aj budú schopní získať prístup k všetkým vašim citlivým osobným údajom. Na bezpečné ukladanie viacerých hesiel pre rôzne účty môžete využiť správcu hesiel. Vždy vytvárajte tzv. zložité heslaá obsahujúce najmenej 10 znakov, ktoré sú kombináciou číslic, malých a veľkých písmen a špeciálnych znakov.

2. Na sociálnych médiách neprijímajte pozvanie od neznámych ľudí

Je bežné, že kyberzločinci si na sociálnych sieťach vytvárajú falošné profily, aby nadviazali vzťah s neopatrnými používateľmi a potom odcudzili ich dáta, alebo urobili niečo ešte horšie.

Ak vás osloví on-line neznáma osoba, ktorá nalieha, aby ste jej povedali svoje osobné údaje, alebo požaduje peniaze, mali by ste spozornieť. Pokiaľ je to možné, skúste túto osobu priamo vyhľadať, aby ste zistili, či je príslušný účet vierohodný. Nie ste si istý identitou dotyčnej osoby, ale aj tak chcete prijať jej žiadosť o priateľstvo? V takom prípade však pre istotu obmedzte prostredníctvom nastavenia ochrany osobných údajov informácie, ktoré si môže daná osoba zobraziť o vašom profile. Nezabudnite: pre on-line komunikáciu platia rovnaké pravidlá ako v reálnom svete, a preto cudzím osobám nehovorte citlivé alebo súkromné informácie.

3. On-line aktivity môžu mať off-line následky

Predstavte si internet ako námestie alebo chodník: je to verejný priestor, v ktorom môže každý vidieť, zdieľať všetko, čo publikujete, a to bez ohľadu na to, či je pre neho publikovaný obsah určený, alebo či ste mu dali povolenie. Kým niečo zverejníte on-line, zvážte, či chcete, aby sa s tým mohol zoznámiť váš zamestnávateľ, zákazník alebo príbuzný. Dokonca aj informácie, ako je váš rodinný stav alebo súkromná adresa, ktoré sa možno zdajú neškodné, môžu byť zneužité, ak ich získajú nesprávne osoby.

4. Chráňte citlivé informácie a osobné údaje

Až na niekoľko výnimiek bohužiaľ neexistuje spôsob, ako trvalo odstrániť obsah uverejnený on-line. Všetky obrázky, komentáre alebo fotografie, ktoré uverejníte on-line, zostanú pravdepodobne uverejnené navždy. Aj keď odoberiete pôvodný príspevok, nebudete mať nikdy istotu, že si iní používatelia nevytvorili kópie, alebo že nezdieľajú váš obsah v iných sieťach. Takže nevkladajte on-line nič, čo nechcete, aby videli iné osoby.

5. Buďte opatrný, na čo kliknete

Vyskúšanou a v praxi overenou taktikou kyberzločincov je primať vás lžou, aby ste si stiahli malware, ktorý im umožní odcudziť vám informácie. Malware môže byť maskovaný rôznymi spôsobmi, od obľúbenej hry po e-mail ponúkajúci technickú podporu. Vyvarujte sa sťahovaniu aplikácií, ktoré vyzerajú neobvykle, alebo pochádzajú z neznámeho webu. Nie ste si istý, či je určitý e-mail legitímny? V takom prípade si položte nasledujúce otázky: Má odosielateľ čudnú mailovú adresu? Je oslovenie neosobné? Obsahuje text množstvo pravopisných chýb? Snaží sa pôsobiť zvláštne naliehavým dojmom? Ak si stále nie ste istý, obráťte sa na príslušnú značku alebo spoločnosť prostredníctvom oficiálnych kanálov - jej web alebo stránka sociálnych médií. Vždy je lepšie všetko trikrát overiť, než sa vystaviť riziku ohrozenia zabezpečenia.

6. Aktualizujte si nastavenia súkromia a antivírusový program

Keď neaktualizujete prostriedky, ktoré používate na svoju obranu, kybernetickí zločinci nakoniec prídu na to, ako ju prekonať. Nezabudnite udržiavať operačný systém v najaktuálnejšom stave prostredníctvom aktualizácií a riadne kontrolujte nastavenie ochrany osobných údajov v používaných aplikáciách a prehliadači.

7. Vždy používajte bezpečné pripojenie

Keď používate verejné pripojenie na internet, napríklad wi-fi v nákupnom centre, nemáte žiadnu priamu kontrolu nad jeho zabezpečením. Ak nemôžete nadviazať zabezpečené pripojenie, alebo neviete isto, či je vaše zariadenie chránené, nezdieľajte citlivé informácie. Je bezpečnejšie počkať, kým budete doma a budete môcť použiť zabezpečenú sieť wi-fi.

8. Požiadajte o pomoc tých, ktorým dôverujete

Nikdy nepodliehajte pocitu, že kliknutie na odkaz alebo publikovanie príspevku nepočká. Nie je nič naliehavejšie než naša bezpečnosť on-line. Udržiavanie orientácie v on-line hrozbách môže byť stresujúce, ale existuje množstvo zdrojov, ktoré vám pomôžu. Ak nemáte istotu alebo, naopak máte podozrenie, že nie je všetko v poriadku, vždy dajte na znalosti ľudí, ktorým dôverujete, či už ide o priateľov, rodičov alebo dokonca technologického partnera.

Trend: Mladá generácia vyrastá v on-line svete

Deti a mládež trávia stále viac času on-line, čo viacerým rodičom spôsobuje starosti spojené s ich ochranou pred množstvom nebezpečenstiev a kybernetických útokov.

Podľa prieskumu Správanie mladých ľudí a ich rodičov v on-line priestore (marec 2018,  IPčko.sk a Kaspersky Lab) slovenskí a českí tínedžeri trávia na internete v priemere takmer 3 hodiny denne. Pre rodičov je tak ťažké ustriehnuť, čo ich ratolesti na internete sledujú. Až 52 % mladých ľudí komunikuje s ľuďmi, ktorých pozná iba on-line a 12 % s nimi hovorí o citlivých (často aj intímnych) záležitostiach. A vyše 60 % mladých ľudí sa priznáva, že sa niekedy k nevhodnému obsahu na internete dostanú.

Test sa zameral na výkon aplikácií tretích strán určených na ochranu detí a interných bezpečnostných nástrojov operačného systému, ktoré majú deti v on-line svete chrániť pred nástrahami, akou je napr. kyberšikana, prístup k obsahu pre dospelých, zneužitie súkromných údajov, ale aj kontrola času stráveného na digitálnych zariadeniach a pod. Keďže operačné systémy poskytujú iba základné ochranné nástroje, je nevyhnutné, aby rodičia zabezpečili dostatočnú ochranu svojich deti pred rozmáhajúcimi sa hrozbami na internete. A nato potrebujú komplexný softvér.

Radíme: Ochrana údajov v smartfóne

Každý tretí Slovák (36 %)  pri inštalácii aplikácií do svojho smartfónu nedbá o ochranu osobných údajov a citlivých dát a aplikáciám k nim nijakým spôsobom neobmedzuje prístup. Európsky priemer sa pohybuje na úrovni 28 %. Vyplýva to z analýzy Európskeho štatistického úradu Eurostat. 
      

„Vzhľadom na to, že smartfóny už zďaleka nevyužívame len na telefonovanie a SMS-kovanie, ale napríklad aj na denno-dennú správu financií, ich používatelia by mali voliť oveľa opatrnejší prístup", upozorňuje Anna Jamborová z ČSOB. Výsledky Eurostatu potvrdili, že miera opatrnosti sa zvyšovala so stupňom dosiahnutého vzdelania. V priemere až 40 % používateľov telefónov s nižším vzdelaním uviedlo, že nikdy aplikácii neobmedzilo prístup k citlivým a osobným údajom. V prípade respondentov so stredným vzdelaním to bolo 37 % a v prípade vysokoškolákov 32 % oslovených.

Pri pohľade na výsledky najmladšej generácie si spomedzi mladých do 15 rokov dáta nechráni 36 % opýtaných, v prípade generácie do 24 rokov je výsledok o málo lepší, na úrovni 34 %. Ako najzraniteľnejšia sa ukázala generácia nad 65 rokov, v rámci ktorej si dáta nechráni 39 % opýtaných. „Na prístup k smartfónu a mieru zabezpečenia pri jeho využívaní sme sa pýtali mladých v rámci testovania ich tzv. digitálnej gramotnosti. Zhruba štvrtina opýtaných nevedela správne zareagovať čo robiť v prípade, ak na nich "vyskočí" v smartfóne reklama, že sa v ich zariadení vyskytol nebezpečný vírus, ktorý je nutné okamžite odstrániť. Podobne asi štvrtina študentov nevedela, ako si môže svoj smartfón uchrániť pred hakermi", dodáva Jamborová. 

V rámci EÚ sú najmenej opatrní Česi a Bulhari, kde až 67 %, resp. 49 % používateľov smartfónov aplikáciám nikdy neobmedzila takýto prístup. Naopak, najväčší pozor si dávajú Francúzi a Nemci, spomedzi ktorých nikdy neobmedzilo prístup k dátam len 10 %, resp. 16 % používateľov.