On-line: Elektronický podpis

Polícia SR do konca minulého roka vydala 3.214.898 občianskych preukazov (OP) s čipom. Po aktivácii čipu v preukaze je možné aktivovať aj certifikát na vytvorenie elektronického podpisu. Možno ho aktivovať aj dodatočne prostredníctvom internetu.

Aktivácia čipu v občianskom preukaze prebehne zadaním šesťmiestneho bezpečnostného osobného kódu (BOK). Následne si môžete vo vydanom občianskom preukaze aktivovať certifikáty na vytvorenie kvalifikovaného elektronického podpisu. Samotné zadanie BOK je možné len osobne, ale zmeniť si ho môžete už aj on-line, pričom je však potrebné poznať svoj pôvodný kód. Rovnako je možné on-line aktivovať certifikáty na vytvorenie elektronického podpisu do vydaného preukazu.

Z celkových 2,8 milióna platných vydaných občianskych preukazov je aktivovaných 1,5 milióna preukazov aj s BOK. Aktivácia čipu je povinná pri podaní žiadosti o vybavenie OP pre všetkých vo veku do 65 rokov. Výmena občianskeho preukazu bez čipu za elektronický preukaz s čipom je jedným zo zákonných dôvodov na výmenu preukazu. V zmysle zákona je výška správneho poplatku za vydanie preukazu 4,50 eura. Keďže je aktivácia OP povinná, je aj bezplatná. Neplatí sa ani za dodatočnú aktiváciu certifikátov na vytvorenie elektronického podpisu.

Zhruba 300.000 certifikátov bolo zrušených ku koncu októbra 2017 z bezpečnostných dôvodov. Ku koncu minulého roka však bolo nanovo vydaných 181.483 certifikátov na vytvorenie elektronického podpisu. Z nich bolo od októbra 2018 aktivovaných on-line 17.711.

EU: Dohoda o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom (EPA)

Podniky aj spotrebitelia v celej Európe a v Japonsku môžu ťažiť z najväčšej zóny voľného obchodu na svete. Dohoda s platnosťou od 1. februára 2019  ruší prevažnú väčšinu ciel, ktoré každý rok zaplatia spoločnosti z Európskej únie (EÚ) vyvážajúce do Japonska v úhrnnej výške 1 miliardy eur.

Keď sa bude dohoda plne vykonávať, Japonsko odstráni clá na 97 % tovaru dovážaného z EÚ. Dohoda zruší prekážky, ktoré stoja najvýznamnejším európskym vývozcom potravín a nápojov v ceste k 127 miliónom japonských spotrebiteľov. Ročný obchod medzi EÚ a Japonskom by sa tak mohol zvýšiť takmer o 36 miliárd eur. Text dohody EÚ a Japonska po prvý raz zahŕňa aj konkrétny záväzok k Parížskej dohode o zmene klímy.

Hlavné prvky dohody o hospodárskom partnerstve (vývoz poľnohospodárskych výrobkov z EÚ):
  *   Ruší japonské clá na viaceré druhy syrov ako aj na vývoz vína.
  *   Umožňuje výrazný nárast vývozu hovädzieho mäsa z EÚ do Japonska, spracované bravčové mäso sa bude obchodovať bez cla, čerstvé bravčové mäso takmer bez cla.
  *   Zaručuje v Japonsku ochranu viac ako 200 vysoko kvalitných európskych poľnohospodárskych výrobkov i ochranu vybraných japonských zemepisných označení v EÚ.

Slovensko a Japonsko v číslach:
  *   Hodnota slovenského vývozu do Japonska: 108 mil. €, hodnota slovenského dovozu z Japonska: 212 mil. €
  *   201 slovenských spoločností vyváža do Japonska.
  *   Slovensko vyváža do Japonska napríklad želatínu a agar (Liptovský Mikuláš), sklenený tovar, topánky, lampy (Bratislava).
  *   Obchod s Japonskom podporuje na Slovensku 4.306 pracovných miest, v priemere ide o lepšie pracovné miesta, v prípade ktorých sú mzdy o 12 % vyššie.
  *   Japonsko je  13. najväčším obchodnym partnerom Slovenska mimo EÚ.

Dohodou sa zabezpečí aj otvorenie trhov so službami (najmä pokiaľ ide o finančné služby, elektronický obchod, telekomunikácie a dopravu). V oblasti ochrany údajov EÚ a Japonsko prijali 23. januára 2019 rozhodnutia, ktoré umožňujú voľný a bezpečný tok osobných údajov medzi nimi. Od 1. februára sa bude predbežne vykonávať aj veľká časť ďalšej dohody – dohody o strategickom partnerstve medzi EÚ a Japonskom. Dohoda formálne nadobudne platnosť, keď ju ratifikujú všetky členské štáty EÚ.

SR: Najatraktívnejší zamestnávatelia 2018

Do ankety Najatraktívnejší zamestnávateľ 2018 sa zapojilo 13.693 respondentov, ktorí si zvolili víťazov v 10 kategóriách z celkovo 196 nominovaných spoločností. Anketa poukázala, že kolektív a ľudia, ktorí nás v zamestnaní obklopujú, sú pre nás takmer rovnako dôležití ako platové ohodnotenie.

Prvé miesto v kategórii Bankovníctvo, financie a poisťovníctvo získala Slovenská sporiteľňa, v kategórii Centrá zdieľaných služieb bodovala Uniqa Group Service Center Slovakia a v kategórii Cestovný ruch, gastro a hotelierstvo spoločnosť McDonald's Slovakia.
V kategórii Doprava a logistika si prvenstvo odnáša firma Kuehne + Nagel, s.r.o, v kategórii IT a telekomunikácie spoločnosť T-Systems Slovakia.
Rozhlas a televízia Slovenska zvíťazil v kategórii Média. Prvenstvo v kategórii Nemocnice a zdravotná starostlivosť si odnášajú Lekárne Dr.Max a v kategórii Obchod a služby spoločnosť Kaufland Slovenská republika v.o.s. V kategórii Výroba a priemysel zabodoval Slovnaft, a.s.
V kategórii Poradenstvo si odnášajú čestné uznanie PricewaterhouseCoopers Slovensko, Deloitte a Ernst & Young. 

Z hlasujúcich bola najväčšia vzorka vo veku 24-34 rokov a 35-44 rokov. Ľudia, ktorí rozhodli o najatraktívnejších zamestnávateľoch minulého roka, mali zastúpenie v každom regióne Slovenska. Najviac v Bratislavskom, Košickom a Nitrianskom kraji. Spoločnosť Profesia pritom okrem celkových víťazov zaujímali aj faktory, ktoré považovali ľudia pri výbere za najdôležitejšie. Najdôležitejšou vecou bola najmä silná a známa značka, či dobré meno spoločnosti. Na ďalších miestach skončilo tiež platové ohodnotenie a benefity zamestnancov, kvalitné služby či produkty, kolektív a ľudia.

Radíme: Nesprávne užívanie liekov

Lieky na predpis, ale aj voľnopredajné lieky môžu pri nadmernom či nesprávnom užívaní viesť k nežiaducim účinkom aj k zdravotným problémom. Na Slovensku podľa odhadov Slovenskej lekárnickej komory končí v nemocniciach každoročne kvôli nevhodným kombináciám liekov a nežiaducim účinkom vyše 10.000 pacientov. V ostatných rokoch rastie aj počet hlásení nežiaducich účinkov, ktoré eviduje Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL).

„Nemusí ísť ale vždy nutne o viditeľné ťažkosti pacienta, prejaviť sa môžu napríklad aj v podobe zníženého účinku lieku", upozorňuje prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) Mária Lévyová. Priblížila, že u pacientov sa najčastejšie ako prvé príznaky objavia problémy so žalúdkom, kožné prejavy či malátnosť. Môže ísť o menej rizikové nežiaduce účinky ako sú vyrážky na koži, ale aj vážne problémy ako sťažené dýchanie či zvýšené riziko krvácania. „Pozitívne je, že aj pacienti čoraz viac hlásia nežiaduce účinky a ŠUKL preveruje, či išlo skutočne o nežiaduce účinky alebo iba o nesprávne vyhodnotenie pozorovaných prejavov pacientom", hovorí Lévyová. Lekár podľa nej nemá odkiaľ vedieť, či si pacient už sám nenaordinoval a nekúpil na riešenie svojho zdravotného problému voľnopredajný liek, ktorý môže práve v kombinácii s predpísaným liekom spôsobiť zdravotné problémy. 

Človek, ktorý užíva naraz päť druhov liekov, sa podľa asociácie vystavuje približne 5 % riziku interakcií, pri desiatich druhoch je to už 10 % a pri 20 druhoch až 54 %. Pomôcť pacientom užívať lieky uvedomelo a rozumne má projekt Lieky s rozumom. Nadmerné užívanie liekov, najmä proti bolesti, môže totiž viesť až k vzniku závislosti porovnateľnej s inými návykovými látkami. Dlhodobým užívaním potreba brať lieky rastie. Potrebujete ich viac a vyššie dávky. Po čase už bez nich ani neviete existovať. Lieková závislosť môže spôsobiť telesné, psychické aj spoločenské poškodenie človeka. Počet liekových závislostí pritom stúpa a môže ísť o voľnopredajné lieky, napríklad proti bolesti či na zmiernenie alergie, ale aj o lieky na predpis. Pri vzniku závislosti rozhoduje individualita každého jedinca, jeho fyzické a psychické vlastnosti, ako aj vplyv skupín, v ktorých sa pohybuje, povolanie či životný štýl. K rizikovým skupinám patria pacienti trpiacimi dlhodobými ochoreniami spojenými s chronickou bolesťou, ľudia pod silným stresom, duševne labilní ľudia, ale aj zdravotnícki pracovníci. 

Aktuálne: Škandál s poľským mäsom

Prostredníctvom systému rýchleho varovania dostali Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) SR a Úrad verejného zdravotníctva informácie o dodávkach hovädzieho mäsa na územie SR, ktoré sú aktualizované aj na internete. 

V prevádzkach  Čečejovce (sklad potravín), Levice, Jelšava, Kysucké Nové Mesto, Trenčín a Varín (predajne) budú vykonané kontroly príslušnými regionálnymi veterinárnymi a potravinovými správami. Podľa riaditeľa ŠVPS bolo takmer 300 kilogramov mäsa z rizikového hovädzieho dobytka z Poľska distribuovaných do reštaurácií a škôl na Slovensku. Dodávky mäsa z inkriminovaného poľského bitúnku mali traja spracovatelia na východe Slovenska - v Bardejove, Gaboltove a Bidovciach. Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ihneď po zverejnení škandalóznych informácií o poľskej hovädzine spustil cielené kontroly spracovateľských prevádzok a vyslal na cesty potravinových a veterinárnych inšpektorov. Tí kontrolujú vozidlá prepravujúce mäso.

Poľsko vyviezlo podľa predstaviteľa poľskej štátnej veterinárnej správy Pawela Niemczuka približne 2.500 kilogramov mäsa z chorých kráv, ktoré boli nelegálne zabité, do 10 krajín Európskej únie. Mäso skončilo vo Fínsku, Maďarsku, Estónsku, Rumunsku, Švédsku, Francúzsku, Španielsku, Litve, Portugalsku a na Slovensku a bolo tiež distribuované na 20 predajných miest v Poľsku. Škandál vypukol po tom, ako súkromná televízia TVN24 priniesla šokujúce zábery z bitúnka v meste Ostrów Mazowiecka na severovýchode Poľska. Zamestnanci tam zabíjali aj choré a staré hovädzie zvieratá a ich mäso ďalej predávali, čím ohrozovali zdravie ľudí.