Eurostat: Medzinárodný obchod s tovarom v roku 2016 - export
Export v Európskej únii prevažuje vo všetkých členských štátoch s výnimkou Malty, Cypru a Spojeného kráľovstva. Vlani 28 exportovala EÚ tovar v celkovej hodnote 4 855 mld. €, z čoho 3 110 mld. € (64%) smerovalo do iného členského štátu EÚ.

Približne tri štvrtiny a viac exportu do iného členského štátu smeruje zo Slovenska (85% exportu v rámci EÚ), Českej republiky (84%), Luxemburska (83%), Maďarska (81%), Poľska (80%), Holandska (76%), Portugalska, Rumunska a Slovinska (všetci 75%) a Estónska (74%). Naopak, Malta (39%), Cyprus (46%) a Spojené kráľovstvo (47%) boli jedinými členmi EÚ, ktorí exportovali viac tovaru do nečlenských krajín ako do krajín EÚ v roku 2016.

V niektorých členských štátoch mierila viac ako štvrtina exportu len jedinému partnerovi. Bolo to tak v prípade Českej republiky (32% exportovaného tovaru), Rakúska (30%), Maďarska (28%), Poľska (27%), kde bol tento tovar smeroval do Nemecka. USA boli hlavným partnerom pre Maltu (27%) a Írsko (26%), zatiaľ čo 26% exportu Portugalska išlo do Španielska. Celkovo bolo Nemecko hlavnou exportnou destináciou pre 16 krajín EÚ a umiestnilo sa v top 3 hlavných partnerov pre 22 členských štátov EÚ.

V rámci obchodu s krajinami mimo EÚ boli hlavnými destináciami exportu EÚ v roku 2016 Spojené štáty (21% z celkového exportu mimo EÚ), Čína (10%) a Švajčiarsko (8%).

Aktuálne: Medzinárodný deň mrkvy
Podľa prieskumov pomáha znižovať riziko rakoviny pľúc, prsníka a čriev aj cievnej mozgovej príhody. Mrkva zlepšuje tiež kvalitu pleti, chráni zuby a ďasná, slúži ako prevencia infekcií a dokonca spomaľuje starnutie buniek. A dnes má svoj deň!

Existuje viac než sto druhov mrkvy: od oranžovej po fialovú, bielu, žltú po červenú. Tak ako ju poznáme dnes, vznikla v 17. storočí v Holandsku, kde pestovaním zmenila pôvodnú čiernu farbu na typickú oranžovú. Mrkva však pochádza z oblasti Afganistanu, Iránu a Pakistanu, kde dodnes nájdeme jej divokých príbuzných. Na prelome prvého a druhého tisícročia sa rozšírila až do Stredomoria a do západnej Európy sa dostala až o dve storočia neskôr.

Mrkva je bohatá na vitamín A, ktorý vyživuje sietnicu a je dôležitý pre rodopsín, očný pigment v tyčinkách. Zaisťuje správne vnímanie svetla a je základom videnia v tme. Obsahuje tiež vápnik, draslík, vitamín B, C a ďalšie. Zabraňuje tak zužovaniu ciev, podporuje pravidelný srdcový tep, zlepšuje metabolizmus, chráni bunky pred nežiaducimi účinkami voľných radikálov a posilňuje cievne steny. Vysoký obsah beta-karoténu pomáha regenerovať poškodené bunky, spomaľuje starnutie a chráni pokožku pred slnečnými lúčmi. Obsahuje tiež alfa-karotén a luteín. Mrkva funguje aj ako prevencia najrôznejších infekcií, pomáha vyplavovať z tela toxíny, vďaka vláknine prečisťuje črevá a urýchľuje ich pohyb.

Verejnosti nie sú veľmi známe účinky falkarinolu, pesticídu, ktorý si mrkva vytvára na ochranu korienkov pred pliesňami. Pomáha znižovať riziko rakoviny pľúc, prsníkov aj čriev.

Novinka: Emergentný systém
Od 1. apríla 2017 je možné objednávať lieky aj prostredníctvom informačného systému na mimoriadne objednávanie liekov (ISMOL). Pre tento spôsob objednávania kategorizovaných liekov sa používa pomenovanie emergentný systém.

Držiteľ registrácie lieku je povinný dodať objednaný liek cez emergentný systém do verejnej lekárne alebo do nemocničnej lekárne do 24 hodín od prijatia objednávky a držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov je povinný dodať takto objednaný liek do 48 hodín od realizácie objednávky. Podmienkou je, aby lekáreň nemala pohľadávky za dodané lieky po splatnosti, inak musí uhradiť cenu lieku najneskôr pri jeho prevzatí. Následne je povinná prevziať objednaný liek do 48 hodín od objednania a vydať ho pacientovi.

Zabezpečiť vytvorenie a prevádzkovanie informačného systému na mimoriadne objednávanie liekov (ISMOL) v nepretržitej prevádzke je povinný držiteľ registrácie lieku, pričom emergentný systém musí poskytovať prehľad o tom, do ktorej lekárne a ktorým držiteľom povolenia na veľkodistribúciu bol liek dodaný. V prípade výpadku systému musí byť zabezpečené prijímanie a potvrdzovanie objednávok liekov inou preukázateľnou formou.

Držiteľ registrácie kategorizovaného lieku je povinný oznámiť ministerstvu zdravotníctva údaje o emergentnom systéme, ktoré majú umožniť lekárňam objednávanie liekov cez tento systém. Je tiež povinný bezodkladne ohlásiť ministerstvu zdravotníctva každú zmenu údajov v emergentnom systéme. MZ SR ich následne zverejňuje na svojom webovom sídle ISMOL.

Eurostat: Slovensko obchodovalo najmä s Nemeckom  
Podľa najnovšej štatistiky Eurostatu v roku 2016 bolo Slovensko krajinou najviac naviazanou na obchod v rámci Európskej únie.

Najdôležitejšími exportnými partnermi Slovenska boli vlani Nemecko (22% celkového exportu), Česká republika (12%) a Poľsko (8%). V prípade importu to boli Nemecko (20%), Česká republika (17%) a Rakúsko (10%). Slovensko je zároveň podľa Eurostatu krajinou najviac závislou od vývozu do iných členských štátov, kedy až 85% nášho exportu smerovalo práve do krajín v rámci EÚ. Podobná situácia panovala aj pri dovoze, kde až 80% dovozu na Slovensko pochádza práve z iných členských štátov EÚ. Vyššiu mieru dovozu z členských štátov EÚ mali už len Lotyšsko (81%) a Estónsko (82%).

Takmer vo všetkých členských štátoch však bola hlavným partnerom pre vývoz aj dovoz tovarov v roku 2016 iná členská krajina. Výnimkou v prípade exportu boli Nemecko, Írsko, Malta, Spojené kráľovstvo (pre ne boli hlavným partnerom USA) a Litva (Rusko).

Radíme: Úspešné bezpečnostné stratégie
Nedostatočné odborné znalosti interných zamestnancov, smernice top manažmentu či rozširovanie podnikateľských aktivít boli v prieskume Kaspersky Lab a B2B International označené za ďalšie dôvody na zvyšovanie investícií do bezpečnostných riešení.

Takmer všetky finančné subjekty považujú za nevyhnutné zvyšovanie investícií do bezpečnosti (83%), pričom očakávajú, že tieto náklady budú ďalej narastať. Výsledky prieskumu (súčasť správy Financial Institutions Security Risks 2016) tiež ukázali, že nastal posun aj v oblasti sledovania a analýzy hrozieb či využívania bezpečnostných auditov. Až 73% respondentov v prieskume považuje tento prístup za efektívny. Menej ich inklinuje k využívaniu služieb tretích strán – 53% však uviedlo, že je to podľa nich účinný prístup. 

5 kľúčových opatrení pre úspešné bezpečnostné stratégie finančných podnikov v roku 2017:

1.      Majte sa na pozore pred cielenými útokmi
Na cielené útoky zneužívajú kyberzločinci slabšiu či nedostatočnú ochranu dodávateľov alebo spoločností spolupracujúcich s finančnými inštitúciami. Tie sa často stávajú vstupnou bránou pre nasadenie malvéru alebo phishingového útoku, ktorý sa ich prostredníctvom dostane do systému.

2.      Nepodceňujte menej sofistikované hrozby
Podvodníci často útočia na masy a profitujú z pestrej ponuky tých najjednoduchších nástrojov. Na ilustráciu – praktiky sociálneho inžinierstva boli úspešné a viedli až k 75% podvodných incidentov, pričom len 17% prípadov mohol spôsobiť malvér.   

3.      Hľadajte rovnováhu medzi všetkými zložkami bezpečnosti  
Vo väčšine prípadov sa rozpočty sústreďujú viac na zavedenie bezpečnostných opatrení. Ak však chcú finančné firmy posilniť ochranu a zaviesť nové technológie, je potrebné zaviesť vyvážený prístup pri prerozdeľovaní zdrojov tak, aby boli pokryté všetky vrstvy bezpečnostného systému.

4.      Uskutočňujte pravidelné penetračné testy  
Nikdy nepodceňujte zraniteľnosti, ktoré sú neviditeľné, pretože aj tie môžu byť skutočnou hrozbou. Vďaka implementácii sofistikovaných detekčných nástrojov a penetračného testovania môžu vyplávať na povrch aj neviditeľné zraniteľnosti a incidenty. Majte sa vždy na pozore aj pred všetkými slabinami či hrozbami – skôr než bude neskoro.

5.      Venujte pozornosť aj tzv. hrozbám zvnútra
Zamestnanci môžu byť zneužití kyberzločincami alebo sa môžu dokonca stať jednými z nich. Účinné bezpečnostné stratégie by mali ísť až za hranice perimetra nastavenej ochrany a mali by zahŕňať aj techniky, ktoré dokážu odhaliť akúkoľvek podozrivú aktivitu vnútri organizácie.