piatok 24. júla 2026

Trend: QR platby

Štátne QR platby na Slovensku po prvýkrát prekročili hranicu 8 miliónov eur. Od mája tohto roka zákazníci zrealizovali viac než 202 tisíc platieb v celkovej hodnote vyše 8,16 milióna eur. Zároveň padol nový rekord v počte platieb aj v dennom obrate. Najúspešnejším dňom bol piatok 17. júla 2026. Zákazníci v tento deň uskutočnili 4 291 QR platieb, čo je historicky najvyšší denný počet od zavedenia služby. Rovnaký deň priniesol aj nový rekord v objeme transakcií, keď celkový denný obrat dosiahol 235 129 eur. Predchádzajúci rekord z 3. júla 2026 vo výške približne 205-tisíc eur tak prekonal o viac ako 30-tisíc eur. 

Rast využívania QR platieb potvrdzujú aj mesačné štatistiky. Počas júna 2026 zákazníci uskutočnili 83 584 platieb za viac než 3,4 milióna eur, pričom v máji to bolo 61 502 platieb za 2,2 milióna eur. Tempo rastu sa prenieslo aj do júla, počas ktorého systém opakovane zaznamenal denné obraty nad hranicou 150-tisíc eur. QR platby aktívne využíva viac ako 1 700 pokladníc, čo potvrdzuje rastúci záujem podnikateľov o moderné bezhotovostné riešenia. 

QR platby sú dostupné aj prostredníctvom bezplatnej aplikácie finančnej správy Virtuálna registračná pokladnica 2 (VRP2), ktorá je vhodná najmä pre menších podnikateľov, remeselníkov, predajcov na trhoch, poskytovateľov služieb či prevádzky, ktoré nechcú investovať do platobného terminálu. Výhodou štátnych QR platieb je legislatívne garantovaný bezpoplatkový režim notifikácií. Ak podnikateľ využíva technické riešenie finančnej správy Notifikátor okamžitých platieb, banky mu do konca roka 2027 nebudú účtovať poplatok za zasielanie notifikácií o prijatých bezhotovostných platbách. Informáciu o úhrade tak dostane priamo do pokladnice okamžite a bez dodatočných prevádzkových nákladov.

Viac informácií o bezhotovostných QR platbách je dostupných na portáli finančnej správy v časti QR platby a na info-qrplatby.sk.Na overovanie a sledovanie QR platieb slúži portál kdejemojaplatba.sk. 

štvrtok 23. júla 2026

SR: Júnová inflácia

Ceny na Slovensku v medzimesačnom porovnaní podľa štatistického úradu poklesli prvýkrát v roku 2026, čo ovplyvnilo zlacnenie najmä pohonných látok aj potravín. V medziročnom porovnaní malo pozitívny vplyv na vývoj inflácie prvé zlacnenie potravín s nealko nápojmi po piatich rokoch. Celková inflácia bola aj v júni naďalej negatívne ovplyvňovaná januárovými regulačnými opatreniami cien bývania s energiami. Pri júnovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 3,5 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 1,9 % a čistá inflácia hodnotu 3,1 %. Medzimesačne v júni jadrová inflácia dosiahla hodnotu -0,1 % a čistá inflácia sa nezmenila.


V porovnaní s májom 2026 spotrebiteľské ceny na Slovensku v júni medzimesačne klesli v doprave o 2,1 %, za potraviny s nealkoholickými nápojmi o 0,7 % a alkoholické nápoje s tabakom o 0,5 %. Súčasne niektoré ceny vzrástli, a to v rozmedzí od 0,1 % za odevy s obuvou, a tiež informácie s komunikáciou až do 0,8 % v zdravotníctve. Nezmenené zostali ceny poisťovacích a finančných služieb a aj ceny osobnej starostlivosti so sociálnymi službami. Vývoj medzimesačnej inflácie bol v júni najvýraznejšie ovplyvnený poklesom cien dopravy. K poklesu cien v doprave najviac prispelo zníženie cien pohonných látok (-6,0 %). Celkový vývoj pozitívne ovplyvnili tiež nižšie ceny za potraviny s nealko nápojmi (-0,7 %). Významný priaznivý vplyv malo zníženie cien zeleniny a ovocia o vyše 3 %, zlacnelo aj mlieko s mliečnymi výrobkami a vajcami, lacnejšie boli tiež obilniny vrátane chleba či mäso. Naopak vzrástli ceny olejov a tukov, ale aj hotových potravín. Ceny nealkoholických nápojov v júni mierne vzrástli (+0,2 %), a to najmä vplyvom drahších osviežujúcich nápojov. Nepriaznivý vplyv mal pokračujúci rast cien za bývanie s energiami, ktoré v júni vzrástli o 0,4 %. Drahšie bolo najmä imputované nájomné vlastníkov (+1 %). Vzrástli tiež ceny služieb spojených s bývaním a dodávka vody. Naopak klesli ceny za skutočné nájomné či odvádzanie odpadových vôd. Významnejší medzimesačný rast cien zaznamenali tiež dovolenkové zájazdy - rekreácia, šport a kultúra (+0,6 %) či vzrast cien stravovacích služieb - reštauračné a ubytovacie služby (+0,4 %).

Rast cien v medziročnom porovnaní bol v júni 3,5 %. Ceny v porovnaní s júnom 2025 boli vyššie od 0,6 % za odevy s obuvou po 7,3 % za bývanie s energiami. Iba potraviny s nealko nápojmi klesli o 0,5 %. Ceny samotných potravín boli nižšie ako pred rokom o 1,1 %, pričom zlacnenie evidovali najmä mlieko s vajcami (-3,6 %), mäso (-3,2 %), tiež oleje s tukmi (-12,9 %). Naopak, vyššie ceny ako pred rokom evidovali obilniny vrátane chleba, či ovocie s orechmi. Rast cien nealko nápojov v júni klesol na 5,2 %, bola to najnižšia hodnota od januára 2025. Za bývanie s energiami sme platili viac o 7,3 %. Vyššie ako pred rokom boli najmä ceny imputovaného aj skutočného nájomného za bývanie, ale aj energií, vrátane vykurovania. Vývoj cien v tomto odbore je dôsledkom januárových regulačných opatrení, ktoré majú vplyv na infláciu počas celého roka. Spomalil aj rast cien v doprave napriek tomu, že júnové ceny boli medziročne vyššie o 5,3 %. Pozitívny vplyv mali tiež medziročne výrazne nižšie ceny leteckej dopravy. Celkovú hodnotu medziročnej inflácie naďalej negatívne ovplyvnil rast cien za rekreácie so športom a kultúrou (+4,8 %), ako aj za stravovacie služby (+5,1 %). Pozitívny vplyv malo tiež medziročné zlacnenie alkoholických nápojov (-0,2 %), spotrebitelia platili menej najmä za pivo a víno.

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb v júni medzimesačne klesli o 0,1 %, prvýkrát od začiatku roku. Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla 3,5 %, čo bola rovnako ako v marci najnižšia hodnota v tomto roku. Spolu za šesť mesiacov roku 2026 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 3,7 %.

streda 22. júla 2026

EU: Ako dlho pracujeme

Na základe údajov z roku 2025 očakáva štatistický úrad EU, že ľudia vo veku 15 a viac rokov v Európskej únii budú počas svojho života pracovať v priemere 37,5 roka, čo je nárast oproti 37,2 roka v roku 2024. Od roku 2016 sa očakávaná dĺžka pracovného života v EÚ zvýšila o 2,3 roka, z 35,2 na 37,5 roka. Tento ukazovateľ sa však medzi krajinami EÚ výrazne líši. Slovensko je podľa uvedených údajov mierne pod priemerom EÚ: okolo 36 rokov dĺžky pracovného života.


V 7 krajinách EÚ je priemerná očakávaná dĺžka pracovného života 40 rokov alebo viac: Holandsko (44,0 roka), Švédsko (43,4), Dánsko (42,6), Estónsko (41,5), Írsko (40,7), Nemecko (40,2) a Fínsko (40,1). Naopak, Rumunsko (32,7 roka), Taliansko (33,0) a Bulharsko (34,6) majú najkratší pracovný život.

Muži v EÚ budú pracovať v priemere 39,5 roka, s najdlhším trvaním v Holandsku (45,9 roka), Švédsku a Dánsku (v oboch prípadoch 44,5 roka) a Írsku (43,4 roka). Najkratší očakávaný pracovný život mužov je v Bulharsku (35,9 roka), Rumunsku (36,0 roka) a Chorvátsku (36,3 roka). U žien je priemerná očakávaná dĺžka pracovného života v EÚ 35,4 roka. Najdlhšia dĺžka bola vo Švédsku (42,3 roka), Holandsku (41,9) a Estónsku (41,8). Najkratšia dĺžka je v Taliansku (28,4 roka), Rumunsku (29,1) a Grécku (31,8).

Očakávaná dĺžka pracovného života odhaduje priemerný počet rokov, počas ktorých sa očakáva, že osoba vo veku 15 rokov zostane v pracovnej sile (či už zamestnaná alebo nezamestnaná) za súčasných podmienok. Ukazovateľ neodráža zákonný vek odchodu do dôchodku, politické ciele ani žiadne normatívne meradlo, ako dlho musia, alebo by ľudia mali pracovať. Namiesto toho opisuje pozorované vzorce účasti na trhu práce. Vypočítava sa pomocou priemernej dĺžky života a miery účasti na trhu práce špecifickej pre vek, pričom pracovná sila zahŕňa zamestnaných aj nezamestnaných osôb.

utorok 21. júla 2026

SR: Obnov dom mini+

Nová výzva umožní vyše 16 900 majiteľom rodinných domov na Slovensku ohrozených energetickou chudobou získať dotáciu na obnovu do 11 tisíc eur. Žiadosti je možné predkladať od 15. júla 2026, pričom v prvom kole je kapacita nastavená na 5 tisíc žiadostí. Nasledovať budú ďalšie kolá až do vyčerpania celkovej alokácie 186 miliónov eur.  Žiadosti je možné podávať elektronicky prostredníctvom portálu obnovdom.sk, kde sú zverejnené aj podmienky výzvy.

Maximálny príspevok sa zvyšuje z 10 000 na 11 000 eur na starší rodinný dom postavený pred rokom 2016 (v minulosti pred rokom 2013). Žiadatelia zároveň nemusia predkladať energetický certifikát. Nový program reaguje aj na požiadavky samotných vlastníkov rodinných domov. Po novom je možné financovať aj výmenu strešnej krytiny, ak bude spojená so zateplením strechy. Príspevok bude možné využiť aj na zateplenie obvodových stien a stropov, výmenu okien a dverí, modernizáciu vykurovacích systémov vrátane tepelných čerpadiel, kotlov na biomasu či solárnych kolektorov na ohrev vody.
 
Kľúčovým benefitom zostáva možnosť vyplatenia zálohy ešte pred realizáciou obnovy, čo výrazne znižuje finančnú záťaž nízkopríjmových domácností. Zvyšuje sa tiež limit ročného čistého príjmu na jedného člena domácnosti. Za rok 2024 je limit stanovený na 12 990 eur, zatiaľčo v predošlej výzve Obnov dom mini bol limit 8 718 eur. Novinkou sú aj 3 oprávnené skupiny, pri ktorých nebude potrebné príjem zo strany SAŽP overovať a finančný príspevok im bude rýchlejšie schválený. Sú to domácnosti, ktorých členmi sú výhradne poberatelia starobného dôchodku, domácnosti v hmotnej núdzi a domácnosti so štyrmi a viac neplnoletými deťmi. Okrem úspory výdavkov na energie prispeje program aj k ochrane životného prostredia. Výmenou zastaraných vykurovacích zariadení a kvalitným zateplením možno znížiť emisie oxidu uhličitého o 1,8 až 2,2 tony ročne na jeden rodinný dom.
 
Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) zároveň znižuje administratívnu záťaž žiadateľov. Overovanie príjmov domácností zabezpečí samotná agentúra, čím odpadne povinnosť občanov dokladovať viaceré dokumenty. Žiadateľom budú k dispozícii regionálne kancelárie Slovenskej agentúry životného prostredia aj infolinka Obnov dom na čísle 0850 221 715.

pondelok 20. júla 2026

Radíme: Nové clo

Od 1. júla zaviedla Európska únia paušálne clo vo výške 3 eurá za každú colnú položku, teda za každý jeden tovar v zásielke zakúpený mimo územia EÚ. Dá sa novému clu vyhnúť? Áno. Najjednoduchším a úplne legálnym riešením je nakupovať iba tovar, ktorý sa odosiela zo skladu nachádzajúceho sa na území EÚ.


Väčšina veľkých internetových trhovísk už vybudovala rozsiahlu sieť európskych skladov. AliExpress má distribučné centrá napríklad v Španielsku, Francúzsku, Nemecku, Poľsku, Belgicku, Taliansku aj v Českej republike. Temu využíva sklady v Holandsku, Nemecku, Francúzsku, Rakúsku či Španielsku a Shein distribuuje objednávky najmä z Belgicka a Poľska. Pri vyhľadávaní stačí použiť filter „Ships from“ alebo „Odosielané z“ a vybrať niektorú z krajín Európskej únie. Takéto zásielky už cez colné konanie neprechádzajú, preto sa na ne nové paušálne clo nevzťahuje.

Nie každý produkt označený ako „Ships from EU“ sa ale skutočne odosiela z európskeho skladu. Pred dokončením objednávky sa preto oplatí skontrolovať krajinu odoslania aj predpokladaný čas doručenia. Ak obchod uvádza dodanie v priebehu niekoľkých dní, je veľká pravdepodobnosť, že tovar sa už nachádza v Európe. Naopak, dodacia lehota niekoľko týždňov môže naznačovať, že balík bude putovať priamo z Ázie a nové clo sa naň uplatní.

Európska únia diskutuje aj o zavedení manipulačného poplatku približne vo výške 2 € za každú zásielku zo zahraničia. Pre zákazníkov to znamená, že impulzívne nákupy drobností za pár eur z čínskych e-shopov už nebudú také výhodné ako v minulosti.

Ďalšie informácie

Tri eurá za balíček: Ochrana spotrebiteľov alebo domácich podnikateľov?