SR: Obnov dom mini+

Nová výzva umožní vyše 16 900 majiteľom rodinných domov na Slovensku ohrozených energetickou chudobou získať dotáciu na obnovu do 11 tisíc eur. Žiadosti je možné predkladať od 15. júla 2026, pričom v prvom kole je kapacita nastavená na 5 tisíc žiadostí. Nasledovať budú ďalšie kolá až do vyčerpania celkovej alokácie 186 miliónov eur.  Žiadosti je možné podávať elektronicky prostredníctvom portálu obnovdom.sk, kde sú zverejnené aj podmienky výzvy.

Maximálny príspevok sa zvyšuje z 10 000 na 11 000 eur na starší rodinný dom postavený pred rokom 2016 (v minulosti pred rokom 2013). Žiadatelia zároveň nemusia predkladať energetický certifikát. Nový program reaguje aj na požiadavky samotných vlastníkov rodinných domov. Po novom je možné financovať aj výmenu strešnej krytiny, ak bude spojená so zateplením strechy. Príspevok bude možné využiť aj na zateplenie obvodových stien a stropov, výmenu okien a dverí, modernizáciu vykurovacích systémov vrátane tepelných čerpadiel, kotlov na biomasu či solárnych kolektorov na ohrev vody.
 
Kľúčovým benefitom zostáva možnosť vyplatenia zálohy ešte pred realizáciou obnovy, čo výrazne znižuje finančnú záťaž nízkopríjmových domácností. Zvyšuje sa tiež limit ročného čistého príjmu na jedného člena domácnosti. Za rok 2024 je limit stanovený na 12 990 eur, zatiaľčo v predošlej výzve Obnov dom mini bol limit 8 718 eur. Novinkou sú aj 3 oprávnené skupiny, pri ktorých nebude potrebné príjem zo strany SAŽP overovať a finančný príspevok im bude rýchlejšie schválený. Sú to domácnosti, ktorých členmi sú výhradne poberatelia starobného dôchodku, domácnosti v hmotnej núdzi a domácnosti so štyrmi a viac neplnoletými deťmi. Okrem úspory výdavkov na energie prispeje program aj k ochrane životného prostredia. Výmenou zastaraných vykurovacích zariadení a kvalitným zateplením možno znížiť emisie oxidu uhličitého o 1,8 až 2,2 tony ročne na jeden rodinný dom.
 
Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) zároveň znižuje administratívnu záťaž žiadateľov. Overovanie príjmov domácností zabezpečí samotná agentúra, čím odpadne povinnosť občanov dokladovať viaceré dokumenty. Žiadateľom budú k dispozícii regionálne kancelárie Slovenskej agentúry životného prostredia aj infolinka Obnov dom na čísle 0850 221 715.

Radíme: Nové clo

Od 1. júla zaviedla Európska únia paušálne clo vo výške 3 eurá za každú colnú položku, teda za každý jeden tovar v zásielke zakúpený mimo územia EÚ. Dá sa novému clu vyhnúť? Áno. Najjednoduchším a úplne legálnym riešením je nakupovať iba tovar, ktorý sa odosiela zo skladu nachádzajúceho sa na území EÚ.

Väčšina veľkých internetových trhovísk už vybudovala rozsiahlu sieť európskych skladov. AliExpress má distribučné centrá napríklad v Španielsku, Francúzsku, Nemecku, Poľsku, Belgicku, Taliansku aj v Českej republike. Temu využíva sklady v Holandsku, Nemecku, Francúzsku, Rakúsku či Španielsku a Shein distribuuje objednávky najmä z Belgicka a Poľska. Pri vyhľadávaní stačí použiť filter „Ships from“ alebo „Odosielané z“ a vybrať niektorú z krajín Európskej únie. Takéto zásielky už cez colné konanie neprechádzajú, preto sa na ne nové paušálne clo nevzťahuje.

Nie každý produkt označený ako „Ships from EU“ sa ale skutočne odosiela z európskeho skladu. Pred dokončením objednávky sa preto oplatí skontrolovať krajinu odoslania aj predpokladaný čas doručenia. Ak obchod uvádza dodanie v priebehu niekoľkých dní, je veľká pravdepodobnosť, že tovar sa už nachádza v Európe. Naopak, dodacia lehota niekoľko týždňov môže naznačovať, že balík bude putovať priamo z Ázie a nové clo sa naň uplatní.

Európska únia diskutuje aj o zavedení manipulačného poplatku približne vo výške 2 € za každú zásielku zo zahraničia. Pre zákazníkov to znamená, že impulzívne nákupy drobností za pár eur z čínskych e-shopov už nebudú také výhodné ako v minulosti.

Ďalšie informácie

Tri eurá za balíček: Ochrana spotrebiteľov alebo domácich podnikateľov?

SR: Zamestnanosť a mzda v máji 2026

Podľa štatistického úradu mzdy v máji rástli na Slovensku rýchlejšie ako inflácia vo väčšine odvetví ekonomiky, pričom zamestnanosť bola vyššia v polovici z nich. Priemerná mesačná mzda bola medziročne vyššia vo všetkých sledovaných odvetviach, po zohľadnení inflácie sa reálne zvýšila v šiestich. Maloobchod vykázal medziročne najdynamickejší nárast miezd a zároveň najvýraznejší pokles zamestnanosti. Rast zamestnanosti zaznamenala polovica sledovaných odvetví.

Priemerná nominálna mesačná mzda sa v máji 2026 medziročne zvýšila vo všetkých desiatich sledovaných odvetviach od 1,3 % v odvetví informácií vrátane komunikácie do 7,3 % v maloobchode. Reálne mzdy, očistené o vplyv inflácie, medziročne vzrástli v 6 z 10 sledovaných odvetví od 1,1 % vo veľkoobchode do 3,4 % v maloobchode. K vyššiemu rastu reálnych miezd došlo aj v priemysle o 3 %. Naopak medziročný pokles reálnych miezd evidovali štyri odvetvia. Najvýraznejší bol v informáciách spolu s komunikáciou (-2,4 %), nasledovalo stavebníctvo (-1,4 %), vybrané trhové služby (-0,4 %) ako aj predaj a oprava motorových vozidiel (-0,1 %).

Zamestnanosť bola v máji 2026 medziročne vyššia v polovici z desiatich mesačne sledovaných odvetví. Najdynamickejšie, o 5 % a viac vzrástla v stavebníctve a vo vybraných trhových službách. Pokles zamestnanosti zasiahol najmä maloobchod, v ktorom počet zamestnaných osôb klesol o 2,7 %. Medziročný úbytok pracovných síl zaznamenali aj vo veľkoobchode (-2,4 %), v doprave so skladovaním (-1,8 %), ako aj v predaji a oprave motorových vozidiel (-1,1 %), či v priemysle (-0,5 %).

Od januára do konca mája 2026 nominálne aj reálne mzdy na Slovensku medziročne vzrástli v 9 z 10 sledovaných odvetví. Medziročná zmena reálnych miezd sa pohybovala od poklesu o 4,2 % v informáciách spolu s komunikáciou po rast o 2,1 % v doprave vrátane skladovania. V súhrne za päť mesiacov roka 2026 sa zamestnanosť zvýšila v 5 z 10 odvetví, najviac v ubytovaní o 5,4 %. Naopak klesla vo veľkoobchode a aj v maloobchode, doprave so skladovaním, v priemysle a tiež v predaji motorových vozidiel vrátane ich opráv.

Predchádzajúci vývoj:

SR: Mzdy a zamestnanosť v apríli

Bezpečnosť: Malé a stredné podniky

Malé a stredné podniky (MSP) na Slovensku vnímajú hrozby kybernetických incidentov, no napriek tomu majú na bezpečnosť vyčlenený len zlomok rozpočtu. Až dve tretiny opýtaných nevykonali počas svojho fungovania ani raz analýzu rizík. Najmä pandémia a vojna na Ukrajine ukazujú, ako veľmi sa podnikateľský aj verejný sektor stáva cieľom pre útočníkov v kybernetickom priestore. Okrem tradičných veľkých firiem bývajú významným cieľom MSP, pri ktorých útočník predpokladá nižšiu úroveň zabezpečenia. Je preto dôležité, aby sa aj tieto organizácie začali zaoberať kybernetickou bezpečnosťou a snažili sa znižovať riziká pri svojom podnikaní.

Problematikou kybernetickej bezpečnosti MSP sa zaoberal prieskum Slovak Business Agency v spolupráci s Národným bezpečnostným úradom a prostredníctvom agentúry Actly (1 009 malých a stredných podnikov: majitelia firiem, generálni riaditelia, výkonní riaditelia alebo kompetentní pracovníci poverení odpovedať na otázky zodpovednou osobou vo firme s rozhodovacou právomocou). Len približne tretina malých podnikov sa zaoberá kybernetickou bezpečnosťou, pričom pri stredných podnikoch sa hodnota pohybovala na úrovni okolo 50 %. Približne v 60 % prípadov sú motiváciou prijať opatrenia na zvýšenie kybernetickej bezpečnosti najmä hrozby kybernetických útokov. Odporúčania a požiadavky odberateľsko-dodávateľského reťazca považuje za prioritné takmer tretina z nich.

Hlavné zistenia

• Bezpečnostné riziká si uvedomuje viac ako polovica mikropodnikov, najmä v oblasti dopravy, informácií a v stavebníctve. 
• Polovica opýtaných podnikov, najmä menších firiem, však nezamestnáva žiadnych špecialistov na kybernetickú bezpečnosť. Služby kybernetickej bezpečnosti externou formou si oslovené firmy zabezpečujú len minimálne. 
• Takmer polovica podnikov poskytuje svojim zamestnancom príslušné vzdelávanie a adekvátne školenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti. 
• Približne dve tretiny oslovených subjektov nikdy nevykonali analýzu rizík kybernetickej bezpečnosti. Približne dve tretiny nemá vypracované ani žiadne BCM (Riadenie kontinuity podnikania) na identifikáciu potenciálnych hrozieb a ich dopadu na fungovanie podnikov. 
• Viac ako pätina MSP má uzatvorené poistenie v súvislosti kybernetickej bezpečnosti.

Z pohľadu rozpočtu už firmy začínajú významnejšie rozlišovať osobitný balík určený na informačné technológie a osobitne na kybernetickú bezpečnosť (asi polovica z oslovených podnikov). Na druhej strane výška tohto rozpočtu nepresahuje 10 %. Dve tretiny firiem tiež uviedli, že náklady na zabezpečenie kybernetickej bezpečnosti u nich neprevyšujú 1 % z ich celkových rozpočtov. MSP sú z hľadiska nižších disponibilných kapacít či finančných možností oproti veľkým firmám v prirodzenej nevýhode aj pri zaisťovaní svojej kybernetickej bezpečnosti. Na druhej strane aj pri absencii legislatívnych povinností by sa aspoň z vlastnej iniciatívy mali zaujímať problematikou kybernetickej bezpečnosti. Národný bezpečnostný úrad odporúča, aby prioritne vykonali analýzu rizík. Ďalšie kroky prispôsobia zisteniam. MSP tvoria kľúčový pilier slovenského hospodárstva, vysoká úroveň ich kybernetickej bezpečnosti má preto potenciál podporiť ďalší hospodársky rast. Rozvoj trhu a množstvo obchodných transakcií závisí aj od vzájomnej dôvery medzi jednotlivými podnikmi. 

Malí a strední podnikatelia by na zlepšenie kybernetickej bezpečnosti najviac privítali opatrenia vo forme grantov, poukazov na nákup technológií, ale aj na zabezpečenie školení a vzdelávacích kurzov. Prejavili záujem aj o informačné služby, poradenstvo, mentoring a možnosť školení.

Radíme: Kompenzácie za let

Nedávna dohoda Európskeho parlamentu a Rady EÚ potvrdila zachovanie súčasných pravidiel pre kompenzácie za oneskorené a zrušené lety. Práve otázka ich praktického uplatňovania však zostáva pre mnohých cestujúcich nejasná. Uplatnenie nároku navyše často končí už vo chvíli, keď letecká spoločnosť žiadosť zamietne alebo nereaguje. Ako v takejto situácii postupovať, aké sú ďalšie možnosti obrany a kedy sa oplatí obrátiť sa na úrady alebo súd?

Pri letoch, na ktoré sa vzťahuje európske nariadenie o právach cestujúcich, vzniká nárok na finančnú kompenzáciu najmä vtedy, ak má let meškanie tri a viac hodín pri prílete do cieľovej destinácie, je zrušený menej ako 14 dní pred plánovaným odletom alebo je cestujúcemu odopretý nástup na palubu. Výška kompenzácie sa pohybuje medzi 250 a 600 eurami podľa dĺžky letu a nezávisí od ceny letenky. Nárok na odškodnenie však nevzniká v prípade mimoriadnych okolností,  ktoré letecký dopravca nemôže ovplyvniť. V závislosti od okolností má cestujúci nárok aj na starostlivosť, ako je poskytnutie občerstvenia, bezplatného telefonického hovoru či ubytovania. Európske inštitúcie sa pritom v rámci nedávnej dohody zhodli na zachovaní súčasného systému odškodňovania aj trojhodinovej hranice pre vznik nároku. Navyše má byť leteckým spoločnostiam uložená povinnosť poskytnúť cestujúcim elektronicky jasné pokyny, ako podať žiadosť o odškodnenie do štyroch dní od ukončenia ich cesty. Podľa dohody budú mať cestujúci na podanie žiadosti o odškodnenie deväť mesiacov, zatiaľčo letecké spoločnosti budú mať 30 dní na jeho vyplatenie alebo na vysvetlenie, prečo odškodnenie nebude poskytnuté. Dohodu však ešte čaká formálne schválenie v príslušných inštitúciách. „Väčšina leteckých spoločností dnes ponúka na svojich webových stránkach formulár, prostredníctvom ktorého si cestujúci môžu uplatniť nárok na kompenzáciu. Lehota na uplatnenie nároku však nie je jednotná na úrovni celej EÚ a riadi sa právnym poriadkom konkrétneho štátu. Na Slovensku si kompenzáciu viete uplatniť do dvoch rokov od dátumu letu,” informuje Eduarda Hekšová z dTestu. 

Ak letecká spoločnosť váš nárok zamietne alebo nereaguje, môžete obrátiť na Slovenskú obchodnú inšpekciu (SOI), ktorá je na Slovensku príslušným orgánom dohľadu nad dodržiavaním práv cestujúcich v leteckej doprave. Zároveň platí, že cestujúci musí najskôr kontaktovať samotnú leteckú spoločnosť a podať žiadosť o kompenzáciu priamo u nej. Až následne, ak nedôjde k náprave alebo je odpoveď neuspokojivá, má zmysel obrátiť sa na ďalšie inštitúcie. Na Slovenskú obchodnú inšpekciu sa môžete obrátiť v prípade, ak let odlietal z letiska na Slovensku, alebo išlo o let z nečlenského štátu do Slovenskej republiky s leteckou spoločnosťou registrovanou v EÚ. Ak však odlietate z iného členského štátu EÚ, príslušným orgánom je inštitúcia v danej krajine. Sťažnosť je možné podať opäť až po tom, čo ste sa so svojimi nárokmi obrátili na leteckú spoločnosť a nedošlo k uspokojivej odpovedi. V podaní je potrebné uviesť rozhodujúce skutočnosti a priložiť relevantné prílohy, napríklad potvrdenie rezervácie alebo kópiu letenky. Podanie sa prešetrí a posúdi sa, či došlo k porušeniu práv cestujúcich. V prípade zistenia nedostatkov môže voči dopravcovi prijať opatrenia. Inšpekcia však nerozhoduje o individuálnych nárokoch na finančné odškodnenie.

Ak letecká spoločnosť nárok cestujúceho neuzná ani po preverení príslušným orgánom, môže sa cestujúci domáhať odškodnenia súdnou cestou, napríklad prostredníctvom žaloby o zaplatenie. V praxi ide o občianskoprávny spor, pri ktorom je potrebné preukázať vznik nároku podľa európskej legislatívy. Pri nižších sumách možno využiť aj zjednodušené európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ktoré je administratívne menej náročné.