Dovolenky: Cestovanie v roku 2025

Rekreáciu či inú formu pobytu s prenocovaním si v roku 2025 podľa štatistického úradu doprialo 2,9 milióna Slovákov (64,5 % obyvateľov Slovenska starších ako 15 rokov). Ich počet sa medziročne mierne znížil o 1,3 %. Najpočetnejšou cestovateľskou skupinou zostali naďalej obyvatelia SR vo veku 25 až 44 rokov (1,12 milióna osôb). Takmer celý medziročný úbytok počtu cestujúcich spôsobili seniori. Cestovalo len necelých 362-tisíc osôb vo veku 65 a viac rokov, čo bolo medziročne o 8 % (32-tisíc osôb) menej.

Celkovo absolvovalo v roku 2025 pobyt v rámci Slovenska (výlučne, prípadne kombinovane so zahraničnými dovolenkami) takmer 2,4 milióna Slovákov. Tvorili viac ako 80 % podiel zo všetkých účastníkov cestovného ruchu za osobným účelom nad 15 rokov. Medziročne išlo o nepatrný pokles počtu osôb (-0,6 %). Počet cestovateľov výlučne v rámci Slovenska sa medziročne zvýšil o necelých 90-tisíc osôb na 1,31 milióna cestujúcic. V porovnaní s rokom 2024 vzrástol počet osôb iba v tejto skupine cestujúcich Slovákov, a to o 7,3 %. Kategória dovolenkárov cestujúcich výlučne doma tvorila minulý rok takmer 45 % zo všetkých cestovateľov.

Skupinu osôb kombinujúcich cestovanie na Slovensku s aspoň jednou cestou do zahraničia tvorilo vlani takmer 1,06 milióna osôb. Bolo to o 104-tisíc osôb (o 9 %) menej ako rok predtým. Počet dovolenkárov kombinujúcich domácu a zahraničnú rekreáciu sa napriek medziročnému poklesu udržal nad hranicou 1 milión osôb. Do zahraničia (výlučne, prípadne kombinovane s domácimi dovolenkami) cestovalo v roku 2025 celkovo 1,6 milióna Slovákov nad 15 rokov. Ich počet medziročne klesol o viac ako 7 %. Ďalšiu skupinu tvorili osoby, ktoré cestovali iba do zahraničia. Na predĺžený víkend či dovolenku sa výlučne do zahraničia vybralo 577-tisíc Slovákov, ich počet sa medziročne mierne znížil o 4,2 %.

Cestovného ruchu sa v minulom roku nezúčastnilo 1,6 milióna osôb, čo predstavovalo 36 % populácie SR vo veku nad 15 rokov. Počet necestujúcich osôb vzrástol medziročne mierne (o 3 %). Až polovica všetkých osôb uvidela ako hlavný dôvod necestovania finančné dôvody. Tretina osôb uviedla ako dôvod neúčasti zdravotné dôvody, ich počet sa medziročne zvýšil len o 3 %. Vysoký medziročný nárast o 40 % zaznamenali aj osoby, ktoré necestovali kvôli rodinným dôvodom.

Eurobarometer: Digitálna budúcnosť

Podľa osobitného prieskumu Eurobarometra, ktorý sa uskutočnil od februára do marca 2026, považuje 79 % Európanov digitálnu politiku za najvyššiu prioritu Európskej únie pri formovaní budúcnosti. V prieskume sa skúmalo, ako sa postoje občanov vyvíjali za rok poznačený rýchlymi technologickými zmenami a intenzívnymi politickými diskusiami o digitálnych právach. Európania sa domnievajú, že digitálne zdravie (55 %), ekologické technológie (50 %), rýchlejšia pripojiteľnosť (42 %) a umelá inteligencia (39 %) budú mať v nasledujúcom desaťročí najpozitívnejší vplyv.

Občania pevne stoja za autonómnejšou európskou digitálnou budúcnosťou, pričom uprednostňujú investície do infraštruktúry rozvinutej v EÚ (85 %) a znižujú závislosť od technológií tretích krajín (82 %). Až 80 % považuje za dôležité, aby sa EÚ stala svetovým lídrom v oblasti technologických infraštruktúr. Okrem toho by 58 % Európanov prešlo k poskytovateľovi z EÚ, a to aj za vyššie náklady. Medzi päť hlavných faktorov, ktoré podporujú prechod k poskytovateľovi so sídlom v EÚ, patria: 

• väčšia bezpečnosť a spoľahlivosť (50 %), 
• lepšia ochrana osobných údajov (49 %), 
• jasnejšie pravidlá a ochrana spotrebiteľa (39 %), 
• znížená závislosť od krajín mimo EÚ (33 %), 
• podpora hospodárstva a konkurencieschopnosti EÚ (30 %).

Približne štyria z desiatich občanov používajú generatívnu umelú inteligenciu aspoň raz týždenne a medzi tými, ktorí ju používajú, takmer sedem z desiatich uvádza, že za posledný rok sa zvýšilo jej používanie. 80 % si myslí, že vývoj umelej inteligencie by mal byť starostlivo regulovaný, aj keď to znamená, že vývojári umelej inteligencie čelia určitým obmedzeniam.

Obavy zo škodlivého používania digitálnych technológií narastajú: 92 % občanov si želá silnejšiu ochranu detí na internete, 87 % súhlasí s tým, že on-line manipulácia (dezinformácie, deepfake, obsah vytvorený umelou inteligenciou, zahraničné zasahovanie) predstavuje hrozbu pre demokraciu a cíti sa byť osobne ovplyvnená falošnými správami a dezinformáciami (53 %), zneužívaním osobných údajov (47 %) a nedostatočnou malou ochranou na platformách (41 %).

AI: Falošné škody

Generatívna umelá inteligencia mení aj svet poistných podvodov. Kým v minulosti boli pokusy o manipuláciu fotografií alebo dokumentov často ľahko odhaliteľné, dnes sa poisťovne čoraz častejšie stretávajú s materiálmi, ktoré pôsobia na prvý pohľad úplne vierohodne. Hoci celkový počet odhalených podvodov klesá, ich sofistikovanosť aj finančné dopady rastú.

V boji proti moderným podvodom využíva UNIQA kombináciu scoringových modelov, forenznej analýzy obrazových dát a odborného posúdenia špecialistov. Systémy dokážu analyzovať metadáta fotografií, identifikovať nezrovnalosti v osvetlení alebo štruktúre obrazu, odhaľovať stopy digitálnych úprav a porovnávať predložené materiály s historickými záznamami o vozidle či nehnuteľnosti.

Zároveň priebežne sleduje vývoj nástrojov na detekciu obsahu generovaného umelou inteligenciou a pravidelne aktualizuje svoje detekčné modely. Len počas prvého štvrťroka 2026 pomohla automatizovaná strojová detekcia zabrániť neoprávneným plneniam v hodnote približne 200 000 eur.

Kľúčové čísla

• 20 odhalených prípadov manipulovaných dokumentov v rokoch 2025 – 2026
• 200-tisíc eur ušetrených vďaka automatizovanej detekcii v 1. štvrťroku 2026
• 23 % medziročný pokles počtu šetrených prípadov (2024 – 2025)
• 25 % medziročný nárast priemernej hodnoty odhaleného podvodu (2024 – 2025)
• 30 % medziročný pokles počtu šetrených prípadov (1. štvrťrok 2025 / 1. štvrťrok 2026)
• 13 % medziročný nárast priemernej hodnoty odhaleného podvodu (1. štvrťrok 2025 / 1. štvrťrok 2026)

Eurobarometer: Sociálne médiá a duševné zdravie mladých

V posledných rokoch sa aj na úrovni Európskej únie diskutuje o vplyve digitálnych technológií na duševné zdravie mladých ľudí. Nový prieskum Eurobarometra (zber údajov marec - apríl 2026, on-line, členské krajiny EÚ) prináša ucelený a porovnateľný obraz, ako dospievajúci vo veku 13 až 18 rokov využívajú obrazovky a sociálne médiá, koľko času im venujú aj aký vplyv to má na ich celkovú duševnú pohodu. A nechýbajú ani názory ich rodičov.

Koľko času trávia mladí on-line
Údaje ukazujú, že používanie digitálnych zariadení je súčasťou každodenného života adolescentov. V priemere trávia dospievajúci:

• 4,5 hodiny denne počas školských dní,
• 6,1 hodiny denne cez víkendy.

Viac než 40 % mladých priznáva, že pred obrazovkami trávia priveľa času. Zaujímavým zistením je aj súvis medzi vekom začiatku používania sociálnych médií a intenzitou ich využívania. Tí, ktorí začali používať sociálne médiá pred desiatym rokom života, trávia cez víkendy v priemere až 7,5 hodiny denne online, zatiaľ čo u tých, ktorí začali až po 14. roku, je to 5,7 hodiny. Tieto čísla naznačujú, že skoršie vystavenie digitálnemu prostrediu môže viesť k intenzívnejšiemu používaniu v neskoršom období.

Rozdielne pohľady rodičov a detí
Zaujímavý kontrast sa objavuje medzi názormi dospievajúcich a ich rodičov. Rodičia:

• systematicky podceňujú množstvo času, ktorý ich deti trávia on-line,
• sú až trikrát kritickejší než pozitívni v hodnotení vplyvu obrazoviek.

Konkrétne viac ako 50 % rodičov uvádza, že digitálne zariadenia majú negatívny vplyv na život mladých ľudí, a 36 % sa domnieva, že sociálne médiá negatívne ovplyvňujú duševnú pohodu ich detí. Tento generačný rozdiel poukazuje na potrebu lepšej komunikácie a spoločného nastavovania pravidiel v rodinách.

Sociálne médiá: benefity aj riziká
Sociálne médiá zohrávajú v živote mladých ľudí dôležitú úlohu – poskytujú im priestor na komunikáciu, zábavu aj rozvoj. Až 48 % adolescentov uvádza, že sociálne médiá majú pozitívny vplyv na ich duševnú pohodu. Medzi hlavné dôvody ich používania patria:

• zábava (57 %),
• kontakt s priateľmi alebo rodinou (53 %),
• pocit prepojenia s ostatnými (70 %),
• vzdelávacie príležitosti (65 %).

Na druhej strane však nemožno prehliadnuť ani negatívne dopady. Takmer tretina mladých uvádza, že sa kvôli sociálnym médiám cíti: v strese, smutná alebo sociálne vylúčená. Medzi najčastejšie zdroje tlaku patria:

• porovnávanie sa s ostatnými (45 %),
• strach zo zmeškania (FOMO) – 41 %.

Tieto faktory môžu výrazne ovplyvniť sebavedomie a psychickú stabilitu mladých ľudí.

Stretnutie so škodlivým obsahom
Významnou témou je aj vystavenie nevhodnému alebo zavádzajúcemu obsahu na internete. Mnohí dospievajúci sa stretávajú s:

• nenávistnými prejavmi (25 %),
• propagáciou nezdravých produktov (25 %),
• tlakom na vzhľad alebo spotrebu (24 %),
• tlakom na telesné štandardy (21 %).

Okrem toho rastie význam nových digitálnych hrozieb:

• 39 % respondentov zaznamenalo obsah generovaný umelou inteligenciou,
• 35 % sa stretlo s nepravdivými alebo zavádzajúcimi informáciami.

Tieto zistenia poukazujú na potrebu rozvíjať mediálnu gramotnosť a kritické myslenie mladých ľudí.

Potreba účinnejších opatrení
Zhodu medzi rodičmi a dospievajúcimi možno nájsť v otázke riešení. Obe skupiny sa zhodujú, že najväčší prínos by malo lepšie presadzovanie existujúcich pravidiel platforiem (uviedlo 48 % dospievajúcich a 47 % rodičov). Medzi ďalšie opatrenia patria: intenzívnejšie vzdelávanie v školách, informačné kampane či viac podpory a informácií pre rodičov. Zároveň viac než 40 % mladých požaduje lepší prístup k službám duševného zdravia, čo poukazuje na rastúci dopyt po dostupnej psychologickej podpore.

Výsledky prieskumu jasne naznačujú, že sociálne médiá predstavujú pre mladých ľudí dvojsečný nástroj. Na jednej strane podporujú komunikáciu, vzdelávanie a pocit spolupatričnosti, na druhej strane prinášajú tlak, riziká a vystavenie škodlivému obsahu. Budúcnosť si vyžaduje vyvážený prístup – kombináciu efektívnej regulácie, vzdelávania a podpory duševného zdravia. Len tak možno zabezpečiť, aby digitálne prostredie bolo pre mladú generáciu bezpečné a zároveň prínosné.

Tri eurá za balíček: Ochrana spotrebiteľov alebo domácich podnikateľov?

Nakupovanie na lacných ázijských e-shopoch ako Temu, Shein či AliExpress čaká už o pár dní významná zmena. Od júla 2026 vstupuje do platnosti EU Customs Reform, nová reforma colného systému Európskej únie. Tá prinesie clo na lacné balíčky a pravdepodobne ukončí éru extrémne lacných nákupov bez poplatkov. Čo to znamená pre spotrebiteľov? Ide skutočne o krok k ich ochrane, alebo skôr o podporu domácich podnikateľov?

Prečo EÚ zavádza nové clo na balíčky
Jedným z hlavných dôvodov reformy je enormný nárast lacného tovaru z tretích krajín. V roku 2025 sa do Európskej únie doviezlo až 5,9 miliardy zásielok s nízkou hodnotou. Systém zároveň komplikuje fakt, že v EÚ funguje až 27 rôznych colných správ s viac ako stovkou IT systémov. Výsledkom je:

• administratívny chaos,
• vysoká byrokratická záťaž,
• obmedzená kontrola kvality výrobkov.

Podľa odborníkov však nové poplatky neriešia podstatu problému. „Samotné clo neochráni spotrebiteľa pred nebezpečnými alebo nekvalitnými výrobkami. Kľúčom je kontrola a vymáhanie pravidiel,“ upozorňuje Eduarda Hekšová z organizácie dTest.

Clo 3 eurá: Zmeny od júla 2026
Od júla 2026 sa ruší doterajšie oslobodenie zásielok do 150 eur od cla. Namiesto toho bude zavedené:
✅ paušálne clo 3 € za zásielku (resp. tarifnú položku),
✅ od novembra 2026 aj manipulačný poplatok cca 2 €.

To v praxi znamená:

• tričko + kryt na telefón → zaplatíte 6 € (2 rôzne kategórie),
• 5 kusov rovnakého oblečenia → zaplatíte len 3 €.

Zlacnené nákupy tak prestanú byť úplne bez dodatočných poplatkov.

Ako zaplatíte clo z on-line nákupov
Spotrebiteľ má viacero možností úhrady:

• Priamo obchodníkovi (najjednoduchšie riešenie).
• Cez prepravcu (napr. kuriér).
• Samostatné colné konanie (administratívne náročnejšie).

Vo všetkých prípadoch sa poplatok dostane colným orgánom.

Ochrana spotrebiteľa alebo ochrana trhu?
Oficiálnym cieľom opatrenia je:

• ochrana európskych výrobcov,
• zníženie nekalej konkurencie z tretích krajín,
• zabezpečenie férových podmienok.

Otázne však zostáva, či nové clo skutočne zlepší ochranu spotrebiteľa. „Ak výrobok nespĺňa bezpečnostné normy, problém nie je jeho cena, ale to, že sa vôbec dostal na trh,“ zdôrazňuje Eduarda Hekšová. Inými slovami: vyššia cena nerovná sa vyššia kvalita.

Prečo reforma nemusí fungovať
Aj keď je cieľ reformy ambiciózny, odborníci upozorňujú na slabiny:
❌ kontrola kvality výrobkov sa na hraniciach reálne nedá vykonať,
❌ clo automaticky nezlepší bezpečnosť ani udržateľnosť,
❌ zvýši iba cenu pre spotrebiteľa.                                                                                                       

Efektívnejšie riešenie by podľa odborníkov zahŕňalo:

• povinnosť online platforiem dokladovať splnenie EÚ štandardov,
• prísnejšie kontroly výrobkov na trhu,
• rýchle sankcie pri porušení pravidiel.

Hrozí obchádzanie ciel?
Existuje aj riziko, že nové pravidlá budú predajcovia obchádzať. Možný scenár:

• zahraniční predajcovia si zriadia sklady v EÚ,
• tovar sa už nebude dovážať cez hranice,
• clo sa úplne obíde.

Výsledok? Opatrenie môže mať nulový efekt.

Ako sa zmení správanie spotrebiteľov
Zmeny sa dotknú aj samotných kupujúcich:

• zvýši sa počet objednávok pred zavedením pravidiel,
• spotrebitelia budú združovať nákupy,
• častejšie budú objednávať viac kusov naraz.

To môže paradoxne viesť k nadmernému konzumu aj väčšiemu množstvu nevyužitého tovaru.

Záver: pomôže clo spotrebiteľom?
Zavedenie clá 3 € na lacné balíčky je významnou zmenou v on-line nakupovaní v EÚ. Hoci jeho cieľom je ochrana trhu a spotrebiteľov, realita môže byť iná.

👉 Clo síce zdraží lacné nákupy, ale:

• nezaručí vyššiu kvalitu výrobkov,
• nevyrieši problém nebezpečného tovaru,
• môže skôr pomôcť domácim obchodníkom než spotrebiteľom.

Budúcnosť ukáže, či ide o efektívne riešenie, alebo len o ďalšiu reguláciu bez zásadného dopadu.