Trend: Compliance požiadavky

Rastie počet organizácií, pre ktoré je splnenie zákonných požiadaviek jedným z kľúčových kritérií výberu riešení IT bezpečnosti. Až 37 % českých a slovenských firiem uviedlo v prieskume (lokálni partneri a zákazmíci GFI Software v ČR a SR)  „compliance“ požiadavky ako jednu zo štandardných či dokonca ako hlavnú požiadavku pri budovaní IT bezpečnosti, ďalšie musia spĺňať špecifické nároky svojho odboru alebo prinajmenšom sa ich dotýka nariadenie GDPR na ochranu osobných dát.

Zvyšujúci sa počet aj nároky zákonných požiadaviek v kombinácii s potrebou neustále vylepšovať úroveň svojej bezpečnosti tak vedú organizácie k vyššiemu dopytu po certifikáciách informačnej bezpečnosti typu ISO 27001. Mnoho firiem zisťuje, že splnenie zákonných požiadaviek na IT bezpečnosť je stále častejšou podmienkou pri výberových riadeniach a pri uzatváranie kontraktov s obchodnými partnermi a získanie certifikácie informačnej bezpečnosti tak vidia ako posilnenie svojej konkurenčnej výhody na trhu.

Najzaujímavejšie zistenia:

- Splnenie zákonných požiadaviek je hlavným kritériom pri výbere bezpečnostného softvéru pre 10 % opýtaných, pre 27 % sú štandardným kritériom, pre 21 % iba v prípade špecifických odborových požiadaviek a pre 24 % iba kvôli GDPR. 18 % firiem nerieši compliance vôbec.
- 16 % organizácií má certifikáciu ISO 27001, ďalších 9 % ju vážne zvažuje a 56 % plánuje niekedy v budúcnosti.
- Hlavným impulzom na získanie certifikácie informačnej bezpečnosti by bolo pre 55 % opýtaných zvýšenie reputácie u zákazníkov, pre 42 % zvýšenie úrovne vlastnej IT bezpečnosti a pre 26 % splnenie zákonných požiadaviek.

EU: Usmernenia o umelej inteligencii

Európska komisia uverejnila Etické usmernenia pre pedagógov týkajúce sa používania umelej inteligencie a údajov pri výučbe a vzdelávaní. Usmernenia sa týkajú používania umelej inteligencie na školách a ich účelom je podporiť vyučujúcich pri výučbe a žiakov pri učení sa. Takisto majú byť pomôckou pri administratívnych úlohách v oblasti vzdelávania. Sú súčasťou akčného plánu digitálneho vzdelávania na roky 2021 – 2027 a zostavila ich špecializovaná komisijná expertná skupina, v ktorej sa zišla široká škála odborníkov zo sveta vzdelávania a odbornej prípravy, akademickej obce, súkromného sektora a medzinárodných organizácií.

Systémy umelej inteligencie sa neustále vyvíjajú a miera využívania dát stále narastá, preto potrebujeme lepšie pochopiť ich vplyv, a to aj na vzdelávanie a odbornú prípravu. Rýchly nárast používania umelej inteligencie si vyžaduje, aby pedagógovia a žiaci mali o umelej inteligencii a používaní dát aspoň základné znalosti, aby mohli túto technológiu pozitívne, kriticky a eticky využívať a získať všetky výhody, ktoré ponúka. Usmernenia sú pomôckou pre učiteľov na základných a stredných školách bez ohľadu na ich skúsenosti s digitálnym vzdelávaním. Ich účelom je objasniť bežné a rozšírené mylné predstavy o umelej inteligencii, ktoré môžu vyvolať zmätok či obavy z jej používania, predovšetkým pri vzdelávaní. Etické úvahy a požiadavky sa odrážajú aj v praktických radách pedagógom a vedúcim pracovníkom školy, ako plánovať účinné využívanie umelej inteligencie a dát na školách. Ide napríklad o rady, ako využívať technológie na prispôsobenie vyučovania schopnostiam každého žiaka či ako pripraviť individuálne lekcie pre žiakov s osobitnými potrebami. Okrem toho sú aj spoľahlivým bodom, od ktorého sa možno odraziť v diskusii o nových kompetenciách, ktoré učitelia a pedagógovia potrebujú na etické využívanie umelej inteligencie a dát. Obsahujú aj odporúčania, ako zvyšovať informovanosť v komunite a zapájať ju do tejto sféry.

Podpora excelentnosti a dôvery v umelú inteligenciu sú kľúčovými prioritami Európskej komisie, ktorá v apríli 2021 navrhla historicky prvý právny rámec umelej inteligencie (akt o AI). Vychádza z koncepcie rizika a okrem iného ukladá prísne podmienky systémom AI používaným vo vzdelávaní a odbornej príprave, pretože môžu rozhodnúť o prístupe ku vzdelávaniu a o profesionálnej dráhe ľudí (napríklad hodnotenie skúšok). Zverejnené usmernenia doplnia úsilie komisie v oblasti umelej inteligencie propagovať AI a dáta vo vzdelávaní a odbornej príprave v rámci svojho programu Erasmus+, Európskeho zboru solidarity a komunity eTwinning.

 

i-Domácnosť: Koniec umývania topánok?

Nový inteligentný topánkovník predstavuje revolúciu v doterajšej domácej starostlivosti o obuv. Inovatívne a na mieru šité skladovanie obuvi pomôže predĺžiť životnosť obľúbených párov topánok. Zároveň sa sám postará o údržbu akéhokoľvek páru topánok z rôznych materiálov. Vďaka priehľadným panelom slúži tiež ako miesto na vystavenie obľúbeného páru topánok a vďaka efektnému 360 stupňovému otáčavému zariadeniu možno obuv pozorovať zo všetkých uhlov. Modulárny dizajn umožňuje skladať štyri púzdra na seba.

Vďaka technológii TrueSteam zostane uložená obuv svieža. Využíva tiež absorpčné vlastnosti zeolitového filtra Zeo-Dry, ktorý absorbuje vlhkosť a pomáha odstraňovať zápach z obuvi. Desiať špeciálnych programov sa postará o údržbu rôznych typov obuvi, vrátane koženej, semišovej alebo športovej. A navyše, je efektívny a dokáže osviežiť až štyri páry topánok len za 37 minút (štandardný program). Funkcia topánkovníka nikoho len tak nevyruší, pracuje totiž na zvukovej hladine len tridsiatich piatich decibelov, čo značí veľmi tichý chod. S viacnásobnou pohyblivou tryskou LG Moving Nozzle umožňuje vysušiť vnútro obuvi, pričom ju možno nastaviť podľa výšky každého páru topánok. Funkcia Dual Care System dokonca zaistí čistenie viacerých typov obuvi (s rôznymi potrebami starostlivosti o tkaniny) súčasne.

Pre pohodlnejšiu starostlivosť o obuv majú používatelia prístup k množstvu služieb prostredníctvom aplikácie ThinQ. Intuitívne umožňuje na diaľku ovládať a aj sledovať prácu topánkovníka a uskladnenie topánok.

Trend: Komplexná ochrana

Už 43 % českých a slovenských podnikov zažilo podľa lokálneho prieskumu (účastníci konferencie ZEBRA Cyber Roadshow, október 2022) niekoľkohodinový výpadok obchodnej prevádzky v dôsledku straty firemných dát. Dlhšie prevádzkové výpadky hraničiace výnimočne až s ohrozením existencie podniku priznalo 5 % respondentov. Aj keď väčšina strát firemných dát je stále spôsobená ľudským faktorom či zlyhaním zariadenia, rastie počet prípadov strát v dôsledku kybernetických útokov – napríklad už 14 % respondentov uviedlo ako príčinu straty ransomvérový útok. 

 

Kľúčovým prvkom ochrany dát v českých a slovenských organizáciách je naďalej pravidelné zálohovanie, ale významne sa zvyšuje význam kybernetickej bezpečnosti a ochrany samotných záloh, ktoré bývajú stále častejším cieľom kybernetických útočníkov.

Najzaujímavejšie zistenia prieskumu:

• V prípade straty dát sa českí a slovenskí IT administrátori najčastejšie stretávajú s ich náhodným zmazaním (85 %), zlyhaním zariadení (61 %) a zašifrovaním ransomvérom (14 %).
• 43 % respondentov uviedlo, že typickým dôsledkom straty dát býva krátkodobý výpadok obchodnej prevádzky v rade hodín, 29 % uviedlo výpadok IT bez následkov na prevádzku firmy a 23 % žiadny výpadok vďaka existencii systému okamžitej obnovy dát. Iba 4 % opýtaných zmienila dlhodobý výpadok v rade dní a 1 % výpadok ohrozujúci samotnú existenciu firmy.
• Kľúčovým prvkom prevencie straty dát je zálohovanie (86 % opýtaných), kybernetická bezpečnosť
  (68 %), ochrana záloh (51 %) a testovanie obnovy (46 %).
• Iba 26 % firiem dnes využíva výhradne on-premise riešenia kybernetickej ochrany, zvyšok už využíva hybridné a cloudové riešenia.

„Podľa našich skúseností v poslednom čase môžeme potvrdiť, že rastie počet prípadov, keď zákazníci a partneri čelia útokom vedúcim až k výpadkom obchodnej prevádzky. Tieto útoky sú zvyčajne vedené priamo na zálohy, pretože pre útočníkov predstavujú hlavnú prekážku úspešného vydierania. Preto odporúčame, aby podniky a organizácie využívali ucelené riešenia ochrany dát a kybernetickej bezpečnosti, ktoré sú schopné popri tradičnom zálohovaní zaistiť bezpečnosť celej infraštruktúry, vrátane ochrany kritických záloh“, dodal Aleš Hok.

EU: Iniciatíva o vegánskych jedlách

Európska komisia  rozhodla o registrácii európskej iniciatívy občanov (EIO) s názvom Európska iniciatíva občanov za vegánske jedlo (European citizens' initiative for vegan meal). Organizátori iniciatívy požadujú právny predpis, ktorý by výslovne vyžadoval, aby v súkromných a verejných priestoroch, v ktorých sa v Európe predávajú potraviny a nápoje, bola k dispozícii vegánska alternatíva. 

Podľa organizátorov by takáto prax prospeloa vznikajúcej kolektívnej informovanosti o právach zvierat, a pomohlo by to aj v boji proti klimatickej kríze zvýšením spotreby potravín na rastlinnej báze a znížením nákladov na potraviny.

Keďže táto európska iniciatíva občanov spĺňa formálne podmienky, Európska komisia ju považuje za právne prípustnú. V tejto fáze sa ešte nevenovala obsahu návrhu. Po registrácii môžu organizátori v najbližších šiestich mesiacoch začať proces zbierania podpisov. Ak európska iniciatíva občanov získa do jedného roka milión vyhlásení o podpore pochádzajúcich z aspoň siedmich rôznych členských štátov, komisia sa ňou bude musieť zaoberať. Môže sa rozhodnúť, či žiadosti vyhovie alebo nevyhovie. Toto rozhodnutie musí odôvodniť.