EU: Zmluvy samostatne zárobkovo činných osôb

Európska komisia prijala usmernenia o uplatňovaní právnych predpisov Európskej únie v oblasti hospodárskej súťaže na kolektívne zmluvy týkajúce sa pracovných podmienok samostatne zárobkovo činných osôb bez zamestnancov. Objasňujú, kedy sa môžu určité samostatne zárobkovo činné osoby spojiť, aby kolektívne vyjednávali v snahe dosiahnuť lepšie pracovné podmienky bez toho, aby porušili pravidlá hospodárskej súťaže EÚ.

Usmernenia predovšetkým objasňujú, že:

• Právo hospodárskej súťaže sa nevzťahuje na samostatne zárobkovo činné osoby bez zamestnancov, ktoré sa nachádzajú v situácii porovnateľnej so situáciou pracovníkov. Patria medzi ne samostatne zárobkovo činné osoby bez zamestnancov, ktoré: i) poskytujú služby výlučne alebo prevažne jednému podniku; ii) pracujú po boku pracovníkov a iii) poskytujú služby digitálnej pracovnej platforme alebo prostredníctvom nej.
• Komisia nebude presadzovať pravidlá EÚ v oblasti hospodárskej súťaže v prípade kolektívnych zmlúv samostatne zárobkovo činných osôb bez zamestnancov, ktoré majú slabú vyjednávaciu pozíciu. Je to napríklad vtedy, keď samostatne zárobkovo činné osoby bez zamestnancov čelia nerovnováhe vo vyjednávacej sile v dôsledku rokovaní s ekonomicky silnejšími spoločnosťami alebo keď kolektívne vyjednávajú podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo právnych predpisov EÚ.

Komisia bude prostredníctvom Európskej siete pre hospodársku súťaž a špecializovaných stretnutí s európskymi sociálnymi partnermi monitorovať, ako sa tieto usmernenia zohľadňujú na vnútroštátnej úrovni. Komisia svoje usmernenia preskúma ešte pred rokom 2030. Sú súčasťou opatrení zameraných na zabezpečenie primeraného riešenia pracovných podmienok pracovníkov platforiem, medzi ktoré okrem iného patrí návrh smernice, ktorý predložila Európska komisia, a oznámenie o zlepšení pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy. Rozsah pôsobnosti usmernení sa však neobmedzuje len na samostatne zárobkovo činné osoby bez zamestnancov, ktoré pracujú prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem, ale vzťahuje sa aj na situácie samostatne zárobkovo činných osôb bez zamestnancov, ktoré pôsobia v off-line hospodárstve.

Upozorňujeme: Potvrdenia o žití

Dôchodcovia s bydliskom v štátoch, ktoré nepatria ku skupine EÚ/EHP, Švajčiarsko a Spojené kráľovstvo, majú do 15. októbra 2022 povinnosť doručiť Sociálnej poisťovni potvrdenie o žití. Preukázanie žitia je zákonnou podmienkou na vyplatenie dôchodku do štátov mimo Európskej únie, kam ho Sociálna poisťovňa dôchodcom zasiela spätne na štvrťročnej báze. Dôchodcovia v štátoch, ktoré sa riadia koordinačnými nariadeniami EÚ, okrem Českej republiky, zasielajú potvrdenia o žití len raz ročne v januári.

Tlačivo Potvrdenie o žití, ktoré majú do 15. októbra Sociálnej poisťovni doručiť dôchodcovia z „mimoeurópskej“ cudziny, musí byť riadne vyplnené a vlastnoručne podpísané. Podpis pritom nesmie byť starší ako jeden mesiac pred jeho zaslaním Sociálnej poisťovni a súčasne musí byť úradne overený, napr. notárom alebo zamestnancom príslušnej inštitúcie sociálneho zabezpečenia v danom štáte. Následne im Sociálna poisťovňa zašle dôchodok za III. štvrťrok, t. j. za obdobie od 1. júla 2022 do 30. septembra 2022. Tlačivá Potvrdenie o žití zaslala Sociálna poisťovňa týmto dôchodcom ešte v januári t. r. Tlačivo je k dispozícii v rôznych jazykoch aj na webovej stránke Sociálnej poisťovne.

Ďalšie žitie bude potrebné preukázať v januári 2023. V tomto mesiaci preukazujú žitie aj poberatelia dôchodku s bydliskom v členských štátoch EÚ/EHP, Švajčiarsku a Spojenom kráľovstve s výnimkou Českej republiky, pri ktorej si Sociálna poisťovňa informácie o dôchodcoch vymieňa elektronicky s Českou správou sociálneho zabezpečenia.

Od 1. januára 2004 sa dôchodky poukazujú do cudziny, a to aj do štátov, s ktorými Slovenská republika nemá uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o sociálnom zabezpečení. Do cudziny, ktorá nie je štátom, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie, sa dôchodky vyplácajú pozadu v trojmesačných lehotách vždy až po predložení Potvrdenia o žití. Do štátov, na ktoré sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie, sa dôchodky vyplácajú vopred v pravidelných mesačných lehotách.

Aktuálne: Inflácia a spaľovanie hotovosti

Podľa najnovšej analýzy Allianz Trade takmer dve tretiny európskych spoločností prekonali očakávania týkajúce sa tržieb. Priemerné tempo rastu tržieb bolo 16,4 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom (v Eurozóne 12,5 %). V Spojených štátoch 63 % spoločností tiež prekonalo odhady a tržby medziročne vzrástli o 15,9 %.

Výraznejšie rozdiely ale panovali v rámci vykázaných ziskov na akciu. Zatiaľčo v Európe sa medziročne zvýšili o 18,5 % (v Eurozóne o 4,7 %), v USA sa zvýšili len o 2,1 % (celosvetovo o 0,9 %). Naznačuje to, že spoločnosti na starom kontinente boli v porovnaní so svojimi americkými partnermi schopné lepšie absorbovať rastúce výrobné náklady. Pri pohľade na výsledky podľa odvetví sa mimoriadne darilo energetike a doprave, kde globálne tržby medziročne vzrástli o 62,3 %, resp. o 31,5 %. Na druhej strane v Európe v dôsledku nedostatku polovodičov a s tým spojeného poklesu objemu výroby najviac utrpel automobilový priemysel, ktorý sa prepadol o viac ako 11 %.

Inflácia bude mať výrazný vplyv na výsledky za 3. a 4. štvrťrok, najmä v USA, kde sa problémy s rastom cien začali skôr. Okrem toho však spoločnosti vo viacerých krajinách začínajú spaľovať hotovosť, ako ukazuje Allianz Trade Cash-burning index. V prvej polovici tohto roka dosiahli hotovostné rezervy nefinančných spoločností rekordnú úroveň, ale časť týchto nárastov pochádza z nových úverov. Jedným z dôvodov zrýchleného čerpania peňažnej zásoby sú požiadavky na rast pracovného kapitálu vyvolané infláciou. Za prvý polrok 2022 sa celkové zásoby v porovnaní s koncom roka 2021 zvýšili o +5 dní obratu v USA a o +7 dní v Európe. Spoločnosti, priemyselné odvetvia a dokonca aj krajiny tak v súčasnosti čelia a budú čeliť rôznym výzvam. V Európe by energetická kríza mohla byť veľkou ranou najmä pre energeticky náročné odvetvia (energetika, papierenský priemysel, kovovýroba, železničná doprava, chemický priemysel atď.), zatiaľčo silný dolár by mohol poškodiť vývozné odvetvia v USA.

EU: Minimálny príjem

Európska komisia vyzvala členské štáty, aby zmodernizovali svoje systémy minimálneho príjmu v rámci dlhodobého záväzku znižovania chudoby a sociálneho vylúčenia v Európe. V navrhovanom odporúčaní Rady týkajúcom sa primeraného minimálneho príjmu zaručujúceho aktívne začleňovanie sú uvedené možnosti, ktoré môžu využiť na modernizáciu systémov minimálneho príjmu v záujme ich zefektívnenia tak, aby ľudí chránili pred chudobou a zároveň podporovali integráciu tých, ktorí môžu pracovať, do trhu práce.

Minimálny príjem sú platby v hotovosti, ktoré pomáhajú domácnostiam dosiahnuť určitú príjmovú úroveň, z ktorej budú môcť platiť účty a viesť dôstojný život. Dôležité sú najmä v časoch hospodárskej recesie, keďže dokážu zmierniť pokles príjmov domácností u ľudí v najväčšej núdzi, a tým prispieť k udržateľnému a inkluzívnemu rastu. Vo všeobecnosti bývajú doplnené o vecné dávky umožňujúce prístup k službám, ako aj o cielené stimuly zamerané na prístup na trh práce. Systémy minimálneho príjmu tak nie sú iba pasívnym nástrojom, ale slúžia ako odrazový mostík k lepším možnostiam začlenenia a zamestnania. Dobre navrhnuté systémy minimálneho príjmu vytvárajú rovnováhu medzi zmierňovaním chudoby, stimulovaním k práci a zachovaním udržateľných rozpočtových nákladov.

V roku 2021 bola v Európskej únii ohrozená chudobou alebo sociálnym vylúčením viac ako jedna osoba z piatich, t. j. celkom 94,5 mil. ľudí. Záchranné sociálne siete zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore týchto ľudí a pomáhajú im vstúpiť, prípadne vrátiť sa na trh práce, ak môžu. Systémy sociálnej ochrany však musia byť efektívnejšie, keďže približne 20 % ľudí bez práce ohrozených chudobou nemá nárok na žiadnu podporu príjmu a odhaduje sa, že približne 30 % až 50 % oprávnenej populácie podporu minimálneho príjmu nevyužíva. Spomínaný návrh pomôže dosiahnuť sociálne ciele EÚ do roku 2030 zamerané na zníženie počtu ľudí ohrozených chudobou v dôsledku vylúčenia minimálne o 15 miliónov tak, ako sa stanovuje v Akčnom pláne na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv. Zároveň pomôže členským štátom pri dosahovaní cieľa, ktorým je mať najmenej 78 % obyvateľstva vo veku 20 až 64 rokov v zamestnaní.

Členským štátom sa odporúča:

Zlepšiť primeranosť podpory príjmu:

• Stanoviť hranicu úrovne podpory príjmov transparentnou a spoľahlivou metodikou.
• Popri zabezpečovaní pracovných stimulov zaručiť, aby podpora príjmu postupne odrážala celý rad kritérií adekvátnosti. Členské štáty by mali dosiahnuť primeranú úroveň podpory príjmu najneskôr do konca roku 2030 a pri tom neohroziť udržateľnosť verejných financií.
• Každoročne preskúmať a v prípade potreby upraviť výšku podpory príjmu.

Zlepšiť pokrytie a využívanie minimálneho príjmu:

• Kritériá oprávnenosti by mali byť transparentné a nediskriminačné. Napríklad v záujme podpory rovnosti žien a mužov a ekonomickej nezávislosti, najmä žien a mladých dospelých, by členské štáty mali uľahčiť prijímanie podpory príjmu na osobu, a nie na domácnosť bez toho, aby tak muselo dôjsť k zvýšeniu celkovej úrovne dávok na domácnosť. Okrem toho sú potrebné ďalšie opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby minimálny príjem využívali domácnosti s jedným rodičom, ktorým sú väčšinou ženy.
• Postupy podávania žiadostí by mali byť dostupné, zjednodušené a doplnené o ľahko zrozumiteľné informácie.
• Rozhodnutie o žiadosti o minimálny príjem by sa malo vydať do 30 dní od jej predloženia s možnosťou jeho preskúmania.
• Systémy minimálneho príjmu by mali pružne reagovať na sociálno-ekonomické krízy, napríklad zavedením dodatočnej flexibility, pokiaľ ide o ich oprávnenosť.

Zlepšiť prístup na inkluzívne trhy práce:

• Aktivačné opatrenia by mali poskytovať dostatočné stimuly na (opätovný) vstup na trh práce s osobitným dôrazom na pomoc mladým dospelým.
• Systémy minimálneho príjmu by mali ľuďom pomôcť nájsť a udržať si prácu, napríklad využitím inkluzívneho vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj podpory pri hľadaní a po nájdení pracovného miesta či mentorskej podpory.
• Malo by byť možné kombinovať podporu príjmu so zárobkami za prácu na kratšie obdobie, napríklad počas skúšobnej doby alebo stáže.

Zlepšiť prístup k podporným a základným službám:

• Prijímatelia by mali mať účinný prístup ku kvalitným podporným službám, ako sú (zdravotná) starostlivosť, odborná príprava a vzdelávanie. Služby sociálneho začlenenia, ako poradenstvo a koučing, by mali byť dostupné pre tých, ktorí to potrebujú.
• Prijímatelia by navyše mali mať stály a efektívny prístup k základným službám, akou sú napríklad energie.

Presadzovanie individualizovanej podpory:

• Členské štáty by mali vykonať individuálne, viacrozmerné posúdenie potrieb s cieľom identifikovať prekážky, ktorým prijímatelia čelia pri sociálnom začleňovaní a/alebo hľadaní zamestnania, ako aj možnosti podpory ich riešenia.
• Na základe tohto posúdenia by mali prijímatelia najneskôr do troch mesiacov od získania minimálneho príjmu dostať plán začlenenia, ktorý bude obsahovať spoločné ciele, časový harmonogram a na mieru šitý balík podpory pri ich dosahovaní.
• Zvýšiť efektivitu správy záchranných sociálnych sietí na celoštátnej, regionálnej, miestnej úrovni a na úrovni EÚ, ako aj mechanizmov monitorovania a podávania správ.

Na zlepšovanie systémov minimálneho príjmu a sociálnej infraštruktúry formou reforiem a investícií majú členské štáty k dispozícii finančné prostriedky EÚ.

HP LIFE: Podpora mladých podnikateľských talentov

Spoločnosť HP spojila sily s mimovládnou neziskovou organizáciou Junior Achievement (JA), ktorá sa zameriava na praktické ekonomické vzdelávanie mládeže. Súčasťou spolupráce bude séria vzdelávacích kurzov HP LIFE pre študentov gymnázií, stredných a vyšších odborných škôl a odborných učilíšť vo veku 16 až 18 rokov a program JA Študentská firma, prostredníctvom ktorého si môžu študenti vyskúšať výzvy podnikania.

HP už dlhšiu dobu na globálnej úrovni finančne podporuje bezplatný program HP LIFE, ponúkajúci školenia v oblasti rozvoja IT a podnikateľských zručností, ktoré je zabezpečované prostredníctvom nadácie HP Foundation. Program HP LIFE teraz bude v spolupráci s JA Czech, tuzemskou pobočkou mimovládnej neziskovej organizácie Junior Achievement, k dispozícii aj pre slovenských študentov gymnázií, stredných a vyšších odborných škôl a odborných učilíšť vo veku od 16 až do 18 rokov. Vzdelávacie kurzy budú realizované prostredníctvom e-learningovej platformy JuniorAchievement od septembra tohto roku v rámci sekcie HP podnikateľskej zručnosti. Jednotlivé kurzy sa rozdeľujú na tieto témy:

● Komunikácia v pracovnom prostredí

● Strategické plánovanie

● Úspešný štýl myslenia

● Predávame on-line

Program JA Študentská firma spočíva v tom, že si študenti vyskúšajú podnikanie na vlastnú päsť za využitia metódy „Učenie sa praxou“. Študenti v rámci tohto programu zakladajú vlastnú reálnu obchodnú spoločnosť, ktorá funguje pod vedením učiteľa a mentora či kouča. JA Company umožňuje účastníkom pochopiť problematiku fungovania firmy. Výsledky sú testované pomocou Certifikátu podnikateľských zručností ESP (viac tu). „Vzdelávací program JA Študentská firma je zameraný na študentov tretích ročníkov stredných škôl vo veku od 17 do 18 rokov a jeho ambíciou je rozvoj podnikateľského prístupu k riešeniu problémov, pochopenie vzájomných obchodných závislostí a rozvoj tzv. mäkkých zručností, ktoré sú nevyhnutnými atribútmi úspešného podnikateľa," hovorí Martin Smrž. Súčasťou programu je aj rad eventov pre zdokonaľovanie podnikateľských zručností. Ide napríklad o kurzy pod dohľadom expertov, webinár a konferencie. Vyvrcholením JA Študentská firma bude finálové kolo, z ktorého vzíde najúspešnejší podnikateľský študentský projekt, ktorý bude zároveň nominovaný do veľkého európskeho finále.