EU: Napomenutia kvôli legislatíve

Európska komisia oznámila balík právnych opatrení voči 24 členským štátom Európskej únie, ktoré neoznámili zavedenie desiatich smerníc EÚ do svojho vnútroštátneho práva v období medzi 1. júlom a 31. augustom 2022. Patrí k nim aj Slovensko. Všetky dotknuté členské štáty majú dva mesiace na to, aby odpovedali na formálnu výzvu a dokončili splnenie svojich povinností – v opačnom prípade im bude ako ďalší právny krok zaslané odôvodnené stanovisko.

Slovensko nezaviedlo do svojho práva smernicu EÚ z roku 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach. Poskytnúť má rozsiahlejšie a aktualizované pracovné práva a ochranu 182 miliónom pracovníkov v celej únii. Z nových pravidiel budú mať prospech najmä dva až tri milióny pracovníkov v neistých formách zamestnania. Komisia okrem Slovenska zaslala formálnu výzvu aj Belgicku, Cypru, Česku, Dánsku, Fínsku, Francúzsku, Grécku, Chorvátsku, Írsku, Luxembursku, Maďarsku, Malte, Poľsku, Portugalsku, Rakúsku, Rumunsku, Slovinsku a Španielsku.

Druhá výzva pre Slovensko súvisí so smernicou EÚ z roku 2019 zahŕňajúcej ustanovenia o používaní digitálnych nástrojov a procesov v práve obchodných spoločností. Od členských štátov vyžaduje, aby zaviedli on-line postupy na zakladanie určitých typov spoločností a na registráciu cezhraničných pobočiek a on-line predkladanie dokumentov v obchodných registroch. Všeobecným termínom pre členské štáty na transpozíciu tejto smernice bol 1. august 2021. Okrem Slovenska poslala Európska komisia formálne upozornenia aj Belgicku, Bulharsku, Cypru, Dánsku, Holandsku, Luxembursku, Poľsku, Slovinsku a Švédsku.

Tretia výzva pre Slovensko sa týka podpory rovnosti na trhu práce, konkrétne smernice o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom z roku 2019. Tá má za cieľ zabezpečiť rovnosť v účasti na trhu práce podporou rovnakého rozdelenia opatrovateľských povinností medzi rodičov. Zaviedla otcovskú dovolenku, stanovuje minimálne štyri mesiace rodičovskej dovolenky a päť pracovných dní ročne opatrovateľskej dovolenky pre každého pracovníka, ktorý poskytuje osobnú starostlivosť alebo podporu príbuznému alebo osobe žijúcej v spoločnej domácnosti, a dáva pracujúcim rodičom detí vo veku najmenej osem rokov a všetkým opatrovateľom právo požiadať o flexibilné pracovné podmienky. Lehota na transpozíciu tejto smernice bola 2. augusta 2022. Komisia okrem Slovenska právne napomenula aj Belgicko, Cyprus, Česko, Dánsko, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Írsko, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko a Španielsko.

Sporiace účty: Väčšia dôvera

Najčastejšou formou sporenia peňazí slovenských domácností je využívanie sporiacich účtov. Túto formu sporenia má takmer 43 % Slovákov opýtaných v rámci prieskumu spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK). Nasleduje ukladanie peňazí na bežný účet (25 % respondentov) a ukladanie úspor v hotovosti doma (18 %).

V porovnaní s predchádzajúcim prieskumom sa výrazne znížil počet slovenských domácností, ktoré majú svoje úspory uložené na bežnom účte v banke: z 53 % na 25 %. Podiel Slovákov, ktorí sa spoliehajú na ukladanie úspor v hotovosti doma, sa nezmenil. V predchádzajúcom aj súčasnom prieskume to bolo 18 % domácností. Takmer každý siedmy respondent (15 %) má aj nejakú formu dôchodkového sporenia. Mierne klesol podiel domácností s peniazmi v investičných fondoch: z 15 % na necelých 12 %. Okrem toho sa znížili investície do nehnuteľností (zo 7 % na 5 % respondentov), pravdepodobne v dôsledku neustáleho rastu cien nehnuteľností. Podiel domácností s investíciami do akcií a dlhopisov sa mierne zvýšil (zo 6 % na 7 %). „Slováci sú tradične veľmi konzervatívni, pokiaľ ide o úspory. Jednoznačne uprednostňujú istotu pred vyššou mierou potenciálneho zisku z investície. Nanešťastie, úspory s nízkou mierou výnosu budú minimálne v najbližšom roku zásadne znehodnotené vysokou infláciou. Spoľahlivou ochranou pred infláciou však nie sú ani akciové a komoditné trhy, ktoré sú v dôsledku súčasnej geopolitickej situácie silne rozkolísané,“ upozorňuje Jaroslava Palendalová.

Medziročne sa podiel Slovákov investujúcich do kryptomien zvýšil len mierne (z 3 % na necelé 4 %) a podiel respondentov investujúcich do drahých kovov klesol (z 3 % na 2 %). Investície do luxusného tovaru alebo umenia uvádza už druhý rok po sebe menej ako 1 % respondentov. Podiel slovenských domácností, ktoré uvádzajú, že nesporia ani neinvestujú žiadne peniaze, klesol z 26 % na súčasných 23 %. „Muži investujú len o niečo častejšie ako ženy a v spôsobe investovania sa od žien výrazne nelíšia. V porovnaní so ženami muži častejšie investujú do investičných fondov, akcií a dlhopisov, kryptomien a drahých kovov. Najmladší ľudia najčastejšie investujú do kryptomien, ľudia vo veku 25 až 34 rokov využívajú investičné fondy a prekvapivo najčastejšie si držia peniaze v hotovosti práve mladšie ročníky. Svoje financie investujú predovšetkým ľudia s vysokoškolským vzdelaním a vyššími príjmami,“ dodáva Jaroslava Palendalová. S rastúcim osobným príjmom alebo príjmom domácnosti sa zvyšuje aj ochota investovať. Najčastejšie svoje peniaze investujú pracovníci v oblasti IT, telekomunikácií, peňažných služieb a poisťovníctva.

Facebook Marketplace: Raj podvodníkov?

Jedným z najpopulárnejších nástrojov na rýchly on-line predaj je Facebook so službou Marketplace. Niet sa čomu čudovať – je zadarmo a používateľom ponúka intuitívne prostredie, ktoré je prepojené priamo so sociálnou sieťou. Možnosť prezerať si profily predajcov či kupujúcich nám, navyše, môže prinášať väčší pocit istoty a bezpečia. Bohužiaľ, často môže ísť len o falošný pocit, za ktorým sa skrývajú čoraz rafinovanejšie podvody a to nielen zo strany predávajúcich, ale i kupujúcich.

Na Marketplace každý mesiac predáva a nakupuje viac než miliarda používateľov, čo vytvára priestor na najrôznejšie podvody. Aj napriek presvedčivosti niektorých podvodníkov sa dajú pozorovať niektoré varovné znaky, ktoré môžu k odhaleniu týchto podvodov pomôcť. Podvodníci môžu podviesť aj predajcov: V poslednom čase pribúdajú prípady, kedy sa podvodníci vydávajú za kupujúcich a usilujú sa získať od nič netušiacich predávajúcich platobné či iné citlivé údaje. Podvodník, skrývajúci sa za kupujúceho, navrhne vykonať platbu cez službu nejakého prepravcu, napr. s názvom „zabezpečená transakcia“. Podobne môže žiadať aj o zaplatenie dodatočného poistenia. Ide pritom len o fiktívnu službu. Podvodník pod zámienkou takejto platby vyzve predávajúceho, aby klikol na zaslaný on-line odkaz. Ten ho presmeruje na internetovú stránku vizuálne dôveryhodne napodobňujúcu stránku prepravnej spoločnosti. Predávajúcemu sa zobrazí formulár na registráciu platobnej karty kvôli prevodu čiastky a tiež vyplnenie adresy. Cieľom podvodníka je jediné – ukradnúť pomocou tohto odkazu bankové či iné citlivé informácie predávajúceho.

Podozrivý odkaz? Neklikať! „Ak vám kupujúci či predávajúci zasiela odkaz na uskutočnenie platby, vždy starostlivo zvážte, či nejde o podozrivé správanie,” upozorňuje Eduarda Hekšová. Napovedať môže napríklad aj jazyk, ktorým kupujúci či predávajúci komunikuje. Často ide o lámanú slovenčinu s množstvom gramatických a štylistických chýb, ktoré poukazujú na strojový preklad. Najlepšou ochranou je podozrivú komunikáciu, v ktorej ste vyzvaní zrealizovať platby cez internetový odkaz, bezodkladne vymazať, prípadne používateľa nahlásiť či zablokovať.

Platba cez kuriérske a prepravné spoločnosti? Najčastejšie sa pri tomto type podvodov objavuje odkaz napodobňujúci stránky známych kuriérskych či prepravných spoločností. Tieto spoločnosti však tretím stranám nikdy neposkytujú službu na sprostredkovanie platby vopred. So svojimi zákazníkmi v zásade nekomunikujú cez on-line platformy ako Facebook alebo Bazos.sk, ale výhradne z ich vlastných internetových domén. Pokiaľ teda natrafíte na URL adresy, napr. vo forme pozmeneného tvaru URL adresy konkrétnej kuriérskej alebo prepravnej spoločnosti, ide o falošnú stránku. „Aj v prípade, že narazíte na možnosť sprostredkovania platby dopravcom, pravidlom je, že príjemca nehradí nič vopred. Platí sa až v okamihu doručenia priamo kuriérovi platobnou kartou či v hotovosti. Dobrý nápad je spoločnosť, ktorá má túto platbu sprostredkovať, telefonicky kontaktovať a overiť tak dôveryhodnosť služby,” radí Eduarda Hekšová.

Preklepnite si facebookový profil! Pred nákupom či predajom na Facebook Marketplace sa odporúča profil predávajúceho či kupujúceho starostlivo skontrolovať. Niektorí podvodníci totiž zakladajú falošné účty, aby ľudí prinútili kúpiť falošné či neexistujúce položky. V okamihu predaja však miznú aj s peniazmi. Jedným z varovných signálov môže byť aj vek facebookového účtu. Ak ide o účet, ktorý má dohľadateľnú históriu len niekoľko týždňov či mesiacov dozadu, buďte obozretní. Pomôcť môže aj vyhľadanie mena kupujúceho či predávajúceho vo vyhľadávači. Užitočná môže byť tiež kontrola fotografií na profile, nakoľko podvodníci často profilové fotografie odcudzia iným osobám. Stačí jednoducho fotografiu z profilu stiahnuť, alebo si urobiť snímku obrazovky a potom vyhľadať fotografiu vo vyhľadávači, ktorý vyhľadáva pomocou obrázkov.

Odhalili ste podvodníka? Ak ste sa stretli s podvodníkom, odporúčame jeho účet nahlásiť Facebooku a následne ho zablokovať. Okrem toho odporúčame upozorniť na podvod aj svojich priateľov a blízkych. „Pokiaľ bol podvodník natoľko presvedčivý, že ste jeho praktiky odhalili až po zaplatení, odporúčame kontaktovať vašu banku, ktorá vám môže pomôcť situáciu vyriešiť v rámci tzv. chargebacku,” uzatvára Eduarda Hekšová, podľa ktorej sa to v on-line svete rafinovanými podvodníkmi len tak hemží a naletieť môže ktokoľvek. Nezostáva teda nič iné, ako byť viac opatrní a nenechať sa nachytať.

EU: 5,2 mld. eur pre vodíkový projekt

Európska komisia schválila druhý dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu (IPCEI) na podporu výskumu a inovácií – prvú priemyselnú inštaláciu a vybudovanie potrebnej infraštruktúry vo vodíkovom hodnotovom reťazci. Projekt IPCEI Hy2Use spoločne oznámilo a pripravilo 13 členských štátov: Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Španielsko, Švédsko a Taliansko. Do 35 projektov sa zapojí celkom 29 aktívnych podnikov v jednom alebo viacerých členských štátoch vrátane malých a stredných podnikov (MSP) a startupov.

IPCEI Hy2Use pokrýva rozsiahlu časť vodíkového hodnotového reťazca, keďže bude podporovať i) budovanie vodíkovej infraštruktúry, najmä veľkokapacitných elektrolyzérov a dopravnej infraštruktúry, na výrobu, skladovanie a prepravu vodíka z obnoviteľných zdrojov a nízkeho hlíkového vodíka a ii) vývoj inovačných a udržateľnejších technológií na integráciu vodíka do priemyselných procesov, najmä tých, ktorých je dekarbonizácia vo viacerých odvetviach, ako sú výroba cementu a skla. Očakáva sa, že vďaka projektu IPCEI sa zvýši dodávka obnoviteľného a nízkeho hlíkového vodíka a zníži sa závislosť od dodávok zemného plynu. V blízkej budúcnosti sa očakáva realizácia niektorých projektov s tímom, že v rokoch 2024 – 2026 by malo byť v prevádzke viacerých veľkokapacitných elektrolyzérov v rokoch 2026 – 2027 zavedených viacero inovačných technológií. Dokončenie celého projektu sa plánuje na rok 2036, pričom časové harmonogramy vzájomnej závislosti od funkcií projektu a zúčastnených podnikov.

Do projektu IPCEI „Hy2Use“ sa ako člen Európskeho hospodárskeho priestoru podieľajú aj Nórsko s dvoma individuálnymi projektmi. Za posudzovanie štátnej pomoci notifikovanej Nórskom je zodpovedný dozorný úrad EZVO. IPCEI Hy2Use rozširuje a dopĺňa prvý projekt IPCEI vo vodíkovom hodnotovom reťazci „Hy2Tech“, ktorý bol schválený 15. júla 2022 . Hoci oba spomínané projekty IPCEI sa týkajú vodíkového hodnotového reťazca, Hy2Use sa zameriava na projekty, na ktoré sa Hy2Tech vzťahuje, t. j. na vodíkovú infraštruktúru a priemyselné využitie vodíka (zatiaľ čo projekt Hy2Tech je zameraný na koncových používateľov v sektore mobility).

Trend: Hybridný model

Ak spoločnosť neponúka formu práce na diaľku či hybridný model, s veľkým predpokladom ju čaká odchod kvalifikovaných zamestnancov. Podľa Eurostatu v období medzi rokmi 2019 – 2021 došlo až k 150 % nárastu zamestnancov pracujúcich na home office v rámci Európskej únii. Firmy sa presvedčili, že takýmto spôsobom sa dá veľmi efektívne pracovať, no množstvo z nich má aj naďalej obavy pred touto formou pracovného pomeru. A to aj napriek tomu, že podľa prieskumu OECD hodnotí približne 63 percent manažérov a 74 % pracovníkov prácu na diaľku počas covidu celkovo pozitívne a väčšina z nich by chcela takto pracovať aj naďalej.

Významnými zmenami prešli najmä odvetvia maloobchodu, e-commerce, kreatívnych profesií, IT, podnikových služieb, médií, telemedicíny aj vzdelania. Veľký posun nastal tiež v pozíciách, pri ktorých sa zvýšila flexibilita rôznych rolí v rámci kontaktných miest a asistenčných útvarov, akými sú administratíva, podpora klientov, predaj, financie a účtovníctvo či nábor a HR oblasť. Podľa štúdie KPMG z tohto roka až 89 % spoločností zaviedlo, alebo aspoň zvažuje istý typ práce na diaľku. Môže ísť o rôzne typy pracovných úväzkov zahŕňajúcich home office – či už je to virtuálna pozícia, pri ktorej pracuje zamestnanec v inej krajine, najímanie talentov v inom štáte, napríklad ak firmy nevedia nájsť dostatok kvalifikovaných pracovníkov na mieste svojho pôsobenia, no tiež hybridná práca. „Práve tento typ pracovného úväzku sa stáva v poslednej dobe preferovaným a to najmä z dôvodu udržania si alebo nájdenia špičkových odborníkov z iných krajín, ktorých firmy potrebujú. Aj keď sa im niektoré tradičné spoločnosti stále bránia, výhody tohto modelu sú nielen na strane pracovníkov, no prospech z nej majú tiež zamestnávatelia,“ hovorí Martin Malo. Viacero štúdií potvrdzuje, že práca na diaľku poskytuje zamestnancom lepšiu možnosť zladiť svoj pracovný a súkromný život, vďaka čomu sú celkovo spokojnejší aj produktívnejší. 

Tento typ rovnováhy a pracovnej flexibility sa pretavuje aj do väčšej lojality smerom k zamestnávateľovi, tiež do rozvoja radu mäkkých zručností (soft skills) ako prispôsobivosť, odolnosť, sebamotivácia, komunikácia a spolupráca. Všetky tieto faktory vedia následne pracovníci využiť vo svojej práci a pre prospech zamestnávateľa. Hybridná práca s dochádzaním do zamestnania na 2 či 3 dni počas pracovného týždňa tiež vedie k úspore času a väčšiemu sústredeniu sa na pracovné úlohy bez vyrušovania kolegami. Samozrejme, hybridná práca je pre niektoré odvetvia výhodnejšia, ako pre iné. Najväčšie predpoklady na úspešnú prácu na diaľku či v hybridnej forme majú podľa štúdie spoločnosti McKinsey sektory finančníctva a poisťovníctva (86 %), manažmentu (78 %), IT a telekomunikácií (75 %), veľkoobchodu (52 %) a nehnuteľností (44 %). Za najvýznamnejšie pre zamestnávateľov považuje výskum spoločnosti Yougov pre Barclays tieto výhody:

• úspora nákladov o 32 percent z hľadiska plochy kancelárií aj prevádzkových nákladov,
• vyššia pravdepodobnosť udržania si zamestnancov o 34 %,
• o 46 % vyššia flexibilita pre firmy aj pracovníkov,
• skrátenie doby dochádzania o 41 %,
• zvýšenie produktivity o 30 percent.

„Podniky, ktoré prejdú na hybridný model práce, okrem toho získajú väčšiu atraktivitu pri nábore nových kolegov, čo je pri nedostatku kvalifikovaných pracovníkov skutočne výhodné. Naše skúsenosti tiež ukazujú, že zamestnanci skôr siahnu po práci, ktorá im ponúka väčšiu flexibilitu, pretože sú v nej spokojnejší,“ objasňuje M. Malo.