Videohry: Najočakávanejšie vydania pre rok 2023

Hry patria k životu, a presúvajú sa čoraz viac do virtuálneho sveta. S viac než 75 novými hrami ohlásenými pre rok 2023 odborníci z Top10Casinos.com analyzovali celosvetové údaje o trendoch vyhľadávania na Google, aby zistili, ktoré vydania nových hier v budúcom roku sú najviac očakávané.

Na prvom mieste je Hogwarts Legacy, ktorý má vyjsť vo februári 2023 a má takmer 1,2 milióna mesačných priemerných vyhľadávaní na celom svete. Toto akčné / dobrodružné vydanie založené na franšíze Harryho Pottera zaznamenalo niekoľko oneskorení, ale počiatočný trailer získal od roku 2020 vyše 30 miliónov zobrazení. Druhou najočakávanejšou hrou je Starfield s takmer 500.000 priemerných vyhľadávaní / mesiac a budúci rok sa bude dať hrať na PC aj Xbox. Hra bola ohlásená v roku 2018 a bude prvým originálnym herným vesmírom Bethselda Studios po 25 rokoch, čo možno súvisí s jej vysokým objemom vyhľadávania. Na treťom mieste je Diablo IV, ktoré bude od budúceho roka dostupné na všetkých platformách Xbox a PlayStation aj na PC a dosahlo viac než 300.000 celosvetových priemerných mesačných vyhľadávaní. Hra bola ohlásená v roku 2019 na Blizzcone a jej trailer odvtedy zaznamenal vyše 11 miliónov zobrazaní.

Na štvrtom a piatom mieste sú Sons of the Forest ( 253.000 ) a Baldurova brána 3 (236.000). Šieste miesto patrí S.T.A.L.K.E.R. 2: Heart of Chernobyl s 225.000 vyhľadávaniami. Na siedmom mieste je Legend of Zelda: Tears of the Kingdom s 210.000 vyhľadávaniami. Oznámené bolo len 13. septembra 2022 a už sa umiestnilo v top 10. Fanúšikovia čakali mesiace na dátum vydania tohto veľmi očakávaného pokračovania veľmi populárneho Breath of the Wild z roku 2017. Rebríček TOP 10 najočakávanejších hier uzatvára podľa priemerného počtu vyhľadávaní za mesiac na ôsmom mieste The Day Before (200.000), na deviatom Forspoken ( 178.800) a na desiatom mieste Ark II (165.000).

Najpopulárnejším žánrom hier založeným na objemoch globálneho vyhľadávania sú hry „Akčné / Dobrodružstvo / Roleplay“. V roku 2023 sa očakáva vydanie 20 akčných hier, vrátane Diablo IV a Baldur's Gate 3. Ďalšími najobľúbenejšími kategóriami sú hry „Horor“ a „Stratégia“. Rok 2023 bude pre RPG hry veľkým rokom, pričom 70 % z 10 najlepších hier spadá do tejto kategórie.

EU: Ceny energií

Pokiaľ ide o prudký nárast cien energií, Európska komisia predloží členským štátom opatrenia na zníženie ich spotreby a navrhne strop príjmov spoločností, ktoré vyrábajú elektrickú energiu s nízkymi nákladmi s cieľom získať vyše 140 miliárd EUR na zmiernenie krízy pre občanov. Predsedníčka komisie Ursula von der Leyen oznámila tiež reformu trhu s elektrickou energiou. České predsedníctvo Rady počas diskusie informovalo, že Rada sa bude snažiť schváliť nadchádzajúce návrhy Európskej komisie počas mimoriadneho zasadnutia už koncom septembra t. r.

Európska komisárka pre energetiku Kadri Simsonová uviedla, že komisia navrhne opatrenia na zníženie dopytu po elektrickej energii v čase špičky s cieľom dosiahnuť väčšiu rovnováhu na trhu. Zavedie sa tiež celoúnijný limit odmeny za nízkouhlíkovú energiu, aby sa príjmy presahujúce tento strop použili na pomoc členským štátom pri podpore zraniteľných spotrebiteľov. Komisia bude spolupracovať s regulačnými orgánmi na trhu s elektrinou na riešení problémov s likviditou na trhu.

Poslanci Európskeho parlamentu počas diskusie zdôraznili, že je potrebné zabezpečiť, aby reakcia EÚ vychádzala zo solidarity a aby sa zisky energetických spoločností využívali na ochranu spotrebiteľov. Mnohí požadovali ďalšie posilnenie obnoviteľných zdrojov energie a rozvoj cezhraničných energetických prepojení, najmä medzi Francúzskom a Španielskom. Nemecko by za súčasných okolností nemalo zatvoriť svoje zostávajúce jadrové elektrárne. Iní poslanci požadovali opatrenia proti špekuláciám na trhu s plynom a na zníženie dopytu po elektrine v špičke, zatiaľčo niektorí poslanci považovali elektrickú energiu za verejný statok, s ktorým by sa nemalo obchodovať na akciovom trhu.

5G: Čo prinesie budúcnosť?

5G má predpoklady byť skutočne revolučnou technológiou, ktorá môže zásadne zmeniť podnikanie, priemyselné odvetvia aj každodenný život. V porovnaní s technológiou 4G, ktorá kraľovala mobilnej ére, 5G prináša takmer exponenciálne zvýšenie výkonu, o čom svedčí jej približne 100x vyššia sieťová rýchlosť a nárast počtu podporovaných zariadení zo štyroch tisíc na približne jeden milión na kilometer štvorcový.

Martin Bratičák dodal: „Z pohľadu bežného používateľa môže mať 5G značné výhody pre moderný životný štýl náročný na dáta, pretože znižuje tlak na prenosovú kapacitu v domácnostiach a uľahčuje náš stále bežnejší život na sieťach. Hlavný prínos, ktorý sa začína prejavovať, má technológia 5G v podnikaní a v priemysle, pričom sme presvedčení, že z jej zavedenia bude stále viac ťažiť celá ekonomika.“ Jej počiatočný prínos môže byť pomerne nízky a plné využitie potenciálu, ktorý propagujú výrobcovia, bude vyžadovať širší a prepojený prístup. S jej rozširovaním je patrné, ako sa jej teoretické výhody stávajú realitou, čo následne podnecuje ďalší rozvoj a väčšiu inovatívnosť.

Rozmach technológie 5G bude veľkým prínosom pre automobilové odvetvie. Moderné autá už dnes predstavujú prepojený systém, ktorého súčasťou sú okrem iného lokalizačné služby, monitoring údržby a riadenie výkonu vozidla. Vďaka prechodu z technológie 4G na 5G budú vozidlá spoľahlivejšie, inteligentnejšie a lepšie prepojené. Zariadenia na monitoring jazdy v reálnom čase, t. j. ekvivalent čiernej skrinky v lietadle, dokážu detekovať a nahlásiť nehodu, šoféra upozorniť na nevyhnutnú opravu, alebo všetky závady nahlásiť priamo automobilke. Schopnosť v reálnom čase a presne sledovať a monitorovať tisíce vozidiel je celkom kľúčová v prípade správy veľkých vozových parkov.

Obrovský prínos technológie 5G sa začína prejavovať v priemysle, kde sa predpokladá, že vyššia rýchlosť, nižšia latencia a väčšia prenosová kapacita prinesú vo výrobe značný dodatočný ekonomický rast. Automatické výrobné linky vyžadujú presné načasovanie a spoľahlivú konektivitu. Rozmach 5G môže byť umieračikom pre neflexibilné analógové výrobné linky. Okrem automatizácie inteligentných tovární, ktorá zlepší fungovanie výrobných liniek, 5G navyše výrobcom umožňuje prepojiť ich interiérové siete so skladmi a vonkajšími priestorami. Tento krok poskytuje neoceniteľnú väzbu medzi výrobou a všetkými logistickými činnosťami a umožňuje kompletnú synchronizáciu týchto operácií. Mnohé výrobné spoločnosti dnes trápia problémy plynúce z rozdielnych a protichodných potrieb ich kancelárskych a továrnych sietí a z toho, že kancelárske a výrobné priestory používajú vlastné káblové a bezdrôtové siete WLAN. Technológia 5G tieto problémy rieši vytvorením ucelenej siete, ktorá je nielen bezpečnejšia, výkonnejšia, efektívnejšia a udržateľnejšia, ale tiež menej náročná na údržbu.

Aj v prípade technológie 5G existuje celý rad riešení dostupných pre rôzne objekty, či už ide o vonkajšie zábavné areály, rozsiahle výrobné závody alebo napríklad kancelárske budovy. Okrem toho je možné produkty 5G lokalizovať, nastaviť a spravovať centrálne pomocou cloudových platforiem, ktoré vedľa spomenutých funkcií tiež zlepšujú zabezpečenie a uľahčujú integráciu zariadení do siete, čo je obzvlášť dôležité pri ich prevádzke na pracovné účely. Súčasný rozmach vzdialenej práce zamestnancom umožňuje pracovať odkiaľkoľvek, čo znamená, že vždy a všade potrebujú spoľahlivé pripojenie. V dôsledku tohoto vývoja sa rapídne zvýšili nároky kladené na firemné siete. 5G riešenia, ktoré sú centrálne spravované v cloude, ich prevádzkovateľom umožňujú poskytovať špičkové sieťové pripojenie na veľkých plochách, akými sú továrne areály, a v zariadeniach nachádzajúcich sa na rôznych miestach, či už ide o zamestnanca pracujúceho doma alebo napríklad o flotilu nákladných vozidiel.

EU: Primerané minimálne mzdy

Minimálne mzdy vo všetkých krajinách Európskej únie by mali umožňovať dôstojné životné a pracovné podmienky a členské štáty by mali podporovať kolektívne vyjednávanie o mzdách. Poslanci Európskeho parlamentu prijali novú legislatívu o primeraných minimálnych mzdách v EÚ. Rada by mala dohodu formálne schváliť ešte v septembri. Členské štáty budú mať potom dva roky nato, aby dosiahli súlad so smernicou.

Cieľom právneho predpisu, dohodnutom v júni s Radou, je zlepšiť pracovné a životné podmienky všetkých pracujúcich v únii a podporiť ekonomický a sociálny pokrok. Stanovuje preto minimálne požiadavky na primeranosť zákonných minimálnych miezd určených vnútroštátnym právom a/alebo kolektívnymi zmluvami. Takisto zefektívňuje prístup pracujúcich k ochrane minimálnej mzdy. Nová smernica sa bude týkať všetkých pracujúcich v EÚ, ktorí majú pracovnú zmluvu alebo sú v pracovnoprávnom vzťahu. Členské krajiny, v ktorých je už minimálna mzda chránená výlučne prostredníctvom kolektívnych zmlúv, nebudú musieť zaviesť tieto pravidlá ani zabezpečiť všeobecnú platnosť týchto zmlúv. Pre členské štáty EÚ sa zavádza povinnosť vytvoriť systém presadzovania pravidiel vrátane spoľahlivého monitorovania, kontrol a inšpekcií v teréne. Cieľom je zabezpečiť ich dodržiavanie a riešiť problémy, ako sú zneužívanie subdodávok, nepravá samostatná zárobková činnosť, neevidované nadčasy či zvýšená intenzita práce.

Stanovenie minimálnej mzdy zostáva v právomoci členských štátov. Tie však budú musieť zaručiť, aby ich minimálne mzdy umožňovali pracujúcim viesť dôstojný život, a to aj vzhľadom na životné náklady a všeobecnú mzdovú úroveň. Členské štáty môžu kvôli posúdeniu primeranosti svojich platných zákonných minimálnych miezd vytvoriť kôš tovarov a služieb v reálnych cenách alebo ho stanoviť na 60 % mediánu hrubej mzdy a 50 % priemernej hrubej mzdy. Kolektívne vyjednávanie na odvetvovej a medziodvetvovej úrovni je jedným z kľúčových faktorov na dosiahnutie primeraných minimálnych miezd a podľa schválených nových pravidiel ho preto treba náležite podporovať a posilňovať. Krajiny, v ktorých sa kolektívne vyjednávanie týka menej ako 80 % pracujúcich, budú musieť v spolupráci so sociálnymi partnermi stanoviť akčný plán na zvýšenie tohto podielu.

Inflácia: Spotrebiteľské ceny v auguste 2022

Inflácia sa na Slovensku v auguste vyšplhala na rovných 14 %, rastie nepretržite už devätnásty mesiac za sebou. Jadrová inflácia dosiahla hodnotu 13,8 % a čistá inflácia 11,6 %. Medzimesačne dosiahla jadrová inflácia hodnotu 0,9 % a čistá inflácia 0,7 %. V súhrne za osem mesiacov roku 2022 sa spotrebiteľské ceny medziročne v priemere zvýšili o 11,6 % (za domácnosti zamestnancov o 11,6 %, za nízkopríjmové domácnosti o 11,7 %, za domácnosti dôchodcov o 12,6 %).

Spotrebiteľské ceny na Slovensku v auguste 2022 medzimesačne vzrástli o 0,8 % najmä vplyvom rastúcich cien potravín (1,4 %). Okrem cien zeleniny, ktoré medzimesačne klesli o 1,2 %, zdraželi všetky ostatné potravinové položky. Vyššie boli hlavne ceny olejov a tukov o 2,7 %, mlieka, syrov, vajec a mäsa zhodne o 1,7 %, chleba a obilnín o 1,5 % a tiež cukru, čokolády a cukroviniek o 1,8 %. Zvýšenie cien v odbore bývanie a energie o 0,9 % ovplyvnil najmä rast nákladov na skutočné nájomné o 1,4 % a na imputované nájomné o 1,1 %. Prudko sa medzimesačne zvýšili ceny pevných palív o 5,6 %. Vzrástli aj ceny služieb mobilných operátorov, rekreačných a kultúrnych služieb, ubytovacích služieb, osobnej starostlivosti, sociálnych služieb a výrazne vzrástli ceny poistenia. Naopak, ceny v reštauráciách a v hoteloch rástli pomalšie ako v predošlých mesiacoch. Tlmiaci efekt na infláciu aj v auguste malo zníženie cien pohonných hmôt o 5,9 %, čo stiahlo celú skupinu tovarov v odbore doprava do mierneho mínusu. Celkovo ale ceny pohonných hmôt v prvom polroku medzimesačne rástli v priemere o 4,6 %. Okrem poklesu cien v doprave boli nižšie aj ceny odevov a obuvi. Ceny v odbore vzdelávania sa medzimesačne nezmenili.

Medziročná hodnota inflácie sa zvýšila v auguste 2022 na 14 %. Je to najvyššia úroveň inflácie za posledných vyše 22 rokov. K rastu cien na medziročnej úrovni prispeli predovšetkým potraviny (o 21,6 %) a nealkoholické nápoje (o 14 %). Najviac infláciu ovplyvnili vyššie ceny chleba a obilnín (o 24,5 %), mäsa (o 21,8 %), mlieka, syrov a vajec (o 22,9 %), ovocia (o 11,8 %) a zeleniny (o 15,9 %). Oleje a tuky zdraželi medziročne o viac než polovicu. Výrazný vplyv na ďalej rastúcu infláciu malo zdražovanie v odbore bývanie a energie (o 16,3 %). Rast cien energií zo začiatku roka potiahli v auguste ešte vyššie ceny pevných palív s medziročným nárastom o 28,5 %. Imputované nájomné bolo drahšie o 19,4 %. V odbore doprava boli ceny vyššie o 18,1 %. Tempo rastu v tomto sektore ovplyvnili pohonné látky, ktoré zlacňujú už druhý mesiac za sebou. Medziročne však boli aj napriek tomu drahšie takmer o tretinu. Ceny v reštauráciách a hoteloch počas augusta stúpli o 19,9 %. Zdraželi aj tovary a služby v skupine osobná starostlivosť (napr. kadernícke služby), ktoré boli medziročne vyššie o 11,8 %.

Index spotrebiteľských cien sa v auguste oproti júlu zvýšil v domácnostiach zamestnancov a v nízkopríjmových domácnostiach, v domácnostiach dôchodcov zhodne o 0,8 %. Medziročne sa zvýšil za domácnosti zamestnancov o 13,9 %, za nízkopríjmové domácnosti o 14,4 %, za domácnosti dôchodcov o 15,1 %.