Radíme: Prízemný ozón

V Bratislave platí upozornenie pred prízemným ozónom, ktorý je súčasťou letného smogu. Smog označuje mimoriadne znečistenie ovzdušia pri nepriaznivých meteorologických podmienkach, ktoré spôsobujú nepriaznivý rozptyl škodlivín (ozón, PM10, SO2 a NO2) a ich zvýšené koncentrácie v dýchacej zóne človeka.

Existuje aj takzvaný letný smog. Ten vzniká za intenzívneho slnečného svitu, kedy pôsobí UV žiarenie na splodiny zo spaľovacích motorov, predovšetkým na NOx, CO a uhľovodíky. „Vytvára sa ozón, ktorý sa zúčastňuje zložitých fotooxidačných reakcií, za vzniku aldehydov, kyseliny dusičnej, peroxidov a ďalších látok. Takto vzniká zmes, ktorá dráždi očné rohovky a spojovky, sliznice dýchacích ciest a zhoršuje pľúcne funkcie,“ upozorňuje Mgr. Milada Eštóková, PhD. Koncentrácie znečisťujúcich látok kopírujú denné zmeny rozptylových podmienok a denný rytmus aktivít ľudí (v tomto období najmä intenzita dopravy). Najvyššie hodnoty bývajú v ranných hodinách a večer po západe slnka. Pre pobyt vonku zvoľte najpriaznivejší časový úsek dňa. Najlepšie podmienky pre pobyt vonku aj vetranie sú teda v skorých popoludňajších hodinách. 

Ako sa správať počas smogovej situácie? Najmä pre citlivé skupiny obyvateľov: deti, vrátane dojčiat, tehotné ženy, starší ľudia a osoby s chronickým ochorením dýchacieho systému (astma, chronická obštrukčná choroba pľúc) a obehového systému a tiež oslabení ľudia (ľudia v rekonvalescencii, s oslabenou imunitou a podobne) môže mať dlhšie trvanie smogu nepriaznivé účinky na zdravie. „Ak patríte do citlivej skupiny obyvateľov, odporúčame skrátiť čas pobytu vonku. Vonku nešportujte ani nevykonávajte ťažšiu fyzickú prácu, pretože v týchto prípadoch človek dýcha intenzívnejšie a vdýchne väčšie množstvo znečisteného vzduchu,“ odporúča doktorka Milada Eštóková. Zároveň sa vyhnite domácim prácam a aktivitám, ktoré zvyšujú potrebu vetrania v byte – ide napríklad o práce s použitím farieb, lakov, lepidiel, brúsenie či fajčenie.

Optické siete 2024: Najviac na západe

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len úrad) zozbieral v mesiacoch jún a júl 2022 informácie od 190 podnikov o existujúcich a aj do roku 2024 plánovaných regionálnych optických sieťach (angl. backhaul / sieť spájajúca jednotlivé obce s okresným alebo krajským mestom. Účelom bolo zmapovať stav komerčne vybudovaných regionálnych optických sietí ku koncu roka 2024 ako aj prípadnú potrebu štátnej intervencie na ich dobudovanie. Prítomnosť regionálnych optických sietí je totiž nevyhnutným predpokladom budovania optických prístupových sietí pre služby vysokorýchlostného internetu a vysokokvalitnej televízie.

Spracovaním dát sa zistilo, že na konci roku 2021 nebola v 970 z 2.890 obcí na Slovensku prítomná regionálna optická sieť, z čoho tretina takýchto obcí sa nachádza v Prešovskom kraji. Na opačnom konci rebríčka sa nachádza Bratislavský kraj s 92 % prítomnosťou backhaulu (v 67 zo 73 obcí). Hoci sa do konca roku 2024 dobudujú regionálne optické siete do ďalších 193 obcí v rámci celého Slovenska a počet obcí bez backhaulu klesne na 777, oba kraje, Prešovský aj Bratislavský, si svoje miesta na opačných koncoch rebríčka udržia. V rebríčku Top 5 najväčších vlastníkov a budovateľov regionálnych optických sietí sú Slovak Telekom, Orange a všetky 3 elektrickú energiu distribuujúce podniky s majoritou štátu. Jedinečné pokrytie aspoň jednej obce backhaulom bude mať v roku 2024 však až 38 telekomunikačných podnikov.

Tri najväčšie sídla (nad 3.000 obyvateľov) bez prítomnosti regionálnej optickej siete budú na konci roka 2024 Lomnička v okrese Stará Ľubovňa, Gajary v okrese Malacky a Mútne v okrese Námestovo. V 777 sídlach bez regionálnej optiky žije podľa sčítania obyvateľstva z roku 2021 cca 290 tisíc obyvateľov, priemerná veľkosť sídla bez regionálnej optiky je teda 373 obyvateľov. „Pre dobudovanie regionálnych optických sietí do všetkých zostávajúcich 777 obcí Slovenska, ktoré nedávajú podnikom poskytujúcim elektronické komunikačné služby úplný (t.j. štátom nepodporený) komerčný zmysel, by bolo potrebných približne 120 miliónov eur, z ktorých ideálne polovica by mala pochádzať od telekomunikačných podnikov a polovica, t.j. 60 miliónov formou štátnej intervencie realizovanej formou nenávratnej finančnej pomoci z Európskych fondov,“ odhaduje Ing. Ivan Marták.

Výzva: Zelená nafta 2022

Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) zverejnila novú výzvu na predkladanie žiadostí na opatrenie štátnej pomoci vo forme úľav na environmentálnych daniach (Zelená nafta 2022). Cieľom je podporiť poľnohospodársku prvovýrobu prostredníctvom vrátenia časti spotrebnej dane z minerálnych olejov.

Oprávnení žiadatelia môžu predkladať žiadosti v termíne od 18. augusta 2022 do 19. septembra 2022. V zmysle zákona č. 43/2019 Z. z. sú oprávnenými žiadateľmi subjekty pôsobiace v poľnohospodárskej prvovýrobe. V rámci podporného opatrenia Zelená nafta 2022 sú podporovaní prvovýrobcovia v rastlinnej a živočíšnej výrobe podľa špecifikácie, ktorá je v prílohe tejto výzvy zverejnená na oficiálnom webe PPA, kde je k dispozícii tiež „Usmernenie k podávaniu žiadosti“ s presným návodom, ako postupovať celým procesom registrácie a podávania žiadosti.

Vyplnený formulár žiadosti žiadateľ predkladá spolu s povinnými prílohami elektronicky, ak disponuje žiadateľ kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo poštou s overenými podpismi na žiadosti. Podrobnejšie informácie o spôsobe poskytovania štátnej pomoci je možné získať priamo na sekcii organizácie trhu a štátnej pomoci, odbore štátnej pomoci PPA, na mailovej adrese zelenanafta@apa.sk ako aj na webstránke apa.sk.

EU: Podpora liečby rakoviny

Európska investičná banka (EIB) poskytne 22 miliónov EUR (vyše 100 miliónov zlotých) poľskej spoločnosti Ryvu Therapeutics zaoberajúcej sa objavovaním a vývojom liekov v onkológii. Financovanie sa poskytuje v rámci nástroja rizikového dlhu EIB, ktorý je prispôsobený špecifickým potrebám financovania rýchlo rastúcich inovatívnych spoločností. Európsky fond pre strategické investície, ktorý je súčasťou Investičného plánu pre Európu, podporuje financovanie svojou zárukou.

Podpora EIB pomôže spoločnosti Ryvu financovať jej vývojový sled nových spôsobov liečby rakoviny od objavu až po klinické skúšky. V konečnom dôsledku sa Ryvu zameriava na riešenie klinických obmedzení súčasnej liečby v onkológii a poskytuje pacientom prístup k inovatívnym terapiám hematologických a solídnych nádorov.

Inovácie, výskum, digitálna ekonomika a rozvoj ľudského kapitálu sú hlavnými prioritami skupiny EIB. V roku 2021 celkové financovanie projektov v oblasti inovácií, digitálnej transformácie a ľudského kapitálu skupiny EIB dosiahlo celosvetovo 20,7 miliardy EUR, z čoho 1,5 miliardy EUR smerovalo do Poľska (v porovnaní s 1,2 miliardy EUR v roku 2020).

Threat Insights Report: Malvér cez LNK

Veľký počet kyberzločincov šíriacich malvér z rodín QakBot, IceID, Emotet a RedLine Stealer prechádza pri rozširovaní malvéru na súbory zástupcov (LNK). Namiesto makier Office, ktoré začínajú byť v predvolenom nastavení v Office blokované, používajú útočníci na preniknutie do podnikových sietí zástupcov, prostredníctvom ktorých používateľov oklamú a infikujú ich počítače malvérom. Takto získaný prístup môže byť zneužitý na krádež cenných firemných dát alebo predaný skupinám využívajúcim ransomvér.

Najnovšia správa Threat Insights Report HP Wolf Security (dáta anonymne zhromaždené vo virtuálnych počítačoch zákazníkov v období od apríla do júna 2022) odhalila 11 % nárast archívnych súborov obsahujúcich malvér vrátane infikovaných súborov LNK. Útočníci často vkladajú súbory zástupcu do príloh správ ako ZIP súbory, aby sa vyhli mailovým skenerom. Zistilo sa tiež, že na hekerských fórach je možné zakúpiť programy na tvorbu malvéru vo forme súborov LNK, čo kyberzločincom uľahčuje prechod na túto techniku spúšťania kódu bez využitia makier, vytváraním škodlivých súborov zástupcov a ich šírením vo firmách. Vďaka izolácii hrozieb, ktoré dokázali na počítačoch obísť detekčné nástroje, má HP Wolf Security detailný prehľad o najnovších technikách používaných kybernetickými zločincami:

• Počet prípadov vpašovania škodlivého kódu prostredníctvom HTML súborov dosahuje kritické množstvo – HP zaznamenalo niekoľko phishingových kampaní využívajúcich emaily predstierajúce, že ich odosielateľom je poštová služba alebo organizátor významnej akcie, napr. výstavy Expo 2023 v Dohe (na ktorej sa zúčastnia vyše 3 milióny návštevníkov z celého sveta), pričom sa na doručenie malvéru využilo vpašovanie škodlivého kódu do HTML súborov. Pomocou tejto techniky je možné do podnikov prepašovať nebezpečné typy súborov, ktoré by inak mailové brány zablokovali, a spôsobiť tak infekciu malvérom.
• Útočníci sa chopili príležitosti, ktorú im poskytla zraniteľnosť nultého dňa Follina (CVE-2022-30190) – Po zverejnení informácií o zraniteľnosti nultého dňa v nástroji MSDT (Microsoft Support Diagnostic Tool), známej tiež pod označením Follina, zneužilo túto zraniteľnosť ešte pred vydaním bezpečnostnej záplaty niekoľko útočníkov na distribúciu malvéru QakBot, Agent Tesla a Remcos RAT (Remote Access Trojan). Táto zraniteľnosť je obzvlášť nebezpečná, pretože umožňuje útočníkom spustiť ľubovoľný kód a infikovať napadnutý systém malvérom, pričom na napadnutie cieľových počítačov stačí len minimálna interakcia zo strany používateľa.
• Malvér SVCReady používa na svoje spustenie novú techniku a šíri sa pomocou kódu pre príkazový riadok ukrytého v dokumentoch – HP odhalilo kampaň, prostredníctvom ktorej sa šíri nový typ malvéru SVCReady vyznačujúci sa neobvyklým spôsobom napadnutia cieľových počítačov – prostredníctvom kódu pre príkazový riadok ukrytom vo vlastnostiach dokumentov Office. Tento malvér, ktorého úlohou je predovšetkým stiahnuť do napadnutých počítačov po zhromaždení systémových informácií a vytvorení snímok obrazovky ďalšie škodlivé súbory, zatiaľ ešte zostáva v ranej fáze vývoja, ale v ostatných mesiacoch bol už niekoľkokrát aktualizovaný.

Ďalšie kľúčové zistenia uvedené v správe:

• Štrnásť percent malvéru, zachyteného nástrojom HP Wolf Security, obišlo aspoň jeden skenovací program emailovej brány.
• Pri pokusoch o infikovanie podnikových systémov použili útočníci 593 rôznych rodín malvéru, zatiaľčo v predchádzajúcom štvrťroku toto číslo predstavovalo 545.
• Najčastejšie infikovanými súbormi boli tabuľky, ale tím pre výskum hrozieb zaznamenal tiež 11 % nárast výskytu infikovaných komprimovaných súborov, čo ukazuje, že útočníci stále častejšie umiestňujú infikované súbory pred ich odoslaním do archívov, aby sa týmto spôsobom vyhli detekcii.
• Šesťdesiatdeväť percent zisteného škodlivého softvéru bolo doručených mailom, 17 % pripadá na sťahovanie z webu.
• Najčastejšie phishingové návnady sa objavovali v podobe obchodných transakcií, napr. „Objednávka“, „Platba“, „Nákup“, „Žiadosť“ a „Faktúra“.