EU: Spotrebiteľské úvery

Poslanci Európskeho parlamentu podporujú aktualizáciu pravidiel Európskej únie o spotrebiteľských úveroch s cieľom chrániť spotrebiteľov, ktorí čelia novým digitálnym výzvam aj zložitej hospodárskej situácii. Často sa využívajú na platenie za autá, tovar a spotrebiče do domácnosti či cestovanie. Pravidlá sa vzťahujú na spotrebiteľské úvery vo výške od 200 do 75.000 EUR a vyžadujú, aby veritelia poskytovali informácie, ktoré umožnia dlžníkom porovnať ponuky a prijať informované rozhodnutie. Spotrebitelia majú 14 dní na odstúpenie od zmluvy o úvere a môžu úver tiež predčasne splatiť. 

Pravidlá boli prijaté v roku 2008 a je potrebné ich aktualizovať, aby zodpovedali súčasným podmienkam. Nastupujúca digitalizácia priniesla na trhy nových hráčov a produkty vrátane nebankových subjektov, akými sú napríklad aplikácie na poskytovanie pôžičiek prostredníctvom crowdfundingu. Je tak jednoduchšie a rozšírenejšie brať si malé pôžičky on-line - tie sa však môžu ukázať ako drahé alebo nevhodné. Znamená to tiež, že je potrebné riešiť nové spôsoby digitálneho zverejňovania informácií a posudzovania úverovej bonity spotrebiteľov pomocou systémov umelej inteligencie a netradičných údajov. Súčasné pravidlá dostatočne nechránia spotrebiteľov, ktorí sú náchylní na nadmerné zadlženie. Okrem toho pravidlá nie sú medzi krajinami EÚ harmonizované.

Poslanci Európskeho parlamentu prijali 12. júla 2022 správu o nových pravidlách. Veritelia podľa nich musia zabezpečiť štandardné informácie pre spotrebiteľov transparentnejším spôsobom a umožniť im ľahko vidieť všetky podstatné informácie na akomkoľvek zariadení vrátane mobilného telefónu. Reklama na úvery by nemala nabádať nadmerne zadlžených spotrebiteľov, aby sa usilovali o úver, a mala by obsahovať viditeľnú informáciu, že požičiavanie peňazí nie je zadarmo. Poslanci chcú, aby sa na pomoc pri určovaní, či úver zodpovedá potrebám a možnostiam osoby pred jeho poskytnutím, vyžadovali informácie ako súčasné záväzky alebo životné náklady, ale uviedli, že by sa nemali brať do úvahy údaje o sociálnych sieťach a zdravotnom stav. Nové pravidlá by sa mali vzťahovať na úvery do výšky 150.000 EUR, pričom každá krajina by mala rozhodnúť o hornej hranici na základe miestnych podmienok. Prečerpanie a prekročenie úverov, ktoré sú čoraz bežnejšie, by sa mali regulovať, ale malo by byť na rozhodnutí krajín, či budú uplatňovať pravidlá o spotrebiteľských úveroch na niektoré pôžičky: malé pôžičky do 200 EUR, bezúročné pôžičky a pôžičky, ktoré sa majú splatiť do troch mesiacov a s malými poplatkami.

Radíme: Pozor na podpoistenie

Ceny nehnuteľností rastú raketovo, podľa Národnej banky Slovenska len vlani u nás stúpli o 22,1 percenta. Čo však tieto radikálne zmeny cien znamenajú z pohľadu poistenia nehnuteľnosti či domácnosti? Hrozí tzv. podpoistenie: ak byt vyhorí pre skrat elektriny, alebo vás vytopia susedia, poisťovňa uhradí škodu vo výške podľa pôvodnej ceny nehnuteľnosti v čase uzavretia poistenia v minulosti.

Poisťovňa má právo krátiť sumu škody v pomere k poistnej sume k aktuálnej hodnote nehnuteľnosti. Napríklad na rekonštrukciu zaplavených alebo zhorených priestorov by ste dnes potrebovali reálnych 10.000 eur, poisťovňa vám však vyčíslenú sumu škody môže vykrátiť aj o polovicu a dostanete iba 5.000 eur z dôvodu podpoistenia. Poisťovne tento problém riešia tzv. indexáciou výšky poistnej sumy. Už pri podpisovaní zmluvy si môžete vybrať produkt, ktorý zohľadňuje infláciu v nasledujúcich rokoch či počas celej dĺžky poistenia. Poisťovňa v takom prípade sama priebežne upravuje výšku poistného plnenia tak, aby korešpondovalo s nárastom cien. Nárast cien nehnuteľností môže byť výrazne vyšší ako nárast indexu stavebných cien a materiálov, od ktorého banky či poisťovne odvodzujú aktuálnu výšku poistného pri indexácii. Rovnaké pravidlo platí aj pri poistení domácností, kde banky a poisťovne odvodzujú výšku poistného od cien spotrebného koša tovarov a služieb.

Odborníci radia overiť si, či je v zmluvných podmienkach nastavená automatická indexácia poistného plnenia. Pre istotu skontrolujte aj aktuálne všeobecné zmluvné podmienky poisťovne. Trhovú cenu nehnuteľnosti a výšku poistného plnenia si porovnajte aspoň raz za päť rokov, v prípade bytov vo veľkých mestách aj častejšie. Pri bytoch treba hľadať inzeráty na realitných stránkach a snažiť sa nájsť čo najpodobnejší byt. Pri domoch je to komplikovanejšie, môžete však vychádzať z indexu stavebných cien, prác a materiálov, ktorý zverejňuje napríklad Slovenská technická univerzita v Bratislave. Aktuálnu poistnú sumu vám vypočíta samotná poisťovňa. Alternatívou je aktuálny znalecký posudok a v ňom uvedená cena. V prípade domácnosti by mala poistná suma reflektovať súhrnnú hodnotu všetkých vecí v interiéri vrátane nábytku, spotrebičov, bicykla, oblečenia, šperkov atď. v nových cenách, teda za koľko by ste danú vec kúpili ako novú teraz. Pri vstavanom nábytku, kuchyni alebo iných pevných súčastiach nehnuteľnosti si dajte pozor – niektoré poisťovne ich berú ako súčasť poistenej nehnuteľnosti, v iných si ich musíte kryť poistením domácnosti. Nechce sa vám rátať? Urobte si odhad a poistnú zmluvu zvýšte aspoň o desať-dvadsať percent.

Inflácia: Kde rastú ceny najrýchlejšie?

Júnová medziročná inflácia dosiahla na Slovensku úroveň 13,2 %. Vysoká inflácia však trápi aj ostatné európske krajiny, najvyššej inflácii aktuálne čelí Turecko, kde rast cien dosahuje až takmer 79 %. To má samozrejme aj dopad na dovolenkárov v tejto destinácií. Za Tureckom nasledujú pobaltské krajiny Estónsko, Lotyšsko a Litva, kde tempo rastu cien prekračuje 20 %. A ďalšia v poradí je susedná ČR s infláciou blížiacou sa k 17 % a Bulharsko s takmer 15 % infláciou.

V Česku rastú ceny rýchlejším tempom (17 %) ako u nás a vyšší rast cien je aj v Poľsku (14 %). Rovnakým tempom rastú ceny v Maďarsku (takmer 13 %). Takže ani v prípade, že tohtoročnú dovolenku strávime v niektorej z týchto susedných krajín, neušetríme. Nižšiu infláciu ako my má jedine Rakúsko, a to mierne pod 9 %. Najvýraznejší cenový rast je aktuálne v už spomínamom Turecku. Ďalšou krajinou, kam počas leta mieri k moru veľa našincov, je Bulharsko. Aj tam sa treba pripraviť na výrazne vyššie ceny než minulé roky. Tempo rastu cien v obchodoch totiž aktálne dosahuje až takmer 15 %. Vysoké ceny nás zastihnú aj v Chorvátsku, kde v priemere inflácia presahuje 12 %, je teda podobná ako u nás. Rast cien v obľúbených letoviskách ale môže byť ešte výraznejší, nakoľko záujem o dovolenky je tento rok vzhľadom na zrušené protipandemické opatrenia naozaj veľký. Podobne je na tom aj Grécko a Slovinsko, kde sa tempo rastu cien pohybuje okolo 11 %. Dvojciferný, zhruba 10 % priemerný rast cien, dosahuje aj Španielsko. Miernejšia inflácia je na Cypre a v Portugalsku, kde dosahuje okolo 9 %, a v rozmedzí 8 až 8,5 % sa pohybuje aj v Nemecku a Taliansku. Pomerne nižšou infláciou sa môže pochváliť Francúzsko (6,5 %), ale aj Malta (6 %).

O koľko zdraželi potraviny, služby v hoteloch a reštauráciách v dovolenkových destináciách? Čo sa týka potravín, tak tie oproti vlaňajšku najvýraznejšie zdraželi v Turecku (až o 94 %). Nasleduje Litva (o 28 %) a spomedzi dovolenkových destinácii Bulharsko a Maďarsko (rast cien o 23 až 24 %). V Česku aj v Chorvátsku rastú ceny potravín podobne ako na Slovensku (teda o 17 – 18 %). Spomedzi dovolenkových destinácií najnižšie medziročné zdraženie potravín zaznamenalo Francúzsko (6 %), Cyprus (8 %) a Taliansko (9 %). Ceny v reštauráciách sa medziročne najviac zvýšili taktiež v Turecku (o 80 %). Nasleduje susedné Česko (o 23 %) a naša krajina, kde ceny oproti vlaňajšku vzrástli o 20 %. Podobný rast cien je aj v Maďarsku a Bulharsku. V Chorvátsku sú ceny stravovania vyššie oproti vlaňajšku o 14 %, v Slovinsku o 10 % a v ďalších krajinách je už tempo rastu jednociferné. Najpomalší rast dosahuje opäť Francúzsko (o 4 %) a Grécko a Taliansko (o 4,5 %). Aj ceny za ubytovanie v hoteloch či penziónoch najvýraznejšie zdraželi v Turecku (až o 77 %). O cca 40 % sa oproti vlaňajšku zvýšili ceny ubytovania aj v Portugalsku a o takmer 30 % v Španielsku. Viac ako 20 %-ný rast cien dosahuje aj Česko a Grécko. Najnižší rast cien ubytovania je na Malte (o 2 %). U nás vzrástli ceny v hoteloch a penziónoch o cca 7 %, o niečo rýchlejšie rástli v Nemecku, Maďarsku, Francúzsku, Slovinsku a v Rakúsku (o 7 – 10 %).

EU: Azyl a. migrácia

Obmedzenia zavedené v súvislosti s pandémiou koronavírusu viedli k zníženiu migrácie, ale v roku 2021 sa jej počet opäť začal zvyšovať. Nedávny nárast je čiastočne spôsobený ruskou vojnou na Ukrajine. Vplyv by v budúcnosti mohli mať aj klimatické zmeny. Nedostatky európskeho azylového systému, na ktoré poukázal nával migrantov už v roku 2015, však naďalej trvajú.

Žiadatelia o azyl sú ľudia prechádzajúci do inej krajiny, kde formálne podajú žiadať o a právnu a materiálnu pomoc a medzinárodnú ochranu, pretože vo svojej krajine im hrozí nebezpečenstvo. V súčasnosti musia osoby z krajín mimo EÚ požiadať o ochranu v prvej krajine EÚ, do ktorej vstúpia. Podaním žiadosti sa stávajú žiadateľmi o azyl. Postavenie utečenca alebo inú formu medzinárodnej ochrany získajú až po kladnom rozhodnutí vnútroštátnych orgánov. Utečenci sú osoby, ktorých žiadosť o udelenie azylu bola uznaná na základe toho, že v ich krajine im hrozí prenasledovania na základe rasy, vierovyznania, národnosti, politického presvedčenia alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. V EÚ existuje smernica, ktorá stanovuje normy na prideľovanie statusu utečenca a medzinárodnej ochrany. V marci 2022 parlament prvýkrát od nadobudnutia účinnosti smernice o dočasnej ochrane v roku 2001 podporil jej aktiváciu s cieľom poskytnúť okamžitú ochranu ľuďom utekajúcim pred vojnou na Ukrajine.

V roku 2021 bolo v EÚ podaných 632.315 žiadostí o medzinárodnú ochranu - o 33 % viac ako v roku 2020, čo znamená, že sa nachádzame v podobnom stave ako pred pandémiou. V roku 2019 bolo podaných 744.810 žiadostí, čo predstavuje výrazný pokles oproti rokom 2015 a 2016, kedy ich bolo viac ako milión. Obzvlášť veľký nárast bol v roku 2021 zaznamenaný v Bulharsku (212 %), Poľsku (179,9 %) a Rakúsku (170,3 %). Počty klesli v Maďarsku (65,2 %), na Malte (38,9 %), v Grécku (30 %), Španielsku (26,2 %), Fínsku (20,8 %) a Švédsku (13,7 %). Prví žiadatelia o azyl v roku 2021 pochádzali najmä zo Sýrie (viac ako 98.800 osôb alebo 18 % z celkového počtu), Afganistanu (83.700 osôb alebo 16 %) a Iraku (približne 26.000 osôb alebo 5 %). V dôsledku ruskej invázie na Ukrajine boli tisíce ľudí nútené opustiť svoje domovy. Podľa UNHCR od začiatku vojny prekročilo hranice Ukrajiny 8,8 milióna ľudí. V marci 2022 požiadalo o medzinárodnú ochranu 73.850 prvých žiadateľov o azyl, čo je o 115 % viac ako v marci 2021. Tento nárast je spôsobený najmä konfliktom na Ukrajine. Ukrajincov najprv prijali susedné krajiny, najmä Poľsko, Rumunsko, Maďarsko, Slovensko, Česko a Moldavsko. Podľa agentúry Frontex, Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž, sa od februára do júna vrátilo domov viac ako 2,5 milióna Ukrajincov.

V rokoch 2015 a 2016 bolo zistených viac ako 2,3 milióna nelegálnych prechodov. Celkový počet nelegálnych prechodov v roku 2021 bol 200.000, čo je najvyššia úroveň od roku 2017. Počet zistených prekročení sa v rokoch 2020 až 2021 zvýšil na všetkých trasách nelegálnej migrácie okrem východného Stredozemia, kde počet klesol na 13.184 z 15.980 v roku 2020 a 52.169 v roku 2019. Prechod cez Stredozemné more zostáva aj naďalej veľmi nebezpečný - v roku 2021 počas neho prišlo o život alebo sa stratilo viac ako 1.500 ľudí. V roku 2019 ich bolo 1.754. Príchody cez Stredozemné more (do Talianska a na Maltu) sa takmer zdvojnásobili v období január - september 2021 v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2020. V období od januára do septembra 2021 bolo zaznamenaných viac ako 48.800 takýchto príchodov v porovnaní s 25.400 v rovnakom období predchádzajúceho roka. V globále, väčšinu prichádzajúcich osôb v súčasnosti tvoria Ukrajinci. Ďalší prichádzajú z krajín, ktoré trpia skôr ekonomickým poklesom. K tomuto trendu pravdepodobne prispeje aj pokles príjmov na celom svete. Kým sa neoživí ekonomika, ľudia budú naďalej prichádzať do EÚ hnaní vidinou lepšej práce a zdravotnej starostlivosti.

Na svete je dnes 89,3 milióna ľudí, ktorí utekajú pred prenasledovaním, konfliktami a násilím. Deti tvoria viac ako tretinu (36,5 %) všetkých utečencov. Najviac utečencov sa dnes nachádza v Turecku, Kolumbii, Pakistane, Ugande a Nemecku. Rozvinuté krajiny prijali na svoje územia len 17 % všetkých svetových utečencov. Riešenie migrácie je pre EÚ jednou z jej dlhodobých priorít. V reakcii na zvýšené migračné toky v roku 2015 EÚ podstatne zvýšila financovanie politík súvisiacich s migráciou, azylom a integráciou utečencov. Vo svojom rozpočte na roky 2021-2027 EÚ vyčlenila na migráciu a správu hraníc 22,7 miliardy eur (v cenách z roku 2018), v rokoch 2014-2020 operovala s čiastkou 10 miliárd eur.

Črevná viróza: Ako neskončiť v nemocnici

Hoci sa črevné virózy šíria celoročne, v lete je ich viac. Teplé počasie totiž vírusom praje a tak ľahko skomplikujú dovolenkové plány. Pri výraznej dehydratácii sa navyše pobytu v nemocnici dá len ťažko vyhnúť. Prejavy črevnej virózy sú takmer vždy rovnaké. Začne sa nechutenstvom, pobolievaním brucha a vyústi do vracania, hnačky alebo ich kombinácie.

„Črevnú virózu môže spôsobiť veľké množstvo vírusov, ale najčastejšie a obzvlášť u detí sú to rotavírusy, adenovírusy a norovírusy. Zo symptómov prevláda vracanie a hnačky, ale môžu byť prítomné aj obe naraz. Typické sú aj vysoké teploty, bolesť bruška, plynatosť, dokonca prejavy typu nádcha a následne prejavy súvisiace s dehydratáciou – teda bolesť hlavy, spavosť a zmena neurologického stavu“, opisuje priebeh a symptómy letných viróz MUDr. Denisa Jaššová. Čo však jesť na rozbúrený žalúdok a črevá? Niekdajším „babským“ receptom – slané tyčinky a kola, by sme sa mali v súčasnosti zďaleka vyhnúť. „Určite to naši rodičia mysleli v dobrom a ako-taký logický základ to malo – doplniť energiu, tekutiny a ióny. Ale bohužiaľ takýmto spôsobom sa to nedeje v tom správnom pomere, pretože sú hyperosmolárne a neodporúčané pediatrickou spoločnosťou. Ak vraciame, je potrebné nechať žalúdok oddýchnuť“, odporúča lekárka. Pri známkach dehydratácie je rozhodne lepšie siahnuť po rehydratačných roztokoch.

Po masívnych hnačkách a vracaní je organizmus veľmi vyčerpaný a u detí sa dehydratuje oveľa rýchlejšie ako dospelý človek, obzvlášť nebezpečné je to u malých detí. „Dve hodiny po vracaní však nie je vhodné podávať žiadne tekutiny“, tvrdí MUDr. Denisa Jaššová. Ďalšie tekutiny na rozbúrený žalúdok môžu opätovne spôsobiť vracanie a ľahšiu dehydratáciu. Po úvodných dvoch hodinách môžete začať prijímať či podávať tekutiny (vodu, materské alebo dojčenské mlieko) po dúškoch. Dobrou pomôckou je nastaviť si časovač na každých 15 minút štyrikrát po sebe a potom pri tolerancii zvýšiť na každých desať minút. Po ďalších dvoch hodinách si môžete dovoliť už o niečo viac tekutín, stále však nie plné dávky.