DESI: Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti za rok 2022

Členské štáty počas pandémie COVID-19 vo svojom digitalizačnom úsilí napredovali, no stále sa im nepodarilo odstrániť medzery v digitálnych zručnostiach, digitálnej transformácii MSP a pri zavádzaní pokročilých sietí 5G. Na čele krajín Európskej únie sa naďalej držia Fínsko, Dánsko, Holandsko a Švédsko. 

Ale aj tieto krajiny majú nedostatky v kľúčových oblastiach: miera zavádzania vyspelých digitálnych technológií (napr. umelá inteligencia a veľké dáta) zostáva na úrovni pod 30 %, čo je ďaleko od cieľovej hodnoty 75 % stanovenej v digitálnom desaťročí na obdobie do roku 2030. Je tu veľký nedostatok zručností, ktorý spomaľuje celkový pokrok a vedie k digitálnemu vylúčeniu. Napriek tomu sme svedkami vzájomného vyrovnávania dosiahnutých výsledkov: EÚ naďalej zlepšuje svoju úroveň digitalizácie a členské štáty, ktoré štartovali z nižších úrovní postupne dobiehajú vedúce štáty, pretože rastú rýchlejšie. Predovšetkým Taliansko, Poľsko a Grécko v uplynulých piatich rokoch značne vylepšili svoje výsledky v DESI. Nepretržite realizujú investície s jasnejším politickým zameraním na digitálnu sféru, a to aj s pomocou financovania zo zdrojov EÚ.

Digitálne nástroje sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou každodenného života a fungovania spoločnosti, ľudia bez primeraných digitálnych zručností riskujú, že zaostanú. Len 54 % Európanov vo veku 16 – 74 rokov má aspoň základné digitálne zručnosti. Cieľom digitálneho desaťročia je 80 % do roku 2030. Hoci sa v rokoch 2020 – 2021 do pracovného trhu zapojilo 500.000 odborníkov na IKT, celkový počet 9 miliónov odborníkov na IKT v EÚ zďaleka zaostáva za cieľovým počtom 20 miliónov odborníkov do roku 2030. Nie je ich dosť na to, aby sme pokryli aktuálny nedostatok odborníkov v podnikoch. V priebehu roka 2020 vyše polovica podnikov EÚ (55 %) hlásila ťažkosti pri obsadzovaní miest odborníkov na IKT. Tieto nedostatky predstavujú závažnú prekážku pre obnovu a konkurencieschopnosť podnikov EÚ. Nedostatok špecializovaných zručností takisto spomaľuje EÚ pri dosahovaní cieľov Zelenej dohody. Preto treba zamerať veľké úsilie na rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností pracovníkov.

Pokiaľ ide o zavádzanie kľúčových technológií, podniky počas pandémie COVID-19 výrazne pridali vo využívaní digitálnych riešení. Využívanie cloud computingu napríklad dosiahlo 34 %. Naproti tomu umelú inteligenciu využíva len 8 % podnikov a veľké dáta len 14 % podnikov (cieľová hodnota je 75 % do roku 2030). Tieto kľúčové technológie majú obrovský potenciál pre zásadné inovácie a zvýšenie efektívnosti, predovšetkým pri MSP. Základnú úroveň digitalizácie však vykazuje len 55 % MSP v EÚ (cieľová hodnota do roku 2030 je najmenej 90 %). Znamená to, že takmer polovica MSP naďalej nemôže využívať príležitosti, ktoré ponúka digitálna sféra.

V roku 2021 naďalej rástla miera gigabitovej pripojiteľnosti v Európe. Pripojiteľnosť vďaka optickému káblu dosiahla mieru 50 %, čo znamená, že celkové pokrytie sieťou s veľmi vysokou kapacitou dosiahlo 70 % (cieľová hodnota do roku 2030 je 100 %). Aj pokrytie sieťou 5G v osídlených oblastiach v EÚ minulý rok narástlo – na 66 %. Napriek tomu sa ešte stále nedokončilo prideľovanie frekvenčného spektra, ktoré je podmienkou pre komerčné spustenie 5G: v prevažnej väčšine členských štátov sa doteraz pridelilo len 56 % celkového harmonizovaného spektra 5G (výnimkou sú Estónsko a Poľsko). Okrem toho niektoré údaje o veľmi  vysokej miere pokrytia v skutočnosti zachytávajú spoločné využívanie frekvencií 4G alebo nízkopásmového spektra 5G, ktoré ešte neumožňuje úplné zavedenie pokročilých aplikácií. Tieto medzery musíme odstrániť, ak chceme naplno využiť potenciál 5G a umožniť nové služby s vysokou hospodárskou a spoločenskou hodnotou, akými sú napríklad prepojená a automatizovaná mobilita, vyspelá výroba, inteligentné energetické systémy či elektronické zdravotníctvo. On-line poskytovanie kľúčových verejných služieb je už vo väčšine členských štátov EÚ bežné. Ešte pred zavedením európskej peňaženky digitálnej identity má 25 členských štátov aspoň jeden systém elektronickej totožnosti, ale len 18 z nich má systém alebo viacero systémov elektronickej totožnosti oznámený v nariadení eIDAS, čo je predpokladom bezpečných cezhraničných digitálnych transakcií. 

EÚ sprístupnila nemalé zdroje na podporu digitálnej transformácie: 127 miliárd EUR je vyčlenených na reformy a investície v digitálnej sfére v 25 národných plánoch obnovy a odolnosti, ktoré Rada doteraz schválila. Členské štáty vyčlenili v priemere 26 % svojich prostriedkov v rámci mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na digitálnu transformáciu, čo je viac než povinný podiel 20 %. Rakúsko, Nemecko, Luxembursko, Írsko a Litva sa rozhodli do digitálnej sféry investovať viac než 30 % svojich prostriedkov z mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

PSA test: Mužom na plodnosti záleží

„A kedy bude dieťatko?“ Toto je asi najneobľúbenejšia otázka z okolia mladému páru, najmä, ak „sa zatiaľ nedarí“. Prirodzená radostná túžba sa po mesiacoch mení na frustráciu, stres z počítania plodných dní a výčitky, kto za to môže. Kým žena musí absolvovať množstvo náročných vyšetrení plodnosti, mužom stačí zvyčajne len jedno jednoduché, a to vyšetrenie spermiogramu. 

Vďaka dobrej edukácii spoločnosti pristupujú dnes muži k zisťovaniu príčin neplodnosti zodpovedne a do urologickej ambulancie zavítajú pomerne často. „Súčasná smernica európskej urologickej spoločnosti konštatuje, že za 50 % primárnych neplodností môže žena a za 50 % muž. My zároveň zo skúseností tvrdíme, že niekedy stačí malý ženský faktor a malý mužský faktor neplodnosti, ktoré sa znásobia a stáva sa z toho partnerský problém”, vysvetľuje urológ MUDr. Roman Sokol, PhD., MPH. Vyšetrenie mužského spermiogramu by malo byť prvým krokom v zisťovaní neplodnosti páru, pretože ženy musia podstúpiť omnoho náročnejšie vyšetrenia, vyžadujúce si napríklad aj celkovú anestézu. Zvyčajne sa vyšetrenie spermiogramu dopĺňa o sonografické vyšetrenie miešku, močového mechúra a prostaty, veľmi dôležité je aj vyšetrenie hormonálneho profilu, v prípade že máme podozrenie na hormonálny problém. Na vyšetrenie spermií sa využíva počítačová analýza s presným výsledkom spermiogramu bez odchýlok, pričom sa dokáže zistiť viacero významných parametrov: „Vyšetrujeme kyslosť, zásaditosť, objem ejaklátu, dobu skvapalnenia, počet spermií, morfológiu spermií. Ak sú spermie patologické, či už na hlavičke, alebo v oblasti bičíka, tak pomocou počítačovej analýzy to vieme presne zanalyzovať a do budúcna porovnať."

Výsledná správa pacientovi oznámi, aký má počet spermií, koľko z nich je dobre hybných alebo s progresívnou hybnosťou, prípadne, aké je tam percento patologických spermií, čo pomáha odhaliť konkrétny problém. V rámci spermiogramu je možné vyšetriť ejakulát aj na oxidačný stres spermií, ktorý je tiež jednou z príčin zníženej plodnosti mužov. „V súčasnosti neexistujú lieky, ktoré by liečili primárnu alebo sekundárnu infertilitu, dá sa to iba v prípade, pokiaľ je prítomná nejaká infekcia, alebo nedostatok testosterónu, ale takýchto príčin je veľmi málo”, približuje MUDr. Roman Sokol, PhD., MPH. Na plodnosť pozitívne vplýva vyhýbať sa stresu, v prípade nadváhy zredukovať hmotnosť, zdravý pohyb, vyvarovať sa extrémne teplému prostrediu. Veľmi nápomocné sú voľnopredajné výživové doplnky, ktoré obsahujú vitamíny, aminokyseliny a stopové látky zacielené na plodnosť. Ak základný spermiogram nespĺňa parametre normy, v osobnej anamnéze sú prítomné zápalové ochorenia, chronické infekcie, varikokéla, hormonálne problémy.

Banky: Kedy je čas na zmenu

Väčšina Slovákov (93 %) je so svojou hlavnou bankou, kde majú svoj bežný účet, spokojná podobne ako v predchádzajúcom roku. Naopak, nespokojných je 7 % klientov. Pri výbere banky sa stále rozhodujeme predovšetkým podľa výšky mesačného poplatku za vedenie bežného účtu (69 %). Pre 67 % opýtaných by bol výrazný nárast tohto poplatku najsilnejším motívom na zmenu súčasnej banky.

Ďalšími dôvodmi, kvôli ktorým by klienti začali uvažovať nad zmenou banky, je podľa on-line prieskumu Focus pre mBank (on-line populácia SR vo veku od 18 do 60 rokov, N = 962 respondentov, november 2021) nepríjemný a neochotný personál (16 %) či chýbajúce služby a produkty (15 %). Odradiť ich však môžu aj negatívne informácie o banke (14 %), nedostatočný vernostný program pre klientov banky (10 %) a slabá mobilná aplikácia, ktorá má málo funkcií alebo sa ťažko ovláda (9 %). Približne 7 % opýtaných by uvažovalo nad zmenou banky kvôli chýbajúcim moderným platobným technológiám ako napríklad Apple Pay či Google Pay.

Výška mesačného poplatku za vedenie bežného účtu (69 %) ostáva aj naďalej hlavným kritériom, podľa ktorého si Slováci vyberajú svoju banku. Pre viac než jednu tretinu (36 %) klientov bánk je rozhodujúcim faktorom pri výbere banky kvalitný internet banking a pre 28 % opýtaných to je moderná mobilná aplikácia. Oproti poslednému prieskumu si na jej dôležitosti zakladá o 5 percentuálnych bodov viac klientov, čo svedčí aj o tom, že moderné technológie obľubujú Slováci čoraz viac. Výška úrokovej miery je najdôležitejšia pre viac ako jednu pätinu (22 %) Slovákov a na odporúčanie priateľov, známych či členov rodiny sa spolieha 9 % respondentov. Z prieskumu ďalej vyplynulo, že veľkosť banky z pohľadu počtu klientov berie do úvahy 8 % oslovených.

Klienti si na svojej banke cenia najviac najmä skutočnosť, že nemá žiadne alebo len nízke poplatky za vedenie bežného účtu (32 %), má kvalitný internet banking (29 %) a výbornú mobilnú aplikáciu (27 %; naposledy to bolo 22 %). Medzi ďalšie prednosti banky patria kvalitné a spoľahlivé služby (24 %), tradícia a dôveryhodnosť banky (23 %) a ochotný, milý či príjemný personál (17 %; naposledy to bolo 21 %). Klienti ďalej oceňujú aj výhodné úroky na hypotéky a úvery (12 %) a výšku úrokovej miery na sporiacom alebo bežnom účte (8 %).Viac než dve tretiny (69 %) klientov bánk majú presný prehľad o tom, za aké služby a v akej výške platia vo svojej banke poplatky. V predchádzajúcom prieskume malo presný prehľad o výške týchto poplatkov až 76 % opýtaných – zdá sa tak, že Slováci si svoje financie kontrolujú menej.

Erasmus+: Spolupráca 44 európskych univerzít

Z rozpočtu 272 miliónov eur programu Erasmus+ získa ďalšiu finančnú podporu 16 spolupracujúcich európskych univerzít a 4 nové združenia sa budú môcť pripojiť. Spoločne s 24 združeniami vybranými v roku 2020 je v súčasnosti zapojených do iniciatívy Európske univerzity v roku 2022 celkom 44 európskych univerzít pozostávajúcich z 340 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v hlavných mestách a odľahlých regiónoch z 31 krajín.

Európske univerzity sú združenia inštitúcií vysokoškolského vzdelávania z celej Európy, ktoré spolupracujú v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií. Každé združenie môže získať podporu až do výšky 14,4 mil. eur z programu Erasmus+ na štyri roky. Je to výrazný nárast oproti maximálnej výške podpory 5 mil. eur na tri roky v predchádzajúcich výzvach programu Erasmus+. Výzva týkajúca sa európskych univerzít z programu Erasmus+ 2022 bola rozdelená do dvoch tém: na jednej strane ponúka stabilnú finančnú podporu už existujúcim úspešným združeniam vysokých škôl, aby mohli ďalej pokračovať v napĺňaní svojej dlhodobej vízie. Úspešných 16 združení sa rozšírilo o približne 30 nových inštitúcií vysokoškolského vzdelávania. Na druhej strane sa z výzvy podporilo vytváranie nových európskych univerzít v Európe, ktoré spájajú rôzne inštitúcie vysokoškolského vzdelávania na základe ich spoločných strategických vízií.

Spoločne s 24 združeniami vybranými v roku 2020 je v súčasnosti do programu zapojených celkom 44 európskych univerzít pozostávajúcich z 340 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v hlavných mestách a odľahlých regiónoch z 31 krajín vrátane všetkých členských štátov EÚ, Islandu, Nórska, Srbska a Turecka. Novinkou v rámci výzvy Erasmus+ 2022 je, že združenia už môžu prijímať pridružených partnerov z krajín bolonského procesu<http://ehea.info/page-full_members>, napríklad z Ukrajiny, Spojeného kráľovstva a Švajčiarska. Navyše vďaka partnerstvu približne s 1300 pridruženými partnermi – od mimovládnych organizácií, podnikov, miest a miestnych či regionálnych orgánov – môžu európske univerzity podstatne zvýšiť kvalitu a rozsah terciárneho vzdelávania. Na jeseň 2022 vyhlási Európska komisia ďalšiu výzvu v rámci programu Erasmus+, aby tak ponúkla finančnú podporu existujúcim združeniam a mohla podnecovať vznik nových.

Digitalizácia: Podceňovanie zamestnancov

Príčina spomalenej digitalizácie vo firmách na Slovensku spočíva aj vo vynechaní či v podcenení zapojenia zamestnancov na všetkých úrovniach organizácie. Digitalizácia pritom dokáže firme usporiť často až 30 % nákladov na prevádzku. Podľa rôznych štúdií by mala firma investovať ročne do transformácie biznisu okolo 4 – 10 % z obratu v závislosti od odvetvia.

Hoci sa digitálna transformácia organizácie opiera o technológie a automatizáciu, pre jej úspech však hrá kľúčovú úlohu zvládnutie ľudského faktora takejto zmeny. Upozornila na to spoločnosť Omnicom. „Mnohé firmy nielen zo súkromnej sféry, ale aj z verejnej správy si často nakúpia nové aj drahé digitálne nástroje na zefektívnenie prevádzky, ale podcenia dôležitý krok – nepripravia zamestnancov. Na úspešné zvládnutie zmien, ktoré do firiem prináša digitálna transformácia, je však potrebné, aby tieto zmeny pochopili a prijali všetci zamestnanci a naučili sa pracovať vďaka technológiám inak,“ upozorňuje Miroslav Hlohovský.

Významnú časť digitálnej transformácie – prípravu zamestnancov pritom vynechá, alebo odloží na neurčito asi polovica firiem, ktoré začnú s digitalizáciou. Firmy zvládnutie ľudského faktora takýchto zmien buď podcenia a nemajú naň už rozpočet, alebo sa spoliehajú na flexibilitu ľudí, že sa naučia nové softvéry používať sami za pochodu. „Firmy či organizácie prichádzajú mesačne o tisíce eur hneď dvakrát – pre slabé využívanie zakúpeného softvéru a sekundárne strácajú peniaze vo vysokých nákladoch pre zastarané prevádzkové postupy,“ dopĺňa Pavol Holbík.