EU: Nelegálny trh s cigaretami

Vlády prišli o 10,4 miliardy eur, ktoré mohli použiť na podporu ľudí v ťažkých časoch poznačených rekordnou infláciou. Výročná štúdia KPMG pre Philip Morris International Inc. (PMI) zistila, že celková odhadovaná spotreba nelegálnych cigariet v Európskej únii sa minulý rok zvýšila o 3,9 % na 35,5 miliardy kusov a dosiahla tak podiel 8,1 % z celkovej spotreby.

Podľa zistení KPMG bol nárast spotreby nelegálnych výrobkov v EÚ do značnej miery spôsobený odhadovaným 33-percentným nárastom spotreby falšovaných výrobkov vo Francúzsku. Celkovo zostáva Francúzsko najväčším trhom s nelegálnymi cigaretami v EÚ. Ich podiel na celkovej spotrebe tam dosiahol 29 %, čo je výrazný nárast oproti 13 % v roku 2017. Samotné Francúzsko pritom skoncentrovalo až 64,7 % celkovej spotreby falšovaných cigariet v EÚ. Naopak zhruba polovica členských štátov, 16 z 27, zaznamenala v roku 2021 pokles alebo stabilnú spotrebu nelegálnych cigariet. Medzi týmito krajinami zaznamenalo jeden z najväčších poklesov Poľsko, kde sa podarilo podiel nelegálnej spotreby znížiť o 3,7 percentuálneho bodu.

Štúdia zároveň ukazuje, že v dôsledku pokračujúcich obmedzení v súvislosti s pandémiou COVID-19 došlo k posilneniu kriminálnych aktivít v oblasti falšovaných cigariet priamo vo vnútri EÚ. Podľa zistení KPMG sa nelegálne výrobné závody čoraz viac presúvajú na západ Európy, aby sa priblížili ku koncovým trhom s najvyššími cenami. Pokiaľ by sa objem cigariet identifikovaných v štúdii predal legálne, vlády by na daniach vybrali o 10,4 miliardy eur viac. Tieto peniaze však namiesto do verejných rozpočtov prúdia do rúk organizovaného zločinu. 

EU: Ambiciózne emisné ciele

Systém obchodovania s emisiami by sa mal podľa europoslancov zreformovať a rozšíriť, aby stimuloval priemyselné odvetvia znižovať emisie a investície do nízkouhlíkových technológií. Európsky parlament prijal svoju pozíciu k revízii systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS). Poslanci sú presvedčení, že ETS je jadrom európskej klimatickej politiky a viedol k významnému zníženiu emisií, keďže cena emisií skleníkových plynov je stimulom pre hospodárske subjekty, aby znižovali svoje emisie a investovali do nízkouhlíkových technológií.

Parlament chce zvýšiť celkovú ambíciu Európskej komisie a ešte výraznejšie znížiť emisie v rámci ETS sektorov. Cieľ preto posunul zo 61 % na 63 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 2005. To sa má dosiahnuť ďalším jednorazovým znížením množstva kvót v obehu v celej Európskej únii v kombinácii s postupným zvýšením ročnej redukcie kvót do konca roka 2025 na 4,4 %, od roku 2026 na 4,5 % a od roku 2029 na 4,6 %. Zároveň chce zaviesť systém bonus-malus s cieľom stimulovať subjekty s najlepšími výsledkami a inovácie tak, že najúčinnejšie zariadenia v odvetví získajú dodatočné bezodplatné kvóty. Tí, ktorí nezrealizujú odporúčania energetických auditov alebo certifikovaných energetických systémov, alebo nezavedú plán dekarbonizácie pre svoje zariadenia  prídu o časť či dokonca o všetky svoje bezplatné kvóty.

ETS by sa mal rozšíriť aj na námornú dopravu. Poslanci chcú od roku 2024 pokryť 100 % emisií z vnútroeurópskych trás a medzi rokmi 2024 a 2026 50 % emisií z mimoeurópskych trás z EÚ a do EÚ. Od roku 2027 by sa emisie zo všetkých jázd mali pokryť na 100 % s možnými výnimkami pre krajiny mimo EÚ, v prípade ktorých by sa pokrytie za určitých podmienok mohlo znížiť na 50 %. Žiadajú tiež zahrnutie aj iných emisií skleníkových plynov ako CO2, napríklad oxidov dusíka. Až 75 % príjmov z obchodovania s námornými kvótami formou aukcie sa vloží do Fondu pre oceány na podporu prechodu na energeticky efektívny a voči zmene klímy odolný námorný sektor EÚ. Parlament chce tiež zahrnúť spaľovanie komunálneho odpadu do systému ETS od roku 2026.

Bezodplatné kvóty v rámci ETS sektorov, na ktoré sa vzťahuje mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciacj (CBAM) by sa mali postupne od roku 2027 rušiť a do roku 2032 by mali úplne zaniknúť. Parlament chce, aby bol mechanizmus do tohto roka už v plnej prevádzke, pričom je to o tri roky skôr, ako navrhovala Európska komisia. Bezplatné kvóty by sa mali znížiť na 93 % v roku 2027, 84 % v roku 2028, 69 % v roku 2029, 50 % v roku 2030, 25 % v roku 2031 a 0 % v roku 2032.

Samostatný nový systém obchodovania s emisiami pre distribúciu pohonných hmôt pre komerčnú cestnú dopravu a budovy sa zriadi od 1. januára 2024 – o rok skôr, ako navrhla Európska komisia. S cieľom zabrániť, aby občania museli znášať dodatočné náklady na energie, by obytné budovy a súkromná doprava nemali byť zahrnuté do nového systému ETS pred rokom 2029. To je zároveň jediný bod, ktorý ešte musí byť dôkladne posúdený Európskou komisiou a upravený v novom legislatívnom návrhu, ktorý schváli Rada ministrov a Parlament. Poslanci tiež navrhujú zaviesť cenový strop vo výške 50 EUR, aby sa v prípade, že priemerná cena kvót v ETS II prekročí tento strop pred rokom 2030, uvoľnilo 10 miliónov kvót z trhovej stabilizačnej rezervy. Príjmy z obchodovania formou aukcie so 150 miliónmi kvót v rámci ETS II sa sprístupnia pre Sociálny klimatický fond na pomoc nízkopríjmovým rodinám.

ETS bude vytvárať príjmy, ktoré sa použijú na podporu zelenej transformácie prostredníctvom rozvoja technológií prispievajúcich k úsporám energie a zdrojov a k znižovaniu znečistenia. Parlament chce, aby sa presne vymedzený podiel príjmov z aukcií v rámci ETS použil ako vlastný zdroj a všeobecný príjem do rozpočtu EÚ. EÚ aj členské štáty musia vynaložiť všetky svoje príjmy z ETS (I + II) na opatrenia v oblasti ochrany klímy alebo na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu pracovníkov, ktorých uplatnenie by negatívne ovplyvnila zelená transformácia.

Parlament podporuje návrh Modernizačného fondu na zlepšenie energetickej efektívnosti a modernizáciu energetických systémov v menej bohatých členských štátoch. Z fondu by sa mohli financovať aj cezhraničné projekty so zapojením pohraničných regiónov s nízkym rastom, ktoré by inak neboli oprávnené na financovanie. Parlament tiež trvá na tom, že oprávnené čerpať tieto finančné prostriedky by mali byť len členské štáty, ktoré prijali právne záväzné ciele na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 a opatrenia na postupné ukončenie používania všetkých fosílnych palív. Prístup k fondu by mal byť okrem toho podmienený aj dodržiavaním zásad právneho štátu. Výrazne navýšil veľkosť Inovačného fondu (ktorý bude premenovaný na Klimatický investičný fond) podporujúci inovácie v oblasti technológií, ktoré významne prispievajú k dekarbonizácii ETS sektorov.

Zelená domácnostiam: Aj na elektromobily, skútre či elektrinu

Z dodatočne vyčlenených finančných prostriedkov 30 mil. eur je v národnom projekte Zelená domácnostiam stále voľných 23 mil. eur.  Aktuálny dopyt po riešeniach využívajúcich obnoviteľné zdroje energií vysoko prevyšujú inštalačné aj dodávateľské možnosti, a to v rámci celej Európskej únie. Pomoc v energetickej kríze však nemusia predstavovať iba zariadenia na využívanie obnoviteľných zdrojov energie.

V rámci reštartu národného projektu Zelená domácnostiam SIEA v júni 2022 navýšila rozpočet z pôvodných 15 miliónov eur na celkovú sumu 45 miliónov eur zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja prostredníctvom Operačného programu Kvalita životného prostredia. Využili sa pritom prostriedky z otvorených výziev Európskych štrukturálnych a investičných fondov, kde bol nízky záujem zo strany žiadateľov. Reagovalo sa tak na aktuálnu situáciu, kedy záujem domácností o príspevky na tepelné čerpadlá, kotly na biomasu, slnečné kolektory a fotovoltické panely výrazne rastie, čo potvrdilo rekordne rýchle vyčerpanie alokovaných prostriedkov v rámci májovej výzvy. Ak sa reštart projektu a nový systém osvedčia, využije sa aj v budúcom období, kedy je na tento účel plánovaných ďalších viac ako 100 miliónov eur z Programu Slovensko.

Ďalšie navýšenie finančných prostriedkov by však teraz značne zvýšilo riziko nedočerpania alokácie projektu, a to z dôvodu horšej dostupnosti zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie, ale aj kapacity zhotoviteľov, ktorí zabezpečujú inštaláciu zariadení. Riešenie vidí SIEA vo vytváraní stabilného podnikateľského prostredia, ktoré umožní postupné zvyšovanie ich kapacít, nie v zaplavení trhu poukážkami, ktoré si domácnosti nebudú mať u koho uplatniť. V súvislosti so situáciou rezort hospodárstva rovnako uvíta rokovanie zo strany Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR s Európskou komisiou o uvoľnení podmienok štrukturálnych fondov na umožnenie kompenzácií vysokých cien energií. Zároveň sa analyzujú ďalšie možnosti zamerania podpory, napríklad na nákup elektromobilov a skútrov.

Invalidita: Najčastejšie z chorôb

Na Slovensku je v súčasnosti vyše 225-tisíc poberateľov invalidného dôchodku. Nárok na tento druh dôchodku má každý zamestnanec či podnikateľ, ktorému bola uznaná invalidita a odpracoval stanovený počet rokov obdobia dôchodkového poistenia. Najčastejšou príčinou invalidity sú všetky civilizačné ochorenia – onkologické, srdcovocievne, metabolické ako diabetes, či choroby pohybového aparátu. Vo vyššej miere sa začínajú objavovať už aj psychické ochorenia. Úrazy sú prekvapivo zriedkavejšie.

Invalidita je zároveň spojená s doživotným poklesom príjmu a väčšina ľudí je odkázaná na podporu štátu. Priemerná výška invalidného dôchodku na Slovensku je však iba 415 eur. Kompenzovať finančný výpadok spojený so vznikom invalidity pomôže životné poistenie. Odporúča sa pritom zohľadniť, či kryje invaliditu komplexne – nielen z dôvodu úrazu, ale aj choroby. Pri poistení invalidity majú poisťovne obvykle čakaciu lehotu, ktorá sa pohybuje od 12 do 24 mesiacov. Ak sa teda u poisteného vyskytne invalidita v priebehu dvoch rokov od uzatvorenia poistenia, nemá nárok na poistné plnenie.

Pri nároku na poistné plnenie sa poisťovňa riadi rozhodnutím o invalidite, ktoré vydáva posudkový lekár. Invalidita musí byť priznaná rozhodnutím Sociálnej poisťovne, kedy pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť presahuje 70 % v porovnaní so zdravou osobou. KOMUNÁLNA poisťovňa radí, aby pripoistenie invalidity chorobou alebo úrazom dopĺňalo aj poistenie smrti, trvalých následkov úrazu či kritických alebo onkologických ochorení a dohodnúť si percentuálne zľavy z poistenia.

Radíme: Zdravé kúpanie

Skôr než vyrazíte k vode alebo na kúpalisko, odporúčame vopred si skontrolovať stav vybranej prírodnej vodnej plochy či umelého kúpaliska. Pravidelné týždenné aktualizácie zistíte na webovej stránke Úradu verejného zdravotníctva uvzsr.sk. Pri vodnej ploche a na kúpaliskách je nevyhnutné dodržiavať niekoľko preventívnych zásad, ktoré pomáhajú chrániť zdravie kúpajúcich sa.

Všeobecné zásady pri kúpaní

• Kúpanie a pobyt na kúpaliskách je ideálny pre zdravých jedincov. 
• Navštevujete oficiálne prevádzkované kúpaliská a vodné plochy, ktorých kvalita je monitorovaná orgánmi verejného zdravotníctva; pred ich návštevou sa informujte o ich aktuálnom stave.
• Nenechávajte deti bez dozoru dospelej osoby.
• Dodržiavajte zásady správania sa na kúpaliskách, pokyny prevádzkovateľov i výstražné upozornenia v blízkosti prírodných vodných plôch.
• Všímajte si okolie, vrátane výskytu príznakov ochorenia u ostatných návštevníkov, držte si odstup od ľudí s príznakmi respiračného ochorenia alebo s podozrivou vyrážkou na tele.
• Po každom kúpaní sa čo najskôr dôkladne osprchujte, vyperte plavky a prezlečte sa do suchého oblečenia.

Zásady kúpania sa na prírodných vodných plochách

• Nevstupujte do neznámej stojatej či tečúcej vody.
• Do hlbokej vody by sa mali odvážiť iba zdatní plavci a ani tí nikdy nie jednotlivo, nepreceňujte svoje schopnosti a sily.
• Vstupujte do vody postupne, vyhýbajte sa prudkému ochladeniu organizmu.
• Nevstupujte do vody, ktorá na základe senzorických vlastností (farba, zákal, priehľadnosť, zápach) pôsobí odpudivo.
• Nevstupujte do zelenej vody s premnoženými riasami a sinicami a nedovoľte ani deťom či zvieratám hrať sa s vysušeným vodným kvetom, ktorý vzniká po poklese hladín v zátokách a na brehu vodných plôch.
• Nevstupujte do vody, v ktorej je nahromadený odpad.
• Nekúpte sa vo vodách, kde sa zhromažďuje vodné vtáctvo a v okolí ktorých ste našli uhynuté vtáky alebo iné zvieratá.

Zásady kúpania sa na umelých kúpaliskách

• Pred každým vstupom do vody sa osprchujte a prejdite brodiskom
• Pred vstupom do bazéna si všimnite farbu vody, zákal či zápach, respektíve plávajúce nečistoty na hladine.
• Nekúpte sa vo vode, ak páchne po moči alebo výrazne po chlóre, ak sú na stenách bazéna slizovité povlaky, alebo ak sú steny a dno bazéna poškodené.
• Nevstupujte do bazéna, pokiaľ viete, že máte prenosné ochorenie.
• Používajte WC a dodržiavajte zásady osobnej hygieny.
• Rešpektujte výstražné označenia pri bazéne.
• Neskáčte do vody tam, kde je to zakázané, môžete ublížiť nielen sebe, ale aj iným ľuďom.

Vodou vo verejných bazénoch sa najčastejšie šíria pôvodcovia črevných nákaz, ktoré vyvolávajú hnačky najmä u detí, tiež vírusové ochorenia ako zápaly očných spojoviek či vírusový zápal pečene typu A. Možno sa nakaziť aj parazitárnymi červami (mrľa ľudská, škrkavka detská). Deti a dospelí sú na umelých kúpaliskách vystavení aj pôsobeniu mikroskopických húb, plesní a kvasiniek, ktoré vyvolávajú povrchové ochorenia kože, nechtov, vlasov a slizníc a prejavujú sa úporným svrbením. Ide najmä o rôzne typy dermatitíd, urologické aj gynekologické infekcie. Voda, napríklad na prírodných vodných plochách, môže byť tiež kontaminovaná aj výlučkami hlodavcov a psov. Na ľudí sa môžu preniesť leptospiry. Tie vyvolávajú ochorenie, ktoré sa prejavuje podobne ako pri chrípke, alebo prebieha s príznakmi ochorení centrálnej nervovej sústavy (zápal mozgu a mozgových blán), s postihnutím pečene a obličiek. Mikrobiologická kontaminácia môže spôsobiť po prehltnutí vody žalúdočné a črevné problémy, u detí hnačky. Podľa odborníkov môže dôkladné osprchovanie znížiť riziko kontaminácie až desaťnásobne.