EU: Správa o Schengene

Správa o stave Schengenu za rok 2022 je východiskovým bodom nového výročného schengenského cyklu. Tento proces je súčasťou novej správy schengenského priestoru, ktorou sa posilňuje účasť všetkých zúčastnených strán na monitorovaní fungovania schengenského priestoru a následných potrebných opatreniach. 

V správe sa stanovuje zoznam prioritných opatrení na roky 2022 – 2023, ktoré sa majú riešiť na vnútroštátnej aj európskej úrovni,  napríklad:

• zavedenie novej IT architektúry a interoperability pre riadenie hraníc,
• plné využívanie nástrojov cezhraničnej spolupráce,
• zabezpečenie systematických kontrol všetkých cestujúcich na vonkajších hraniciach,
• zabezpečenie toho, aby agentúra Frontex v plnej miere dosiahla potenciál svojho mandátu,
• zrušenie všetkých dlhotrvajúcich kontrol na vnútorných hraniciach a
• prijatie revidovaného Kódexu schengenských hraníc.

Správa takisto pripomína význam dobudovania schengenského priestoru a vyzýva Radu, aby prijala rozhodnutia, ktoré umožnia Chorvátsku, ako aj Rumunsku a Bulharsku formálne sa stať súčasťou Schengenu, keďže splnili všetky kritériá. To isté sa bude vzťahovať – po úspešnom ukončení procesu schengenského hodnotenia – aj na Cyprus. Uvádzajú sa tu tiež priority vyplývajúce zo schengenských hodnotení. Schengenské hodnotenia sa v súčasnosti vzťahujú na riadenie vonkajších hraníc, policajnú spoluprácu, oblasť návratu, Schengenský informačný systém, vízovú politiku a ochranu údajov. Ďalšie úsilie je potrebné vynaložiť najmä v oblasti návratu a Schengenského informačného systému. V priestore bez kontrol na vnútorných hraniciach je však skutočne nevyhnutná pevná policajná spolupráca medzi členskými štátmi spolu s účinným vykonávaním rozsiahlych informačných systémov, najmä Schengenského informačného systému, ako aj účinná politika v oblasti návratu a spoločná vízová politika.

Zároveň so správou Európska komisia konzultuje s inštitúciami  budúcu viacročnú strategickú politiku európskeho integrovaného riadenia hraníc a predkladá správu o vykonávaní povinnosti členských štátov uskutočňovať systematické kontroly na vonkajších hraniciach EÚ.

Upozorňujeme: Nebezpečná kozmetika

Na viacero nebezpečných kozmetických výrobkov, ktoré pribudli v systéme Safety Gate RAPEX (systém EÚ na rýchlu výmenu informácií o nebezpečných nepotravinových výrobkoch) upozornili kontrolné orgány v Taliansku a Litve. Predávať sa však môžu aj v iných krajinách a tiež prostredníctvom internetu!

Detský mejkap značky Miss Carina - Trucchi Bimba z Číny obsahuje nadmerné množstvo ťažkých kovov: chróm VI (6,8 mg/kg), olovo (1,6 mg/kg) a nikel (1,4 mg/kg), môže tak spôsobiť alergické reakcie a neurotoxické účinky.

Dva druhy masiek na vlasy značky Greenini Eco Cosmetics: Hair Mask Keratin Therapy Aloe & Keratin a Hair Mask Power & Strength Henna & Green Tea z Ruska, dva druhy výrobkov na ochranu pred slnečným žiarením značky elfa/Pharm: After Sun Balm Shea Butter Sun Energy z Ukrajiny a Solncezašitnaja emulsija dlia zagara vodostoikaja Sun Energy z Turecka, sprej na vlasy Coconut Hair Ekstrauvlazhniajushij sprei dlia volos značky Dr. Santé, elfa/Pharm z Ukrajiny a tiež dezodoranty Whoops! Dynamic Orange For Men Parfume Spray a Rosetta Sun Dance for Woman Perfume značky C.r.e.a. z Turecka majú v  zozname zložiek uvedenú zakázanú látku Butylphenyl Methylpropional (2-(4-tert-Butylbenzyl) propionaldehyde).

Nebezpečnými môžu byť ďalej čiapky so šampónom na umývanie vlasov Oasis Shampoo Cap; Oasis Shampoo Cap Unperfumed, vlhčené čistiace utierky (parfumované i neparfumované) Oasis Bedbath Maceratable Perfumed; Oasis Bedbath Maceratable Unperfumed, Oasis Bedbath; Oasis Bedbath Unperfurmed, rovnako tak vlhčené utierky na čistenie pokožky Conti Wet Wipes Patient Cleansing Wipeszo Spojeného kráľovstva. V týchto výrobkoch bola zistená ich kontaminácia mikroorganizmom Pseudomonas aeruginosa, pričom jeho prítomnosť môže spôsobiť infekcie u osôb s oslabeným imunitným systémom.

V sére na rast rias Lash Growth serum od značky Sophie Rosenburg z Rakúska sa nachádza látka cloprostenol isopropyl ester, nie je preto bezpečný a môže vyvolať svrbenie, opuchnutie, zápal očných viečok alebo alergickú reakciu.

Deň detí: Repasovaný smartfón

Potrebuje už vaše dieťa svoj prvý telefón, alebo sa dožaduje novšieho modelu smartfónu? Deň detí môže byť na obdarovanie skvelou príležitosťou. Napokon v dnešnom svete je digitálna gramotnosť veľmi dôležitá a práve vlastný mobil deťom pomôže sa v nej zdokonaľovať. Ako však vybrať správny model a čo by vlastne mal alebo nemal smartfón pre deti spĺňať? 

Hoci sa v posledných rokoch téme ,,nadmerného používania telefónov u detí“ venuje veľa pozornosti, možnosť byť v kontakte s rodičmi prostredníctvom telefónu je dôležitá aj pre mladších školákov. V akom veku dieťaťu zakúpite prvý telefón je individuálne. Pred nástupom do prvého ročníka, aby malo čas naučiť sa ho bezpečne používať, však znie rozumne a Deň detí na to môže byť vhodnou príležitosťou. Do úvahy prichádza aj telefón po rodičoch či starších súrodencoch, ale s nižšou životnosťou batérie sa bude častejšie vybíjať, čo nie je ideálne. Alternatívou môže byť kúpa plne funkčného repasovaného smartfónu. S funkciou zdieľaniu polohy môžu rodičia sledovať, kde sa ich deti nachádzajú a rodičovská poistka im zas umožní dať pozor na to, aké aplikácie sťahujú. Je tiež dôležité, aby sa deti dostali k nevhodným obrázkom či videám.

Pri starších školákoch sa už nerieši otázka „či“, ale aký model. Synonymom smartfónu je pre väčšinu mladých ľudí iPhone, ktorý je suverénne najobľúbenejšou značkou telefónov tínedžerov: v USA takmer 90 % z nich používa práve „jabĺčko”. V našich končinách je toto číslo o niečo nižšie, väčšina starších školákov by si však kvôli funkciám a kvalitnému fotoaparátu zvolila práve niektorý z najnovších modelov iPhonov. Aj v tomto prípade možno ušetriť a zakúpiť si lacnejší, repasovaný model. Práve tento aspekt môže predstavovať aj začiatok dôležitej debaty o trvalej udržateľnosti medzi tínedžermi a ich rodičmi. Generácii Z sú myšlienky ekológie a nákupu vecí z druhej ruky veľmi blízke a aj takýmto spôsobom im možno priblížiť fakt, že aj elektronika a predovšetkým smartfóny môžu poslúžiť aj niekoľkokrát bez toho, aby sa zbytočne vyhadzovali alebo ležali doma na poličke.

Homer office: Slováci obľubujú

Štvrtina Slovákov (25 %) by zmenila prácu, ak by prišli o možnosť práce z domu a podľa prieskumu agentúry Focus pre Microsoft (1.071 duševne pracujúcich zamestnancov, prelom rokov 2021/2022) až 81 % respondentov by bolo dokonca ochotných pracovať na diaľku aj pre spoločnosť sídliacu mimo ich mesta, ak by bolo potrebné chodiť do práce osobne iba raz mesačne. 

Viac než dve tretiny zamestnancov, ktorí vykonávajú nemanuálny typ práce, pracovalo počas pandémie z domu (68 %), pričom pred pandémiou to bolo iba 20 %. Viac ako polovica (57 %) zo zamestnancov, ktorí fungovali v práci na diaľku, uprednostňuje po skončení pandémie prácu v kancelárii, ale iba štyri dni v týždni. Zvyšných 43 % zamestnancov, ktorí pracovali z domu, by zasa chceli pracovať z domu až tri dni v týždni.  Rovnako zamestnávatelia aj zamestnanci považujú za najväčšie negatívum práce z domu stratu sociálneho kontaktu. Na absenciu neformálnych stretnutí a rozhovorov v pracovnom kolektíve si sťažovali dve pätiny (39 %) zamestnancov, ktorí pracovali z domu.

Microsoft v spolupráci s Republikovou úniou zamestnávateľov v samostatnej ankete nadväzujúcej na prieskum zisťoval medzi zamestnancami možnosť pracovnej flexibility. Do ankety medzi zamestnávateľmi sa zapojilo 37 firiem z celého Slovenska. Spomedzi nich až 61 % oslovených skonštatovalo, že hybridný spôsob práce sa im osvedčil a plánujú ho ponechať naďalej. Firmy sa adaptovali na nový spôsob práce počas niekoľkých dní (74 %). Za najväčšie výhody považujú najmä spokojnejších zamestnancov (81 %) a v druhom rade zvýšenie produktivity a efektivity pracovných činností (32 %). Žiadne výhody v tomto novom svete práce nenašlo iba 13 % firiem.

EU: Konfiškácie majetku

Európska komisia navrhla doplniť porušovanie reštriktívnych opatrení Európskej únie do zoznamu trestných činov EÚ. Navrhuje tiež nové posilnené pravidlá vymáhania a konfiškácie majetku, ktoré prispejú aj k vykonávaniu reštriktívnych opatrení EÚ. Cieľom predložených návrhov je zabezpečiť, aby majetok jednotlivcov a subjektov, ktoré porušujú reštriktívne opatrenia, mohol byť v budúcnosti účinne skonfiškovaný. 

Európska komisia navrhuje, aby sa porušenie reštriktívnych opatrení zaradilo do zoznamu trestných činov EÚ. To umožní stanoviť spoločný základný trestnoprávny štandard a sankcie v celej EÚ. Takéto spoločné pravidlá EÚ okrem toho môžu uľahčiť vyšetrovanie, stíhanie a trestanie porušení reštriktívnych opatrení vo všetkých členských štátoch. Porušenie reštriktívnych opatrení spĺňa kritériá stanovené v článku 83 ods. 1 ZFEÚ, keďže je trestným činom vo väčšine členských štátov. Ide takisto aj o obzvlášť závažný trestný čin, pretože môže naďalej ohrozovať medzinárodný mier a bezpečnosť a má jasný cezhraničný kontext, ktorý si vyžaduje jednotnú reakciu na úrovni EÚ a na celosvetovej úrovni. Komisia prikladá k návrhu aj informácie, ako by mohla vyzerať budúca smernica o trestných sankciách. Potenciálne trestné činy by mohli zahŕňať: účasť na činnosti alebo činnostiach, ktorých cieľom je priame alebo nepriame obchádzanie reštriktívnych opatrení, a to aj zatajovaním majetku, nezaistenie finančných prostriedkov, ktoré patria označenej osobe/subjektu, resp. sú v držbe alebo pod kontrolou označenej osoby/subjektu, alebo účasť na obchode, ako je dovoz alebo vývoz tovaru, na ktorý sa vzťahujú zákazy obchodovania.

Hlavným cieľom smernice o vymáhaní a konfiškácii majetku je zabezpečiť, aby sa trestná činnosť nevyplácala, a to tým, že páchatelia trestnej činnosti prídu o svoje zisky a obmedzia sa ich možnosti na páchanie ďalšej trestnej činnosti. Navrhované pravidlá sa budú vzťahovať aj na porušovanie reštriktívnych opatrení, čím sa zabezpečí účinné vyhľadávanie, zaistenie, správa a konfiškácia príjmov pochádzajúcich z porušovania reštriktívnych opatrení. Návrhom sa modernizujú pravidlá EÚ v oblasti vymáhania majetku, a to okrem iného prostredníctvom:

• Rozšírenia mandátu úradov pre vyhľadávanie majetku s cieľom rýchlo vyhľadať a identifikovať majetok jednotlivcov a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia EÚ. Tieto právomoci sa budú vzťahovať aj na majetok pochádzajúci z trestnej činnosti, a to aj prostredníctvom umožnenia urýchleného zaistenia majetku, ak existuje riziko jeho straty.
• Rozšírenia možnosti konfiškácie majetku v prípade širšej škály trestných činov vrátane porušenia reštriktívnych opatrení EÚ, v prípade, že návrh komisie na rozšírenie zoznamu takýchto trestných činov EÚ bude prijatý.
• Zriadenia úradov pre správu majetku vo všetkých členských štátoch EÚ s cieľom zabezpečiť, aby zaistený majetok nestratil na hodnote, čo umožní predaj zaisteného majetku, ktorý by ľahko mohol strácať na hodnote, alebo údržba ktorého jeho nákladná.