piatok 20. mája 2022

Trend: Digitálne skúsenosti zamestnancov

Štúdia Optimizing Digital Employee Experience for Anywhere Work (Optimalizácia digitálnych skúseností zamestnancov pre prácu odkiaľkoľvek), ktorú na objednávku VMware spracovala spoločnosť Forrester Consulting zistila, že digitálne skúsenosti zamestnancov (DEX) sú kritickou súčasťou dnešných hybridných modelov práce a že vynikajúce zamestnanecká skúsenosť stojí na štyroch previazaných pilieroch - poskytovanie zodpovedajúcich prostriedkov, meranie spokojnosti, analýze a náprave.

Urýchlenie investícií a zavádzanie DEX má zásadný význam v súvislosti s riešením problematiky hybridného pracoviska. Podľa 75 % respondentov digitálna zamestnanecká skúsenosť od začiatku pandémie nadobudla na dôležitosti či sa dokonca stala najvyššou prioritou. Na otázku ohľadom hlavných obchodných priorít, ktoré motivujú zlepšiť DEX, uviedlo 80 % respondentov zvýšenie produktivity zamestnancov. Až 75 % dúfa, že riešenie DEX môže zlepšiť celkovú zamestnaneckú skúsenosť a posilniť ich lojalitu. „V hybridnom pracovnom prostredí podniky kladú dôraz na digitálnu skúsenosť zamestnancov ako zásadnú investíciu. Digitálna zamestnanecká skúsenosť umožňuje pracovníkom a IT tímom pozitívne prispievať a odvádzať čo najlepšiu prácu. Bezproblémovou digitálnou skúsenosťou sa podniky zamerané na nábor a udržanie špičkových pracovníkov odlišujú od konkurencie,“ tvrdí Shankar Iyer.

Investície do riešenia DEX stále rastú v súvislosti so snahou podnikov zvyšovať spokojnosť zamestnancov. Iba 25 % respondentov uviedlo, že má už zavedené komplexné riešenie DEX, ale väčšina (takmer 60 %) očakáva, že ho zavedie do 24 mesiacov. Okrem toho 84 % respondentov uvádza, že ich rozpočet na riešenie DEX vzrastie v najbližších troch rokoch na 11-25 % ich celkového rozpočtu na IT, čo dokazuje dôležitosť nájdenia komplexného riešenia, ktoré bude podporovať potreby všetkých zamestnancov. V súčasnej dobe dve tretiny respondentov využívajú troch alebo viacerých dodávateľov pre svoje potreby DEX. Využitie viacerých dodávateľov môže znásobiť problémy spojené s integráciou DEX tým, že bráni analýze základných príčin a sťažuje posudzovanie návratnosti investícií. Preto je na zlepšenie digitálnej užívateľskej skúsenosti nevyhnutný holistický prístup. Dve tretiny respondentov uprednostňujú komplexné riešenia DEX, ktoré úspešne poskytujú prostriedky, monitorovanie, analýzu a možnosti nápravy. 


EU: Plán REPowerEU

Až 85 % Európanov sa domnieva, že Európska únia by mala čo najskôr znížiť svoju závislosť od ruského plynu a ropy. Opatrenia v REPowerEU môžu podporiť túto ambíciu cez úspory energie, diverzifikáciu dodávok energie a zrýchlené zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom nahradiť fosílne palivá v domácnostiach, priemysle a výrobe elektriny. Ústredným prvkom plánu je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RRF). Komisia navrhuje vykonať cielené zmeny tohto nariadenia s cieľom začleniť osobitné kapitoly REPowerEU do existujúcich plánov obnovy a odolnosti členských štátov. 

Šetrenie energie je najrýchlejším a najlacnejším spôsobom riešenia súčasnej energetickej krízy aj skresania účtov. Komisia navrhuje posilniť opatrenia vrátane zvýšenia záväzného cieľa v oblasti energetickej efektívnosti z 9 % na 13 % v rámci balíka „Fit for 55“, t. j. právnych predpisov Európskej zelenej dohody. Komisia uverejnila aj oznámenie EÚ o šetrení energiou, v ktorom podrobne opisuje krátkodobé zmeny správania, ktoré by mohli znížiť dopyt po plyne a rope o 5 %, a nabáda členské štáty, aby začali cielené komunikačné kampane a aby využívali fiškálne opatrenia na podporu úspor energie, akými sú znížené sadzby DPH na energeticky účinné vykurovacie systémy, spotrebiče a výrobky či izoláciu budov. Komisia takisto stanovuje krízové opatrenia pre prípad vážneho prerušenia dodávok, vydá usmernenia týkajúce sa kritérií prioritizácie odberateľov a pomôže s prípravou koordinovaného plánu EÚ na utlmenie dopytu.

EÚ už niekoľko mesiacov spolupracuje s partnermi na diverzifikácii dodávok a zabezpečila rekordnú úroveň dovozu LNG a vyšších dodávok plynu cez plynovody. Novovytvorená energetická platforma EÚ umožní dobrovoľné spoločné nákupy plynu, LNG a vodíka združovaním dopytu, optimalizáciou využívania infraštruktúry a koordináciou dosahu na dodávateľov. Pomáhať jej budú regionálne pracovné skupiny. Európska komisia ako ďalší krok zváži vytvorenie „mechanizmu spoločného nákupu“ plynu aj legislatívne opatrenia, ktorými by sa zaviedla povinnosť členských štátov časom diverzifikovať dodávky plynu. Platforma takisto umožní spoločný nákup vodíka z obnoviteľných zdrojov. V súlade s iniciatívou Global Gateway je prioritou stratégie záväzok EÚ týkajúci sa globálnej zelenej a spravodlivej energetickej transformácie, zvyšovanie úspor energie a energetickej efektívnosti s cieľom znížiť tlak na ceny, podpora rozvoja obnoviteľných zdrojov energie a vodíka a zintenzívnenie diplomacie v oblasti energetiky. V Stredozemnom a Severnom mori sa vybudujú hlavné vodíkové koridory. Vytvorí sa rámec pre ďalšie iniciatívy:
  • Cielená solárna stratégia EÚ zameraná na zdvojnásobenie fotovoltickej solárnej kapacity do roku 2025 a inštaláciu 600 GW kapacity do roku 2030.
  • Iniciatíva pre solárne parky na strechách s postupným zavedením právnej povinnosti inštalovať solárne panely na nových verejných a komerčných budovách a nových obytných domoch.
  • Zdvojnásobenie miery zavádzania tepelných čerpadiel a opatrenia na integráciu geotermálnej a slnečnej tepelnej energie do modernizovaných systémov diaľkového a komunálneho vykurovania.
  • Odporúčanie riešiť pomalé a zložité povoľovanie veľkých projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a cielená zmena smernice o obnoviteľných zdrojoch energie s cieľom uznať energiu z obnoviteľných zdrojov za prevažujúci verejný záujem. Členské štáty by mali zaviesť vyhradené vhodné oblasti (tzv. go-to) pre obnoviteľné zdroje energie so skrátenými a zjednodušenými povoľovacími postupmi v oblastiach s nižšími environmentálnymi rizikami. S cieľom pomôcť rýchlo identifikovať takéto „go-to“ oblasti Komisia sprístupňuje súbory údajov o environmentálne citlivých oblastiach ako súčasť svojho nástroja digitálneho mapovania geografických údajov týkajúcich sa energetiky, priemyslu a infraštruktúry.
  • Stanovenie cieľa 10 miliónov ton domácej výroby vodíka z obnoviteľných zdrojov a 10 miliónov ton jeho dovozu do roku 2030 s cieľom nahradiť zemný plyn, uhlie a ropu v ťažko dekarbonizovateľných priemyselných odvetviach a odvetviach dopravy. Ak chceme urýchliť rozvoj trhu s vodíkom, spoluzákonodarcovia by sa mali dohodnúť na zvýšených čiastkových cieľoch pre konkrétne odvetvia. Komisia uverejňuje aj dva delegované akty zamerané na vymedzenie a výrobu vodíka z obnoviteľných zdrojov s cieľom zabezpečiť, aby výroba viedla k čistej dekarbonizácii. Na urýchlenie projektov v oblasti vodíka sú vyčlenené dodatočné finančné prostriedky vo výške 200 miliónov eur na výskum a Komisia sa zaviazala dokončiť posúdenie prvých dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu do leta.
  • V akčnom pláne pre biometán sa stanovujú nástroje vrátane nového priemyselného partnerstva pre biometán a finančné stimuly na zvýšenie výroby na 35 miliárd m³ do roku 2030, a to aj prostredníctvom spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Úspory energie, efektívnosť, nahrádzanie paliva, elektrifikácia a lepšie využívanie vodíka z obnoviteľných zdrojov, bioplynu a biometánu v priemysle by mohli do roku 2030 ušetriť až 35 miliárd m³ zemného plynu nad rámec toho, čo sa predpokladá v návrhoch „Fit for 55“. Komisia zavedie rozdielové zmluvy v oblasti uhlíka, ktoré majú podporiť akceptáciu ekologického vodíka v priemysle, ako aj osobitné financovanie REPowerEU v rámci inovačného fondu s využitím príjmov z obchodovania s emisiami. Zároveň poskytuje usmernenie k zmluvám o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov a elektrickej energie a spoločne s Európskou investičnou bankou zabezpečí nástroj technického poradenstva. Navrhuje zriadiť Alianciu EÚ pre solárny priemysel a rozsiahle partnerstvo založené na zručnostiach. Komisia ďalej predloží balík opatrení v oblasti ekologizácie nákladnej dopravy zameraný na výrazné zvýšenie energetickej efektívnosti v tomto odvetví a zváži legislatívnu iniciatívu na zvýšenie podielu vozidiel s nulovými emisiami vo vozovom parku verejných inštitúcií a firiem od určitej veľkosti. Oznámenie EÚ o šetrení energiou zahŕňa aj mnohé odporúčania pre mestá, regióny a vnútroštátne orgány, ktoré môžu účinne prispieť k nahrádzaniu fosílnych palív v odvetví dopravy.

Dosiahnutie cieľov REPowerEU vyžaduje dodatočné investície vo výške 210 miliárd eur do roku 2027. Zníženie dovozu ruských fosílnych palív pritom môže ušetriť takmer 100 miliárd eur ročne. Na podporu plánu REPowerEU je už k dispozícii 225 miliárd eur vo forme úverov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Komisia prijala právne predpisy a usmernenie pre členské štáty o tom, ako majú upraviť a doplniť svoje plány obnovy a odolnosti. Navrhuje zvýšiť finančné krytie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti o 20 miliárd eur vo forme grantov pochádzajúcich z predaja kvót v systéme EÚ na obchodovanie s emisiami.  Už v súčasnom viacročnom finančnom rámci sa v politike súdržnosti budú podporovať projekty dekarbonizácie a zelenej transformácie až do výšky 100 miliárd eur investíciami do energie z obnoviteľných zdrojov, vodíka a infraštruktúry. Ďalších 26,9 miliardy eur z kohéznych fondov by sa mohlo sprístupniť formou dobrovoľných presunov do Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Prostredníctvom dobrovoľných presunov sa sprístupní ďalších 7,5 miliardy eur zo spoločnej poľnohospodárskej politiky. Komisia zdvojnásobí finančné prostriedky, ktoré sú dostupné pre veľkú výzvu v rámci inovačného fondu na jeseň roku 2022, na približne 3 miliardy eur.

Transeurópske energetické siete (TEN-E) pomohli vytvoriť odolnú a prepojenú plynárenskú infraštruktúru EÚ. Dodatočná plynárenská infraštruktúra si vyžiada investície v odhadovanej výške približne 10 miliárd eur. Nevyhnutné bude tiež urýchlenie projektov spoločného záujmu v oblasti elektrickej energie, aby sa budúcim potrebám prispôsobila aj elektrizačná sieť. Tento proces sa podporí z Nástroja na prepájanie Európy a komisia už uverejnila novú výzvu na predkladanie návrhov s rozpočtom 800 miliónov eur, po ktorej bude začiatkom roka 2023 nasledovať ďalšia výzva.

Upozorňujeme: Nebezpečné oleje a mlieko

Na nové nebezpečné kozmetické výrobky v Európskej únii, ktoré boli nahlásené do systému Safety Gate RAPEX (systém EÚ na rýchlu výmenu informácií o nebezpečných nepotravinových výrobkoch) upozornili kontrolné orgány v Nemecku a vo Švédsku. Predávať sa môžu aj v iných krajinách či prostredníctvom internetu.

Baby Pflegeöl Parfümfrei Calendula / Baby Oil frangrance free – olej na starostlivosť o pokožku značky Weleda (typ výrobku/číslo výrobku: Artikel-Nr. 7528/25173600/1; PZN 044170 27 (D), výrobná dávka: H1201, H1207, H1213, H1214, J0101, J0202, čiarový kód: 4 001638 096560) zo Švajčiarska môže obsahovať zvyškové, kondenzujúce kvapky vody, ktoré sa mohli dostať počas plnenia výrobku do fliaš. To by mohlo viesť k rastu mikroorganizmov a predstavovať riziko kožných infekcií, najmä u osôb s oslabeným imunitným systémom, u dojčiat a malých detí. 

Mr. Burton's Beard Oil Pure – olej na fúzy značky Mr. Burton's (výrobná dávka: 310122, čiarový kód: X000DRK54J) z Nemecka obsahuje vonné látky limonene (0,019 hmot. %), citral (0,0027 hmot. %), cinnamal (0,0042 hmot. %) a benzyl benzoate (0,0035 hmot. %), ktoré musia byť vyznačené na obale. Prítomnosť vonných a aromatických zložiek musí byť uvedená v zozname zložiek, ak ich koncentrácia prekročí 0,001 % v nezmývateľných výrobkoch. Táto informácia pomáha spotrebiteľom chrániť sa pred použitím výrobkov, ktoré obsahujú špecifické látky, ktoré môžu vyvolať alergické reakcie.

Laser White Perfume Whitening Lotion Whitening complex All skin types Diana – telové mlieko na bielenie pokožky značky Laser white (typ výrobku/číslo výrobku: Diana LAS008, výrobná dávka: Lot 01, MFD. 08/2019 Exp. 08/2023, čiarový kód: 8857101158749) zo Spojených arabských emirátov má v zozname zložiek uvedenú zakázanú látku 2-Chloroacetamide, čo je v rozpore s európskym nariadením o kozmetických výrobkoch.

Výzva: Obnoviteľné zdroje energie

Prvú výzvu na výstavbu nových obnoviteľných zdrojov energie (OZE) z plánu obnovy a odolnosti vyhlásilo Ministerstvo hospodárstva SR. Na projekty je vyčlenených celkom 18 miliónov eur bez ohľadu na technológiu, hlavným kritériom pri posudzovaní bude najnižšia cena na výrobu energie. Žiadosti je možné podávať do 12. júla 2022.

Zámerom je zvýšiť podiel vyrobenej elektriny z obnoviteľných zdrojov do roku 2026 minimálne o ďalších 120 megawattov. Tento výkon sa však nevzťahuje iba na aktuálnu výzvu. Aj súčasná suma 18 miliónov eur bude v ďalších výzvach navýšená na celkovo približne 122 miliónov eur. V aktuálnej výzve budú podporené inštalácie nových OZE od výkonu 500 kilowattov až do 50 megawattov. Maximálna výška podpory je stanovená na tri milióny eur. Výzva je určená pre všetkých podnikateľov, či už ide o fyzické alebo právnické osoby a takisto aj samospotrebiteľov. 

O podporu bude možné žiadať na celom území Slovenska, pričom projekty na území Bratislavského kraja získajú dotáciu vo výške 45 % z celkových oprávnených výdavkov, v ostatných krajoch SR majú nárok na 60 % podporu. Základným kritériom bude nákladová efektívnosť výroby elektriny, kde náklady na vyrobenú megawatthodinu by nemali prekročiť 27 eur. Ďalším kritériom bude nenarušenie prírody. Výroba energie musí byť trvalo udržateľná. Všetky potrebné informácie k tejto výzve sú na webovom sídle mhsr.sk v časti Podpora podnikateľov/ Plán obnovy/ Vyhlásené výzvy a harmonogramy výziev a pre bližšie informácie je možné možné zaslať aj mail na vyzvy@mhsr.sk. 

štvrtok 19. mája 2022

On-line: Práca a platy na Slovensku

V tomto roku bolo na portáli Profesia.sk zverejnených už vyše 136 tisíc pracovných príležitostí, z nich viac než tretinu (38%) tvorili ponuky v Bratislavskom kraji. V Banskobystrickom kraji a Prešovskom kraji zamestnávatelia inzerujú len približne 5 % ponúk. Aj rozdiely v zverejnených platoch sú markantné, vyššie minimálne platy v Bratislave núkajú kandidátom na viacerých pozíciách.

Na Slovenských je aktuálne voľných vyše 22 tisíc pracovných miest, najviac v Bratislavskom kraji. Kým v hlavnom meste a okolí je pre uchádzačov o zamestnanie k dispozícii cez 8.400 miest, inde je ponuka nižšia. V Trnavskom kraji, ktorý je na základe celkového počtu otvorených ponúk na druhom mieste za Bratislavou, je takýchto inzerátov 2.200. V Prešovskom regióne si záujemcovia môžu vyberať už len z 1.030 pracovných príležitostí. Najviac reakcií pritom pracovný portál zaznamenáva na ponuky zverejnené pre Košický kraj, kde na jednu ponuku reflektujú v priemere asi 20 záujemcovia. Najmenej kandidátov, menej než 9, reaguje v Trenčianskom kraji.

Priemerná mzda, ktorú firmy v tomto roku uverejňovali do ponúk na Profesia.sk, predstavovala 1.454 eur v hrubom. Oproti priemeru z predchádzajúceho roku je to o 104 eur viac. Priemerný plat v ponukách práce v Bratislavskom kraji predstavoval hrubú mzdu 1.418 eur. Najvyššia priemerná základná mzda sa však nachádza v pracovných ponukách, v ktorých hľadajú zamestnancov do zahraničia či na diaľku, a je na úrovni 1.980 eur. V Prahe je tohtoročná priemerná ponúkaná mzda 1.772 eur. Vyšší inzerovaný mesačný plat než v Bratislave však nájdeme aj vo väčšine českých krajov. Na západnom Slovensku sú ponúkané zárobky väčšinou vyššie, najnižšie sú v Prešovskom a Banskobystrickom kraji. Platí pritom, že pri pracovných ponukách v zahraničí či na diaľku sú uvádzané spravidla najlepšie platové podmienky zo všetkých skúmaných regiónov. Kým napríklad na pozíciu predavač zamestnávatelia v Bratislavskom kraji ponúkajú priemernú základnú mzdu vo výške 885 eur, v Banskobystrickom kraji je to 821 eur. Najvyššiu minimálnu mzdu ponúkajú zamestnávatelia uchádzačom, ktorí zareagujú na inzerát ponúkajúci voľné pracovné miesto riaditeľa IT, a to 3.921 eur. Ďaleko lepšiu ponuku ako je slovenský priemer získa aj kandidát uchádzajúci sa o miesto generálneho riaditeľa/riaditeľky, country manažéra/manažérky, výrobného riaditeľa/riaditeľky, IT architekta/architektky či technického riaditeľa/riaditeľky.

Dáta z Eurostatu, aj keď z roku 2020, naznačujú jednoznačne – ešte máme čo doháňať. Kým v tomto pandemickom roku bol mediánovo vyrovnaný čistý príjem občana SR v produktívnom veku 746 eur, v Rakúsku zarobil pracujúci v priemere v čistom 2.377 eur, v Nemecku 2.262 eur. Menej ako Slováci zarobili v roku 2020 v priemere Maďari aj Poliaci.