Covid-19: Vplyv na digitálnu gramotnosť

Inštitút pre verejné otázky (IVO)so svojimi partnermi Slovak Telekom a Accenture predstavil výsledky dlhodobého projektu Digitálna gramotnosť na Slovensku.  Zámerom tohtoročného projektu (február 2022, 1.003 respondentov starších než 18 rokov) bolo zistiť, ako prispeli zmeny spôsobené pandémiou Covid-19 k rozvoju digitálnej gramotnosti dospelých na Slovensku.

V pandemickom období rokov 2020 – 2022 stúpol podiel dospelej digitálne gramotnej populácie – teda tých, ktorí disponujú základnou (používateľskou), pokročilou alebo expertnou úrovňou digitálnych zručností z 81 % na 83 %. Paralelne s tým klesol podiel digitálne negramotných, teda tých, ktorí nevedia pracovať s počítačmi, internetom, smartfónmi, tabletmi a pod. z 19 % na 17 %. Väčšina dospelej populácie (58 %) pritom deklaruje digitálne zručnosti na základnej používateľskej úrovni. Ide o bežné činnosti, akou je napr. práca s počítačom, smartfónom, tabletom, kancelárskymi aplikáciami, internetom, emailom, sociálnymi sieťami, internetbankingom a pod. Pokročilou úrovňou digitálnych zručností (prácou s profesionálnymi aplikáciami a hardvérom napr. v priemysle, administratíve, službách, verejnej správe, pri podnikaní a pod.), disponuje ďalšia skoro štvrtina dospelej populácie (23 %). Napokon najvyššiu – expertnú úroveň, dosahujú 2 % populácie. Ide najmä o ľudí, ktorí zvládajú špecializované činnosti, napr. programovanie, analýzu, vývoj, modelovanie, výskum alebo inú tvorivú činnosť pomocou moderných info - komunikačných technológií (IKT).

Hoci v období dvoch rokov pandémie podiel digitálne gramotných významne nestúpol, prieskum potvrdil najmä kvalitatívne zmeny v prostredí digitálne gramotných. Viac ako dve tretiny respondentov totiž tvrdia, že za posledné dva roky sa naučili ovládať nový hardvér, softvér, elektronické služby alebo sa zdokonalili v tom, čo nedostatočne ovládali. Až 81 % spomedzi týchto respondentov uvádza, že sa zlepšilo v práci s PC alebo prenosným počítačom, 79 % so smartfónom alebo tabletom, 73 % v používaní elektronických služieb, 69 % v používaní bežných aplikácií (kancelárske programy, internetové prehliadače, multimediálne prehrávače, aplikácie na fotky a video, a pod.) a 69 % v používaní sociálnych sietí. Na druhej strane už výrazne menej respondentov (41 %) priznáva progres v používaní špecializovaných, resp. profesionálnych aplikácií. O rozvoj digitálnych zručností sa najväčšmi zaslúžilo samoštúdium a samovzdelávanie, ktoré v období pandémie uplatnilo až 40 % opýtaných. Pre ďalších 37 % to bola pomoc rodinných príslušníkov a pre 32 % pomoc priateľov, známych či susedov – teda najbližšieho sociálneho okolia. Obdobný význam pre takýto rozvoj mala aj pomoc kolegov v práci (28 %). Takmer 6 z 10 respondentov priznalo, že ich pandémia prinútila k tomu, aby sa zlepšili, naučili niečo nové či zintenzívnili využívanie IKT. 

Najviac využívané boli e-služby štátu a verejných inštitúcií, ktoré priamo súviseli s manažmentom pandémie. Napríklad e-služby na webstránkach NCZI využilo až 67 %, webový portál korona.gov.sk 59 % či elektronické služby zdravotníckych zariadení − ambulancií lekárov, polikliník, nemocníc – 53 % opýtaných. V menšej miere už boli využívané e-služby zdravotných poisťovní (31 %), samosprávy – obcí, miest, VÚC (27 %), sociálnej poisťovne a úradov práce (25 %), daňových úradov / finančnej správy (19 %). Relatívne najnižší bol záujem o e-služby zamerané na schémy pomoci v cestovnom ruchu, v doprave, v kultúre, atď., ktoré využilo iba 16 % respondentov.

EU: Európska zdravotná únia

Nový európsky priestor pre údaje týkajúce sa zdravia (EHDS) má Európskej únii pomôcť vykonať kvantový skok vpred, pokiaľ ide o spôsob poskytovania zdravotnej starostlivosti ľuďom v celej Európe. Umožní kontrolovať a používať zdravotné údaje v domovskej krajine alebo v iných členských štátoch. Podporí skutočný jednotný trh s digitálnymi zdravotníckymi službami a produktmi. Zároveň ponúka konzistentný, dôveryhodný a efektívny rámec na využívanie zdravotných údajov na činnosti v oblasti výskumu, inovácie, tvorby politík a regulácie, pričom zabezpečí úplný súlad s prísnymi normami EÚ v oblasti ochrany údajov.

Ľudia získajú kontrolu nad svojimi zdravotnými údajmi:

• Vďaka EHDS ľudia bezplatne získajú okamžitý a jednoduchý prístup k údajom v elektronickej forme. Tieto údaje môžu ľahko zdieľať s inými zdravotníckymi pracovníkmi v rámci členských štátov a aj medzi nimi s cieľom zlepšiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Občania budú mať plnú kontrolu nad svojimi údajmi a budú môcť dopĺňať informácie, opravovať nesprávne údaje, obmedzovať prístup iným osobám a získavať informácie o spôsobe a účele využívania svojich údajov.
• Členské štáty zabezpečia, aby sa súhrnné údaje o pacientovi, e-recepty, lekárske snímky a správy o nich, laboratórne výsledky a prepúšťacie správy vydávali a prijímali v spoločnom európskom formáte.
• Interoperabilita a bezpečnosť sa stanú povinnými požiadavkami. Výrobcovia systémov elektronických zdravotných záznamov budú musieť osvedčiť súlad s týmito normami.
• Na zabezpečenie ochrany práv občanov musia všetky členské štáty vymenovať orgány pre elektronické zdravotníctvo. Tieto orgány sa zapoja do cezhraničnej digitálnej infraštruktúry (Moje zdravie @ EÚ), ktorá podporí pacientov pri cezhraničnom zdieľaní ich údajov.

Zlepšenie využívania zdravotných údajov na výskum, inovácie a tvorbu politík:

• EHDS vytvára silný právny rámec na používanie zdravotných údajov na účely výskumu, inovácií, verejného zdravia, tvorby politík a regulácie. Za prísnych podmienok budú mať výskumníci, inovátori, verejné inštitúcie alebo priemysel prístup k veľkému množstvu vysokokvalitných zdravotných údajov, ktoré sú kľúčové pre vývoj život zachraňujúcich liečebných postupov, vakcín alebo zdravotníckych pomôcok a zabezpečujú lepší prístup k zdravotnej starostlivosti a odolnejšie systémy zdravotníctva.
• Na získanie prístupu k takýmto údajom výskumníci, spoločnosti alebo inštitúcie požiadajú o povolenie orgán pre prístup k zdravotným údajom, ktorý sa má zriadiť vo všetkých členských štátoch. Prístup sa udelí len vtedy, ak sa požadované údaje použijú na osobitné účely, v uzavretom a bezpečnom prostredí a bez odhalenia totožnosti jednotlivca. Zároveň je prísne zakázané používať tieto údaje pri rozhodnutiach, ktoré poškodzujú občanov, napríklad pri navrhovaní škodlivých produktov alebo služieb či na zvýšenie poistného.
• Orgány pre prístup k zdravotným údajom budú napojené na novú decentralizovanú infraštruktúru EÚ na sekundárne využívanie zdravotných údajov (Zdravotné údaje @ EÚ), ktorá bude zriadená na podporu cezhraničných projektov.

e-Shopping: Autá s nižším počtom kilometrov a vyššou cenou

Pri kúpe jazdeného auta cez internet si ľudia vyberajú vozidlá s nižším počtom kilometrov a zároveň sú ochotní investovať viac. Časť nákupov jazdených áut cez internet nahrádza aj pôvodne plánované obstaranie nového vozidla, kedy ľudia nie sú ochotní akceptovať dlhé čakacie doby. Vyplýva to z porovnania údajov Carvago s celkovou situáciou v niektorých krajinách, v ktorých pôsobí, a to prostredníctvom analytického nástroja ⍺lpha.

Zostatková hodnota jazdených automobilov je väčšinou podmienená ich vekom a počtom najazdených kilometrov. Nie je prekvapujúce, že jazdené vozidlá v západnej Európe sú mladšie v porovnaní s ekonomicky menej silným Východom. Rozdiely však zostávajú aj po dlhých rokoch členstva v EÚ výrazné. Zatiaľčo jazdené autá ponúkané na predaj v Nemecku a Taliansku mali vlani zvyčajne štyri roky, v Českej republike boli o rok staršie, avšak v Poľsku bol priemer až o päť rokov vyšší. Aj západné krajiny však výrazne prekonal on-line predaj: medián roku prvej registrácie vozidiel predaných prostredníctvom Carvago bol 2019. Čiže najčastejšie predávané autá on-line mali len 2 roky.

Vyššie očakávania on-line zákazníkov sa ešte lepšie prejavujú v počte najazdených kilometrov. Medián najazdených kilometrov predávaných jazdeniek v Poľsku je trikrát vyšší ako v Nemecku a v Taliansku a takisto výrazne vyšší ako v Českej republike. Na porovnanie, zákazníci Carvago často kupujú autá, ktoré ešte neprešli prvou plánovanou údržbou – ich medián najazdených kilometrov je len niečo vyše 26.000 km. Mediánová cena automobilov predaných prostredníctvom Carvago bola v minulom roku 26.908 eur, čo výrazne prevyšuje cenovú úroveň všetkých analyzovaných trhov vrátane Nemecka. 

Porovnanie veku, počtu najazdených kilometrov a cien (mediánové hodnoty)

Trh	CZ	DE	IT	PL	Carvago
Rok registrácie	2016	2017	2017	2012	2019
Najazdené km	93 684	46 086	59 000	140 000	26 350
Cena (€)	12 249	18 251	15 800	7 808	26 908

Preferencie zákazníkov zároveň na mikroekonomickej úrovni potvrdzujú makroekonomické zistenie, že záujem o životné prostredie rastie s príjmom. Zákazníci si častejšie ako priemer vyberajú elektrifikované vozidlá s výrazne nižšími alebo dokonca nulovými emisiami výfukových plynov.

Podiel elektromobilov a hybridov na predajoch jazdených vozidiel

Trh	CZ	DE	IT	PL	Carvago
Podiel (%)	1.85	3.39	3.77	1.89	6.11

*Podiel zahŕňa batériové elektrické vozidlá, ako aj rôzne typy hybridných pohonov.

Trh CZ DE IT PL Carvago

Rok registrácie 2016 2017 2017 2012 2019

Najazdené km 93 684 46 086 59 000 140 000 26 350

Cena (€) 12 249 18 251 15 800 7 808 26 908

Preferencie zákazníkov zároveň na mikroekonomickej úrovni potvrdzujú makroekonomické zistenie, že záujem o životné prostredie rastie s príjmom. „Naši zákazníci si častejšie ako priemer vyberajú elektrifikované vozidlá s výrazne nižšími alebo dokonca nulovými emisiami výfukových plynov,“ hovorí Jakub Šulta.

Podiel elektromobilov a hybridov na predajoch jazdených vozidiel

Trh CZ DE IT PL Carvago

Podiel (%) 1.85 3.39 3.77 1.89 6.11

*Podiel zahŕňa batériové elektrické vozidlá, ako aj rôzne typy hybridných pohonov.

EU SILC 2021: Pandémia zvýšila počet chudobných

Na Slovensku bol v roku 2021 ohrozený príjmovou chudobou podľa Štatistického úradu SR každý ôsmy obyvateľ, celkom takmer 660 tisíc osôb (12,3 % obyvateľov). S príjmom nižším ako je hranica príjmovej chudoby si muselo vystačiť o 45 tisíc osôb viac než v predchádzajúcom roku. Po piatich rokoch zlepšovania situácie miera rizika chudoby vzrástla o 0,9 percentuálneho bodu a dostala sa na úroveň z roku 2018. Výberové zisťovanie EU SILC 2021 sa uskutočnilo formou terénneho zberu dát prostredníctvom dotazníkov v takmer 7.000 náhodne vybraných domácnostiach Slovenska.

Suma určujúca hranicu chudoby medziročne klesla, takže aj celkové príjmy obyvateľstva za rok 2020 klesli. V domácnosti 1 dospelej osoby to bolo približne o 11 eur na 424 eur mesačne (5.084 eur/rok). Pre úplnú rodinu s dvomi deťmi (2 dospelí + 2 deti do 14 rokov) bola hranica na úrovni 890 eur za mesiac (menej o 24 eur). Prvý rok pandémie nezvýšil podiely ľudí ohrozených chudobou v tých typoch domácností, ktoré s ňou majú dlhodobo najväčší problém. Situácia sa medziročne mierne zlepšila u viacdetných úplných rodín s 3 a viac závislými deťmi, ako aj v neúplných domácnostiach osamelých rodičov s jedným či viac deťmi. Stále však v oboch týchto typoch domácností je chudobou ohrozených viac ako tretina osôb. Pri viacdetných úplných rodinách je to 36,3 % osôb a pri osamelých rodičoch s dieťaťom či deťmi až 33,6 % osôb. V domácnostiach bez detí je chudoba najčastejšia v kategórii osamelých seniorov vo veku 65 a viac rokov, pod hranicou chudoby žila viac ako štvrtina z nich (28,5 % osôb) a ich podiel medziročne mierne vzrástol. Ich situácia sa v priebehu posledných piatich rokov výrazne zhoršuje, kým ešte v roku 2016 trpelo chudobou len 9,0 % seniorov.

Z hľadiska vekových skupín sú najohrozenejšími deti mladšie ako 18 rokov, takmer každé šieste dieťa žije v domácnosti s príjmom pod hranicou chudoby. Pandémia podiel detí ohrozených chudobou medziročne zvýšila zo 17,0 % na 17,6 %. Deti tvoria viac ako štvrtinu z celkového počtu osôb ohrozených príjmovou chudobou na Slovensku. Najvýraznejšie zhoršenie nastalo vo vekovej skupine mladých ľudí od 18 do 24 rokov, ich počet sa zvýšil o 1,6 p. b. a chudoba ohrozovala približne každého šiesteho v tejto vekovej skupine. Z celkového počtu seniorov (ľudí vo veku 65 a viac rokov) bolo chudobných 10,3 % osôb, ich podiel sa od roku 2016 takmer zdvojnásobil. Príjmová chudoba na Slovensku najviac ohrozuje nezamestnaných (52,6 % osôb). Celkový počet nezamestnaných sa síce medziročne zvýšil, podiel chudobných spomedzi nich však medziročne klesol. V príjmovej chudobe bolo aj 6,7 % ľudí, ktorí pracovali, čo je nárast oproti predchádzajúcemu roku o 1,5 p. b. Keďže pracujúci tvoria najväčšiu skupinu obyvateľstva z pohľadu ekonomickej aktivity, v absolútnom počte je to najväčšia skupina ľudí ohrozených príjmovou chudobou.

Prvýkrát historicky sa podiely ľudí ohrozených chudobou medziročne zvýšili vo všetkých ôsmich krajoch SR. Najvyššia miera rizika chudoby bola v roku 2021 v Prešovskom, Banskobystrickom a Košickom kraji, teda viac na východe Slovenska. Najviac sa situácia medziročne zhoršila v Prešovskom kraji, kde podiel ľudí pod hranicou chudoby vzrástol zo 17,2 % na 19,2 %. Podobne bol na tom aj Banskobystrický kraj s 19,1 % obyvateľmi pod hranicou príjmovej chudoby, ktorý bol predchádzajúce dva roky najviac ohrozený príjmovou chudobou na Slovensku. Nad priemerom SR v podiele chudobných sa nachádzal aj Žilinský kraj. Najmenej ohrozené bolo opäť obyvateľstvo v Bratislavskom kraji (4,0 %). Medziročný nárast podielu ľudí pod hranicou chudoby bol v regióne okolo hlavného mesta Bratislavy) najmenší spomedzi všetkých krajov (0,3 p. b.). Veľmi nízky podiel chudobných obyvateľov bol aj v Trenčianskom kraji (5,8 %). Pod úrovňou priemeru SR bol ešte Trnavský a Nitriansky kraj.

On-line: Finančné záujmy EÚ v SR

Národný úrad pre OLAF vydal v spolupráci s partnermi siete AFCOS najnovšiu Výročnú správu o aktivitách sieťových partnerov v oblasti ochrany finančných záujmov EÚ v Slovenskej republike za rok 2021. Vypracovali ju členovia Pracovnej skupiny pre komunikáciu zriadenej pod Riadiacim výborom pre ochranu finančných záujmov EÚ v SR na úrade vlády a k dispozícii je aj na internete.

Cieľom Výročnej správy je informovať širokú a odbornú verejnosť o činnosti Národného úradu pre OLAF a ostatných partnerov v oblasti ochrany finančných záujmov Európskej únie a boja proti podvodom pri využívaní finančných prostriedkov z Európskej únie na Slovensku, ako aj o jeho spolupráci vrátane  partnerov s Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF). Výročná správa je zverejnená on-line na webových stránkach vlada.gov.sk.

Národný úrad pre OLAF plní úlohu koordinačného útvaru pre boj proti podvodom v SR (tzv. Anti-Fraud Coordination Service – AFCOS) podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom a spolupracuje s OLAF. Na národnej úrovni spolupracuje s príslušnými orgánmi štátnej a verejnej správy, ktorých združuje do siete AFCOS a koordinuje ich činnosti súvisiace s OFZ EÚ.