piatok 1. apríla 2022

Trend: Vodíkové technológie

Ako bude vyzerať udržateľná doprava budúcnosti, ktorá pomôže dosiahnuť uhlíkovú neutralitu? Doprava, ako ju poznáme dnes, už nie je dlhodobo udržateľná a ľudstvo musí hľadať alternatívne zdroje. Jednou z možností sú vodíkové technológie. Aj to je dôvod na zorganizovanie medzinárodnej vodíkovej konferencie Vodíkové technológie v doprave – Pripravení na budúcnosť! 

V zmysle Parížskej dohody, ktorú Slovensko podporilo, sa Európska únia zaviazala do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov o 55 %. Tento záväzok reflektuje aj Akčný plán pre vodíkovú stratégiu Slovenska. Podľa poslednej verejne dostupnej verzie dokumentu by malo Slovensko investovať do vodíkových technológií necelú miliardu eur a finančné prostriedky by mali byť vyčlenené nielen zo slovenského rozpočtu, ale aj z európskych zdrojov. Okrem toho by mal prispieť aj súkromný sektor, a to sumou 1,5 miliardy eur.

Akčný plán počíta na našich cestách do roku 2030 s deviatimi tisícmi automobilov a s takmer tromi stovkami vodíkových autobusov. Práve verejná doprava sa z hľadiska využitia vodíkových technológií aktuálne javí ako najperspektívnejšia a načrtnutá vízia začína naberať reálne kontúry. K prvému slovenskému vodíkovému autobusu vystavenom na svetovej výstave Expo Dubaj 2020 pribudol aj nízkopodlažný mestský vodíkový autobus s nízkou spotrebou a dojazdom 400 km od slovenskej technologickej startupovej spoločnosti, ktorá by ho do roku 2025 chcela vyrobiť až 250 kusov. 

EU: Nové práva spotrebiteľov

Pravidlá Európskej únie na ochranu spotrebiteľov navrhuje Európska komisia aktualizovať. Cieľom je posilniť v rámci zelenej transformácie postavenie spotrebiteľov a zabezpečiť informácie, ktoré  umožnia dôkladne posúdiť kupované výrobky a vybrať si ekologické varianty. Spotrebitelia tak budú mať právo dozvedieť sa, ako dlho má výrobok vydržať, ako a či sa vôbec dá opraviť. Okrem toho sa posilní ochrana spotrebiteľa pred nedôveryhodnými alebo nepravdivými tvrdeniami týkajúcimi sa životného prostredia, zakáže sa tzv. zelené vymývanie mozgov a praktiky zavádzajúce spotrebiteľov o trvácnosti výrobku.

Európska komisia navrhuje zmeniť smernicu o právach spotrebiteľov s cieľom uložiť obchodníkom povinnosť poskytovať spotrebiteľom informácie o trvácnosti a opraviteľnosti výrobkov:
  • Trvácnosť: Spotrebitelia musia byť informovaní o zaručenej trvácnosti výrobkov. Ak výrobca spotrebného tovaru ponúka komerčnú záruku na trvácnosť dlhšiu než dva roky, predajca je povinný spotrebiteľovi poskytnúť túto informáciu. V prípade tovaru využívajúceho energiu musí predajca informovať spotrebiteľov aj vtedy, keď obchodník neposkytol žiadne informácie o komerčnej záruke trvácnosti.
  • Opravy a aktualizácie: Predajca musí poskytnúť aj príslušné informácie o opravách, ako je rozsah opraviteľnosti (v prípade potreby) alebo iné príslušné informácie o opravách, ktoré sprístupnil výrobca, napríklad dostupnosť náhradných dielov alebo servisnú príručku. V prípade inteligentných zariadení a digitálneho obsahu a služieb musí byť spotrebiteľ informovaný aj o aktualizáciách softvéru poskytovaných výrobcom.
Výrobcovia a predajcovia rozhodnú o najvhodnejšom spôsobe poskytnutia týchto informácií spotrebiteľovi, či už na obale alebo v opise produktu na webovej lokalite. V každom prípade musia byť poskytnuté pred kúpou, a to jasne a zrozumiteľne.

Upraviť by sa mala aj smernica o nekalých obchodných praktikách. Zoznam vlastností výrobku, o ktorých obchodník nemôže spotrebiteľov zavádzať, sa rozširuje a bude zahŕňať environmentálny alebo sociálny vplyv, ako aj trvácnosť a opraviteľnosť. Pridávajú sa nové praktiky, ktoré sa považujú za zavádzajúce v závislosti od individuálnych okolností prípadu, napríklad tvrdenie týkajúce sa životného prostredia súvisiace s budúcim environmentálnym správaním bez jasných, objektívnych a overiteľných záväzkov a cieľov a bez nezávislého monitorovacieho systému. Nakoniec sa smernica zmení pridaním nových praktík do existujúceho zoznamu zakázaných nekalých obchodných praktík, tzv. čierny zoznam. Medzi takéto nové praktiky budú okrem iných patriť:

  • neinformovanie o prvkoch zavedených na obmedzenie trvácnosti, napríklad o softvéri, ktorý po určitom čase zastaví, alebo zníži funkčnosť tovaru,
  • uvádzanie všeobecných, vágnych tvrdení týkajúcich sa životného prostredia, pri ktorých nemožno preukázať vynikajúce environmentálne vlastnosti výrobku alebo správanie obchodníka. Príklady takýchto všeobecných tvrdení týkajúcich sa životného prostredia: „šetrné k životnému prostrediu“, „eko“ alebo „zelené“, ktoré nesprávne naznačujú alebo vytvárajú dojem vynikajúceho environmentálneho správania,
  • uvedenie tvrdenia týkajúceho sa životného prostredia v súvislosti s celým výrobkom, ak sa v skutočnosti týka len určitého aspektu výrobku,
  • zobrazovanie dobrovoľného označenia udržateľnosti, ktoré nebolo založené na systéme overovania treťou stranou ani vytvorené verejnými orgánmi,
  • neinformovanie o tom, že tovar má obmedzenú funkčnosť pri použití spotrebného materiálu, náhradných dielov alebo príslušenstva, ktoré nedodáva pôvodný výrobca.
Tieto zmeny sú zamerané na zabezpečenie právnej istoty pre obchodníkov, ale aj na uľahčenie presadzovania prípadov súvisiacich s environmentálne klamlivými vyhláseniami a skorým zastarávaním výrobkov. Okrem toho, keď sa zabezpečí správnosť tvrdení týkajúcich sa životného prostredia, spotrebitelia si budú môcť vybrať výrobky, ktoré sú pre životné prostredie naozaj lepšie ako konkurenčné výrobky. Tým sa podporí hospodárska súťaž v oblasti environmentálne udržateľnejších výrobkov, čo bude viesť k zmierneniu negatívnych vplyvov na životné prostredie.

Digitalizácia: Chýbajúci líder, tím a obavy zo zlyhania

Využívanie nových technológií má vo firmách pomôcť zlepšiť jednotlivé procesy – od obchodu cez vývoj nových produktov či služieb, získavanie a starostlivosť o zákazníkov až po riadenie ľudských zdrojov. V takmer každej spoločnosti už digitálna transformácia prebieha, veľa z nich však stále robí chyby. Chýba im stratégia, tím, alebo podcenili prípravu na projekt. V dôsledku toho ich úsilie o digitalizáciu a efektívne fungovanie vyjde často nazmar. Odborníci upozorňujú na deväť najčastejších prekážok pri digitálnej transformácii, ktoré sa objavujú aj v štátnych inštitúciách. 

Nasadzovanie nových technológií by malo iniciovať predovšetkým výkonné vedenie spoločnosti. To by malo mať jasnú víziu o tom, kam chce firma smerovať, a čo chce v budúcnosti dosiahnuť. „Pri tejto úlohe nie je podstatné to, či má CEO prehľad o dnešných technických možnostiach. Dôležitejšie sú nápady a prístup zhora nadol – od vízie po spôsob, akým sa dajú uskutočniť“, upozorňuje Eduard Gers. Hoci sú obavy zo zlyhania prirodzené, nemali by zabrzdiť úsilie o dosiahnutie úspechu. Most medzi technickým svetom a biznisom by mal tvoriť digitálny tím. Firmy, ktoré sú v digitálnej transformácii úspešné, obvykle disponujú práve takýmito tímami, ktoré pôsobia naprieč celou spoločnosťou. Ich súčasťou musia byť inovatívni ľudia, ktorí sa neboja nových vecí a najmä analytici, ktorí sú schopní zadefinovať požiadavky biznisu tak, aby pri realizácii nedochádzalo k nedorozumeniam.

Pri plánovaní digitálnej transformácie je najdôležitejšie stanoviť si strategický cieľ. Digitalizácia by mala slúžiť na zrýchlenie a zefektívnenie procesov a otvoriť firme nové príležitosti na rozvoj. Nemá ísť primárne len o to, aby sa spoločnosť „zbavila papierov“, ako sa niektorí mylne domnievajú. No ak ide o digitalizáciu papierovej dokumentácie, cieľom je, aby táto v budúcnosti nevznikala a procesy prebiehali elektronicky. Zároveň platí, že na digitalizáciu sa treba dôkladne pripraviť. „V praxi sa však stretávame bohužiaľ až príliš často s tým, že spoločnosti zanedbávajú dôležitosť samotnej prípravy na projekt. Digitalizácia pozostáva zo série samostatných projektov, z ktorých každý má svoj cieľ, harmonogram, náklady a predovšetkým business case. Dobrá analýza by mala vytvoriť plán realizácie, ktorý bude firma schopná postupne napĺňať. Analýza by mala obsahovať konkrétne návrhy riešení tak, aby tieto mohli byť použité ako funkčné špecifikácie či už pre interný realizačný tím, alebo pre externého dodávateľa“, radí Gers. Práve s prípravou súvisí aj výber konkrétneho riešenia v rámci digitalizácie. Spoločnosť by nemala postupovať prvoplánovo. Napríklad nákladnejšia investícia do digitalizácie ručne vypĺňaných dokumentov neprinesie potrebný efekt, ak je celkovým cieľom digitalizácia celého procesu, kedy dokumenty vôbec nebudú vznikať.

Častým fenoménom, s ktorým sa odborníci stretávajú pri slovenských spoločnostiach, je odmietanie externej pomoci. Predovšetkým firmy bez skúseného tímu však na to môžu doplatiť: „Nie je, žiaľ, výnimkou, kedy sú finančne náročné projekty implementácie IT systémov neúspešné a musia sa opakovať často aj niekoľkokrát, pričom to firmy stojí státisíce eur. Nie každá z nich si však môže dovoliť zamestnávať kvalitných a skúsených biznisových analytikov. Vtedy je pre úspech projektu nevyhnutné angažovať vhodnú externú spoločnosť“, zdôrazňuje Gers. Pomôže posúdiť zámery, navrhne „best practices“, prípadne odporučí overené riešenia, ktoré minimalizujú riziko neúspechu. Treba pritom tiež myslieť na rozdielnu úroveň znalostí na strane firmy a na strane externého partnera. Tím na strane zákazníka je expertom na core biznis spoločnosti, tím na strane dodávateľa zasa na problematiku dodávaného riešenia. V ideálnom prípade sa tieto dva tímy vhodne dopĺňajú. No pokiaľ chceme docieliť ešte lepšiu minimalizáciu rizika neúspechu, dobrou praxou je zabezpečiť si tzv. Quality Assurance služby od odbornej firmy, ktorá bude stáť na strane zákazníka a sčasti tak zabezpečovať rovnováhu úrovne skúseností oboch tímov.

SR: Podpora v čase skrátenej práce

Zamestnávatelia môžu od 1. apríla 2022 po splnení zákonných podmienok žiadať o podporu v čase skrátenej práce. Jednou z podmienok je existencia tzv. vonkajšieho faktora pričom platí, že má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť, ani mu predísť a má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom. O žiadosti rozhoduje príslušný úrad práce.

Za vonkajší faktor sa považuje najmä krízová situácia, ktorú vyhlasuje prezident SR alebo Vláda SR, a to mimoriadna situácia, výnimočný stav alebo núdzový stav. Vonkajším faktorom môže byť aj okolnosť vyššej moci, napr. požiar alebo povodeň. V tomto prípade sa žiadosť podáva na ústredie práce a bude o nej rozhodovať komisia zložená zo zástupcov ústredia, ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. Za vonkajší faktor sa nepovažuje čas vojny a vojnového stavu (vyhláseného na území SR), sezónnosť vykonávanej činnosti, reštrukturalizácia, plánovaná odstávka alebo rekonštrukcia.

Aktuálne je na území Slovenskej republiky vyhlásená mimoriadna situácia v súvislosti s:
  • hromadným prílevom cudzincov spojeným s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine,
  • ohrozením verejného zdravia z dôvodu ochorenia Covid-19.
Obe tieto krízové situácie možno považovať za vonkajší faktor, ak zamestnávateľ v ich dôsledku nemôže svojim zamestnancom prideľovať prácu. Zamestnávateľ však musí preukázať, akým spôsobom vyhlásená mimoriadna situácia obmedzila jeho prevádzkovú činnosť. V žiadosti uvedie konkrétne opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR, ktoré mali negatívny vplyv na prideľovanie práce. V súvislosti s mimoriadnou situáciou, ktorá bola vyhlásenia z dôvodu pandémie koronavírusu, môže ísť napríklad o obmedzenie činnosti športoviska, ktoré slúžilo ako očkovacie centrum. Ak v dôsledku ozbrojeného konfliktu na Ukrajine dôjde k okolnosti, ktorá spĺňa všetky náležitosti vonkajšieho faktora, zamestnávateľ je rovnako oprávnený požiadať o podporu v čase skrátenej práce. Aj v tomto prípade je však povinný dokladovať príčinnú súvislosť medzi vonkajším faktorom a obmedzením činnosti zamestnávateľa. Môže ísť napríklad o výpadok dodávok surovín v súvislosti s konfliktom na Ukrajine alebo zrušenie objednávok v rámci sankcií a embarga voči Rusku. Ak žiadateľ neuvedie konkrétne opatrenia dokazujúce túto príčinnú súvislosť, alebo nedostatočne opíše ich negatívny vplyv na činnosť zamestnávateľa, úrad / ústredie ho vyzve k doplneniu žiadosti a preruší konanie. Ak však nepredloží doplnenie do 7 dní, podporu v čase skrátenej práce nie je možné poskytnúť. O poskytnutí podpory rozhodne úrad / ústredie do 10 dní od doručenia žiadosti. Viac informácií na skratenapraca.gov.sk.

Za vonkajší faktor sa nepovažujú prirodzené pohyby na trhu, napríklad zvyšovanie cien energií. V dôsledku zvyšovania cien môžu zamestnávatelia zaznamenať znížený dopyt a s tým spojený pokles tržieb. Táto okolnosť však neoprávňuje zamestnávateľa poberať podporu v čase skrátenej práce.

štvrtok 31. marca 2022

e-Learning: UPGRADNI SA! Buď kormidelníkom svojho života

Tajomstvo úspechu veľkých značiek a mien, akými sú Petra Vlhová, Bill Gates, IBM či Volkswagen, sa 
bezplatne odhaľuje prostredníctvom programu UPGRADNI SA! Buď kormidelníkom svojho života. A čo je tajomstvom úspechu? Je to zmena perspektívy, vďaka ktorej si dokážeme splniť svoje túžby a ciele. Zvýšením úrovne sebapoznania (upgradom) si berieme život do vlastných rúk a sami zlepšujeme jeho kvalitu.

Ako to dosiahnuť v praxi? Po jednoduchej registrácií na https://www.educoach.sk/studenti/ sa záujemci dostanú do e-learningovej platformy, v ktorej majú k dispozícii 6 modulov. V každom module ich prevedie moderátor a vzdelávací kouč 1 témou v krátkom 15-minútovom videu. Na to, aby vedeli počuté preniesť do svojich každodenných životov, EduCoach pripravil pracovné listy a vizualizačné videá, vďaka ktorým si študenti uvedomia, čo všetko už dosiahli, za čo všetko môžu byť vo svojom živote vďační a ako pracovať so zameraním pozornosti na to, čo chcú vo svojich každodenných aktivitách zažívať. Jednoducho sa naučia, ako žiť tú najlepšiu verziu svojho života, ako kormidlovať medzi požiadavkami školy, rodičov a budúceho povolania a ako sa nestratiť na tejto ceste.

EduCoach združuje 17 profesionálnych koučov. Ich spoločnou ambíciou je aj pomocou programu UPGRADNI SA! Buď kormidelníkom svojho života podporiť potenciál študentov a učiteľov, ich osobnostný rozvoj a zároveň popularizovať koučing ako inovatívny prístup neformálneho vzdelávania na pôde jednotlivých škôl. Ich prax podporujú aj mnohé štúdie zo zahraničia, ktoré sa venujú zlepšeniu školského systému zavádzaním koučovacej kultúry.