Novinka: Index daňovej spoľahlivosti

Finančná správa na Slovensku doručuje prvé z viac než 600 tisíc oznámení o novom indexe daňovej spoľahlivosti. Hodnotenie daňových subjektov bude verejne dostupné (zoznam zverejnenia do 30.9.2022) a vzhľadom na úpravu kritérií aj transparentnejšie. Hodnotenými budú podnikatelia, ktorí boli registrovaní na daň z príjmov do 31.12.2019, aktuálne platná registrácia nebola a nie je prerušená, k dátumu hodnotenia nie sú v konkurze alebo v likvidácii a fyzické osoby v podanom daňovom priznaní k typu B uviedli za posledné zdaňovacie obdobie nenulové príjmy z podnikania alebo vykázali stratu z podnikania.

Pravidlá na výpočet nového indexu budú dostupné na portáli finančnej správy. Prepočet k 1.1.2022 sa uskutočnil na základe dát so stavom k 31.12.2021. Plnenie povinností daňového subjektu je hodnotené v rozsahu kritérií určených vyhláškou Ministerstva financií SR. Porušenie povinností je bodovo hodnotené podľa závažnosti a dĺžky trvania. Zohľadňuje sa napr. nezaplatenie dane, oneskorené podanie daňového priznania a daňových dokumentov podľa jednotlivých daní, nálezy z kontroly, nedostatky pri používaní pokladnice e-kasa, alebo pri platbách v hotovosti. Index daňovej spoľahlivosti zohľadňuje aj ekonomické ukazovatele, ktoré sa vyhodnocujú prostredníctvom efektívnej daňovej sadzby. Efektívna daňová sadzba okrem prínosu pre štátny rozpočet cez vykázanú daň z príjmu zohľadňuje aj spoločenský význam daňového subjektu ako zamestnávateľa, ktorý je vyjadrený prostredníctvom zrazenej dane zo závislej činnosti za svojich zamestnancov.

Za vysoko spoľahlivý sa považuje daňový subjekt, ktorý má pridelených maximálne 10 bodov a zároveň spĺňa podmienku ekonomického ukazovateľa. Za spoľahlivý daňový subjekt sa považuje taký, ktorý má pridelených viac ako 10 a zároveň menej ako 25 bodov, alebo ak má pridelených maximálne 10 bodov a zároveň nespĺňa podmienku ekonomického ukazovateľa. Nespoľahlivým je daňový subjekt, ktorý má pridelených minimálne 25 bodov. Vysoko spoľahlivým daňovým subjektom budú poskytnuté benefity upravené priamo v príslušných právnych predpisoch, napr. zníženie úhrady za vydanie záväzného stanoviska na polovicu, či určenie lehoty najmenej 15 dní vo výzve v súvislosti s vykonávaním daňovej kontroly alebo výkonom miestneho zisťovania. Všetky dôležité informácie k indexu daňovej spoľahlivosti budú postupne dostupné na špecializovanej podstránke na portáli finančnej správy. 

Radíme: Kedy patent box a kedy super odpočet

Slovensko sa stalo daňovým rajom pre inovatívne spoločnosti podnikajúce aktivity v oblasti R&D. Hlavným dôvodom sú nové, zvýhodnené daňové režimy patent box a superodpočet. Vďaka patent boxu môžu IT firmy, ktoré vyvíjajú softvér a iné R&D firmy, ktoré vyvíjajú rôzne vynálezy a technické riešenia, platiť dane z príjmov aj pri sadzbe 10,5 %. Superodpočet pre zmenu umožňuje znížiť základ dane o 100 – 250%, čím tak v kombinácií s patent boxom daňovník nemusí platiť daň z príjmov aj niekoľko rokov. 

Oba nástroje využíva na Slovensku už veľa firiem. Hoci im zákon umožňuje vo veľkej miere optimalizovať dane, odborníci z Highgate Law & Tax upozorňujú, že nie každú takúto optimalizáciu daňoví kontrolóri uznajú. Využitie patent boxu ako aj superodpočtu je štandardne možné iba v prípade, ak daňovník vykonáva nejakú výskumno-vývojovú činnosť. Tá však musí byť dostatočná na to, aby naplnila znaky kvalifikovanej aktivity pre účely patent boxu alebo superodpočtu. Patent box je riešením nielen pre IT firmy, ale aj iné spoločnosti, ktoré vyvíjajú vlastné softvéry, patenty, alebo úžitkových vzorov. Superodpočet, ktorý môže byť tento rok do výšky 100% nákladov, je riešením najmä pre výskumníkov. „Kým pri patent boxe je potrebné, aby bol nehmotný majetok (t.j. vynález chránený patentom, technické riešenie chránené úžitkovým vzorom alebo softvér) aktivovaný v účtovníctve, pri superodpočte nie je povinné, aby projekt dosahoval ekonomické úžitky. Daňovú výhodu v podobe superodpočtu tak môže daňovník získať napriek tomu, že jeho výskum alebo vývoj nepovedie k daňovým príjmom. Ak však firma vykonáva inú, ziskovú aktivitu, superodpočet mu dovoľuje znížiť jeho celkový základ dane“, vysvetľuje Peter Varga. Ak vynález umožňuje firme tiež generovať zisk, môže si pri optimalizácii daní uplatniť oba spomínané nástroje naraz. Na ten istý projekt výskumu a vývoja (vrátane vývoja počítačového programu) si môže uplatniť tak patent box superodpočet a po odrátaní nákladov na jeho vývoj a výskum môže príjmy z využitia tohto nehmotného aktíva zdaňovať iba z polovice.

Pri každom vývoji musí vznikať nové poznanie. Keďže ani právny, ani daňový poradca nie je kvalifikovaný, aby určil, či túto aktivitu daňovník v skutočnosti vykonáva, súčasťou tímu u daňovníka by mal byť aj technický poradca. Ten posúdi, či ide o výskumno-vývojovú činnosť. „Kľúčové na uplatnenie super odpočtu (najmä pre IT firmy) je posúdenie, či v ich konkrétnom prípade naozaj ide o výskum a vývoj. Tu treba vychádzať napríklad z postupov účtovania, zákona o organizácii štátnej podpory alebo príručiek OECD“, zdôrazňuje Peter Varga. Na uplatnenie super odpočtu je potrebné identifikovať konkrétny výskum a vývoj, založiť projekt a aj ho zrealizovať. Ten musí mať svoju projektovú a účtovnú smernicu. Tiež by mal obsahovať transparentnú kalkuláciu výdavkov a plán činností. Inými slovami, predmetný projekt výskumu a vývoja musí byť inštitucionalizovaný. Aj preto, že nie na všetky daňové výdavky súvisiace s vývojom a výskumom je možné uplatniť superodpočet, musí byť príslušná účtovná evidencia prehľadne evidovaná a preukázateľná pri prípadnej daňovej kontrole. Navyše, výdavok, ktorý už bol podporený z verejných zdrojov (napríklad prostredníctvom daňových úľav podľa § 30b zákona o dani z príjmov) nemôže byť predmetom super odpočtu.

V Čechách je prax aj s daňovými kontrolami v tejto oblasti významne bohatšia ako na Slovensku. Aj preto je Česko pre slovenskú finančnú správu zdrojom kvalifikovaných inšpirácií, ako k týmto inštitútom pristupovať. Dôvodom pre tieto slovensko-české synergie je aj skutočnosť, že kritéria pre kvalifikáciu na výskumno-vývojový projekt vychádzajú z rovnakých medzinárodných štandardov.

EU: Nová platforma Kohesio

Nová, verejne dostupná on-line platformu Kohesio sprístupňuje všetky informácie o vyše 1,5 milióna projektoch financovaných z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Kohézneho fondu (KF) a Európskeho sociálneho fondu (ESF) vo všetkých 27 členských štátoch. Takáto komplexná platforma údajov o projektoch bola sprístupnená verejnosti a onedlho bude vo všetkých jazykoch Európskej únie vôbec po prvýkrát. Komisia bude v spolupráci s riadiacimi orgánmi, ktoré členské štáty vybrali na riadenie financovania súdržnosti, pokračovať v rozvoji platformy a tá bude zahŕňať aj projekty z nového programového obdobia 2021 – 2027.

Platforma Kohesio obsahuje informácie, ktoré majú k dispozícii riadiace orgány. Týmto obrovským množstvom údajov poukazuje na kľúčový prínos politiky súdržnosti k hospodárskej, územnej a sociálnej súdržnosti regiónov EÚ, ako aj k zelenej a digitálnej transformácii. Cez túto politiku sa v členských štátoch vykonáva a financuje široká škála politických priorít. Platforma zároveň pomáha identifikovať a vymieňať si najlepšie postupy medzi rôznymi regiónmi a členskými štátmi.

Čo môže Kohesio ponúknuť:

• štandardizované údaje o 1,5 milióna projektoch z obdobia 2014 – 2020 vrátane odkazov na príslušné programy a fondy,
• štandardizované údaje o 500.000 prijímateľoch projektov a stave realizácie projektov,
• údaje týkajúce sa viac ako 300 operačných programov vo všetkých 27 členských štátoch,
• interaktívnu mapu umožňujúcu získať údaje podľa zemepisnej príslušnosti,
• preklad informácií do všetkých jazykov EÚ.

Formula 1: Zmeny v roku 2022

Už tento víkend štartuje nový ročník Formule 1 a prináša viacero zmien. Do platnosti vstúpia napr. nové technické regulácie, ktoré zmenia vzhľad monopostov. Inovácie obnovujú winglety nad kolesami a kryty kolies, ktoré boli naposledy použité v roku 2009 s účelom lepšie smerovať vzduch, pričom zaistia dostatočný prítlak v blízkosti iného vozidla. Aerodynamike majú pomôcť aj 18-palcové kolesá s nízkoprofilovými pneumatikami. Tieto novinky okrem vyššie spomínaného, ovplyvnia aj vzhľad predného a zadného spojleru. 

Mení sa tiež plochý tvar podlahy monopostu. Túto zmenu prinesú Venturiho tunely. Počas vývoja sa však bral ohľad aj na bezpečnosť jazdcov. Nový podvozok má podľa predpisov zvládnuť absorbovať až o 48 % viac energie v prípade čelného nárazu a o 15 % viac energie pri náraze zozadu. Tieto nové bezpečnostné regulácie však znamenajú, že hmotnosť monopostu sa zvýši o 5 %. To znamená že váha porastie z pôvodných 752 kilogramov až na 790 kilogramov. 

Všetky najnovšie technické pravidlá boli určené už pre rok 2021, vplyvom pandémie koronavírusu sa presunuli na rok 2022. Pozastavený je aj vývoj motorov, a to do roku 2025. Nové pravidlá boli navrhnuté s cieľom zdokonaliť závodenie. Pravidlá umožňujú monopostom ísť bližšie k sebe, čo má viesť k súbojom koleso na koleso a väčšiemu počtu manévrov na predbiehanie. Vyššie spomínaná úprava teda rieši situáciu, ktorá nastáva, keď monopost stráca prítlak pri blízkej jazde za iným monopostom. Číselne sa jedná o zmenu z pôvodných 35 % straty prítlaku 20 metrov za iným monopostom na stratu štyroch percent. Pri jazde desiatich metrov za iným monopostom je strata z pôvodných 47 % upravená na 18 %.

Aktuálne: Slováci sú znepokojení a necítia sa bezpečne

Väčšiny Slovákov sa aktuálna situácia na Ukrajine dotýka a znepokojenie vládne podľa výsledkov aktuálneho prieskumu vo veľkej väčšine slovenskej populácie (60 % je znepokojených veľmi, 32 % trochu). V každej vekovej kategórii cíti znepokojenie vyše 80 % obyvateľov a najviac znepokojené sú ženy. Veľké znepokojenie Slovákov sa prejavilo aj na pocite ich bezpečnosti – štvrtina slovenskej populácie sa momentálne na Slovensku necíti bezpečne, a ďalších 30 % váha. Najmenej bezpečne sa cítia obyvatelia malých obcí.

Spoločenské znepokojenie sa prejavilo aj v ďalších krajinách, kde prebiehal výskum Slovenského národného panelu (Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Bulharsko), ale vo všetkých nemal taký vplyv na pocit bezpečnosti obyvateľov. „Pri detailnejšom pohľade na pocit bezpečia v jednotlivých krajinách je vidieť určitý vplyv geografickej polohy, kedy sa napríklad Slovensko a Poľsko, ktoré aktuálne situácia zasahuje najviac, cítia menej bezpečne ako ostatné merané krajiny. Nižší pocit bezpečia je zreteľný s ohľadom na blížiacu sa polohu k Ukrajine a bojovej zóne“, komentuje výsledky Zdenko Ružbacký riaditeľ. Podľa respondentov zo Slovenska by štát mal predovšetkým zaistiť humanitárnu pomoc a poskytovať azyl utečencom z ohrozených oblastí Ukrajiny. Najmä mladí ľudia do 24 rokov však považujú za dôležitú aj finančnú pomoc od štátu pre Ukrajinu. Ako najviac užitočná podpora od občanov sa hodnotí tá materiálna, ďalej osobná pomoc jednotlivcom (napríklad možnosť poskytnúť ubytovanie pre utečencov) a finančná pomoc. Za bojkot produktov z Ruska či iný bojkot je len necelých 17 % respondentov zo Slovenska. Čím je občan Slovenska mladší, tým považuje za užitočnejšiu osobnú pomoc jednotlivcom z Ukrajiny. Čím má vyššie vzdelanie, tým viac oceňuje humanitárnu pomoc a azyl utečencom poskytnutý štátom, a je viac za ekonomické sankcie a diplomatický bojkot. Ekonomické sankcie podporujú najviac vysokoškolsky vzdelaní ľudia a obyvatelia veľkých miest.

Pri vysielaní vojakov na obranu Ukrajiny sú zdržanlivejší ľudia vo všetkých krajinách, kde prebiehal prieskum. Iba v Čechách a Poľsku sú tieto tendencie viac počuť, na Slovensku, v Maďarsku a Bulharsku je to len pod 6% respondentov. Väčšina Slovákov (vyše 80 %) si myslí, že by Slovensko malo prijímať v aktuálnom vojnovom konflikte utečencov z Ukrajiny. Ochota prijať utečencov do rodiny už nie je taká vysoká, určite by ich prijalo 16 % a skôr áno 19 %. V tomto nie sme v kontexte ostatných meraných krajín výnimkou, podobne je to aj u Čechov, Maďarov a Bulharov, ale premianti sú v tomto smere Poliaci – takmer každý druhý by prijal utečenca do rodiny.  Zhruba polovica Slovákov sa obáva, že Rusko po Ukrajine napadne aj ďalšie štáty. Obava panuje u všetkých meraných krajín u viac ako polovice obyvateľstva (najviac v Poľsku, 70 %) Váhavý postoj prejavili Slováci v tom, či by mala byť Ukrajina prijatá do EU a NATO. Takmer tretina Slovákov si myslí, že Ukrajina by nemala byť členom ani EÚ, ani NATO – ide najčastejšie o mužov, občanov staršej generácie a respondentov z malých obcí Slovenska. Súhlas s členstvom v oboch inštitúciách prejavilo necelých 30 % opýtaných. Veľkú podporu nemá ani vstup Ukrajiny len do EU, nemyslí si to ani pätina Slovákov a už vôbec nie len do NATO, tam by bol za len každý dvadsiaty človek. V kontexte ostatných krajín je Slovensko k členstvu Ukrajiny v EU a NATO najviac skeptické, nasledované je Bulharskom a Maďarskom. Naopak, v Česku s členstvami v oboch inštitúciách súhlasí viac ako tretina obyvateľov ČR, v Poľsku dokonca tieto členstvá Ukrajiny odmieta len 5 % obyvateľstva.