Superodpočet 2020: Sadzba 200 % priniesla 415 subjektom úsporu 36 mil. eur

Možnosť dodatočného odpočítania dvojnásobku výdavkov na výskum a vývoj od daňového základu v roku 2020 využilo na Slovensku 415 subjektov. Spoločne si uplatnili superodpočet na výskum a vývoj v objeme viac ako 171,2 mil. eur. Pri 21-percentnej sadzbe tak na dani z príjmov ušetrili takmer 36 mil. eur. Na umiestnenie v TOP 10 za rok 2020 už nestačil ani superodpočet vyše 3 mil. eur (12 subjektov). Svoje pozície si obhájili len štyri subjekty z roku 2019 a dve pozície zaujali úplní nováčikovia roka 2020: ŽOS Vrútky a 365.bank. Zaujímavosťou je zvýšenie počtu finančných inštitúcií v desiatke najväčších superodpočtov, čelo rebríčka však obsadila trojica zástupcov priemyslu. 

„Zvýšenie sadzby superodpočtu zo 150 % na 200 % prinieslo zvýšenie počtu záujemcov aj objemu jeho čerpania - na rozdiel od predchádzajúceho roku, kedy zvýšenie sadzby zo 100 % na 150 % nepomohlo prekonať úroveň čerpania v roku 2018. V pandemickom roku 2020 objem superodpočtu medziročne vzrástol o vyše 50 mil. eur a dynamika jeho rastu prekonala dynamiku rastu jeho sadzby. Aj naďalej však evidujeme významný výpadok subjektov, ktoré úspešne čerpali superodpočet v predchádzajúcich rokoch, a v zozname za rok 2020 absentujú. Mnohým z nich v uplatnení si tejto daňovej úľavy v daňových priznaniach bránila dosiahnutá daňová strata“, hodnotí Jana Šnircová. Medzi subjektmi uchádzajúcimi sa o superodpočet rastie zastúpenie najmenšej veľkostnej kategórie. Mikropodniky do 10 zamestnancov zvýšili svoj podiel v roku 2020 na 27,5 % a zastúpenie subjektov s obratom do 2 mil. eur je až takmer 44 %. V oboch kritériách ide o historický rekord. Medzi nováčikmi v roku 2020 subjekty s obratom do 2 mil. eur dokonca prevažovali. Zastúpenie subjektov v rukách zahraničného kapitálu v roku 2020 dosiahlo necelú štvrtinu, čo je od roku 2015 najnižší výsledok. V kategórii superodpočtov nad 1 mil. eur však naďalej dominujú subjekty vo vlastníctve zahraničných osôb. Medzi 32 subjektmi je ich až 23 a čerpali spolu 77 % z celkového objemu miliónových superodpočtov, čo je zhruba na úrovni roka 2019, ale o 10 percentuálnych bodov menej než v roku 2018. Pomer dvoch najúspešnejších odvetví v čerpaní superodpočtu sa v roku 2020 vyvíjal v prospech priemyselnej výroby. Jej 40 % subjektov čerpalo 60 % objemu superodpočtu, zatiaľčo IT sektor zastúpený štvrtinou subjektov dosiahol len 17 % podiel na objeme čerpaného superodpočtu. Objemom uplatnených nákladov tak aj v roku 2020 zaostáva za priemyslom výraznejšie ako počtom subjektov. Prispel k tomu o tretinu nižší počet nováčikov v IT sektore, ktorí priniesli o vyše 3 mil. eur nižší prírastok objemu čerpaného superodpočtu oproti roku 2019. 

V roku 2020 pribudlo menej subjektov, ale viac uplatnenej hodnoty superodpočtu ako v predchádzajúcom roku V roku 2020, v ktorom sa sadzba superodpočtu zvýšila z 1,5-násobku na dvojnásobok vynaložených výdavkov, možnosť uplatnenia tejto nepriamej formy štátnej podpory súkromných investícií do výskumu a vývoja využilo 415 subjektov. Je to síce len o 42 subjektov viac než v roku 2019, ale spoločne si uplatnili v daňových priznaniach superodpočet v objeme 171,2 mil. eur, čo je o vyše 50 mil. eur viac oproti roku 2018 aj 2019. Dosiahli tak úsporu na dani z príjmov 36 mil. eur. Napriek tomu, že počet aj podiel veľkých superodpočtov nad 100 tis. eur kontinuálne rástol od začiatku uplatňovania tohto stimulačného daňového nástroja, a to aj vďaka rastu jeho sadzby, až v roku 2019 prvýkrát v histórii viac ako polovica subjektov čerpala superodpočet nad 100 tis. eur. V roku 2020 sa ich podiel ešte zväčšil – na necelých 55 %. Napriek tomu maximálny superodpočet roka 2020 bol takmer štvornásobne nižší ako v roku 2018 a rovnako priemerný superodpočet ešte nedosiahol úroveň roka 2018, hoci sadzba sa zdvojnásobila. „Vývoj tento raz vyznieva opačne ako v minuloročnom hodnotení. Kým v roku 2019 počet subjektov medziročne stúpol o viac ako 100, ale objem uplatneného superodpočtu dokonca poklesol, v roku 2020 sa počet záujemcov o superodpočet medziročne zvýšil len o 42, ale objem superodpočtu narástol takmer 1,5-násobne. Dynamika prírastku objemu uplatneného superodpočtu tak prevyšuje dynamiku rastu jeho sadzby. V doterajšej histórii ako relatívne najslabší vyznieva rok 2019, keď napriek rastu sadzby celková hodnota uplatneného superodpočtu nedosiahla úroveň predchádzajúceho roka. Dôvodom ale nebol všeobecný pokles záujmu o superodpočet, „len“ vplyv absencie dovtedy dominantného čerpateľa superodpočtu - U. S. Steel Košice, na ktorého v predchádzajúcich rokoch pripadala viac ako tretina, resp. takmer polovica uplatneného superodpočtu“, hodnotí Jana Šnircová.

Podľa analýzy CRIF SK v roku 2020 v uplatňovaní superodpočtu nepokračovalo až 213 subjektov, ktoré si ho uplatňovali aspoň v jednom z predchádzajúcich rokov (2017 až 2019). Medzi nimi aj objemom superodpočtu najväčší čerpateľ U. S. Steel Košice – už druhý rok po sebe, ale tiež ďalší dvaja významní zástupcovia z toho istého odvetvia: Železiarne Podbrezová a OFZ. Spolu tieto tri spoločnosti naposledy čerpali superodpočet v objeme viac ako 50 mil. eur. Celkovo až sedem subjektov, ktoré si v niektorom z minulých rokov uplatnili miliónový superodpočet, v roku 2020 nečerpalo vôbec.

SR: Správa o ochrane osobných údajov za rok 2021

Symbolicky v Európsky deň ochrany osobných údajov (28.1.) bola publikovaná Správa o ochrane osobných údajov za rok 2021. Sumarizuje dianie v oblasti ochrany osobných údajov v Slovenskej republike za uplynulý rok. Na rozdiel od výročných správ Úradu na ochranu osobných údajov ( ÚOOÚ) SR, v ktorých úrad hodnotí predovšetkým vlastnú činnosť, sa zameriava na komplexné hodnotenie vývoja v celej oblasti. 

Správa sumarizuje právoplatné rozhodnutia úradu a prináša aj prehľad pokút, ktoré ÚOOÚ za rok 2021 udelil. Najvyššia pokuta bola vo výške 13.300 eur, najnižšia známa 500 eur. Správa spomína aj pokutu vo výške 40.000 eur (celkovo druhú najvyššiu pokutu uloženú v režime GDPR v SR), ktorá však nadobudla právoplatnosť až v roku 2022, a preto v sumáre nie je detailne spracovaná. V správe sa spomína aj neúspešná voľba predsedu Úradu na ochranu osobných údajov, ale aj Národná stratégia kybernetickej bezpečnosti. Pozitívne vníma rozhodnutie Ústavného súdu SR v prípade eKasa, ktoré pomôže lepšie chápať pojem osobné údaje a pracovať s ním. Zároveň umožní kvalitnejšie formulovať právne normy, ktoré majú slúžiť ako právny základ spracúvania osobných údajov a v neposlednom rade aj chápať mantinely štátu pri zbere dát, vrátane nemožnosti zbierať dáta pre prípadnú potrebu v budúcnosti.

V prvej časti správa hodnotí legislatívne udalosti, kde spomína novelu zákona o kyberbezpečnosti a informačných technológiach vererjnej správy, novelu zákona o ochrane osobných údajov, ale aj nový zákon o elektronických komunikáciách (ZEK). Kým v prvých dvoch prípadoch išlo skôr o kozmetické úpravy, ako problematický vníma správa nový ZEK účinný od 1. februára 2022. Zmeny v ňom sa dotkli predovšetkým tele-marketingu: „V zásade došlo k liberalizácií tele-marketingových volaní bez akejkoľvek verejnej debaty v rámci legislatívneho konania alebo mimo neho. Tieto nové pravidlá neboli totiž v pôvodnom vládnom návrhu zákona z leta 2021 a dostali do znenia ZEK až pozmeňujúcim návrhom skupiny poslancov. Napriek tomu sa zdá, že Úrad pre reguláciu je s týmito diametrálne odlišnými pravidlami stotožnený, aj keď nie je ich autorom.“

Odborníci považujú zmeny, ktoré nový zákon priniesol, za kontroverzné a nerealizovateľné v súlade s GDPR, niektoré zo zmien v § 116 ZEK dokonca až za diskriminačné z pohľadu Ústavy SR a základných ľudských práv, najmä vo vzťahu k fyzickým osobám podnikateľom, ktorí majú podľa nových pravidiel nižšiu úroveň ochrany proti tele-marketingu ako fyzické osoby. ZEK navyše ponecháva dohľad nad príslušnými ustanoveniami (napr. oblasť cookies) aj naďalej Úradu pre reguláciu v elektronických komunikácií a poštových služieb. Dohľad nad ustanoveniami GDPR je pritom v pôsobnosti Úradu na ochranu osobných údajov. „Viacero prípadov z roku 2021 potvrdzuje, že témy ePrivacy a GDPR nemožno ani legislatívne ani v praxi oddeľovať. Obe témy sú nakoľko previazané, že sa im podľa nášho názoru musí venovať jeden regulátor, obdobne ako je tomu v mnohých členských krajinách, vrátane Českej republiky. Možnosť takejto voľby podľa ePrivacy smernice máme, ale nevyužívame ju, čím táto oblasť nesmierne trpí. Netreba sa potom čudovať, že 9 z 10 webstránok a mobilných aplikácií na Slovensku nespĺňa základné podmienky ePrivacy a GDPR“, upozorňuje Jakub Berthoty.

Výzva: Pre dodávateľov mlieka, ovocia a zeleniny do škôl

Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) zverejnila nové výzvy pre žiadateľov, ktorí v rámci tzv. Školského programu dodávajú do školských zariadení mlieko, mliečne výrobky, ovocie a zeleninu a výrobky z ovocia a zeleniny. Zároveň možno podávať žiadosti o zmenu alebo o doplnenie schválenia na zabezpečovanie činností v školskom programe. 

Školský program je program pomoci na podporu dodávania alebo distribúciu uvedených produktov pre deti a žiakov v školách. Je súčasťou Spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a je upravený legislatívou Európskej únie. Nové výzvy v rámci Školského programu pre školský rok 2022/2023:

1. Žiadosti o poskytovanie pomoci na zabezpečovanie činností v Školskom programe. Výzva je otvorená do 31. 5. 2022.

2. Žiadosti o zmenu alebo o doplnenie schválenia na zabezpečovanie činností v Školskom programe . Výzva je otvorená do 31. 5. 2022.

3. Výzva na podanie návrhov na doplnenie zoznamu školských mliečnych výrobkov. Výzva je otvorená do 31. 1. 2022.

Žiadosti predložené po termíne nebudú akceptované – rozhodujúci je dátum poštovej pečiatky alebo dátum prijatia žiadosti v podateľni platobnej agentúry. Žiadatelia sú povinní postupovať v zmysle legislatívy uvedenej v Príručke. Podávanie žiadostí je potrebné urobiť prostredníctvom formulárov, ktoré sú k dispozícii na interentovej stránke apa.sk v časti Podpory – Organizácia trhu – Školské programy – Školské ovocie a zelenina / Školské mlieko.

Agentúra zverejnila ďalej výzvu na podanie Žiadosti o poskytovanie pomoci na zabezpečovanie činností v Školskom programe a Žiadosti o zmenu alebo o doplnenie schválenia na zabezpečovanie činností v Školskom programe a na podanie návrhov na doplnenie zoznamu školských mliečnych výrobkov a Príručky pre žiadateľov na schválenie žiadosti o poskytovanie pomoci na zabezpečovanie dodávania mlieka, mliečnych výrobkov, ovocia, zeleniny a výrobkov z nich, sprievodných vzdelávacích opatrení a propagácie v rámci Školského programu pre školský rok 2022/2023. Táto výzva je otvorená do: 31. 01. 2022, resp. do 31. 05. 2022.

Novinka: Spyvérové taktiky - kratšie a obmedzenejšie

V prvej polovici roka 2021 si experti tímu Kaspersky ICS CERT všimli zvláštnu anomáliu v štatistikách o hrozbách spyvéru zablokovaných na počítačoch ICS. Hoci malvér použitý pri týchto útokoch patrí k známym skupinám spyvérových rodín, akými sú Agent Tesla/Origin Logger, HawkEye a iné, tieto útoky sa vymykajú mainstreamu pre veľmi obmedzený počet cieľov pri každom útoku (od niekoľkých až po pár desiatok) a veľmi krátku životnosť každej škodlivej vzorky. 

Podrobnejšia analýza 58.586 vzoriek spyvéru zablokovaných na počítačoch ICS v 1. polroku 2021 odhalila, že približne 21,2 % z nich bolo súčasťou tejto novej série útokov s obmedzeným rozsahom a krátkou životnosťou. Ich životný cyklus bol obmedzený na približne 25 dní, čo je oveľa menej ako životnosť „tradičnej“ spyvérovej kampane. Celkovo však tvoria neprimerane veľký podiel na všetkých spyvérových útokoch. Napríklad v Ázii bol každý piaty počítač napadnutý spyvérom zasiahnutý jednou z týchto zvláštnych vzoriek (2,1 % z 11,9 %). Väčšina týchto kampaní sa šírila z jedného priemyselného podniku na druhý prostredníctvom veľmi dobre skoncipovaných phishingových e-mailov. Po preniknutí do systému obete útočník používa zariadenie ako „command-and-control“ server pre ďalší útok. Vďaka prístupu k zoznamu kontaktov obete môžu zločinci zneužiť korporátny email na ďalšie šírenie spyvéru.

Podľa Kaspersky ICS CERT telemetrie zahŕňala vytvorená škodlivá infraštruktúra vyše 2.000 priemyselných organizácií z celého sveta a kyberzločinci ju využívali pri šírení útoku na ich kontaktné organizácie a obchodných partnerov. Celkový počet kompromitovaných alebo odcudzených korporátnych účtov v dôsledku týchto útokov odhadujú experti na viac než 7.000. Citlivé údaje získané z počítačov ICS často končia na rôznych on-line trhoch. Identifikovali vyše 25 rôznych on-line trhovísk, kde sa predávali ukradnuté prihlasovacie údaje z týchto škodlivých priemyselných kampaní. Analýza trhovísk ukázala vysoký dopyt po prihlasovacích údajoch ku korporátnym účtom, najmä pre účty vzdialenej pracovnej plochy (RDP). Vyše 46 % všetkých RDP účtov predávaných na analyzovaných trhoviskách sa týkala amerických spoločností, zatiaľčo zvyšok pochádza z Ázie, Európy a Latinskej Ameriky. Takmer 4 % (približne 2.000 účtov) všetkých predávaných RDP účtov patrilo priemyselným podnikom. Ďalším rastúcim trhom je oblasť Spyware-as-a-Service („spyvér ako služba“). Keďže boli zverejnené zdrojové kódy niektorých populárnych spyvérových programov, stali sa vo veľkej miere dostupnými v on-line obchodoch vo forme služby – vývojári nepredávajú len malvér ako produkt, ale aj licenciu na tvorbu malvéru a prístup k infraštruktúre predkonfigurovanej na tvorbu malvéru.

Na zabezpečenie primeranej ochrany priemyselného podniku, jeho partnerských sieťových operácií a biznisu odborníci odporúčajú:

• Implementovať dvojfaktorovú autentifikáciu na prístup ku korporátnym mailom, ako aj k ďalším službám prístupným cez internet (vrátane RDP, brán VPN-SSL, atď.), ktoré by mohol útočník využiť na získanie prístupu k internej infraštruktúre a kritickým dátam dôležitým pre chod vašej spoločnosti.
• Zabezpečiť to, aby všetky koncové body v sieťach IT aj OT boli chránené moderným riešením na zabezpečenie koncových bodov, ktoré je dôsledne nakonfigurované a pravidelne aktualizované.
• Pravidelne školiť vašich zamestnancov, aby bolo schopní bezpečne zaobchádzať s prichádzajúcimi mailmi a chrániť systémy pred malvérom, ktorý môžu prílohy mailov obsahovať.
• Pravidelne kontrolovať priečinky so spamom namiesto ich jednoduchého vyprázdňovania.
• Monitorovať, ako sú účty vašej organizácie vystavené smerom na web.
• Používať tzv. sandbox riešenia určené na automatické testovanie príloh v rámci prichádzajúcich mailov. Uistite sa však, že sandbox riešenie je nakonfigurované tak, aby nevynechávalo maily z „dôveryhodných“ zdrojov, vrátane partnerských a kontaktných organizácií, pretože nikto nie je stopercentne chránený pred bezpečnostnou kompromitáciou.
• Testovať prílohy v odchádzajúcich mailoch, aby ste sa uistili, že nie ste kompromitovaní.

EU: Práva a zásady v digitálnom veku

Európska komisia navrhla Európskemu parlamentu a Rade, aby podpísali vyhlásenie o právach a zásadách, ktorými sa bude riadiť digitálna transformácia v Európskej  únii. Cieľom je poskytnúť jasné východisko, pokiaľ ide o spôsob digitálnej transformácie, ktorý Európa podporuje a obraňuje. Pre tvorcov politík a podniky budú slúžiť ako usmernenie v ich ďalšom prístupe k novým technológiám. Práva a slobody zakotvené v právnom rámci EÚ a v európskych hodnotách v podobe zásad by sa mali dodržiavať tak „on-line“, ako aj „off-line“ Po jeho spoločnom schválení bude vyhlásenie definíciou prístupu k digitálnej transformácii, ktorý bude EÚ presadzovať na celom svete.

Návrh vyhlásenia sa týka kľúčových práv a zásad digitálnej transformácie, akými sú jasný dôraz na ľudí a ich práva, podpora solidarity a inklúzia, záruka slobodnej voľby on-line, podpora angažovanosti v digitálnom verejnom priestore, zvýšenie bezpečnosti, ochrany a posilnenie postavenia jednotlivcov a podpora udržateľnosti digitálnej budúcnosti. Ide o práva a zásady, ktoré by mali ľudí v EÚ sprevádzať v ich každodennom živote: cenovo dostupná a vysokorýchlostná digitálna pripojiteľnosť všade a pre všetkých, dobre vybavené triedy a digitálne zruční učitelia, bezproblémový prístup k verejným službám, bezpečné digitálne prostredie pre deti, možnosť odpojiť sa po pracovnom čase, dostupnosť ľahko zrozumiteľných informácií o vplyve našich digitálnych zariadení na životné prostredie a kontrola nad používaním a zdieľaním osobných údajov.

Toto vyhlásenie vychádza z právnych predpisov EÚ, od ustanovujúcich zmlúv až po Chartu základných práv, ako aj z judikatúry Súdneho dvora. Stavia na skúsenostiach s Európskym pilierom sociálnych práv. Predchádzajúci predseda Európskeho parlamentu David Sassoli presadzoval už v roku 2018 myšlienku vnímania prístupu k internetu ako nového ľudského práva. Presadzovanie a vykonávanie zásad stanovených vo vyhlásení sú spoločným politickým záväzkom a zodpovednosťou EÚ a jej členských štátov v zmysle ich príslušných právomocí.