Radíme: Akú čokoládu si vybrať

Ak ste sa rozhodli „zhrešiť“ čo najzdravšie, tak zrejme siahnete po „najtmavšej“ čokoláde. Tmavá čokoláda je najbohatšia na minerálne látky, telu prospešné stopové prvky a dokonca aj flavonoidy, ktoré majú protizápalové účinky. 

V kvalitnej horkej čokoláde by mali byť len dve základné zložky. Takúto čokoládu tvoria z najväčšej časti rozomleté kakaové bôby obsahujúce cca 50 % kakaového masla a ďalej buď cukor alebo ako zdravšia alternatíva niektorý druh prírodného sladidla. Na dosiahnutie čo najnižšieho glykemického indexu (GI) odporúčame vyberať si prírodné sladidlá, akými sú jakon (GI 1, pôvodom juhoamerická plodina, ktorú používali už Inkovia), xylitol (GI 7, známejší ako brezový cukor) alebo erythrytol (ktorý má dokonca GI 0 a je tiež výbornou náhradou bieleho cukru pre diabetikov a vyrába sa prirodzenou fermentáciou glukózy). Tieto sladidlá majú minimálne 9 a viacnásobne nižší glykemický index (GI) oproti bežne používanému cukru, ktorý dosahuje glykemický index (GI) až niekde na úrovni 60 a viac. Ak má čokoláda menej než 75 % kakaovej zložky, zvykne sa do nej pridať na doladenie chuti a konzistencie kakaové maslo. Žiadna kvalitná horká čokoláda nemá obsahovať ďalšie prídavky. Teda ani žiadny iný tuk alebo kakaový prášok. Čokoláda vonkoncom nemusí obsahovať sójový lecitín. Ak sa pri výrobe čokolády použili prvotriedne kakaové bôby, nie je nutné vylepšovať chuť ani vanilkou alebo dokonca vanilínom. 

Moderní producenti pri mliečnych čokoládach už zdvihli latku kvality dostatočne vysoko. Začali používať bezlaktózové mlieko. Tým pádom uľahčujú život mnohým ľuďom s alergiou na laktózu. Inou alternatívou sú tiež vegánske čokolády, v ktorých je kravské mlieko nahradené rastlinným mliekom. A aké sú aktuálne trendy príchutí? Používanie čisto prírodných silíc citrusových plodov, populárny je napríklad pomaranč. Rovnako obľúbené sú jadrové plody, čiže rôzne druhy orechov a mandle. Estetickým aj chuťovým lákadlom sú čokolády s obsahom lyofilizovaného ovocia tzn. ovocia sušeného mrazom. Týmto šetrným procesom sa dopracujeme nielen k chuťovému, ale aj estetickému potešeniu. Trendovou „vychytávkou“ je aktuálne čokoláda s moringou. Moringa ponúka okrem zaujímavej chuti aj veľké množstvo zdraviu prospešných látok. Vďaka nim pôsobí ako prírodný stimulant pre náš imunitný systém, rovnako dokáže byť nápomocná pre metabolizmus a regeneráciu bunkových štruktúr. 

Autá: Najobľúbenejšie jazdenky

Po niekoľkomesačnom poklese a stagnácii trh s ojazdenými autami v októbri t. r. zažíva mierne oživenie. Na Slovensku ponuka vzrástla o skoro 5.000 áut, v Česku o necelých 8.000, v Maďarsku takmer o 2.000 a v Poľsku o vyše 9.000 vozidiel. K zlepšeniu situácie na sekundárnom trhu výrazne prispieva dovoz ojazdených áut zo štátov západnej Európy, ktorý je už od júna tohto roku vyšší než v rovnakom období predcovidového roku 2019.

Vyplýva to z analýzy trhu, ktorú pravidelne spracováva spoločnosť AURES Holdings. „Časť majiteľov, ale aj firiem nechce dlhšie čakať, hoci nákup nového vozidla je sťažený „čipovou krízou“ a dodacie lehoty nových áut sa pohybujú okolo jedného roka aj viac. Aj napriek tomu je na trhu stále výrazne menej áut, než tomu bolo v predošlých rokoch. V tejto chvíli sa však nedá s istotou povedať, či ide iba o momentálny výkyv, alebo sa situácia na sekundárnom trhu začína stabilizovať. Napríklad dovozy áut sú veľmi citlivé na počasie a prvý sneh väčšinou znamená ich výrazný pokles“, komentuje aktuálnu situáciu na trhu Petr Vaněček.

Najčastejšie ponúkaným automobilom na Slovensku a v Česku ostáva Škoda Octavia ( 3.484 ks a 8.890 ks), v Poľsku a Maďarsku Opel Astra (6.864 ks a 1.814 ks). Stredná hodnota veku bola v októbri najvyššia pri vozidlách predávaných v Poľsku (12,3 roka), nasleduje Maďarsko (11,5 roka), Česko (10,1 roka) a najmladšie boli vozidlá na Slovensku (9,8 roka). Stav tachometra je opäť najvyšší v Poľsku (medián 181.600 km), najmenej ojazdené sú vozidlá v Česku (medián 149.000 km). Najdrahšie ojazdené vozidlá sú aktuálne na Slovensku, kde je medián 7.000 EUR, nasleduje Česko s mediánom 6.640 EUR, Maďarsko 6.070 EUR a najlacnejšie sú v Poľsku, kde je stredná hodnota ceny 4.765 EUR.

EU: Kybernetická bezpečnosť

Najnovšia správa od Agentúry Európskej únie pre Cybersecurity (ENISA) upozorňuje, že kybernetické útoky v priebehu rokov 2020 a 2021 pokračovali v trende rastu, a to nielen pokiaľ ide o vektory a čísla, ale aj z hľadiska svojho vplyvu. Prostredie kybernetických hrozieb ovplyvnila aj pandémia COVID-19. Nový návrh európskej legislatívy požaduje prísnejšie požiadavky, keďže v dôsledku rozdielnych vnútroštátnych opatrení v oblasti kybernetickej bezpečnosti je Európska únia zraniteľnejšia.

Zámerom sú prísnejšie povinnosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti, a to riadenie rizík, oznamovacie povinnosti aj zdieľanie informácií. Podľa legislatívneho textu prijatého Výborom pre priemysel Európskeho parlamentu budú musieť krajiny EÚ spĺňať prísnejšie opatrenia v oblasti dohľadu a presadzovania a harmonizovať svoje sankčné režimy. V porovnaní s doterajšou legislatívou by nová smernica zaviazala prijať opatrenia viaceré subjekty aj sektory. Bezpečnostné ustanovenia by sa vzťahovali na „základné sektory“ ako energetika, doprava, bankovníctvo, zdravotníctvo, digitálna infraštruktúra, verejná správa a vesmír. Okrem toho by chránili aj takzvané „dôležité sektory“ ako poštové služby, odpadové hospodárstvo, chemikálie, potraviny, výroba zdravotníckych pomôcok, elektronika, stroje, motorové vozidlá a poskytovatelia digitálnych služieb. Legislatíva by sa vzťahovala na všetky stredné a veľké spoločnosti vo vybraných odvetviach.

Konkrétne požiadavky okrem iného zahŕňajú reakciu na incidenty, bezpečnosť dodávateľského reťazca, šifrovanie a zverejňovanie zraniteľnosti. Členské štáty by dokázali identifikovať menšie subjekty s vysokým bezpečnostným rizikovým profilom, pričom kybernetická bezpečnosť by sa stala zodpovednosťou najvyššej manažérskej úrovne. Vytvára sa tiež rámec na lepšiu spoluprácu a zdieľanie informácií medzi rôznymi orgánmi a členskými štátmi ako aj európsku databázu zraniteľnosti. Pôvodná smernica o kybernetickej bezpečnosti bola vytvorená v roku 2017. Krajiny EÚ ju však implementovali rôznymi spôsobmi, čím došlo k fragmentácii jednotného trhu, a to viedlo k nedostatočnej úrovni kybernetickej bezpečnosti. Vzhľadom na súčasnú vysokú úroveň hrozieb kybernetickej bezpečnosti je táto aktualizovaná legislatíva veľmi potrebná.

Pravidlá: Problémy aj pre rodičov

Deti majú už od útleho veku tendenciu kopírovať správanie a návyky dospelých vo všetkých oblastiach života, vrátane postoja k digitálnym zariadeniam. Navyše mnohé dostávajú svoje prvé zariadenie v útlom veku. Vzhľadom na to by mali byť rodičia vzorom v používaní technológií, ak chcú položiť základy zdravých digitálnych návykov svojich detí už v detstve.

Výsledky novej štúdie spoločnosti Kaspersky odhalili, že až 61 % rodičov má problém ísť vzorom pre svoje deti a príležitostne obchádza pravidlá, ktoré pre ne stanovili. Zároveň sa viac ako polovica z nich (54 %) snaží zaviesť zdravé digitálne návyky a pravidlá pre všetkých členov rodiny. Rodičia vnímajú normy správania pre seba a svoje deti rozdielne. Napríklad takmer polovica (48 %) respondentov priznala, že denne strávi na zariadeniach tri až päť hodín, pričom väčšina (62 %) považuje tento čas za normálny. Pokiaľ ide o deti, takmer polovica (48 %) trávi na zariadeniach rovnaký čas ako ich rodičia – tri až päť hodín denne. Napriek tomu by však viac ako polovica dospelých (53 %) chcela, aby ich deti trávili na zariadeniach menej času – tak do dvoch hodín.

V niektorých situáciách respondenti považujú určité správanie za prijateľné pre seba, ale nie pre svoje deti. Napríklad 37 % dospelých považuje za normálne zdieľať fotografie členov rodiny na sociálnych sieťach. Že je to prijateľné aj pre ich deti si však myslí menej ako štvrtina (24 %) rodičov. Neprijímanie hovorov či vypnutie telefónu, aby ich nikto nemohol kontaktovať, považuje za rozumné 22 % respondentov. Avšak len 10 % rodičov si myslí, že takéto správanie je prijateľné pre deti. „V súčasnosti sa čoraz viac rodičov snaží zaviesť zdravé digitálne návyky popri návykoch týkajúcich sa stravovania, denného režimu a pod. Neexistuje však špecifický trend alebo jasný vzor správania, keď sa bavíme o tom, ako konkrétne tieto pravidlá zaviesť do digitálnej reality. Výsledky nášho prieskumu zároveň ukazujú, že väčšina dospelých (61 %) priznáva, že je pre nich ťažké byť vzorom pre svoje deti a že občas ani oni sami nedodržiavajú pravidlá, ktoré im stanovili. Rodičia môžu pri zavádzaní zdravých digitálnych návykov využiť množstvo techník a nástrojov, ktoré im v tom dokážu pomôcť. Môžu mať formu hry, alebo v prípade technickejšieho prístupu sú tiež k dispozícii riešenia vo forme aplikácií, ktoré vedia pomôcť kontrolovať čas dieťaťa stráveného na zariadení alebo určiť jeho fyzickú polohu“, komentuje Miroslav Kořen.

Konzumácia digitálneho obsahu formuje vzťah medzi rodičmi a deťmi a čo je dôležitejšie, ovplyvňuje vývoj dieťaťa. Výskum ukazuje, že napríklad u dojčiat sa objavujú problémy s kŕmením a spánkom, keď rodičia počas starostlivosti o ne používajú aj digitálne médiá. Je to vážny náznak začínajúcej poruchy pripútanosti. Deti sa učia napodobňovaním. Preto by ste vždy mali brať do úvahy to, čo konkrétne deti vidia. Majú ich rodičia vždy smartfón v rukách alebo dokonca pri stole, keď jedia? Nezabúdajme, že rodičia sú vždy príkladom pre svoje deti. Z hľadiska rodinnej terapie je mediálna gramotnosť v rodinách veľmi dôležitou témou. „Musíme sa však zaoberať tým, že smartfón je tu v tejto podobe len posledných desať rokov, no stal sa nevyhnutnosťou v našom každodennom živote. Preto často nie je také jednoduché ho používať vedome a predovšetkým ho aj správnou formou predstaviť a oboznámiť deti. Naša závislosť na smartfónoch je dôvodom, prečo ide o dôležitú tému pre všetkých. Navyše už existujú aj osvedčené pravidlá správania ako konzumovať digitálne médiá v rodinách, ktoré sú veľmi užitočné. Najdôležitejšie pre všetkých rodičov je, aby sa so svojimi deťmi o používaní digitálnych médií neustále rozprávali“, vysvetľujú terapeuti Birgitt Hölzel a Stefan Ruzas.

Ak chcete pomôcť deťom tráviť čas na internete bezpečne:

• Spoločne po internete surfovať a učiť sa spolu. Majte prehľad o tom, kde deti trávia čas on-line a preskúmajte, ako ich čo najlepšie ochrániť.
• Zvážiť stiahnutie aplikácií rodičovskej kontroly a diskutovať o tejto téme s dieťaťom a vysvetliť mu, ako takéto aplikácie fungujú a prečo ich potrebuje, aby bolo na internete v bezpečí.
• Zapojiť sa do on-line aktivít detí už od útleho veku, aby to bola zaužívaná norma a aby ste ich mohli „mentorovať“.

Home office: Ochrana koncových bodov

Pokračujúca práca zamestnancov z domu kladie na IT administrátorov a MSP poskytovateľov stále vyššie nároky. Tí sa tak musia prispôsobiť a rozšíriť svoje služby o nástroje IT bezpečnosti, hlavne v oblasti ochrany koncových bodov.

Medzi koncové body dnes už nepatria iba pracovné počítače či notebooky, ale do firemných sietí sa v súčasnosti pripájajú aj súkromné PC, tablety, inteligentné telefóny a hodinky či dokonca IoT zariadenia. Ak nie sú koncové body adekvátne chránené, vystavujú sa siete organizácií hrozbám útoku v dôsledku neaktualizovaného softvéru, nakazených emailov, domácich sietí zabezpečených slabými heslami alebo malvéru stiahnutému z podozrivých webových stránok.

Popri funkčnostiach vzdialenej správy a monitoringu súčasná situácia vyžaduje rozšírenie MSP portfólia o poskytovanie služieb ochrany koncových bodov pomocou nasledujúcich nástrojov:

• Endpoint detection and response (EDR): EDR riešenia umožňujú monitoring koncových zariadení, pričom poskytujú prehľad o možných problémoch a hrozbách v reálnom čase.

• Centrálne riadený antivírus: Antivírusové riešenie s centrálnou správou, dovoľuje komfortne chrániť zariadenia používateľov z jednej konzoly. Neposkytuje takú komplexnú ochranu ako EDR, ale postačí na ochranu zamestnancov s nižšími bezpečnostnými rizikami.

• Správa hesiel: V prípade pokusu o neautorizovaný prístup je bezpečná správa hesiel prvou líniou obrany. Silné, unikátne a bezpečne uložené heslá sú dnes základným predpokladom úspešnej ochrany firemných sietí.

• Ochrana emailov: Vzhľadom na to, že je dnes väčšina útokov vedená prostredníctvom mailov, môže slabé zabezpečenie elektronickej pošty viesť k vážnym problémom celej firemnej siete. Preto je nutné maily v koncových bodoch filtrovať od spamov, phishingu, spoofingu a sociálneho inžinierstva.