Aktuálne: Svetový deň lekárnikov

Už v sobotu 25. septembra pri príležitosti Svetového dňa lekárnikov budú vo vybraných lekárňach informačno-vzdelávacie aktivity pre pacientov zamerané na prevenciu a edukáciu. Do projektu sa zapojilo vyše 200 lekární na celom Slovensku a ich hlavným cieľom je poukázať na fakt, že lekárne nie sú len miestom predaja či výdaja liekov, ale najbližším miestom poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre pacientov. 

Pilotný projekt prevencie a edukácie pacientov je zameraný na vybrané ochorenia ako astma, rakovina krčka maternice, fibrilácia predsiení, cievna mozgová príhoda či chronická obštrukčná choroba pľúc. Lekárnici pacientom odmerajú tlak a skontrolujú pulz, zamerajú sa na pravidelnosť srdcového rytmu a vysvetlia pacientom riziká fibrilácie predsiení, ktoré môžu súvisieť so vznikom cievnej mozgovej príhody.

S pacientami v lekárňach budú lekárnici hovoriť aj o prevencii proti rakovine krčka maternice, o očkovaní, ktoré je účinnou prevenciou proti tomuto onkologickému ochoreniu. Rovnako budú hovoriť s pacientami aj o dôležitosti očkovania proti pneumokokom. Vďaka informačným materiálom edukujú pacientov o astme a správnych technikách inhalácie. Práve správna inhalácia je kľúčom k úspešnej liečbe astmy a iných pľúcnych ochorení. Žiaľ mnohí pacienti tieto techniky neovládajú, čím samotná liečba často zlyháva.

EU: Pravidlá o poistení

Európska komisia prijala komplexné preskúmanie pravidiel Európskej únie v oblasti poisťovníctva (známe ako „Solventnosť II“). Jedným z cieľov je umožniť poisťovniam, aby v dlhodobom horizonte viac investovali do obnovy Európy po pandémii COVID-19. Ďalším z cieľov je zvýšiť odolnosť odvetvia poistenia a zaistenia (t. j. poisťovní, ktoré poskytujú poistenie iným poisťovniam), a to tak, aby toto odvetvie dokázalo zvládať budúce krízy a lepšie chrániť poistníkov. Pre určité menšie poisťovne sa navyše zavedú zjednodušené a primeranejšie pravidlá.

Poistenie je pre mnohých Európanov aj európske podniky životne dôležité. Chráni ľudí pred finančnými stratami v prípade nepredvídaných udalostí. Poisťovne zároveň v našom hospodárstve zohrávajú dôležitú úlohu preto, lebo nasmerúvajú úspory na finančné trhy a do reálnej ekonomiky, čím poskytujú európskym podnikom dlhodobé financovanie. Preskúmanie pozostáva z týchto prvkov:

• legislatívny návrh na zmenu smernice Solventnosť II (smernica 2009/138/ES),
• oznámenie o preskúmaní smernice Solventnosť II,
• legislatívny návrh novej smernice o ozdravení a riešení krízových situácií v oblasti poistenia.

Cieľom oznámeného preskúmania je zvýšiť mieru, akou sa európski poisťovatelia podieľajú na financovaní obnovy, dobudovávaní únie kapitálových trhov a smerovaní finančných prostriedkov do Európskej zelenej dohody. V krátkodobom horizonte by sa v EÚ mohol uvoľniť kapitál v odhadovanej výške až 90 miliárd eur. Uvoľnenie takejto nezanedbateľnej sumy pomôže poisťovateľom a zaisťovateľom výraznejšou mierou prispieť ako súkromní investori k obnove Európy po pandémii COVID-19. Zmeny smernice Solventnosť II budú neskôr doplnené formou delegovaných aktov. Oznámenie obsahuje zámery, ktoré Európska komisia v tomto ohľade vytýčila.

Prehľad kľúčových bodov:

• v dôsledku dnešných zmien budú spotrebitelia lepšie chránení a zabezpečí sa, aby poisťovne zostávali životaschopné aj v ťažkých hospodárskych časoch;
• spotrebitelia („poistníci“) budú lepšie informovaní o finančnej situácii svojho poisťovateľa;
• spotrebitelia budú lepšie chránení vtedy, keď sa rozhodnú zaobstarať si poistný produkt v inom členskom štáte, a to vďaka lepšej spolupráci medzi orgánmi dohľadu;
• poisťovatelia budú motivovaní viac investovať do dlhodobého kapitálu pre potreby hospodárstva;
• finančná sila poisťovateľov bude lepšie zohľadňovať určité riziká vrátane rizík súvisiacich s klímou a bude menej náchylná na krátkodobé výkyvy na trhu;
• celý sektor bude lepšie kontrolovaný, aby sa zabránilo ohrozeniu jeho stability.

Cieľom smernice o ozdravení a riešení krízových situácií v oblasti poistenia je zabezpečiť lepšiu pripravenosť poisťovateľov a príslušných orgánov v EÚ na závažné finančné ťažkosti. Zavedie sa ňou nový postup riadneho riešenia krízových situácií, v rámci ktorého budú lepšie chránení poistníci, reálna ekonomika, finančný systém a v konečnom dôsledku aj daňoví poplatníci. Vnútroštátne orgány budú mať k dispozícii lepšie možnosti pre prípad, že nejaká poisťovňa vyhlási platobnú neschopnosť. Zriadia sa kolégiá na riešenie krízových situácií, ktoré príslušným orgánom dohľadu a orgánom na riešenie krízových situácií umožnia prijať koordinované, včasné a rozhodné opatrenia na riešenie problémov, ktoré vzniknú v rámci cezhraničných skupín poisťovní či zaisťovní, čím sa zabezpečí, aby bol v danej situácii dosiahnutý čo najlepší výsledok pre poistníkov i hospodárstvo v širšom zmysle. Návrhy vychádzajú vo veľkej miere z technického poradenstva, ktoré poskytol Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA). Zároveň kopírujú pracovné úsilie, ktoré sa v tejto oblasti vykonalo na medzinárodnej úrovni, pričom sa zohľadňujú európske špecifiká.

Výzva: Investície pre vinársky rok 2021/2022

Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) zverejnila výzvu na predkladanie žiadostí o podporu na investície pre vinársky rok 2021/2022. Žiadatelia môžu žiadosti o podporu predkladať do 15. októbra 2021. Žiadosti o podporu sa predkladajú prostredníctvom formulára žiadosti o podporu na investície spolu s požadovanými prílohami.

Žiadatelia sú povinní postupovať v zmysle legislatívy uvedenej v Príručke pre žiadateľa o podporu na investície pre vinársky rok 2021/2022. Žiadosti o podporu sa predkladajú prostredníctvom formulára žiadosti o podporu na investície spolu s požadovanými prílohami na poštovú adresu Pôdohospodárskej platobnej agentúry v Bratislave alebo vo formáte PDF aj elektronicky cez elektronickú podateľňu na portáli slovensko.sk. Prostredníctvom služby Všeobecná agenda zvoľte adresáta Pôdohospodárska platobná agentúra. Formulár žiadosti je potrebné podpísať platným kvalifikovaným elektronickým podpisom štatutárneho orgánu! 

V prípade povinných príloh, pri ktorých nariadenie vlády SR č. 83/2017 stanovuje predkladanie originálov/úradne overených kópií, budú uznané len dokumenty podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom správneho orgánu. V prípade, že v PC nemáte nainštalovanú potrebnú aplikáciu, bude Vám jej stiahnutie automaticky ponúknuté spolu aj s návodom na používanie. Viac informácií je k dispozícii na https://www.apa.sk/.

Práca na diaľku: Dvojnásobok za 15 rokov

Podľa prieskumu Global Workplace Analytics vzrástol od roku 2005 počet zamestnancov pracujúcich na diaľku o 216 % a tento trend sa má ďalej zrýchľovať. Na základe opakovaných prieskumov existoval u 80 % amerických zamestnancov veľký záujem o prácu z domova ako benefit už pred obdobím pandémie. Viac ako tretina sa potom bola ochotná na jeho získanie vzdať aj časti mzdy.

Gallup vo svojej súhrnnej správe za roky 2012-2016 zase uviedol, že v sledovanom období pracovalo z domu aspoň čiastočne 43 % amerických zamestnancov. Na efektivitu práce mimo kancelárie sa zase zameral výskum Graduate School of Business pri Stanfordskej univerzite. Efektivita zamestnancov sa podľa neho v sledovanom období medzi 1. januárom a 5. decembrom 2010 zvýšila o 13 % vďaka menšiemu počtu prestávok aj vyššiemu pracovnému výkonu. Aj spoločnosť IceWarp od jari 2020, kedy spustila beta verziu videokonferenčného riešenia, eviduje o toto riešenie kontinuálny nárast záujmu, za posledných šesť mesiacov o 40 %. Populárnejší je tiež celý kancelársky balík, u ktorého zákazníci stále častejšie priplácajú za plnú funkcionalitu.  

Podľa správy Európskej komisie v mnohých členských krajinách EÚ zo zamestnancov, ktorí začali počas pandémie pracovať z domova, nemala s týmto typom práce skúsenosti viac ako polovica. Ak vychádzame z aktuálnych trendov, môže neschopnosť prispôsobiť sa práci na diaľku spôsobiť prehlbovanie nerovností medzi trhmi, zamestnanci aj firmami. Presun kancelárie na internet teda môže, pokiaľ je na to odvetvie pripravené, priniesť aj množstvo výhod tak pre zamestnancov, ktorým sporí predovšetkým čas a výdavky na dopravu, ako aj pre ich zamestnávateľov, ktorí môžu ušetriť značné náklady za prenájom kancelárskych priestorov. 

Upozorňujeme: Posledný týždeň na daňové priznanie

Daňovníkom na Slovensku zostáva posledný týždeň  (30.9.) na podanie odloženého daňového priznania k dani z príjmov za rok 2020. Celkovo sa táto povinnosť týka 18.651 daňovníkov. Podať ho musí každý daňovník, ktorého zdaniteľné prímy v minulom roku presiahli sumu 2207,10 eura. 

Klienti si mohli lehotu na splnenie tejto povinnosti predĺžiť na základe oznámenia podaného správcovi dane, a to najviac o tri celé kalendárne mesiace, resp. šesť kalendárnych mesiacov, a to v prípade ak sú súčasťou príjmov daňovníka aj zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Za takéto príjmy sa považujú príjmy plynúce z aktívnej činnosti vykonávanej v zahraničí (napr. príjem z vykonávania závislej činnosti v zahraničí, príjem z činnosti vykonávanej v zahraničí prostredníctvom stálej prevádzkarne) ako aj „pasívne“ príjmy (napr. príjem z nakladania s nehnuteľnosťou umiestnenou v zahraničí, príjem charakteru úrokov, licenčných poplatkov alebo dividend plynúci od platiteľa tohto príjmu, ktorý je rezidentom v zahraničí).

V tomto roku využilo predĺženie lehoty o šesť mesiacov 18.651 daňovníkov. Celkovo do 30.9.2021 musí daňové priznanie k dani z príjmov za 2020 odovzdať 17.151 fyzických osôb a 1.500 právnických osôb. Finančná správa vyzýva daňovníkov, aby si splnenie tejto povinnosti nenechávali na poslednú chvíľu, pretože lehotu na podanie daňového priznania už nie je možné predĺžiť. Správca dane za podanie daňového priznania po ustanovenom termíne môže uložiť daňovému subjektu pokutu za správny delikt vo výške od 30 eur až do 16.000 eur. Uložením pokuty nezaniká povinnosť daňovníka daňové priznanie podať. V prípade, ak daňové priznanie nebude podané ani na výzvu, správca dane určí daň podľa pomôcok, a to aj bez súčinnosti s daňovým subjektom.

Klienti pritom môžu podať daňové priznanie aj z pohodlia domova a bez priamej návštevy finančnej správy. Komunikovať s finančnou správou elektronicky totiž môže ktokoľvek. Potrebné je sa registrovať na portáli finančnej správy. K registrácii je potrebný elektronický občiansky preukaz s čipom (eID), resp. kvalifikovaný elektronický podpis (KEP). Fyzické osoby môžu využiť aj možnosť uzavrieť s daňovým úradom tzv. dohodu o elektronickom doručovaní.