EU: Priority občanov

Štyria z piatich respondentov sa v najnovšom prieskume verejnej mienky vyslovili za podmienenie prístupu k prostriedkom Európskej únie dodržiavaním zásad právneho štátu a demokratických hodnôt. Prieskum Eurobarometer zrealizovaný v druhej polovici augusta zverejnil Európsky parlament len pár dní pred plenárnou rozpravou o stave Európskej únie naplánovanej na stredu 15. septembra.

Najnovší Eurobarometer ukazuje, že verejnosť jednoznačne podporuje snahy o transparentnosť a efektívnu kontrolu vynakladania prostriedkov EÚ, ktoré by mali byť použité na obnovu pre budúce generácie v rámci programov NextGenerationEU. Podľa prieskumu sa 53 % občanov EÚ a 54 % občanov SR jednoznačne stotožňuje s požiadavkou účinnej kontroly čerpania prostriedkov únie, ďalších 32 % občanov EÚ a 31 % občanov SR s ňou skôr súhlasí. Nesúhlas s takouto požiadavkou vyjadrilo v prieskume 8 % občanov EÚ a 9 % občanov SR. Rovnaký názor zastáva aj Európsky parlament, ktorý aktuálne spolu s Európskou komisiou posudzuje národné plány s cieľom zaistiť, aby sa prostriedky EÚ určené na obnovu využili v súlade s cieľom podporiť ekologickejšiu, digitalizovanejšiu a odolnejšiu európsku spoločnosť.

Respondenti zareagovali pozitívne na program obnovy Európskej únie v hodnote 800 miliárd eur. Traja z piatich občanov EÚ (60 %) veria, že projekty NextGenerationEU pomôžu ich krajine vyrovnať sa s hospodárskymi a sociálnymi škodami spôsobenými pandémiou nového koronavírusu. Na Slovensku je o tom presvedčených 55 % obyvateľov. Tieto programy podľa väčšiny respondentov pomôžu ich krajinám lepšie sa pripraviť na budúce výzvy - na úrovni EÚ je o tom presvedčených 59 % a na Slovensku 57 % občanov. V tejto súvislosti má z Európskej únie pozitívny celkový dojem 53 % jej občanov, negatívny dojem z EÚ prevažuje u 19 % jej obyvateľov. Na Slovensku vníma EÚ pozitívne 43 % a negatívne 25 % respondentov. Prieskum však poukázal aj na obavy občanov viacerých členských štátov, ktoré sa týkajú schopnosti ich národných vlád správne využiť prostriedky EÚ určené na obnovu. V tejto súvislosti svojej vláde vo všeobecnosti dôveruje 45 % občanov EÚ, pričom 41 % občanov prejavuje pochybnosti. Na Slovensku svojej vláde v tomto smere dôveruje 26 % občanov, o jej schopnosti správne využiť prostriedky z programu obnovy však pochybuje 60 % občanov.

Verejnosť v prieskume tiež jasne podporila postoj Európskeho parlamentu v súvislosti s kontrolou, transparentnosťou a podmienenosťou prístupu k prostriedkom EÚ dodržiavaním zásad právneho štátu. Európania sú teda naďalej presvedčení, že rešpektovanie zásad právneho štátu by malo byť podmienkou čerpania prostriedkov EÚ. Štyria z piatich občanov EÚ (81 %) súhlasia s tým, aby EÚ poskytovala finančné prostriedky členským štátom len pod podmienkou, že ich vlády budú uplatňovať zásady právneho štátu a demokratické princípy. Tento postoj má pritom vysokú podporu naprieč úniou - na Slovensku sa s ním stotožnilo 74 % respondentov. Zaistenie dodržiavania zásad právneho štátu zostáva kľúčovou prioritou Európskeho parlamentu.

Pri otázke týkajúcej sa politických priorít, teda oblastí ktorými by sa mal Európsky parlament zaoberať prednostne, akcentovala väčšina respondentov - 40 % na Slovensku a 43 % v celej EÚ - boj proti klimatickej zmene. Medzi ďalšie priority by podľa občanov mali patriť:

• opatrenia na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (36% respondentov na Slovensku, 32% v EÚ),

• verejné zdravotníctvo (35% respondentov na Slovensku, 27% v EÚ),

• opatrenia na podporu hospodárstva a tvorbu nových pracovných príležitostí (27% respondentov na Slovensku, 31% v EÚ),

• boj proti terorizmu a organizovanému zločinu (24% respondentov na Slovensku, 31% v EÚ),

• ľudské práva - v rámci EÚ aj celosvetovo (24% respondentov na Slovensku, 24% v EÚ),

• demokracia a zásady právneho štátu (23% respondentov na Slovensku, 19% v EÚ),

• spravodlivá  a  udržateľná  poľnohospodárska  politika  (23%  respondentov  na Slovensku, 15% v EÚ),

• budúcnosť Európy (22% respondentov na Slovensku, 19% v EÚ),

• migračná a azylová politika (20% respondentov na Slovensku, 27% v EÚ).

Občania Maďarska a Poľska považujú za jednu z top priorít, ktorou by sa mal zaoberať Európsky parlament, demokraciu a právny štát. Táto oblasť bola respondentmi z celej EÚ zaradená až na ôsme miesto (na Slovensku na siedmom mieste), v Poľsku však skončila na druhom a v Maďarsku na treťom mieste.

Rýchly prieskum Eurobarometer bol pre Európsky parlament zrealizovaný agentúrou Ipsos (Ipsos European Public Affairs) v dňoch 17. - 25. augusta 2021 v on-line prostredí na vzorke 26.459 respondentov vo veku pätnásť a viac rokov z 27 členských štátov v EÚ. V Luxembursku, na Cypre a na Malte bolo vykonaných 500 rozhovorov, vo všetkých ostatných členských štátoch EÚ bolo vykonaných tisíc rozhovorov.

Trend: Útoky na zariadenie pripojené k internetu

Počas prvých šiestich mesiacov tohto roku honeypoty spoločnosti Kaspersky (špeciálny softvér, ktorý imituje zraniteľné zariadenia) zaznamenali viac ako 1,5 miliardy útokov na zariadenia internetu vecí (IoT). Ide o dvojnásobok počtu útokov v porovnaní s predchádzajúcim polrokom.

Zariadenia internetu vecí, napríklad inteligentné hodinky, zámky dverí, fitness trackery a mnohé ďalšie, sú všade okolo nás. Podľa trhových analytikov so zameraním na IoT zariadenia sa každú sekundu k internetu pripojí 127 nových zariadení. Ich široká dostupnosť priťahuje pozornosť nadšených používateľov aj kyberzločincov. Na sledovanie a prevenciu útokov na inteligentné zariadenia odborníci spoločnosti Kaspersky využívajú tzv. honeypoty, čo je špeciálny softvér, ktorý imituje zraniteľné zariadenie. Honeypoty sú nasadené verejne na internet, pričom napodobňujú skutočné zariadenia a v podstate fungujú ako pasce na útočníkov, ktorí sa na takéto zariadenia zameriavajú.

Podľa analýzy údajov zozbieraných z honeypotov spoločnosti Kaspersky, počet útokov na zariadenia internetu vecí stabilne rastie. V prvom polroku 2021 sa celkový počet pokusov napadnutia IoT zariadení vyšplhal na 1.515.714.259, zatiaľčo počas predchádzajúcich šiestich mesiacov tento počet dosiahol úroveň 639.155.942. Vo väčšine prípadov pokusy o pripojenie využívali protokol telnet (používa sa na vzdialený prístup k zariadeniu a jeho správu); zvyšok využíval SSH a web. Kyberzločinci, ktorí sa zameriavajú na zariadenia internetu vecí, vždy aktualizujú svoje nástroje. Experti spoločnosti Kaspersky zdôrazňujú, že čoraz viac exploitov je zneužívaných kyberzločincami a infikované zariadenia sa okrem tradičných DDoS útokov používajú aj na krádež osobných údajov a ťažbu kryptomien. 

Odporúčania na zabezpečenie zariadení:

• Čo najskôr si inštalujte aktualizácie firmvéru, ktorý používate. Odhalené zraniteľnosti je možné opraviť prostredníctvom záplat v rámci aktualizácií.

• Vždy zmeňte predinštalované heslá. Ak je to možné, používajte zložité heslá, ktoré obsahujú veľké aj malé písmená, číslice a symboly.

• Zariadenie reštartujte hneď, ako sa vám zdá, že sa správa divne. Môže to pomôcť odstrániť existujúci malvér, ale nezníži to riziko ďalšej infekcie.

• Preskúmajte a vyberte si také bezpečnostné riešenia, ktoré pomáhajú chrániť ekosystémy internetu vecí.

Aktuálne: Dištančne alebo prezenčne?

Ďalší prieskum s takmer 200.000 účastníkmi cez aplikáciu Viber zisťoval, ako si používatelia z 11 krajín: Grécka, Maďarska, Chorvátska, Srbska, Bosny, Bulharska, Ukrajiny, Slovenska, Českej republiky, Poľska a Slovinska, predstavujú vyučovanie v novom školskom roku.

Až 78 % Slovákov uviedlo, že by sa radi vrátili do škôl a rok absolvovali tradičným spôsobom vzdelávania. Na porovnanie, dištančné vzdelávanie by zvolilo len 9 % slovenských respondentov. A 13 % opýtaných uviedlo, že pre nich funguje vyučovanie rovnako dobre, či už ide o dištančný alebo prezenčný spôsob. Situácia v ostatných krajinách sa veľmi nelíši, nakoľko sa tradičným a osvedčeným spôsobom chce vzdelávať viac ako 70 % hlasujúcich.

V druhej otázke odpovedali respondenti na to, aký spôsob učenia je podľa nich najefektívnejší. Podľa výsledkov prevláda mienka, že osobný prístup v triede je tým najlepším spôsobom vzdelávania žiakov. Vo väčšine krajín bolo toto číslo vyššie ako 80 %, konkrétne na Slovensku, až 85 % opýtaných. Na druhej strane zostáva aplikácia najdôležitejšia, pokiaľ ide o komunikáciu s rodičmi, učiteľmi a spolužiakmi, ale aj pri zdieľaní a prijímaní domácich úloh.

Výzva: Pedagogické štúdium

Novú výzvu na podporu štúdia učiteľov v doplňujúcom pedagogickom štúdiu alebo v rozširujúcom štúdiu v zimnom semestri školského roku 2021/22 vyhlásilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVŠ SR).

O podporu sa môžu uchádzať základné školy a stredné školy, v ktorých sa vzdelávanie považuje za prípravu na povolanie. Zároveň pedagogický alebo odborný zamestnanec, pre ktorého bude určená podpora, musí byť:

• zamestnancom žiadateľa (má uzatvorenú pracovnú zmluvu so žiadateľom),
• je prijatý na: doplňujúce pedagogické štúdium na neučiteľskú vysokú školu, základný modul doplňujúceho pedagogického štúdia alebo rozširujúci modul doplňujúceho pedagogického štúdia pre učiteľov alebo pre majstrov odbornej výchovy alebo rozširujúce štúdium učiteľstva pre prvý stupeň ZŠ alebo učiteľstva niektorého z predmetov, vyučovaných na druhom stupni ZŠ alebo v stredných školách,
• má so zamestnávateľom uzatvorenú dohodu o zvyšovaní kvalifikácie podľa § 155 Zákonníka práce,
• predloží zamestnávateľovi: doklad o prijatí na príslušné vzdelávanie a doklad o uhradení poplatku za príslušné vzdelávanie.

Zamestnávateľ doklady priloží k žiadosti. Po prijatí finančných prostriedkov z MŠVVŠ SR ich zamestnávateľ uhradí príslušnému pedagogickému alebo odbornému zamestnancovi v skutočnej výške uhradeného poplatku, maximálne do výšky 400 €.

V prípade nejasností môžete kontaktovať ministerstvo emailom na dpsrs@minedu.sk. Viac informácií získate aj cez Najčastejšie kladené otázky, ktoré budú podľa potreby aktualizované.

EU: Strategický výhľad 2021

V schválenej druhej výročnej správe o strategickom výhľade Schopnosť a sloboda Európskej únie konať identifikovala Európska komisia štyri hlavné globálne trendy: zmena klímy a iné environmentálne výzvy, digitálna hyperkonektivita a technologická transformácia, tlak na demokraciu a hodnoty a zmeny v celosvetovom poriadku a demografii. Zároveň stanovila 10 kľúčových oblastí činnosti, v ktorých môže EÚ ísť svetu príkladom a vybudovať si otvorenú strategickú autonómiu.

Opatrenia spadajú do desiatich strategických oblastí politík

1. Zabezpečenie udržateľných a odolných systémov zdravotnej starostlivosti a potravín.
2. Zabezpečenie dekarbonizovanej a cenovo dostupnej energie.
3. Posilnenie kapacít v oblasti správy údajov, umelej inteligencie a špičkových technológií.
4. Zabezpečenie a diverzifikácia dodávok kritických surovín.
5. Zabezpečenie globálnej pozície určovateľky noriem.
6. Budovanie odolných a nadčasových hospodárskych a finančných systémov.
7. Rozvoj a udržanie zručností a talentov zodpovedajúcich ambíciám EÚ.
8. Posilnenie bezpečnostných a obranných kapacít a prístupu do kozmického priestoru.
9. Spolupráca s globálnymi partnermi na podpore mieru, bezpečnosti a prosperity pre všetkých.
10. Posilnenie odolnosti inštitúcií.

Tohtoročná správa vychádza zo správy o strategickom výhľade na rok 2020, v ktorej sa zaviedla odolnosť ako nový kompas tvorby politík EÚ. V správe o strategickom výhľade na rok 2021 sú rozvedené megatrendy a politické opatrenia, ku ktorým dospeli útvary Európskej komisie pri medziodvetvovom prognostickom skúmaní. Jeho súčasťou boli rozsiahle konzultácie s členskými štátmi a inými inštitúciami EÚ zapojenými do rámca Európskeho systému strategických a politických analýz (ESPAS).

V dňoch 18. – 19. novembra usporiada Európska komisia výročnú konferenciu o Európskom systéme strategických a politických analýz, na ktorej sa bude diskutovať o hlavnej téme budúcoročnej správy o strategickom výhľade, čiže o súbežnej zelenej a digitálnej transformácii. Budú sa hľadať spôsoby, ako sa môžu navzájom posilňovať, okrem iného aj využívaním nových technológií. Okrem toho bude vo všetkých členských štátoch pokračovať celoeurópska prognostická sieť „ministrov pre budúcnosť“ v budovaní prognostických kapacít vo verejnej správe členských štátov EÚ. Neskôr tento mesiac komisia dokončí aj verejnú konzultáciu o svojich prehľadoch odolnosti, ktoré slúžia ako nový nástroj na celostnejšie posudzovanie odolnosti v EÚ a jej členských štátoch. Vďaka svojmu presahu mimo HDP obohacujú meranie sociálneho a hospodárskeho blahobytu. O návrhoch prehľadov odolnosti prebieha do 30. septembra verejná konzultácia.