EU: Boj proti nezamestnanosti

Nezamestnanosť v Európskej únii od roku 2013 postupne klesala, ale počas koronakrízy prišlo o prácu veľa ľudí. V apríli 2021 bola miera nezamestnanosti v eurozóne 8 %, čo predstavuje medzimesačný pokles o desatinu percentuálneho bodu. Medziročne ale vzrástla - v apríli 2020 bola na úrovni 7,3 %. Krajiny EÚ sú naďalej najviac zodpovedné za politiku zamestnanosti a sociálnu politiku. EÚ však dopĺňa a koordinuje ich opatrenia a podporuje výmenu najlepších postupov. Podľa článku 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie by mala EÚ pri vymedzovaní a uskutočňovaní všetkých svojich politík a činností zohľadňovať cieľ vysokej úrovne zamestnanosti.

Krajiny EÚ stanovili v roku 1997 súbor spoločných cieľov a cieľov politiky zamestnanosti na boj proti nezamestnanosti a na vytváranie viac a lepších pracovných miest v EÚ. Táto politika je známa aj ako Európska stratégia zamestnanosti (ESZ). Európska komisia monitoruje a vykonáva stratégiu prostredníctvom európskeho semestra, ročného cyklu koordinácie hospodárskych politík a politík zamestnanosti na úrovni EÚ. Sociálna a zamestnanostná situácia v Európe sa hodnotí v kontexte európskeho semestra a na základe usmernení pre zamestnanosť, spoločných priorít a cieľov pre vnútroštátne politiky zamestnanosti. S cieľom pomôcť krajinám EÚ pri zlepšovaní Komisia vydáva odporúčania pre jednotlivé krajiny na základe ich pokroku pri dosahovaní cieľov.

Európsky sociálny fond (ESF) je hlavným nástrojom Európy na zabezpečenie spravodlivejších pracovných príležitostí pre všetkých, ktorí žijú v EÚ: zamestnancov, mladých ľudí a všetkých tých, ktorí si hľadajú prácu. Európsky parlament navrhol zvýšiť financovanie fondu v dlhodobom rozpočte Únie na obdobie 2021 až 2027. Nová verzia fondu, známa ako Európsky sociálny fond plus (ESF +) s rozpočtom 88 miliárd eur sa sústreďuje na vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie, ako aj na zlepšenie prístupu ku kvalitnému zamestnaniu pre všetkých, sociálne začlenenie a boj proti chudobe. Cieľom programu v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) je pomôcť pri modernizovaní politiky zamestnanosti a sociálnej politiky, zlepšiť prístup sociálnych podnikov alebo zraniteľných osôb, ktoré chcú založiť mikropodnik, k financovaniu, a podporovať mobilitu pracovnej sily prostredníctvom siete EURES. Európska sieť pracovných miest uľahčuje mobilitu poskytovaním informácií zamestnávateľom a uchádzačom o zamestnanie a takisto obsahuje databázu voľných pracovných miest a žiadostí o zamestnanie v celej Európe.

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) podporuje pracovníkov, ktorí prišli o prácu v dôsledku globalizácie, keď spoločnosti môžu zrušiť alebo presunúť svoju výrobu do krajín mimo EÚ, alebo v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy, pri hľadaní práce, alebo pri zakladaní vlastných podnikov.

Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD) podporuje iniciatívy členských štátov na poskytovanie potravín, základnej materiálnej pomoci a činností sociálneho začleňovania najodkázanejším osobám.

Aktualizovaná verzia ESF+ zlučuje viacero existujúcich fondov a programov, ako sú ESF, EaSI, FEAD a Iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí, združuje ich zdroje a poskytuje integrovanejšiu a cielenejšiu podporu.

Medzi opatrenia EÚ na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí patrí záruka pre mladých ľudí, ktorá je zameraná na to, aby všetci mladí ľudia vo veku do 30 rokov dostali do štyroch mesiacov po tom, čo prídu o prácu alebo ukončia formálne vzdelávanie, kvalitnú ponuku zamestnania, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže. Vykonávanie záruky pre mladých ľudí podporujú investície EÚ prostredníctvom iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí.

Európsky zbor solidarity vytvára príležitosti pre mladých ľudí, aby sa venovali dobrovoľníckej činnosti a pracovali na projektoch týkajúcich sa solidarity v celej Európe. Iniciatíva Tvoje prvé pracovné miesto EURES pomáha mladým ľuďom vo veku 18 až 35 rokov, ktorí majú záujem získať odborné skúsenosti v zahraničí, nájsť pracovnú stáž, stáž alebo učňovskú prípravu.

Podporou a zlepšovaním získavania zručností, zvyšovaním porovnateľnosti kvalifikácií a poskytovaním informácií o dopyte po zručnostiach a pracovných miestach podporuje EÚ ľudí pri hľadaní kvalitných pracovných miest a pri výbere povolania. Nový program v oblasti zručností pre Európu, ktorý začal v roku 2016, pozostáva z desiatich opatrení, ktoré majú ľuďom sprístupniť správne školenia a podporu a revidovať viaceré existujúce nástroje, ako je európsky formát životopisov Europass.

Dlhodobá nezamestnanosť, čiže keď sú ľudia nezamestnaní dlhšie ako 12 mesiacov, je jednou z príčin pretrvávajúcej chudoby. V niektorých krajinách EÚ je naďalej veľmi vysoká a stále predstavuje takmer 50 % celkovej nezamestnanosti. V záujme lepšej integrácie dlhodobo nezamestnaných na trh práce krajiny EÚ prijali odporúčania: podporujú registráciu dlhodobo nezamestnaných na úradoch práce, individuálne dôkladné hodnotenie s cieľom identifikovať ich potreby, ako aj individuálny plán na ich návrat do práce (dohoda o pracovnej integrácii). Mali by byť k dispozícii každému, kto je nezamestnaný 18 alebo viac mesiacov. 

Aj dlhodobá neprítomnosť v práci často vedie k nezamestnanosti a tomu, že pracovníci natrvalo opúšťajú trh práce. Na udržanie v zamestnaní a opätovné začlenenie pracovníkov, ktorí trpia zraneniami alebo chronickými zdravotnými problémami, vypracoval Európsky parlament v roku 2018 súbor opatrení pre členské štáty, na ktorých by mali pracovať, napríklad zvýšiť prispôsobivosť pracovísk prostredníctvom programov rozvoja zručností, zabezpečiť pružné pracovné podmienky a poskytnúť podporu pracovníkom (vrátane koučingu, prístupu k psychológovi alebo terapeutovi).

Podpora mobility pracovníkov

Uľahčenie práce v inej krajine môže pomôcť pri riešení problému nezamestnanosti. EÚ má k dispozícii súbor spoločných pravidiel na ochranu sociálnych práv ľudí týkajúcich sa nezamestnanosti, choroby, materstva/otcovstva, rodinných dávok atď. pri presťahovaní v rámci Európy. Pravidlá o vysielaní pracovníkov stanovujú zásadu rovnakej odmeny za rovnakú prácu na tom istom pracovisku.

Trend: Udržateľná móda

Udržateľná móda je v posledných rokoch v módnom e-commerce, nákupe oblečenia on-line, aktuálnou témou. Na Slovensku minulý rok medziročne vzrástol počet objednávok oblečenia z udržateľných materiálov o 343 %, v susednom Česku bol nárast 215 %. Údaje zverejnil módny vyhľadávač GLAMI z interných dát. 

Za tzv. udržateľné materiály sa považujú napríklad biobavlna, ľan, konope, lyocell alebo recyklovaný polyester. Podľa GLAMI vlani najviac rástli objednávky oblečenia z udržateľných materiálov v Rumunsku, a to o 420 %. Nasledovalo Grécko, kde množstvo týchto nákupov stúplo o 352 %, Slovensko s nárastom o 343 % je na treťom mieste. V Maďarsku stúpol dopyt po móde z udržateľných materiálov o 257 % a Česko sa umiestnilo na piatom mieste. „Z našich interných analýz vyplýva, že aj napriek finančnej neistote tejto doby považuje 49 % manažérov v módnom e-commerce udržateľnosť za kľúčový trend, ktorý je na vzostupe. To potvrdzujú aj čísla, ktoré máme teraz k dispozícii“, uviedol Denis Duránik. Záujem rastie v Grécku a Rumunsku rýchlejšie preto, že v týchto krajinách téma udržateľnosti módy zarezonovala až v poslednej dobe, kdežto napríklad na Slovensku či v Čechách tento trend trvá už niekoľko rokov. Dáta z prvých štyroch mesiacov tohto roka ukazujú, že tento trend bude pokračovať aj naďalej.

Za udržateľné sú považované materiály, ktorých spôsob výroby aj následné využitie (vrátane obalov) predstavujú pre životné prostredie menšiu záťaž. Takzvané udržateľné výrobky by potom mali byť obnoviteľné, recyklovateľné či aspoň energeticky využiteľné. „Klienti sa čoraz častejšie spontánne zaujímajú o pôvod oblečenia a udržateľnosť zvolených outfitov. Nebránia sa otestovať nové inovatívne materiály či zaradiť do šatníka up-cyklingové kúsky a podporiť aj tvorbu lokálnych dizajnérov. Mojou snahou je naučiť ich rozpoznať kvalitu a nadčasové modely pred prchavým pozlátkom sezónnych módnych výstrelkov tzv. fast fashion značiek“, hovorí o módnych trendoch stylista Alex Lindov. Čo by poradil fanúšikom módy, ktorí chcú znížiť dopad nákupov na životné prostredie? „Investícia do kvality pred kvantitou v štýle minimalizmu, uprednostniť uvedomelé nakupovanie pred spontánnym v kontexte trendov kapsulového šatníka a taktiež sa zaujímať o podmienky výroby a pôvod materiálov produktov“, doplnil A. Lindov.

Súťaž: Najlepší plagát a video

Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) vyhlásila pri príležitosti Svetového dňa potravín (16. október) súťaž pre deti a mládež vo veku od 5 do 19 rokov o najlepší plagát. Témou sú zdravé a udržateľné potravinové systémy. 

Deti majú možnosť využiť svoju predstavivosť a vytvoriť plagát, ktorý odzrkadľuje ich predstavu o procese výroby potravín od ich pestovania, distribúciu až po konečnú spotrebu. Uzávierka súťaže je 5. novembra 2021.

Tento rok je organizáciou FAO zároveň vyhlásená výzva na predloženie krátkych videí o stravovaní v škole. Žiaci a učitelia majú možnosť prostredníctvom videa zdieľať skúsenosti so školským jedlom a poukázať na kladné a záporné stránky stravovania v škole. Video môže nahrať jednotlivec, ako aj kolektív žiakov v spolupráci s učiteľmi. Termín na zaslanie videí je do 15. septembra 2021.

Viac informácií: http://www.fao.org/world-food-day/youth/en

SR: Vývoj nezamestnanosti v júli

V júli t. r. si našlo prácu na Slovensku vyše 13 tisíc nezamestnaných. Podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny klesla miera evidovanej nezamestnanosti a aj miera nezamestnanosti z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie. Trend poklesu tak pokračuje štvrtý mesiac po sebe, v ponuke je tiež najviac dostupných pracovných miest od začiatku tohto roka.

V júli 2021 dosiahla na Slovensku miera evidovanej nezamestnanosti 7,66 %. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom ide o pokles, a to o 0,10 p. b. (7,76 % v júni 2021). Celkom 207.355 uchádzačov o zamestnanie je pripravených ihneď nastúpiť do práce. Miera nezamestnanosti z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie bola v júli 2021 na úrovni 8,29 %. Medzimesačne poklesla o 0,08 p. b. (8,37 % v júni 2021). Úrady práce evidovali celkovo 224.386 ľudí bez práce, čo je o 5.008 osôb menej ako v júni 2021 (o 2,18 %).  Pomoc v hmotnej núdzi poberalo celkom 56.631 osôb, čo je najmenej od začiatku tohto roka. Medzimesačne sa počet poberateľov znížil o 1.121 osôb (57.752 poberateľov v júni 2021). Medziročne je to pokles o 7.807 poberateľov (64.438 poberateľov v júli 2020). Celkovo bola v prvom polroku 2021 vyplatená pomoc v hmotnej núdzi 66.774 poberateľom v sume takmer 53 mil. eur.

Na trhu práce sa v júli 2021 uplatnilo 13.611 uchádzačov o zamestnanie. Celkovo bolo z evidencie vyradených 18.278 uchádzačov o zamestnanie, z toho 932 pre nespoluprácu a ďalších 3.735 osôb bolo vyradených z ostatných dôvodov (starostlivosť o dieťa do 10 rokov, starostlivosť o blízku osobu, odchod do členského štátu EÚ a cudziny na dlhšie ako 15 dní a pod.). Úrady práce evidovali 73.575 pracovných ponúk, najviac od začiatku tohto roka (63.411 v januári 2021). Najväčšia ponuka práce bola v Bratislavskom kraji, a to 20.896 miest (podiel 28,40 %), najmenej miest bolo v Košickom kraji 3.831 (podiel 5,21 %). Počet dostupných pracovných miest vhodných pre absolventov bol v mesiaci jún najvyšší od začiatku roka 2021, a to 34.596. Najčastejšie zamestnávatelia hľadali profesie: operátori a montéri strojov a zariadení (32.687 miest), kvalifikovaní pracovníci a remeselníci (14.903 miest), Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci (8.006 miest).

EU: Sexuálne a reprodukčné zdravie a práva žien

Zdravotné práva, najmä práva na sexuálne a reprodukčné zdravie, sú základnými právami žien, ktoré nemožno nijakým spôsobom oslabiť či odobrať, uvádza sa v nelegislatívnom uznesení, ktoré schválilo plénum Európskeho parlamentu. Poslanci vyzvali členské štáty Európskej únie, aby chránili a podporovali sexuálne a reprodukčné zdravie a práva žien - porušovanie je formou násilia páchaného na ženách a dievčatách a bráni pokroku pri dosahovaní rodovej rovnosti. 

Reštriktívne zákony v niektorých členských štátoch dodnes zakazujú umelé prerušenie tehotenstva s výnimkou prísne vymedzených prípadov, v dôsledku ktorých musia ženy podstupovať umelé prerušenie tehotenstva v tajnosti, cestovať do iných krajín, alebo dieťa donosiť proti svojej vôli, čo predstavuje porušenie ich ľudských práv, konštatuje uznesenie. Poslanci v tejto súvislosti vyzvali všetky členské štáty EÚ, aby zabezpečili všeobecný prístup k bezpečnému a legálnemu umelému prerušeniu tehotenstva a zaistili legálnosť interrupcií na vlastnú žiadosť vo včasnom štádiu tehotenstva a v prípade potreby aj v ďalšom období, keď je ohrozené zdravie tehotnej osoby. Úplný zákaz starostlivosti v súvislosti s umelým prerušením tehotenstva je formou rodovo motivovaného násilia, zdôrazňuje uznesenie. Zákonodarcovia vyjadrili poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty umožňujú lekárom či dokonca celému zdravotníckemu zariadeniu odmietnuť poskytovanie zdravotníckych služieb na základe tzv. doložky o výhrade svedomia. Táto prax vedie k odopieraniu starostlivosti v súvislosti s umelým prerušením tehotenstva na základe náboženstva alebo svedomia a ohrozuje životy a práva žien, dodáva schválený text.

Parlament tiež požiadal krajiny EÚ, aby zabezpečili všeobecný prístup k širokej škále kvalitných antikoncepčných metód a prostriedkov, poradenstvu v oblasti plánovaného rodičovstva a informáciám o antikoncepcii. Zároveň poslanci vyjadrili poľutovanie nad tým, že prístup k bezpečnému a legálnemu umelému prerušeniu tehotenstva je počas pandémie ochorenia COVID-19 naďalej obmedzený. Pandémia mala vplyv aj na dodávky antikoncepcie a prístup k nej. Členské štáty by mali zaistiť veku primeranú a komplexnú sexuálnu výchovu pre žiakov základných aj stredných škôl. Vzdelávanie a informácie v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv môže podľa poslancov významne prispieť k zníženiu počtu prípadov sexuálneho násilia a obťažovania.

Uznesenie si všíma aj negatívne účinky tzv. dane z tampónov na rodovú rovnosť. Poslanci v tejto súvislosti vyzvali členské štáty, aby využili flexibilitu vyplývajúcu zo smernice o dani z pridanej hodnoty a oslobodili tento dôležitý základný tovar od DPH, alebo naň uplatnili nulovú daňovú sadzbu. Zákonodarcovia tiež krajiny EÚ požiadali, aby sa zamerali na riešenie problému menštruačnej chudoby a zaistili bezplatný prístup k menštruačným výrobkom každému, kto ich potrebuje.