EU: Dopady globalizácie na zamestnanosť

Globalizácia môže pomáhať pri vytváraní pracovných miest, no takisto môže mať na svedomí ich stratu kvôli presúvaniu výroby do krajín s lacnejšou pracovnou silou. Riadenie globalizácie je pre EÚ jednou z jej priorít, takisto sa snaží o vybudovanie sociálnej Európy, v rámci ktorej poskytuje pomoc pre ľudí, ktorí prišli o prácu.

Počet pracovných miest, ktoré priamo alebo nepriamo závisia od exportu mimo EÚ, neustále rastie. Kým v roku 2000 bolo takýchto pracovných miest 21,7 milióna, v roku 2017 sa ich počet vyšplhal na 36 miliónov. Každá miliarda z exportu mimo EÚ udržuje v priemere 13 tisíc pracovných miest. Nejde pritom len o pracovné miesta v samotných vyvážajúcich firmách, ale aj o miesta v podnikoch, ktoré im dodávajú svoje tovary a služby. Rastie tu aj pomer pracovných miest, ktoré si vyžadujú vysokú kvalifikáciu. Pracovné miesta závisiace na exporte sú aj lepšie platené - v priemere o 12% viac. Vďaka exportu zo Slovenska do tretích krajín má na Slovensku prácu 282 tisíc ľudí. Ďalších 122 tisíc pracovných miest existuje vďaka exportu z iných členských krajín mimo EÚ. Dokopy to činí 17 percent všetkých pracovných miest na Slovensku. Vývoz to Slovenska do tretích krajín okrem toho udržuje pri živote 96 tisíc pracovných miest v ostatných krajinách EÚ.

Aj keď liberalizácia medzinárodného obchodu má z celkového hľadiska skôr pozitívne výsledky, na niektoré sektory má veľmi negatívne dopady. Globalizáci zvyšuje konkurenciu medzi firmami na celom svete, čo môže viesť k zatváraniu výrobných prevádzok, presúvaniu výroby do iných krajín a prepúšťaniu zamestnancov, ktorým može trvať veľmi dlho, aby si našli novú prácu. V Európe jej negatívne dopady najviac badať v sektoroch, kde sa nevyžaduje vysoká kvalifikácia, napríklad textilná výroba, obuvnícky a kožiarsky priemysel, výroba kovov alebo iné výrobné odvetvia. Tu najviac hrozí presúvanie výroby do krajín s lacnou pracovnou silou. Presúvanie výroby bolo kedysi viac problémom pre krajiny západnej Európy, dnes mu čelia viac krajiny strednej a východnej Európy, odkiaľ sa výroba presúva do Ázie alebo severnej Afriky. Počas koronakrízy sa ukázalo, aké dôležité je zachovať v EÚ kľúčové sektory, ako je napríklad výroba liekov.

V roku 2006 vytvorila EÚ Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, z ktorého sa poskytuje pomoc pre ľudí, ktorí prišli o zamestnanie v dôsledku globalizácie. Môžu sa z neho spolufinancovať projekty zamerané na pomoc pri hľadaní práce alebo začatí podnikania pre pracovníkov, ktorí prišli o prácu v dôsledku reštrukturalizácie. Ide napríklad o projekty vrátane týchto opatrení:

• pomoc pri hľadaní práce,
• kariérne poradenstvo,
• vzdelávanie, odborná príprava a rekvalifikácia,
• mentorstvo a školenia,
• podnikanie a založenie podniku.

V roku 2009 bol fond rozšírený na pomoc ľuďom, ktorí prišli o právu v dôsledku veľkých štrukturálnych zmien prameniacich z hospodárske a finančnej krízy. V apríli 2021 sa poslanci dohodli na aktualizácii pravidiel, aby bolo možné fond použiť na pomoc viac ľuďom. Fond EGF sa môže využiť vtedy, ak rozhodnutím jednej spoločnosti príde o prácu viac ako 250 pracovníkov (vrátane dodávateľov a nadväzujúcich výrobcov), alebo ak dôjde k prepusteniu veľkého počtu pracovníkov v špecifickom odvetví či viacerých susediacich regiónoch. Poskytuje aj jednorazové investície vo výške 22 tisíc eur na rozbehnutie podnikania alebo prebratie zamestnancov a takisto aj benefity ako napríklad prídavky na deti, ak si ich rodič hľadá prácu alebo sa zúčastňuje školenia. Od roku 2007 bolo z neho použitých 640 miliónov eur pre 150 tisíc prepustených pracovníkov. Fond už poskytol napríklad 3,35 milióna eur pre zamestnancov zatvoreného callcentra v Taliansku, 6,4 milióna eur pre zamestnancov zbankrotovaných supermarketov v Grécku a 2,6 milióna eur pre 821 bývalých zamestnancov Nokie vo Fínsku.

Aplikácia: Stav pokožky a menštruácia

Spoločnosť L'Oréal oznámila začiatok spolupráce so spoločnosťou Clue, ktorá vyvinula aplikáciu na sledovanie ženského cyklu. Získala už 12 miliónov používateľov v 190 krajinách. Spoločnosť patrí k lídrom v oblasti tzv. Femto, technológií určených pre ženy. Cieľom je prehĺbenie povedomia o spojitosti medzi zdravím pokožky a menštruačným cyklom. 

V rámci spolupráce sa prepoja poznatky dermatológov, endokrinológov a gynekológov. Zámerom je zvýšiť povedomie o kožných problémoch spojených s hormonálnymi cyklami a lepšie tak porozumieť potrebám žien a pomôcť im získať zdravšiu pokožku. Zmeny na pokožke patria spolu s načasovaním a príznakmi menštruácie v aplikácii Clue k najsledovanejším kategóriam, z čoho je zrejmé, že táto téma je pre používateľky veľmi dôležitá. Mali by získať nové užitočné informácie o tom, ako môže ženský cyklus ovplyvniť stav pokožky a vďaka vedeckým poznatkom a technológiám informovane rozhodovať o vlastnom tele a pokožke ako jeho najväčšom orgáne.

Spolupráca predstavuje kombináciu dlhoročných skúseností spoločnosti L'Oréal v oblasti starostlivosti o pleť a jej ambíciou využiť nové technológie s vedúcim postavením spoločnosti Clue v oblasti reprodukčných technológií a technológií založených na dátach. Okrem toho bude spoločnosť Clue spolupracovať s divíziou aktívnou kozmetiky spoločnosti L'Oréal a jej klinickými odborníkmi na tvorbe nového vedecky podloženého obsahu ohľadom menštruačného cyklu a zdravia pokožky pre reprodukčnú encyklopédiu spoločnosti Clue dostupnú na adreseHelloclue.com.

Trend: Metaaplikácie

Desaťročia plánovaná digitalizácia sa vplyvom pandémie, kedy sa stalo nevyhnutným rýchlo presunúť časť nášho života do on-line priestoru, napokon zrýchlila. Len za niekoľko týždňov sa všetko takmer cez noc stalo digitálnym - vzdelávanie, medicína, nakupovanie, zábava atď. Podľa štúdie spoločnosti McKinsey bol tento krok k digitalizácii taký silný, že spoločnosti dosiahli vývoj 20 až 25-krát rýchlejšie, než sa očakávalo.

Popri rýchlom výbuchu digitálnych služieb sa ukázalo, že jednou z najväčších výziev ľudstva je poskytnúť každému dostupný prístup k internetovému pripojeniu a užitočným zariadeniam. Až 3 miliardám ľudí na celom svete chýba zmysluplné pripojenie. Je to výzva, ale aj nevyhnutný krok pre technologické spoločnosti, aby spojili svoje sily a prekonali túto nerovnosť v mene ľudského pokroku. Podľa spoločnosti Rakuten Viber je dôležité pozerať sa dopredu. Riešenie problémov, ktoré sa počas krízy stali prekážkou, je dôležitým krokom pre lepšiu digitálnu budúcnosť. To vytvára veľkú zodpovednosť pre veľké technologické spoločnosti na svete. Spôsoby, akými sa náš život počas pandémie zmenil, tiež zmenili správanie a očakávania spotrebiteľov. V nasledujúcich rokoch budú formovať budúcnosť digitálnych technológií najmä tri trendy.

Plne digitálne cesty: Nové spotrebiteľské správanie ukázalo potrebu nového typu aplikácie, ktorú nazývame Meta Apps. Vo svete, kde je digitalizácia pokročilá a platformy sa zvyčajne spájajú, jednoúčelová aplikácia jednoducho svoju prácu nesplní. Meta Apps bude agregovať rôzne služby od rôznych špecialistov, poskytovateľov, dodávateľov atď. Používatelia nájdu všetko na  jednom mieste - identifikácia, tvorba obsahu, správy, platby atď. Základom metaaplikácií budú zjednotené rozhrania a intuitívne skúsenosti používateľov, vďaka ktorým bude všetko pre používateľov pohodlnejšie. Jedným z najdôležitejších sa môže stať fintechový priemysel podporujúci platby a finančné nástroje, ktoré rastú v dôsledku rastu elektronického obchodu. Celosvetovo používa mobilné platby viac ako miliarda ľudí a do roku 2024 trhová hodnota mobilných platieb dosiahne viac ako 3,08 bilióna dolárov.

Posilnené sebavyjadrenie: Je jedným z najväčších výdobytkov prepojeného sveta a pandémia ho ešte umocnila. Ľuďom chýbalo sebavyjadrenie a komunikácia, preto došlo k výbuchu kreativity. V budúcnosti budú technológie ako AR a VR dosahovať ešte väčší vplyv. Spoločnosti ako Snapchat a TikTok aj dnes vložili do rúk miliónov používateľov nástroje, ktoré boli predtým prístupné iba profesionálom pri tvorbe obsahu. Tento vývoj bude pokračovať, pretože takmer každý chce byť tvorcom obsahu. Vzrušujúcou, ale aj veľmi desivou súčasťou tohto trendu sú technológie ako deepfakes: syntetické videá alebo obrázky, na ktorých je osoba nahradená podobou inej osoby, môžu byť nástrojom nevídanej kreativity. Dajú sa však použiť aj zlomyseľnými spôsobmi!

Zabezpečenie, ochrana osobných údajov a transparentnosť údajov: Neustále nahrávame fotografie a videá on-line, zdieľame svoje polohy, ukladáme údaje o kreditnej karte a robíme mnoho ďalších vecí, ktoré vyvolávajú obavy o naše údaje. Najlepším a najbezpečnejším spôsobom zabezpečenia údajov je ich nezdieľanie a neukladanie. Spotrebitelia však od zariadení a služieb, ktoré používajú, očakávajú pohodlie, ktoré je možné poskytnúť iba ukladaním niektorých údajov. Z tohto dôvodu budúcnosť vyžaduje, aby spoločnosti boli striktné vo svojich zásadách zberu a ukladania údajov a boli v tejto záležitosti transparentné. Je dôležité, aby používatelia vedeli, čo a prečo spoločnosti skladujú. Technológia blockchain, ktorá sa stala populárnou vďaka použitiu ako základu kryptomien, bude dôležitou súčasťou tohto trendu. Blockchain sa môže stať riešením pre dlhodobé ukladanie údajov, akými sú dokumenty a zmluvy. V neposlednom rade sa naša každodenná komunikácia odohráva on-line a musíme sa uistiť, že je chránená. Šifrovanie typu end-to-end dáva istotu, že to, čo zdieľame, zostane medzi nami a ľuďmi, s ktorými zdieľame, a nikým iným. 

IT: Podcenené útoky na webové systémy

So stále väčšou závislosťou organizácií na webových aplikáciách, portáloch a e-shopoch rastú aj následky výpadkov, či už spôsobené technickými chybami alebo zámernými kybernetickými útokmi. V tomto roku boli u nás zaznamenané napríklad útoky na stránky magistrátov či športových klubov, v júli tiež nastal globálny výpadok desiatok tisíc webov v dôsledku zlyhania správcu DNS služieb. Prerušením prevádzky bývajú najviac postihnuté e-shopy, aerolínie, banky, prevádzkovatelia herných platforiem a pod., ktorých straty potom môžu rásť do miliónov dolárov.

Na základe prieskumu Zebra Systems medzi svojimi partnermi takmer dve tretiny organizácií by v prípade výpadku webových systémov pocítili vážne prevádzkové následky už po 5 hodinách nefunkčnosti webov. Aj napriek tomu nechránené firemné weby považuje za hlavnú hrozbu pre firemnú bezpečnosť iba 9 % IT administrátorov. 

Najzaujímavejšie údaje prieskumu medzi českými a slovenskými predajcami:

• Aby boli webové systémy mimo prevádzky bez vážnych následkov na fungovanie firmy, uviedlo 36 % IT správcov maximálny výpadok do 24 hodín, 41 % správcov do 5 hodín, 18 % do 1 hodiny a 5 % uviedlo, že nesmú vypadnúť vôbec.
• 59 % respondentov uviedlo, že ochranu webových systémov rieši ich hostingová služba, 27 % využíva firewall pred webovým serverom, 18 % využíva cloudové riešenia a 14 % zabezpečenie webového serveru. 5 % respondentov nechráni web vôbec.
• Iba 9 % respondentov uviedlo ochranu webových systémov ako svoju hlavnú prioritu.

„Podľa správy Cloudflare z tohtoročného prvého štvrťroku sa množí počet prípadov, kedy kybernetickí útočníci žiadajú za zastavenie DDoS útoku na webovú infraštruktúru tučné výkupné. Ide o stále častejší typ ransomvérového útoku, a hlavne IT správcovia v organizáciách, ktoré sú veľmi citlivé na výpadky webových systémov, by mali prijať adekvátne opatrenia“, upozorňuje Michal Hebeda. 

EU: Kedy mladí odchádzajú od rodičov

V roku 2020 mladí ľudia v Európskej únii opustili domácnosť rodičov priemerne vo veku 26,4 rokov. Tento priemer sa však podľa Eurostatu medzi rôznymi členskými štátmi EÚ líši. Najstarší priemerný vek, 30 a viac rokov, bol zaznamenaný v Chorvátsku (32,4), na Slovensku (30,9), na Malte a v Taliansku (30,2) a v Portugalsku (30,0 roka). Naopak najnižší priemerný vek menej než 22 rokov zaznamenali Dánsko (21,2 roka), Luxembursko (19,8) a Švédsko (17,5).

Vo väčšine severných a západných krajín mladí ľudia odchádzali z rodičovského domova v priemere na začiatku dvadsiateho až dvadsiateho roku života, zatiaľčo v južných a východných krajinách bol priemerný vek na konci dvadsiatych alebo na začiatku tridsiatych rokov. Muži v priemere opustili domácnosť rodičov  vo veku 27,4 rokov a ženy vo veku 25,4 rokov. Tento trend bol pozorovaný vo všetkých krajinách, t. z. mladé ženy sa sťahovali od rodičov v priemere skôr ako mladí muži. Jedinou miernou výnimkou bolo Švédsko, kde ženy odišli v priemere o 0,1 roka neskôr ako muži.

Najväčšie rodové rozdiely boli zistené v Rumunsku, kde mladí muži odchádzali vo veku 30,0 rokov a ženy vo veku 25,5 rokov (4,5-ročný rozdiel medzi pohlaviami), nasledovalo Bulharsko (4,2-rodový  rozdiel) s tým, že muži sa sťahovali vo veku 32,0 rokov a ženy vo veku 27,8 rokov. V Chorvátsku sa mladí muži aj ženy vysťahovali v EÚ najneskôr (vo veku 34,0 rokov a 30,9 rokov v uvedenom poradí), čo predstavuje tretí najširší rodový rozdiel 3,1 roka. Švédsko, Luxembursko a Estónsko zaznamenalo najmenšie rodové rozdiely s 0,1, 0,4 a 0,5 ročným rozdielom medzi mladými mužmi a ženami opúšťajúcimi rodičovský domov. Rodový rozdiel bol výraznejší v krajinách, kde mladí ľudia odišli z rodičovského domu neskôr a menej výrazný v krajinách, kde odišli skôr.