Bankroty: V júli realita pre 859 Slovákov

V júli 2021 zbankrotovalo 859 občanov Slovenska. Ako vyplýva z analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (CRIF SK), v medziročnom porovnaní rovnakého obdobia s 829 osobnými bankrotmi to predstavuje nárast o 3,62 percenta. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, kedy v júni t. r. zbankrotovalo 821 dlžníkov, ich v siedmom mesiaci bolo viac o 4,63 percenta. Počet osobných bankrotov v júli rástol už štvrtý mesiac za sebou, v tomto roku je zatiaľ najvyšší.

„Ak veriteľ do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára preukáže, že dlžník nemal poctivý zámer, súd, ktorý o oddlžení rozhodol, ho môže zrušiť. V júli sme zaznamenali zrušenie oddlženia trom dlžníkom“, dopĺňa analytička Jana Marková. V minulom mesiaci bolo vyhlásených 856 konkurzov (99,65 percenta) a 3 dlžníci (0,35 percenta) sa rozhodli pre oddlženie formou splátkového kalendára. Z celkového množstva osobných bankrotov v júli 2021 ich bolo 73 (8,50 percenta) vyhlásených na majetok fyzických osôb – podnikateľov a 786 (91,50 percenta) na majetok nepodnikateľov. V júli 2021 súdy zároveň zrušili 585 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich bolo 523 zrušených pre nedostatok majetku dlžníka, čo znamená, že dlžníci nezaplatili veriteľom ani jedno euro, a 62 konkurzov bolo zrušených po splnení konečneného rozvrhu výťažku. 

Od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca júla 2021 zbankrotovalo už 53.366 obyvateľov Slovenskej republiky, pričom v tomto roku – od januára do konca júla 2021 zbankrotovalo 3.945 dlžníkov. Aktuálne, z celkového počtu osobných bankrotov vyhlásených v júli 2021, ich pripadalo na mužov 560 a na ženy 299. Inštitút osobného bankrotu stále viac využívajú muži, v medziročnom porovnaní ich pomer na celkovom počte osobných bankrotov narástol o 0,78 percentuálneho bodu (64,41 percenta v júli 2020 vs. 65,19 percenta v júli 2021). Pomer žien v júli 2021 medziročne o 0,78 percentuálneho bodu klesol (35,59 percenta v júli 2020 vs. 34,81 percenta v júli 2021). Medzi mužmi, ktorí zbankrotovali v júli 2021, malo 1,79 percenta dlžníkov vysokoškolské vzdelanie (v júli 2020 ich bolo 4,31 percenta). Medzi zbankrotovanými ženami malo vysokoškolské vzdelanie 4,35 percenta dlžníčok (v júli 2020 ich bolo 5,76 percenta). V júli sa najväčšou skupinou dlžníkov s osobnými bankrotmi stali medzi mužmi štyridsiatnici s 30,71 percentami (aj v júli 2020 boli štyridsiatnici najpočetnejšou skupinou bankrotujúcich mužov s podielom 34,08 percenta) a medzi ženami rovnako štyridsiatničky s podielom 29,10 percenta (s 33,90 percenta boli najpočetnejšou skupinou aj v júli 2020).

V siedmom mesiaci tohto roka bolo najviac osobných bankrotov vyhlásených v Banskobystrickom – 149 a najmenej v Bratislavskom kraji – 62. V medziročnom porovnaní počet osobných bankrotov klesol iba v dvoch krajoch: v Bratislavskom až o 52,31 percenta a v Trnavskom o 21,37 percenta. V ostatných krajoch počet osobných bankrotov medziročne vzrástol, najviac v Žilinskom kraji - o 77,59 percenta.

Výzva: Zelené inovácie a verejnoprospešné technológie

Výskumná agentúra ako správca programu Rozvoj obchodu inovácií a MSP vyhlásila Výzvu na predkladanie žiadostí o projekt na podporu inovácií a rozvoja podnikania (kód výzvy: BIN 02). Financovaná bude z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Výzva je zameraná na podporu malých, stredných a veľkých podnikov v dvoch programových oblastiach, ktorými sú Zelené inovácie v priemysle a Verejnoprospešné technológie a pomoc starším a chorým osobám pri samostatnom bývaní. Finančné prostriedky budú poskytnuté na projekty, ktoré prispejú k vývoju, zavádzaniu a komercionalizácii inovačných technológií, procesov a produktov. Mali by napríklad podporiť rast zamestnanosti, znižovanie emisií CO2 a produkcie odpadov, využívanie nových materiálov, či inteligentných stavebných riešení. V oblasti verejnoprospešných technológií môže byť podporené zavádzanie produktov a služieb, ktoré pomáhajú starším osobám a hendikepovaným občanom. Môže ísť napríklad o systémy na monitorovanie životných funkcií, technológie pre lekársku starostlivosť vhodné na domáce použitie, inteligentné textílie a iné.

Výška finančného príspevku na projekt sa pohybuje v rozmedzí od 200.000 eur do 2.000.000 eur. Pre výzvu sú vyčlenené finančné prostriedky vo výške 5.415.882 eur. Dátum uzatvorenia výzvy je 4.10.2021. Žiadosti o projekt sa predkladajú v anglickom jazyku v elektronickom systéme egrant. Viac informácií o Výzve BIN 02 je dostupných na webovej stránke správcu programu: vyskumnaagentura.sk/sk/granty-ehp-vyzvy/vyhlasene-vyzvy.

Test: Výkup plastových fliaš

V bratislavskej mestskej časti Rača môžete od 3. augusta 2021 vrátiť do zberného automatu v Kauflande okrem už zálohovaných nápojových obalov, akými sú sklené fľaše od piva aj plechovky a plastové fľaše od nápojov. Prebieha tu testovanie zálohového systému pred jeho reálnym štartom budúci rok.

„Slovensko čaká od januára 2022 veľká zmena v podobe spustenia zálohového systému na nápojové plastové fľaše a plechovky. Kľúčom k úspechu je práve nastavenie siete odberných miest, ktoré bude ľahko dostupné a pohodlné pre spotrebiteľov, preto sme radi, že v spolupráci s vybranými prevádzkami v rôznych regiónoch môžeme testovať potrebné procesy na oboch stranách. Zároveň je to príležitosť pre spotrebiteľa, vyskúšať si zálohovanie a pomôcť nám pripraviť Slovensko na jeho úspešný štart od 1. 1. 2022“, vyjadrila sa Lucia Morvai. 

Systém zálohovania sa testuje aj s prepojením na informačné systémy Správcu zálohového systému. Zámerom je v praxi otestovať všetky činnosti spojené s reálnym zálohovaním jednorazových nápojových obalov a nastaviť ich tak, aby boli od začiatku roku 2022 efektívne a bezproblémové pre všetky zúčastnené strany. Všetky vyzbierané jednorazové nápojové obaly automat zlisuje a umiestni do zásobníkov, odkiaľ si ich v dohodnutých intervaloch bude odvážať Správca zálohového systému. Po oficiálnom spustení zálohovania 1. 1. 2022 budú zberné automaty v každej predajni Kauflandu akceptovať iba nápojové obaly, ktoré budú nestlačené, označené symbolom Z a textom „zálohované“ a s čitateľným čiarovým kódom.

EU: Nová zmluva s Novavax

Európska komisia schválila siedmu predbežnú kúpnu zmluvu s farmaceutickou spoločnosťou, aby zabezpečila prístup k potenciálnej vakcíne proti COVID-19 v štvrtom štvrťroku 2021 a v roku 2022.

Po preskúmaní vakcíny Novavax a schválení ako bezpečnú a účinnú agentúrou EMA, členské štáty budú môcť podľa zmluvy nakúpiť v rokoch 2021, 2022 a 2023 až 100 miliónov dávok s možnosťou dokúpenia ďalších 100 miliónov dávok vakcíny. Budú môcť okrem toho tiež darovať vakcíny krajinám s nižšími a strednými príjmami, alebo ich distribuovať do ďalších európskych krajín.

Zmluva dopĺňa široké portfólio vakcín, ktoré sa budú vyrábať v Európe, vrátane už podpísaných zmlúv so spoločnosťami AstraZeneca, Sanofi-GSK, Janssen Pharmaceutica NV, BioNtech-Pfizer, CureVac, Moderna a úspešných predbežných rokovaní so spoločnosťou Valneva. Ide o ďalší krok na zabezpečenie pripravenosti Európy na pandémiu ochorenia COVID-19.

Práca: Monitorovanie zamestnancov

Európske súdy sa v ostatných mesiacoch v zvýšenej miere zaoberajú témou monitorovania zamestnancov. Za problematické považujú prevažne kamerové systémy a mailovú komunikáciu. Najväčší rozruch vyvolalo rozhodnutie francúzskeho súdu, ktoré udelilo nadnárodnému predajcovi nábytku pokutu vo výške milión eur za špehovanie francúzskych zamestnancov, napríklad aj prostredníctvom falošných „zamestnancov“, ktorí tajne spisovali správy o dianí na pracovisku. Zamestnávateľ získaval osobné údaje o zamestnancoch, vrátane informácií o ich vozidlách či majetkových pomeroch, ktoré mal následne používať napríklad proti šéfom odborov. 

Nemecký súd zas rozhodol o nezákonnosti kamerového monitorovania 400 zamestnancov pomocou 213 kamier. Nemecký reťazec odôvodňoval svoj krok častými krádežami, no podľa súdu nebola rozlíšená hodnota monitorovaného tovaru ani objasnená jeho rizikovosť a nebolo dostatočne preukázané, že všetky škody vznikli v dôsledku porušenia povinností zamestnancov. Pokutu za monitorovanie zamestnancov kamerami uložili minulý mesiac aj islandský a španielsky dozorný orgán. V oboch prípadoch boli problémom kamery, ktoré zachytávali kancelárie zamestnancov či rekreačné miestnosti. Existuje však viacero foriem kontroly zamestnancov a ani tieto sa nevyhli pozornosti príslušných úradov. Holandský dozorný orgán napríklad uložil pokutu zamestnávateľovi, ktorý viedol register príčin práceneschopnosti zamestnancov, čím spracúval viac zdravotných údajov, ako je zákonom povolené či nevyhnutné. Obdobne bola uložená pokuta cyperskému zamestnávateľovi, ktorý prostredníctvom automatizovaného hodnotiaceho systému monitoroval neprítomnosť chorých zamestnancov. V Nórsku zasa v posledných mesiacoch uložili pokuty spolu v desiatkach tisíc eur za nezákonné nahliadanie do emailovej schránky bývalého zamestnanca po skončení pracovného pomeru aj za nastavenie automatického preposielania emailov zamestnancov na spoločný firemný e-mail bez právneho základu.

Aj na Slovensku sa objavuje čoraz väčší počet prípadov nespokojných zamestnancov, ktorí sa častokrát obracajú s podaniami aj na Úrad na ochranu osobných údajov SR. Zákonník práce síce dovoľuje zaviesť tzv. monitorovacie systémy, avšak tieto musia byť primerané, nevyhnutné a zamestnanci musia byť o nich vopred informovaní, prípadne tieto musia byť prerokované so zástupcami zamestnancov. Zakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba Milan Kuruc považuje informovanosť medzi zamestnancami za nulovú. Zamestnanci absolútne netušia, v akom rozsahu a v akej forme má zamestnávateľ nárok na monitoring. Nemajú predstavu, kedy už dochádza k porušovaniu ich práv a už vôbec netušia, na koho a akým spôsobom sa majú obrátiť, aby sa zjednala náprava. „Ak sa zamestnávateľ rozhodne pristúpiť ku kamerovým systémom či monitorovaniu mailovej komunikácie, musí podrobne zdokumentovať kroky, ktoré viedli k rozhodnutiu monitorovať zamestnancov a zvážiť miernejšie opatrenia. Nikdy nie je možné monitorovať všetko, vždy existujú určité mantinely. Je vhodné tieto úvahy zdokumentovať prostredníctvom tzv. balančného testu, ktorý zamestnávateľ potrebuje pri každom monitorovacom mechanizme. Takisto je potrebné zamestnancov informovať podľa Zákonníka práce ako aj podľa GDPR. Na tieto povinnosti zamestnávatelia často zabúdajú, čo sa ukazuje ako problém ak voči nim začne konanie Úrad na ochranu osobných údajov. Veľká časť týchto konaní bola začatá práve na podnet nespokojných zamestnancov. Treba byť pripravený na tieto riziká“, vysvetľuje Jakub Berthoty.