Kyberšikana: Trestný čin

Nárast kyberšikany a poškodzovania dobrého mena on-line priniesol najmä fenomén internetu a sociálnych sietí: zasielanie útočných mailov, vytváranie dehonestujúcich stránok a blogov, zverejňovanie fotiek a videí s cieľom poškodiť inej osobe či ohováranie v diskusných fórach. Úplne najzraniteľnejšie sú v tomto prípade deti, u ktorých zanecháva kyberšikana ťažké emocionálne rany. Na situáciu už zareagoval aj slovenský parlament, ktorý s účinnosťou od 1. júla t. r. schválil novelu trestného zákona definujúca kybernetickú šikanu ako trestný čin, za ktorý hrozí páchateľovi až 3 roky za mrežami.

S nástupom digitálnych technológií sa prípady zraňovania či zosmiešňovania presunuli do virtuálneho sveta najmä u tínedžerov. Detskí psychológovia pritom upozorňujú, že na internete dokážu byť deti krutejšie ako v reálnom živote. Potvrdzujú to aj štatistiky UNIQA. „Šikana cez internet sa deje najčastejšie cez hanlivé komentáre k fotografiám, zastrašovanie a vydieranie cez správy či neoprávnené zverejňovanie intímnych fotografií či videí na internete, ďalej je to kradnutie identity či posielania správ z falošného profilu, tvorby posmešných stránok o šikanovanej osobe ale aj vytváranie skupín na sociálnych sieťach proti šikanovanej osobe“, vysvetľuje Róbert Koch. Takéto útoky môžu na psychike dieťaťa nechať vážne následky, niektoré prípady zo sveta dokonca skončili až samovraždou. „Podľa slovenských štatistík sa šikanovanie týka 5,9 % žiakov a študentov. Toto číslo však môže byť skreslené, pretože šlo o anonymný výskum a podľa toho istého výskumu len 8,9 % zo šikanovaných, teda MENEJ AKO KAŽDÝ DESIATY, povedal o šikanovaní niekomu dospelému“, upresňuje profesionálna koučka Inka Grohoľová. Situáciu navyše zhoršila pandémia a skutočnosť, že deti boli dlho doma odkázané na on-line svet.

Ako môže rodič zistiť, že jeho dieťa niekto šikanuje cez internet? „Obeť sa postupne začne vyhýbať škole, častejšie bude „unikať“ do choroby, môže mať zhoršený prospech, zmenené správanie. Psychické trápenie je nepretržité, pretože na rozdiel od fyzického šikanovania v škole, pred sociálnymi sieťami niet nikde úniku. To vytvára neustály stres, ktorý sa podpisuje na duševnom zdraví, môžu vzniknúť úzkostné stavy, strach, depresie. Najhorším dôsledkom môžu byť pokusy o samovraždu, ktoré sa, žiaľ, často skutočne končia smrťou“, varuje Inka Grohoľová. Podľa nej však netreba zabúdať ani na páchateľov kyberšikany. Mnohokrát si neuvedomujú závažnosť toho, čoho sa dopúšťajú. Niekedy sa sami cítia byť obeťou, chcú sa obeti za niečo pomstiť. Niekedy majú sami strach zo šikanovania a tak sa radšej pridajú k páchateľom. Tí, ktorí šikanujú, spravidla sami potrebujú pomoc a podporu. Ak zistíte, že Vaše dieťa niečo šikanuje, odborníci radia situáciu riešiť okamžite. „Nenúťte dieťa, aby si to „vyriešilo samé“, ale zasiahnite. Uschovajte si čo najviac dôkazov, riešte situáciu v škole a navštívte školského psychológa, poraďte sa o obrane, náprave vzťahov, ošetrení vzniknutých psychických zranení. Vyslovte svojmu dieťaťu podporu a ubezpečte ho, že sa na vás môže spoľahnúť v každej situácii“, radí I. Grohoľová.

Ako predchádzať kyberšikane? Odborníci radia, aby rodičia so svojimi deťmi neustále komunikovali a diskutovali aj o nástrahách on-line sveta. Mali by deti poučiť, aby o sebe nezverejňovali žiadne citlivé informácie, fotky či videá. Ľahko sa totiž môže stať, že ich niekto môže (hoci neoprávnene) šíriť ďalej. Výbornou prevenciou je tiež stať sa súčasťou ich online sveta – byť ich priateľom na sociálnych sieťach, sledovať, koľko času trávia na internete a s kým. V súčasnosti už dokonca existujú aplikácie, vďaka ktorým môžu mať rodičia nad virtuálnym svetom ich detí významnú kontrolu.

Delta COVID-19: Príznaky ako bežná nádcha

Ministerstvo zdravotníctva SR na svojom webe upozorňuje na odlišné príznaky delta variantu  ochorenia Covid-19 (delta variant). Strata chuti a čuchu sa vyskytuje o niečo zriedkavejšie, často sa prejavuje len ako bežné sezóne prechladnutie. Môže to viesť k podceneniu príznakov a rýchlejšiemu šíreniu ochorenia.

Príznaky tohto variantu sa zatiaľ podobali skôr na chrípku, nádchu či alergiu. Typickou je bolesť hlavy, bolesť hrdla, sekrécia z nosa a zvýšená teplota či horúčka. To môže často vyvolať presvedčenie, že ide iba o bežné prechladnutie. Strata chuti a čuchu nemusí byť tak častým prejavom. Ďalším príznakom môžu byť aj hnačky. Delta variantom sa častejšie infikujú aj mladšie osoby, ktoré môžu ľahšie príznaky podceniť a ochorenie šíriť ďalej. Diagnostika len na základe príznakov nie je možná a ochorenie vylúči, či potvrdí až RT-PCR test. V letnom období je časté, že ľudia majú napr. nádchu, bolesti hlavy spôsobené pobytom v neprimerane vychladených klimatizovaných priestoroch. Pri podozrení na ochorenie je potrebné kontaktovať lekára, izolovať sa a absolvovať RT-PCR test. 

Ministerstvo zdravotníctva upozorňuje na dodržiavanie všetkých protiepidemických opatrení. Na riziká netreba zabúdať ani počas dovolenky, či už na Slovensku alebo v zahraničí. Po návrate z cudziny je potrebné dodržať všetky stanovené postupy. Zaregistrovať sa cez formulár eHranica a dodržať prípadnú izoláciu a testovanie. Šírenie infekčnejšieho delta variantu len vyzdvihlo dôležitosť očkovania proti COVID-19.

Časté príznaky delta variantu:

• Bolesť hlavy, hrdla, zvýšená teplota, kašeľ, sekrécia z nosa, hnačka.

EU: Klimatické ciele

Európska komisia prijala balík návrhov s cieľom pripraviť politiky EÚ v oblasti klímy, energetiky, využívania pôdy, dopravy a zdaňovania na zníženie čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Toto zníženie emisií v nasledujúcom desaťročí je zásadné pre splnenie Európskej zelenej dohody. 

Návrhy umožnia v nasledujúcom desaťročí zrýchliť znižovanie emisií skleníkových plynov. Kombinujú rozšírenie obchodovania s emisiami na nové odvetvia a sprísnenie súčasného systému EÚ na obchodovanie s emisiami, rozsiahlejšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, vyššiu energetickú efektívnosť, rýchlejšie zavádzanie druhov nízkoemisnej dopravy a infraštruktúry a palív na ich podporu, zosúladenie daňových politík s cieľmi Európskej zelenej dohody, opatrenia na zabránenie úniku uhlíka a nástroje na zachovanie a rozšírenie našich prirodzených záchytov uhlíka.

• V rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) sa stanovuje cena uhlíka a každoročne sa znižuje strop emisií z určitých hospodárskych odvetví. Za posledných 16 rokov sa vďaka nemu úspešne znížili emisie z výroby elektriny a energeticky náročných priemyselných odvetví o 42,8 %. Komisia navrhuje znížiť celkový emisný strop ešte viac a zvýšiť ročnú mieru znižovania emisií. Takisto navrhuje, aby sa postupne zrušili bezodplatné emisné kvóty pre leteckú dopravu, aby došlo k zosúladeniu s globálnym systémom kompenzácie a znižovania emisií uhlíka v medzinárodnom letectve (CORSIA) a aby sa do systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) po prvý raz začlenili emisie z lodnej dopravy. Na riešenie nedostatočného znižovania emisií v cestnej doprave a budovách sa zriaďuje nový samostatný systém obchodovania s emisiami pre distribúciu palív do cestnej dopravy a budov. Komisia takisto navrhuje zvýšiť objem inovačných a modernizačných fondov.
• Ako doplnok k značným výdavkom na klímu z rozpočtu EÚ by členské štáty mali vynakladať všetky svoje príjmy z obchodovania s emisiami na projekty v oblasti klímy a energetiky. Vyhradená časť príjmov z nového systému pre cestnú dopravu a budovy by sa mala použiť na riešenie možného sociálneho vplyvu na zraniteľné domácnosti, mikropodniky a používateľov dopravy.
• V nariadení o spoločnom úsilí sa každému členskému štátu prideľujú ambicióznejšie ciele zníženia emisií z budov, cestnej a vnútroštátnej námornej dopravy, poľnohospodárstva, odpadového hospodárstva a malých priemyselných odvetví. Vzhľadom na rozdielne východiskové pozície a kapacity jednotlivých členských štátov sú tieto ciele určené podľa ich HDP na obyvateľa a prispôsobené podľa nákladovej efektívnosti.
• Členské štáty nesú spoločnú zodpovednosť aj za odstraňovanie uhlíka z atmosféry, a preto sa v nariadení o využívaní pôdy, lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve stanovuje celkový cieľ EÚ týkajúci sa odstraňovania uhlíka prostredníctvom prirodzených záchytov, ktorý zodpovedá 310 miliónom ton emisií CO2 do roku 2030. V záujme splnenia tohto celkového cieľa sa budú musieť členské štáty venovať svojim záchytom uhlíka a rozšíriť ich v zmysle svojho vnútroštátneho cieľa. EÚ by sa mala snažiť dosiahnuť do roku 2035 klimatickú neutralitu v odvetviach využívania pôdy, lesného hospodárstva a poľnohospodárstva vrátane emisií z poľnohospodárstva iných ako CO2, ako sú napríklad emisie z používania hnojív a hospodárskych zvierat. Cieľom stratégie EÚ pre lesy je zlepšiť kvalitu, kvantitu a odolnosť lesov EÚ. Podporuje lesníkov a lesné biohospodárstvo, pričom zachováva udržateľnosť ťažby a využívania biomasy a chráni biodiverzitu. Zároveň sa v nej stanovuje plán výsadby troch miliárd stromov v celej Európe do roku 2030.
• Výroba a využívanie energie zodpovedajú za 75 % emisií EÚ, a preto je nevyhnutné urýchliť prechod na ekologickejší energetický systém. V smernici o obnoviteľných zdrojoch energie sa stanoví zvýšený cieľ vyrábať do roku 2030 40 % našej energie z obnoviteľných zdrojov. K tomuto cieľu prispejú všetky členské štáty. Navrhujú sa pritom špecifické ciele pre využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v oblasti dopravy, vykurovania a chladenia, v budovách a priemysle. V záujme splnenia našich klimatických a environmentálnych cieľov sa sprísnia kritériá udržateľnosti využívania bioenergie. Členské štáty zároveň musia pri navrhovaní systémov na podporu bioenergie zabezpečiť, aby bola dodržaná zásada kaskádového využívania drevnej biomasy.
• V snahe znížiť celkovú spotrebu energie, znížiť emisie a odstrániť energetickú chudobu sa v smernici o energetickej efektívnosti zvýši záväzný ročný cieľ zníženia spotreby energie na úrovni EÚ. Podľa neho sa určia vnútroštátne príspevky a ročný záväzok k úspore energie pre jednotlivé členské štáty sa takmer zdvojnásobí. Verejný sektor bude musieť každoročne obnoviť 3 % svojich budov s cieľom rozprúdiť vlnu obnovy, vytvoriť pracovné miesta a znížiť spotrebu energie a náklady pre daňových poplatníkov.
• Proti nárastu emisií v cestnej doprave je potrebná kombinácia opatrení, ktoré by dopĺňali obchodovanie s emisiami. Prísnejšie normy týkajúce sa emisií CO2 pre autá a dodávky urýchlia prechod na mobilitu s nulovými emisiami, keďže sa na základe nich sa bude od roku 2030 vyžadovať zníženie priemerných emisií nových automobilov o 55 % a od roku 2035 o 100 % v porovnaní s úrovňami z roku 2021. Vďaka tomu budú mať všetky nové automobily registrované od roku 2035 nulové emisie. S cieľom zabezpečiť, aby mohli vodiči nabíjať alebo tankovať svoje vozidlá v spoľahlivej sieti v celej Európe, sa v revidovanom nariadení o infraštruktúre pre alternatívne palivá bude od členských štátov požadovať, aby súbežne s predajom automobilov s nulovými emisiami rozširovali svoju nabíjaciu kapacitu a aby na hlavných diaľniciach nainštalovali nabíjacie a čerpacie stanice v pravidelných rozstupoch: každých 60 kilometrov elektrické nabíjacie stanice a každých 150 kilometrov vodíkové čerpacie stanice.
• Keďže letecké a námorné palivá spôsobujú značné znečistenie, takisto si vyžadujú cielené doplnenie obchodovania s emisiami. V nariadení o infraštruktúre pre alternatívne palivá sa vyžaduje, aby mali lietadlá a lode vo veľkých prístavoch a na veľkých letiskách prístup k dodávkam čistej elektrickej energie. V rámci iniciatívy ReFuelEU Aviation budú dodávatelia palív povinní primiešavať do leteckého paliva čerpaného na letiskách EÚ čoraz viac udržateľných leteckých palív vrátane syntetických nízkouhlíkových palív známych ako e-palivá. Podobne aj iniciatíva FuelEU Maritime bude podnecovať zavádzanie udržateľných námorných palív a technológií s nulovými emisiami, a to stanovením maximálneho limitu na obsah skleníkových plynov v energii využívanej v lodiach, ktoré sa zastavia v európskych prístavoch.
• Daňový systém pre energetické výrobky musí chrániť a zdokonaľovať jednotný trh a podporovať zelenú transformáciu poskytovaním tých správnych stimulov. V rámci revízie smernice o zdaňovaní energie sa navrhuje zosúladiť zdaňovanie energetických výrobkov s politikami EÚ v oblasti energetiky a klímy. Revízia zároveň podporuje čisté technológie a odstraňuje zastarané výnimky a znížené sadzby, ktoré v súčasnosti podnecujú používanie fosílnych palív. Nové pravidlá majú znížiť škodlivé účinky súťaže v oblasti daní z energie a pomôcť členským štátom zabezpečiť si príjmy zo zelených daní, ktoré škodia rastu menej než dane z práce.
• A napokon, vďaka novému mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach sa cena uhlíka premietne do ceny dovozu cieleného spektra výrobkov, čím sa zabezpečí, aby ambiciózne európske opatrenia v oblasti klímy neviedli k tzv. úniku uhlíka. Vďaka tomu sa zároveň zaistí, že zníženie emisií v Európe prispeje k celosvetovému poklesu emisií namiesto toho, aby sa výroba s vysokými emisiami CO2 vytlačila mimo Európy. Zámerom je tiež podnietiť priemysel mimo EÚ a našich medzinárodných partnerov, aby postupovali rovnako.

Verejné Wi-Fi: Bezpečnostné riziká

Verejné Wi-Fi siete sú častým zdrojom bezplatného internetového pripojenia, ale predstavujú tiež bezpečnostné riziko. Odborníci z Aliter Technologies varujú pred nezabezpečenými sieťami, cez ktoré môžu používatelia prísť o cenné dáta a upozorňujú, na čo si dať pozor pri využívaní takýchto pripojení.

Najmä v zahraničí na dovolenkách zvyknú používatelia šetriť svoje dáta a pristupovať k internetu pomocou nezabezpečených sietí. Pripojením sa na takúto sieť podstupujete riziko. Verejné Wi-Fi siete sú totiž miestom, kde môžete neopatrnosťou prísť o veľmi cenné dáta. Daniel Suchý upozorňuje: „Hrozí, že vám niekto, kto je pripojený na rovnakej sieti alebo predstiera, že poskytuje dané Wi-Fi pripojenie, môže ukradnúť vaše dáta, prihlasovacie údaje či uvidí vašu komunikáciu. V horšom prípade môže dôjsť až k strate súkromia či identity. Dokonca aj vaše kontakty môžu byť cieľom útočníkov, ktorí vedia zneužiť nielen ich samotné, ale aj dôležité dokumenty a citlivé informácie s nimi spojené, ktoré môžu šíriť ďalej.“ Pre hekerov sú najužitočnejšie práve osobné informácie s prihlasovacími údajmi k rôznym účtom. Stať sa to pritom môže nielen pri nezabezpečených sieťach, ale tiež pri ľahšie zaheslovaných prístupoch, akými disponujú napríklad reštaurácie, hotely, apod. „V prvom rade, pokiaľ sa potrebujete prihlásiť na verejnú Wi-Fi sieť, nikdy nezdieľajte citlivé údaje a neprihlasujte sa do účtov, v ktorých máte cenné informácie. Tými sú napríklad emailové konto, sociálne siete či napríklad internet banking. Na tieto úkony radšej vždy použite mobilné dáta s vlastnou IP adresou. Ak sa už potrebujete pripojiť na verejnú Wi-Fi sieť vždy si aktivujte VPN pripojenie, ktoré vám zabezpečí bezpečný prenos údajov cez zašifrované pripojenie. Týmto medzikrokom skomplikujete prípadný útok hekera“, radí D. Suchý.

VPN (Virtual Private Network) je virtuálna privátna sieť, ktorá vytvorí zašifrovaný komunikačný tunel medzi vašim zariadením a serverom poskytovateľa VPN služby. Následná komunikácia ďalej do internetu prebieha zo serverov poskytovateľa. Takýmto spôsobom sa minimalizuje riziko narušenia dôvernosti vašej komunikácie. Existujú bezplatné aj platené VPN služby. Pre funkčnosť VPN služby je potrebné nainštalovať si aplikáciu do počítača, tabletu alebo smartfónu a vytvoriť si používateľský účet na stránke poskytovateľa VPN služby. Toto zaberie menej ako 10 minút a na druhej strane poskytne dostatočnú ochranu v prípade pripojenia naverejnú či menej zabezpečenú Wi-Fi sieť. Okrem toho použitie VPN utajuje IP adresu, čo sťažuje sledovanie aktivity používateľa.

Tipy na VPN aplikácie:

ExpressVPN

+ Podpora 5 zariadení súčasne

+ Mesiac na skúšku zdarma

+ Jedna z najrýchlejších VPN

- Obmedzený počet súčasne podporovaných zariadení

NordVPN

+ Podpora 6 zariadení súčasne

+ Možnosť vyskúšať na 30 dní zdarma

+ Dôraz na bezpečnosť

- Nie veľmi vydarená mobilná aplikácia

Private Internet Access (PIA)

+ Podpora 10 zariadení súčasne

+ Veľký výber serverov

+ Veľmi dobra aplikácia pre mobilné zariadenia

- Nižšia rýchlosť cez niektoré servery

ProtonVPN

+ Podpora 5 zariadení súčasne

+ Neblokuje streamovacie služby

+ Možnosť vyskúšať na 30 dní zdarma

- Vyššia cena

Zdieľané služby: Strategické ciele sa menia

Z prieskumu Deloitte zameraného na centrá zdieľaných služieb a outsourcing vyplýva, že prvoradým strategickým cieľom väčšiny z nich v tomto roku je štandardizácia a zefektívnenie procesov. Znižovanie nákladov tak bolo v rámci poradia priorít odsunuté na druhé miesto. Trojicu strategických priorít centier zdieľaných služieb uzatvára dosahovanie obchodných hodnôt.

Zo skupiny centier zdieľaných služieb, ktoré označili štandardizáciu a zefektívnenie procesov ako jednu zo svojich priorít, je v jej dosahovaní úspešných až 78 %. Pri znižovaní nákladov sa darí dokonca až 88 %. Menej úspešné boli spoločnosti, ktoré označili ako jednu zo svojich priorít digitalizáciu. Úspešne napreduje iba približne polovica. Digitálne technológie pritom zostávajú kľúčové pri zavádzaní inovácií s cieľom znižovania nákladov. Centrá zdieľaných služieb, ktoré dosiahli tri a viac cieľov, prijali digitálnu transformáciu za svoju strategickú agendu. Za najväčšiu výzvu v rámci automatizácie považuje 43 % respondentov procesnú a technickú náročnosť, zatiaľ čo ERP jednej inštancie a globálne štandardizované procesy sa umiestnili na prvých troch miestach kľúčových faktorov, ktoré umožňujú organizáciám dosahovať ich ciele. Centrá zdieľaných služieb rozvíjajú schopnosť podporovať a poskytovať vyššiu pridanú hodnotu prostredníctvom dátových analýz, výkazníctva, digitálnych zručností, ako aj zlepšovania zákazníckej skúsenosti.  

Zmeny prinesie aj implementácia nových modelov práce. Model vzdialeného pracoviska, ktorý predpokladá, že sa v kancelárii bude pracovať iba niekoľko dní v mesiaci, plánuje prijať 14 % organizácií. Hybridný model, ktorý počíta s dvomi až tromi dňami v kancelárii za týždeň, plánuje implementovať dokonca až 73 % centier. Spoločnosti vďaka tomu počítajú so znížením nákladov a zvýšením produktivity. Nové modely prinášajú aj nové otázky týkajúce sa najmä vplyvu na firemnú kultúru, well-being zamestnancov, ale aj budúce umiestnenie centier zdieľaných služieb. Potrebné sú aj zmeny v oblasti udržania talentov. Centrá zdieľaných služieb musia reagovať na meniace sa preferencie budúcich zamestnancov, a preto prijali celý rad tradičných, ale aj alternatívnych modelov na udržanie talentov. Až 77 % centier zdieľaných služieb sa zameriava na rozvoj silnej firemnej kultúry, 62 % kladie dôraz na well-being zamestnancov a flexibilnú prácu a rovnako 62 % verí v neustále zlepšovanie a inovačné príležitosti. Pracovné modely zaznamenali najmä vplyvom pandémie výrazné zmeny. V reakcii na nové potreby v rámci stratégie udržania talentov aplikovalo 60 % centier zdieľané pracovné miesta a flexibilnú prácu vrátane práce z domu. Naplnenie finančných očakávaní talentov ostáva dôležitým faktorom, ale v zozname priorít v boji o talenty sa tento rok objavili aj nové požiadavky, ktoré budú musieť centrá zohľadniť pri tvorbe svojej budúcej náborovej stratégie. Spoločnosti kladú väčší dôraz na diverzitu zamestnancov vo vedúcich funkciách. Vo vyše 80 % centier zdieľaných služieb, ktoré úspešne dosiahli tri a viac cieľov, zastávajú približne tretinu vedúcich funkcií ženy a zamestnanci z menej zastúpených menšín.