Trend: Rande na nete

Stretnutie životnej lásky na párty sa zdá byť minulosťou, keďže on-line zoznamovanie zažilo veľký rozmach, v neposlednom rade aj vďaka pandémii. Tinder dosiahol v marci 2020 rekordné 3 miliardy swipeov za jediný deň, zatiaľčo spoločnosť OkCupid zaznamenala masívny nárast dohodnutých rande o 700 % od marca do mája toho istého roku.

Spoločnosť Kaspersky zopakovala svoju štúdiu z roku 2017 zameranú na zoznamovacie aplikácie, aby zistila, čo sa z hľadiska ich bezpečnosti zlepšilo a čo nie. Analyzovala deväť populárnych zoznamovacích aplikácií: Tinder, Bumble, OkCupid, Mamba, Pure, Feeld, Her, Happn a Badoo. Experti zistili, že v porovnaní s rokom 2017 sú z technického hľadiska bezpečnejšie, pretrvávajú však veľké riziká v oblasti ochrany súkromia. V roku 2017 štyri zo skúmaných aplikácií umožnili zachytiť údaje odoslané z aplikácie a mnohé z nich používali nezašifrovaný HTTP protokol. V roku 2021 už žiadna zo skúmaných aplikáci nepoužíva HTTP protokol a nedochádza k odosielaniu údajov, ak nie je protokol zabezpečený. Obavy o ochranu súkromia však pretrvávajú. Väčšina aplikácií na zoznámenie umožňuje registrovať sa s účtom zo sociálnych sietí (Instagram, Facebook, Spotify a pod.). Ak sa používateľ rozhodne pre túto možnosť, potom sa do jeho profilu automaticky vyplnia informácie z danej sociálnej siete, napríklad fotografie a profilové informácie. Používatelia sú tiež vyzvaní, aby zdieľali informácie, napríklad miesto výkonu práce alebo kam chodili na univerzitu. Všetky vyššie uvedené údaje uľahčujú vyhľadanie účtov na sociálnych sieťach používateľov zoznamovacej aplikácie a v závislosti od ich nastavení ochrany osobných údajov je možné sa tak dostať aj k množstvu ďalších osobných údajov. Aplikácie ako Happn, Her, Bumble a Tinder od používateľov vyžadujú aj zdieľanie polohy. Niektoré aplikácie, napríklad Mamba, dokonca zdieľajú vzdialenosť používateľov s presnosťou na meter. Happn má zas funkcionalitu, ktorá používateľom umožňuje zistiť, koľkokrát a na akom mieste sa s potencionálnymi partnermi stretli.

Prístup k údajom ako poloha, práca, meno či kontaktné informácie vystavuje používateľov riziku kybernetického prenasledovania alebo dokonca až prenasledovania v skutočnom svete, ako aj doxingu. Mamba je jedinou aplikáciou, ktorá používateľom umožňuje rozmazávať ich fotografie bezplatne a Pure ako jediná aplikácia zakazuje používateľom robiť si snímky obrazoviek chatov. Tým je umožnené zdieľanie chatov a fotografií bez súhlasu používateľa, potenciálne aj za účelom vydierania alebo doxingu. Avšak veľa aplikácií ponúka platené verzie a tie už zahŕňajú ďalšie možnosti, ktoré často vedia zvýšiť bezpečnosť používateľov. Napríklad v platených verziách aplikácií Tinder a Bumble si môžete manuálne zvoliť miesto, kde sa nachádzate. Keďže je k dispozícii iba oblasť a nie konkrétna vzdialenosť, je oveľa ťažšie určiť presnú polohu používateľa. Niektoré platené verzie aplikácií, napríklad Happn, ponúkajú používateľom „režim inkognito“, v ktorom môžu používatelia skryť svoj profil pred tými, s ktorými sa nechcú kontaktovať alebo pred cudzími ľuďmi.

Experti odporúčajú:

• Vo svojom profile nezdieľajte príliš veľa osobných informácií (priezvisko, zamestnávateľa, fotografie s priateľmi, politické názory, atď.).
• Neviažte na svoj profil ďalšie účty sociálnych médií.
• Ak je to možné, vyberte svoju polohu manuálne.
• Ak je to možné, používajte dvojfaktorovú autentifikáciu.
• Ak už aplikáciu nepoužívate, odstráňte ju alebo skryte svoj profil.
• Používajte zabudovaný messenger v zoznamovacích aplikáciách. Je lepšie prejsť k využívaniu iného messengera, len ak danému kontaktu dôverujete. Ak sa tak nakoniec rozhodnete, nastavte chat tak, aby boli vaše súkromné ​​informácie zabezpečené.
• Na svojich zariadeniach používajte dôveryhodné bezpečnostné riešenie. Pomáha odhaliť škodlivú alebo podozrivú aktivitu na vašich zariadeniach a skontrolovať bezpečnosť navštívenej adresy URL.

EU:Vedomostné centrum pre rakovinu

Vedomostné centrum pre rakovinu predstavuje novú on-line platformu na zhromažďovanie poznatkov a koordináciu opatrení v boji proti tejto najčastejšej príčine smrti medzi osobami mladšími ako 65 rokov v Európe. Bude mapovať najnovšie poznatky o rakovine, poskytovať usmernenia v oblasti zdravotnej starostlivosti, ako aj systémy zabezpečovania kvality. Okrem toho bude monitorovať a predvídať trendy výskytu rakoviny a úmrtnosti v celej EÚ. 

Vedomostné centrum pre rakovinu je nezávislý sprostredkovateľ vedeckých poznatkov, ktorý poskytuje pomoc tvorcom politík a zároveň rozširuje existujúce IT systémy, elektronické brány, portály, platformy a databázy Európskej komisie týkajúce sa rakoviny. Jeho úlohou je:

• mapovať a poskytovať najnovšie poznatky a štatistiky o rakovine,
• monitorovať trendy v oblasti rakoviny, aby bolo možné vyhodnotiť účinnosť preventívnych stratégií a skríningových programov,
• poskytovať európske usmernenia pre prevenciu, skríning a diagnostiku rakoviny a pre onkologickú starostlivosť s cieľom zlepšiť výsledky v oblasti liečby rakoviny a znížiť nerovnosti medzi regiónmi EÚ,
• pomáhať formulovať politiky v oblasti prevencie rakoviny, ktoré súvisia so životným prostredím a zdravým životným štýlom vrátane kontroly spotreby tabaku a alkoholu,
• identifikovať medzery v oblasti výskumu alebo politík,
• poskytnúť priestor na koordináciu početných iniciatív v oblasti rakoviny na jednej platforme,
• pomáhať znižovať nerovnosti v oblasti prevencie rakoviny a onkologickej starostlivosti v celej EÚ.

Súčasťou platformy je Vedomostný portál v oblasti podpory zdravia a prevencie chorôb, ktorý slúži ako referenčný bod pre tvorbu politiky v oblasti prevencie. Platforma zároveň zahŕňa európsky informačný systém o rakovine a európske usmernenia a systémy zabezpečovania kvality v oblasti prevencie, skríningu a diagnostiky rakoviny a onkologickej starostlivosti.

Prvý kľúčový výsledok vedomostného centra: európske usmernenia a systém zabezpečenia kvality pre skríning, diagnostiku a starostlivosť o pacientky s rakovinou prsníka sú zamerané na pacienta a založené na dôkazoch, ponúkajú poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a ženám jasné a nezávislé informácie o úplnej zdravotnej starostlivosti, pokiaľ ide o tento najčastejší typ rakoviny, ktorý postihuje ženy. Pomôžu znížiť výskyt rakoviny prsníka, ako aj riešiť nerovnosti, pokiaľ ide o mieru výskytu, prevalenciu, úmrtnosť a mieru prežitia, medzi krajinami EÚ a v rámci nich, ktorým možno predísť. Usmernenia a sprievodné príručky pre zabezpečenie kvality sú dostupné on-line vo vedomostnom centre a budú sa aktualizovať vždy, keď budú k dispozícii nové poznatky.

Dočasná ochrana: Pre 8 spoločností

V minulom mesiaci súdy na Slovensku rozhodli o poskytnutí novej dočasnej ochrany podnikateľov pred veriteľmi dvom podnikateľským subjektom a jednej spoločnosti ju predĺžili. V júni t. r. nebola dočasná ochrana ukončená žiadnemu podnikateľskému subjektu. 

Z analýzy spoločnosti CRIF - Slovak Credit Bureau, s. r. o. (ďalej CRIF SK) vyplynulo, že do 30. júna 2021 dočasnú ochranu na Slovensku využívalo osem podnikateľských subjektov: dve spoločnosti v priemyselnej výrobe, dve v administratíve a podporných službách a rovnaký počet aj v poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove. Jedna spoločnosť pôsobí v doprave a skladovaní a jedna v oblasti umenia, zábavy a rekreácie.

Podľa dosahovaného obratu je najväčšou spoločnosťou FORTISCHEM a. s. „pod dočasnou ochranou“ so sídlom v Novákoch s príjmom od 50 do 149 miliónov eur. Priemyselný podnik z Hornej Nitry je zároveň aj najväčším zamestnávateľom, keďže v ňom pracuje od 500 do 999 zamestnancov. Tomuto podniku bola dočasná ochrana pred veriteľmi predĺžená.

On-line: Denne až 3 hodiny

Na Facebooku, Instagrame a ďalších sociálnych sieťach trávia Slováci rekordné množstvo času – denne až tri hodiny. Populárne sú nielen u mladých ľudí, ale čoraz častejšie si získavajú aj seniorov. Len dve percentá ľudí nepoužívajú sociálne siete vôbec.

Podľa prieskumu AMI Digital Index (agentúra STEM/MARK na vzorke 1010 respondentov starších ako 15 rokov, formou internetového dotazníka, 17. - 25. máj 2021) až 87 percent Slovákov používa sociálne siete denne v priemere 183 minút. Pri štvrtine populácie dokonca ide o viac ako štyri hodiny denne. Znamená to, že z jedného týždňa vezmú ľuďom Facebook, YouTube či Instagram celý jeden deň. Iba dve percentá ľudí nie sú na sociálnych sieťach vôbec. Slováci vedú aj v porovnaní so susedným Českom. Tam je priemerná doba o 30 minút kratšia, „len“ 2,5 hodiny denne. Sociálne siete si na Slovenskú každý deň prezerá až 97 percent mladých vo veku 15-29 rokov. U starších ľudí nad 60 rokov je to o niečo menej, 74 percent. Pri rodovom porovnaní sú o niečo „závislejšie“ ženy. Vyše dve hodiny na sieťach strávi o 14 percent viac žien než muži.

Najobľúbenejšími sociálnymi sieťami ostávajú Facebook a YouTube, no poradie sa v budúcnosti môže meniť. Instagram berie Facebooku čoraz väčšie množstvo mladých ľudí a na Slovensko postupne preniká aj TikTok, sociálna sieť s krátkymi videami. Starší ľudia uprednostňujú Facebook (až 74 percent ľudí nad 60 rokov), YouTube navštevuje 44 percent a Instagram len 13 percent. Naopak, mladí ľudia hľadajú dynamickejší a vizuálne zameraný obsah, čo praje napríklad sociálnej sieti TikTok. Hoci sa u nás používa relatívne krátko, navštevuje ju každý piaty mladý človek a fanúšikov má hlavne na východnom Slovensku.

Väčšina ľudí využíva sociálne siete na kontakt s priateľmi, až potom na zábavu či vyhľadávanie informácií. Napríklad na Facebooku má priemerný Slovák 270 kontaktov a vlastný príspevok naň aspoň raz týždenne zavesí až 39 percent používateľov. Na Instagrame je priemerný počet kontaktov 225 a aj frekvencia pridávania príspevkov je nižšia. Najviac sledované sú fotografie, za nimi nasledujú textové príspevky či krátke videá do jednej minúty. Zaujímavé je, že väčšina mladých ľudí sa nebráni ani dlhým videám, čo môže súvisieť s tým, že oveľa menej pozerajú televíziu. Aj dlhšie formáty si preto pozrú na sociálnej sieti. Spomedzi četovacích aplikácií jednoznačne dominuje Messenger, veľmi často ho používa až 69 percent Slovákov. Dvojkou je WhatsApp a trojkou Viber. Napríklad Skype je až na štvrtom mieste. Spôsob pripojenia na sociálne siete sa nemení, najčastejšie sa využíva mobil.

Prieskum takisto zisťoval, ktorým typom médií Slováci najviac dôverujú. Na prvom mieste skončil rozhlas, ktorý má takmer dvojnásobnú dôveru v porovnaní s televíziou a viac než trojnásobnú oproti tlači. Weby a sociálne siete skončili najhoršie. Medzi ich používateľmi je viac tých, ktorí im neveria ako tých, ktorí im veria.

SR: Novela zákona o kybernetickej bezpečnosti

Národná rada Slovenskej republiky schválila novelu zákona o kybernetickej bezpečnosti. Účinnosť nadobudne 1. augusta 2021.

Tvorba novely vyplynula z úloh Národného bezpečnostného úradu v Programovom vyhlásení vlády ako aj z požiadaviek Európskej únie. Je výsledkom implementácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2019/881 zo 17. apríla 2019 o agentúre ENISA (Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť) a o certifikácii kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 526/2013 (akt o kybernetickej bezpečnosti).

Zohľadňuje tiež odporúčania 5G Toolboxu, ktorý počíta s príchodom novej technológie sietí 5. generácie a s ňou spojenými bezpečnostnými rizikami. Toolbox odporúča detailnú analýzu rizík vo vzťahu k dodávateľom kritických produktov a služieb. Po posúdení rizík nasleduje aplikácia nevyhnutných opatrení vrátane vylúčenia dodávateľa z dodávateľského reťazca.