Trend: Rast pracovných ponúk

Padol ďalší rekord! Zamestnávatelia na Slovensku uverejnili v máji vyše 27-tisíc pracovných ponúk. Ide o najúspešnejší mesiac v 24-ročnej histórii portálu Profesia.sk. Piaty kalendárny mesiac roka 2021 tak aktuálne kraľuje rebríčku s najvyšším počtom inzerátov. 

Máj býva pravidelne obdobím, kedy je počas roka zvyčajne najviac pracovných príležitostí. Oproti máju 2017, ktorý sa doteraz držal na prvom mieste, narástli nové príležitosti najmä v IT a vo výrobe. V informačných technológiách stúpla ponuka o 30 a vo výrobe o 12 percent. V porovnaní s rokom 2017 vidíme aj rozdielnu situáciu s nezamestnanosťou. Zatiaľ posledné aprílové štatistiky z tohto roka hovoria, že na úradoch práce máme takmer 220-tisíc ľudí bez práce, čo predstavuje mieru nezamestnanosti 8 percent. V máji 2017 sme na Slovensku mali zhruba o 20-tisíc nezamestnaných menej a mieru nezamestnanosti 7,35 percenta. Aktuálna dostupnosť nových pracovných možností je tak dobrým impulzom pre zlepšenie situácie na našom trhu.

Od príchodu koronakrízy na Slovensko bola zatiaľ najhoršia situácia v apríli 2020. Vtedy zamestnávatelia uverejnili iba 8.602 ponúk. Vlani sa trh práce začal preberať najmä po lete. Pozitívny vývoj na trhu práce však pribrzdili opätovné protipandemické opatrenia, ktoré prišli v októbri. Rok 2021 však priniesol opätovný nárast v počtoch pracovných príležitostí. Vyššie čísla sme zaznamenali už v marci, hoci v tomto období platili na Slovensku ešte stále prísne opatrenia. Aktuálne vysoké čísla prinieslo aj prebudenie niektorých sektorov. Reč je najmä o cestovnom ruchu, gastre a hotelierstve. Zamestnávatelia tu za posledný mesiac uverejnili až 1.615 pracovných inzerátov. V tomto prípade môžeme hovoriť taktiež o novom rekorde. Prevádzky potrebujú najmä ľudí do kuchyne a na recepciu, čašníkov a čašníčky či barmanov a barmanky. 

Aká práca je aktuálne najdostupnejšia? Zamestnávatelia uverejnili v máji tohto roka najviac pracovných ponúk v obchode, výrobe a informačných technológiách. Pre uchádzačov a uchádzačky s maturitou je dostupná najmä práca v administratíve a v obchode. Ľudia s vysokoškolským vzdelaním majú aktuálne k dispozícii najviac pracovných ponúk na učiteľov a učiteľky. Nasledujú pracovné príležitosti v informačných technológiách.

EU: V centre verejné zdravie, ale aj boj proti chudobe a zmene klímy

Prieskum Eurobarometer, realizovaný v období od marca do apríla 2021, poukazuje na čoraz väčší dopad pandémie COVID-19 na osobný život a finančnú situáciu občanov. Osem z desiatich európskych respondentov pozná opatrenia alebo kroky Európskej únie (EÚ) v reakcii na pandémiu spôsobenú novým koronavírusom. Občania EÚ si ako najvyššiu politickú prioritu pre Európsky parlament vybrali verejné zdravie, nasledujú opatrenia v boji proti chudobe, na podporu hospodárstva a vytvárania pracovných miest, ako aj opatrenia v súvislosti so zmenou klímy. 

COVID-19: Vplyv na osobné financie pociťuje či očakáva vyše polovica občanov

Tridsaťjeden percent Európanov na konci prvého štvrťroku 2021 uviedlo, že koronavírus už mal vplyv na ich osobný príjem. Ďalších 26 % očakáva, že sa tak stane v budúcnosti. Priemer EÚ - 57 % - tak predstavuje jasnú väčšinu, výsledky sa však v jednotlivých krajinách líšia. Koronakríza už mala vplyv na osobný príjem 40 % slovenských respondentov. Ďalších 29 % vplyv na financie ešte očakáva. Dôsledky pandémie tak pocítilo alebo očakáva 69 % Slovákov. Tridsať percent Slovákov si myslí, že pandémia nebude mať žiadny vplyv na ich financie, oproti priemeru EÚ 42 %.

Vnímanie opatrení: Zdravotné prínosy prevažujú nad ekonomickými škodami

Napriek finančným dopadom pandémie sa väčšina respondentov EÚ (58 %) domnieva, že zdravotné prínosy reštriktívnych opatrení v ich krajine prevažujú nad hospodárskymi škodami, ktoré mohli spôsobiť. S týmto sa stotožňujú respondenti vo väčšine krajín EÚ, čo naznačuje zmenu prístupu v porovnaní s druhou polovicou roku 2020, kedy podľa údajov prieskumu EP vnímala mierna väčšina hospodárske škody ako dôležitejšie. V prípade Slovenska to neplatí - kým 46 % slovenských respondentov si myslí, že prínosy pre zdravie sú väčšie ako ekonomické škody, podľa 51 % ekonomické škody prevažujú nad zdravotnými prínosmi.

Osem z desiatich občanov vie o krokoch EÚ, iba polovica z nich ich schvaľuje

Európania si dobre uvedomujú úsilie Európskej únie v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom: osem z desiatich Európanov, aj slovenských respondentov počulo, videlo alebo čítalo o opatreniach alebo krokoch iniciovaných EÚ v reakcii na pandémiu. Takmer polovica všetkých občanov EÚ (48 %) - a 38 % Slovákov - vie, o aké opatrenia ide. Napriek tejto vysokej úrovni informovanosti iba 48 % občanov (priemer EÚ) tvrdí, že je s opatreniami EÚ spokojných, kým 50 % spokojných nie je. Naopak, u Slovákov spokojnosť s opatreniami EÚ prevažuje nad nespokojnosťou - spokojnosť vyjadrilo 54 % respondentov, kým nespokojnosť 46 %. Mieru solidarity medzi členskými štátmi v boji proti pandémii považuje za uspokojivú 44 % občanov EÚ. Slováci sú pri vnímaní miery solidarity pozitívnejší: 57 % opýtaných je spokojných s prejavenou solidaritou medzi krajinami EÚ.

Napriek rozdielom zostáva podpora EÚ vo všeobecnosti veľmi silná

Pozitívne hodnotenie EÚ je v súčasnosti na jednej z najvyšších úrovní za posledných desať rokov, a to napriek krátkodobým kolísaniam či rozdielom medzi krajinami. Takmer každý druhý občan (EÚ priemer - 48 %) vníma úniu pozitívne. Ďalších 35 % má k EÚ neutrálny postoj, 17 % vyjadruje na úniu negatívny názor. Tento prieskum potvrdzuje nastúpený pozitívny trend, pokiaľ ide o názor na EÚ za posledných desať rokov, ktorý sa posilňuje a zostáva silný napriek pandémii a jej dôsledkom na život európskych občanov. Kombinácia niekedy kritického pohľadu občanov na konkrétne opatrenia zamerané na riešenie krízy s dlhodobým pozitívnym trendom vyjadrenia zásadnej podpory Európskej únii tiež poukazuje na jasnú a aktuálne prítomnu výzvu na reformu EÚ: 70 % respondentov EÚ v prieskume uvádza, že sú všeobecne za EÚ. Ale menej ako štvrtina Európanov (23 %) je za fungovanie EÚ ako doposiaľ (pokles o 4 percentuálne body oproti novembru/decembru 2020). Takmer polovica respondentov (47 %) vyjadrila podporu únii, nie však jej aktuálnej podobe či spôsobu fungovania.

Zdravie, vakcíny a ďalšie krízové kompetencie sú kľúčovými prioritami EÚ

Sedemdesiatštyri percent Európanov (61 % občanov Slovenska) si želá, aby EÚ mala viac právomocí na riešenie kríz, akou je pandémia COVID-19, vrátane 28 % opýtaných, ktorí s týmto postojom úplne súhlasia. EÚ by sa pri riešení pandémie mala podľa respondentov zamerať najmä na zabezpečenie rýchleho prístupu k bezpečným a účinným vakcínam pre všetkých občanov EÚ (39 % priemer EÚ, 38 % Slovákov). Medzi ďalšie priority patrí investovanie väčšieho objemu finančných prostriedkov do vývoja liečby a vakcín (29 % priemer EÚ, rovnako výsledok za Slovensko), vytvorenie európskej stratégie pre riešenie podobných kríz v budúcnosti (28 %, priemer EÚ, 23 % Slovákov) a vytvorenie európskej zdravotnej politiky (25 % priemer EÚ, 22 % občanov Slovenska). Pre Slovákov je však treťou prioritnou oblasťou presadzovanie prísnejších kontrol na vonkajších hraniciach EÚ (29 %).

EP by sa mal zamerať na verejné zdravie, ale aj boj proti chudobe a zmene klímy

Pokiaľ ide o očakávania od Európskeho parlamentu, občania EÚ požadujú, aby nimi zvolení zástupcovia venovali prioritnú pozornosť oblasti verejného zdravia (priemer EÚ - 49 %, očakávania Slovákov 5 1%). Nasleduje boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (priemer EÚ - 39 %, názor Slovákov - 37 %), opatrenia na podporu hospodárstva a vytváranie nových pracovných miest (priemer EÚ - 39 %, Slovensko - 37 %), ako aj opatrenia proti zmene klímy (34 % priemer EÚ, 28 % - Slovensko). Slováci však ako štvrtú prioritnú oblasť uviedli spravodlivú a udržateľnú poľnohospodársku politiku (29 %).

SR: Enviromesto 2021

Ministerstvo životného prostredia v spolupráci so Slovenskou agentúrou životného prostredia opäť prinášajú šancu slovenským sídlam zapojiť sa do národnej súťaže Enviromesto 2021. Mestá môžu získať ocenenie odzrkadľujúce ich pozitívny, hodnotný a invenčný prístup k starostlivosti o mestské životné prostredie.

Viaceré mestá a obce dlhodobo vyvíjajú v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia značné úsilie a na základe vlastných skúseností môžu ostatným priblížiť výhody využívania inovatívnych technológií, či prírode blízkych riešení. A práve tento prístup chce podporiť aj národná súťaž Enviromesto 2021. Zámerom je podnecovať komunitné vnímanie spolupráce politikov, podnikateľov, škôl, neziskových organizácií a verejnosti v mestách. Nielen víťazstvo, ale aj samotná účasť v súťaži je spôsobom, ako sa mesto dostane do širšieho povedomia verejnosti a bude sa vynímať ako pozitívny príklad.

Do súťaže Enviromesto 2021 sa môže zapojiť každá obec so štatútom mesta, pričom sa budú hodnotiť aktivity s environmentálnym dopadom na mestské prostredie, ktoré samospráva zrealizovala za posledné dva roky do uzávierky prihlášok súťaže. V tomto ročníku súťaže môžu mestá zabojovať o štyri ocenenia v jednotlivých súťažných oblastiach:

· Prechod na zelené hospodárstvo

· Ochrana prírody a krajiny, zelená infraštruktúra

· Ochrana ovzdušia

· Adaptácia a zmierňovanie dopadov zmeny klímy

Víťazom súťaže Enviromesto 2021 bude mesto, ktoré sa zapojí do všetkých súťažných oblastí. Záujemcovia z radov miestnej samosprávy sa môžu prihlasovať elektronicky od 1. júna do 16. júla 2021 na adresu enviromesto@sazp.sk. O ocenených a víťazovi v 3. ročníku súťaže Enviromesto rozhodne odborná hodnotiaca komisia zložená z odborníkov envirorezortu a zo zástupcov partnerských organizácií. Slávnostné vyhlásenie výsledkov súťaže a odovzdávanie cien sa uskutoční v októbri tohto roka počas národnej konferencie Životné prostredie miest. Podrobnejšie informácie o prihlásení do súťaže nájdete na stránke www.sazp.sk/enviromesto.

Ransomvér: Prvenstvo malvér zameraný na Windows

Počet ransomvérových útokov za prvý kvartál sa v medziročnom porovnaní zvýšil o 107 percent. Bezpečnostný tím Check Point Research v Indexe globálnych hrozieb uvádza najagresívnejšie malvéry, kde prvú trojicu aktuálne tvoria trojany. Dridex mal dosah na 15 percent organizácií vo svete, AgentTesla na 12 percent a Trickbot zasiahol 8 percent organizácií.

„Čo sa týka Slovenska, pozorujeme celkový nárast kybernetických útokov a najmä agresívny nástup ransomvéru. Od začiatku roka 2021 je tu každá organizácia vystavená útokom priemerne 473-krát týždenne. Medzi najčastejšie malvéry patria bankové trojany a trojany na vzdialené ovládanie", upozorňuje Andrej Aleksiev. Trojan Dridex sa často používa v počiatočných fázach útokov ransomvéru a prvenstvo ako najrozšírenejší škodlivý softvér si udržuje už druhý mesiac. V apríli sa šíril napríklad prostredníctvom kampane QuickBooks Malspam. Phishingové emaily používali značku QuickBooks a lákali používateľov na falošné platobné oznámenia a faktúry. E-mail obsahoval škodlivú prílohu v podobe Microsoft Excel súboru a po jej stiahnutí nasledovalo infikovanie systému malvérom a šifrovanie napadnutých súborov.

Najčastejšie typy malvéru vo svete (zmeny v poradí v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom)

1. ↔ Dridex – Trojan, ktorý sa zameriava na platformu Windows. Šíri sa prostredníctvom spamových kampaní. Kontaktuje vzdialený server, odosiela informácie o infikovanom systéme a môže aj sťahovať a spúšťať ďalšie moduly na diaľkové ovládanie.

2. ↑ AgentTesla – AgentTesla je pokročilý RAT (remote access trojan) ktorý funguje ako keylogger a kradne heslá. Je aktívny od roku 2014, môže monitorovať a zbierať vstupy z klávesnice a systémovej schránky obete. Rovnako môže zaznamenávať snímky obrazovky a zbierať prihlasovacie údaje z rôznych softvérov na zariadení obete (Google Chrome, Mozilla Firefox aj Microsoft Outlook).

3. ↑ Trickbot – Dominantný botnet a bankový trojan, neustále aktualizovaný o nové schopnosti, vlastnosti a vektory distribúcie. Flexibilný a prispôsobiteľný malvér, distribuovaný ako súčasť viacúčelových kampaní.

Najčastejšie typy mobilného malvéru vo svete

1. ↑ xHelper – Malvér pre Android, prvýkrát spozorovaný v marci 2019. Používa sa na sťahovanie ďalších škodlivých aplikácií a na zobrazovanie reklamy. Aplikácia sa dokáže skryť pred používateľom a po odinštalovaní sa opätovne nainštalovať.

2. ↑ Triada – Modulárny backdoor pre Android, ktorý udeľuje superužívatelské oprávnenia na stiahnutie

malvéru a pomáha ich vložiť do systémových procesov.

3. ↓ Hiddad – Malvér pre Android, ktorý reštruktúruje legitímne aplikácie a zverejní ich na obchodoch tretích strán. Jeho hlavnou funkciou je zobrazovanie reklám, ale môže získať aj prístup ku kľúčovým bezpečnostným funkciám zabudovaným do operačného systému.

Kybernetickí zločinci pri útokoch na podnikové siete zneužívali najmä zraniteľnosti Web Server Exposed Git Repository Information Disclosure (46 percent organizácií), HTTP Headers Remote Code Execution (45,5 percenta organizácií) a MVPower DVR Remote Code Execution (44 percent organizácií). 

1 in - 1 out: Boj proti nadmernej regulácii

Slovensko má podľa ministerstva hospodárstva dlhodobý a chronický problém s nadmernou reguláciou. Od 1. júna 2021 budú mať všetky ministerstvá a ďalších 20 dôležitých úradov, napríklad Sociálna poisťovňa alebo finančná správa, povinnosť dodržiavať pravidlo 1 in - 1 out. Ak teda v rámci svojej kompetencie príjmu v nejakej oblasti určitú reguláciu, budú musieť v rovnakej oblasti znížiť regulačné zaťaženie a teda náklady na podnikanie v rovnakej výške. Od januára to potom následne bude v dvojnásobnej výške.

Uvedené opatrenia sa netýkajú všetkých oblastí, výnimku tvoria dane, odvody ale aj pandemické opatrenia. Napriek tomu by podľa ministerstva mali pomôcť zvýšiť produktivitu, ale aj konkurencieschopnosť podnikateľov, pričom predstavujú nepriamy stimul pre ekonomiku. Cieľom je zmeniť zaužívanú prax, keď sa doteraz riešila väčšina problémov prijatím nových zákonov alebo novelizáciou už existujúcich. Po novom by mali úradníkov školiť, aby sa snažili najprv preskúmať všetky iné možnosti a alternatívy. Za nedodržiavanie uvedených pravidiel nebudú ministerstvá a úrady sankcionované, rezort hospodárstva ich však na túto skutočnosť bude upozorňovať v rámci pripomienkového konania a raz ročne predloží na vládu odpočet.

Podľa ministra hospodárstva Richarda Sulíks normy väčšinou tvoria úradníci, ktorí nemajú dostatok skúseností s reálnym životom. Svet je dnes preregulovaný, máme obrovské množstvá pravidiel, pričom je veľká časť z nich zbytočná a niektoré dokonca škodlivé. Vďaka uvedeným pravidlám by Slovensko podľa neho mohlo stúpať v rebríčkoch kvality podnikateľského prostredia. Aktualizáciu Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov schválila vláda začiatkom mája t. r. V prvej fáze je primárne zameraná na zavedenie princípov „one in - one out“ a „one in - two out“.