piatok 14. mája 2021

Aktuálne: Svetový deň rodiny a klonkovania

Predčasne narodené dieťa vidia jeho rodičia len cez sklá inkubátorov. O to viac majú význam spoločné momenty či kontakt koža na kožu - klokankovanie, na ktorý sa pozornosť upriamuje 15. mája, symbolicky na deň rodiny. OZ malíček predstavuje knihu, ktorá má pomôcť nájsť vhodné slová v ťažkých chvíľach, kedy dieťa potrebuje počuť hlas otca a mamy, slová lásky a povzbudenia. Hlas a dotyky dieťatko liečia, lepšie sa mu darí, stimulujú sa jeho životné funkcie a po čase môže kniha slúžiť ako pamätník na významné míľniky, či ako pomôcka na stimuláciu zraku.

Blízkosť a prvý dotyk rodiča a dieťaťa bezprostredne po pôrode nie je samozrejmosťou pre 5.000 detí, ktoré sa ročne na Slovensku narodia predčasne. Predčasne narodené dieťa čaká po narodení odlúčenie od rodiča a doslova boj o jeho život a zdravie. Bábätká do dlane sa po predčasnom pôrode pasujú s mnohými nástrahami. Rodičia ich vidia len cez sklá inkubátorov, cez množstvo „hadičiek“ a prvý dotyk je možný, až keď to zdravotný stav dieťatka dovoľuje. V prieskume, ktorý vlani realizovalo OZ malíček, uviedlo až 90 % rodičov predčasne narodených detí, že jedným z najnáročnejším aspektov po predčasnom pôrode bolo odlúčenie od svojho dieťaťa a až 76 % rodičov uviedlo, že prvý kontakt bezprostredne po pôrode nebol možný, ale museli na neho čakať niekoľko dní, až týždňov. Je to nesmierne kritické obdobie pre dieťa, ale rovnako náročné aj pre rodičov.

Na význam blízkosti dieťaťa a rodičov upozorňuje aj Svetový deň klokankovania (The International Kangaroo Care Awareness Day). „Klokankovanie“, „Kangaroo care“ či „K – starostlivosť“ je metóda skin to skin, teda koža na kožu, ktorá využíva priamy kontakt medzi rodičom (matkou či otcom) a dieťaťom ihneď po narodení, resp. ihneď, ako to dovoľuje ich zdravotný stav. Kolísanie, priloženie dieťatka na kožu či hladenie sú ideálne spôsoby stimulácie psychomotorického vývoja, keďže telo matky je prirodzený inkubátor – dieťatko počuje a vníma známy tlkot srdca, cíti vôňu a počúva poznaný hlas. Kangaroo care bola po prvýkrát použitá v 80. rokoch 20. storočia v Bogote v Kolumbii, ako reakcia na vysokú úmrtnosť predčasne narodených detí a zároveň nedostatok inkubátorov. Vďaka jej výhodám sa znížila úmrtnosť nedonosených detí v spomínanom regióne o polovicu. Dnes je už klokankovanie natoľko známe a úspešné, že 15. máj je jeho svetovým dňom. Kontakt kože na kožu má predovšetkým priaznivý vplyv na životné funkcie bábätka a zároveň aj na psychiku rodiča. Dotyky rodiča sú spolu s jeho hlasom formou terapie a súčasťou starostlivosti. Skúsenosti i prax ukazujú, že tieto podnety urýchľujú dozrievanie centrálnej nervovej sústavy dieťaťa, stabilizujú jeho dýchanie, srdečnú činnosť, zlepšujú toleranciu stravy a stimulujú ďalšie funkcie a orgány. Dieťa lepšie prospieva a tým sa skracuje doba hospitalizácie.

Knihu bude môcť združenie vydať prostredníctvom crowdfundingovej kampane na startlab.sk/malicek. Okrem finančnej podpory projektu môžu darcovia rodinám poslať spolu s knihou aj svoj osobný odkaz – dodať im odvahu, silu a podporu zvládať túto životom nastolenú skúšku s nádejou na šťastný koniec v podobe zdravého dieťatka v ich náručí. Ak suma prekročí cieľový rozpočet, bude navýšený počet výtlačkov a financie združenie použije na zlepšenie podmienok detí a rodičov na neonatologických oddeleniach zakúpením kresiel, v ktorých by mohli rodičia “klokankovať” svojich malíčkov, pohodlne dojčiť, tráviť pri svojich deťom čo najviac času a čítať im túto knihu.

EU: Nulové znečisťovanie ovzdušia, vody a pôdy

Európska komisia prijala ďalší akčný plán Európskej únie (EÚ) Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy – ide o kľúčový cieľ Európskej zelenej dohody a hlavnú tému tohtoročného Zeleného týždňa EÚ. Obsahuje náčrt integrovanej vízie do roku 2050: svet, v ktorom sú úrovne znečisťovania také nízke, že už nepredstavujú hrozbu pre ľudské zdravie ani prírodné ekosystémy. Plán takisto zahŕňa opis krokov potrebných na dosiahnutie tohto stavu, pričom osobitný dôraz kladie na digitálne riešenia. Plánuje aj preskúmanie príslušných právnych predpisov EÚ s cieľom odhaliť pretrvávajúce medzery a zistiť, kde treba vylepšiť vykonávanie, aby sa tieto právne povinnosti spĺňali.

Akčný plán má poslúžiť na dosiahnutie cieľa zdravej planéty pre zdravých ľudí do roku 2050. Zahŕňa čiastkové ciele, ktoré majú pomôcť znížiť znečisťovanie pri zdroji do roku 2030 v porovnaní so súčasným stavom, konkrétne:
  • zlepšiť kvalitu ovzdušia v snahe znížiť počet predčasných úmrtí spôsobených jeho znečistením o 55 %,
  • zredukovať množstvo odpadu a plastov, ktoré sa dostávajú do oceánov (o 50 %), a mikroplastov uvoľňovaných do životného prostredia (o 30 %), a tak zlepšiť kvalitu vody,
  • znížiť mieru straty živín a používania chemických pesticídov o 50 % s cieľom zlepšiť kvalitu pôdy,
  • zmierniť podiel ekosystémov EÚ, v ktorých znečistenie ovzdušia ohrozuje biodiverzitu, o 25 %,
  • znížiť počet ľudí, ktorí sú chronicky vystavení škodlivému hluku z dopravy, o 30 % a
  • výrazne zredukovať mieru vzniku odpadu a o 50 % znížiť objem zvyškového komunálneho odpadu.
Plán zahŕňa náčrt viacerých hlavných iniciatív a opatrení:
  • užšie zladenie noriem kvality ovzdušia s aktuálnymi odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie,
  • preskúmanie noriem kvality vôd vrátane riek a morí EÚ,
  • zníženie miery znečistenia pôdy a podpora jej revitalizácie,
  • preskúmanie väčšiny právnych predpisov EÚ o odpade s cieľom prispôsobiť ich podľa zásad čistého a obehového hospodárstva,
  • podpora nulového znečisťovania pri výrobe a spotrebe,
  • predstavenie hodnotiacej tabuľky ekologickej výkonnosti regiónov na podporu nulového znečisťovania v nich,
  • zníženie miery zdravotných znevýhodnení v dôsledku nepomerného podielu škodlivých účinkov na zdravie, ktorému v súčasnosti čelia najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva,
  • obmedzenie vývozu škodlivých a toxických výrobkov a odpadu do tretích krajín v snahe zmenšiť externú ekologickú stopu EÚ,
  • zavedenie tzv. živých laboratórií zameraných na zelené digitálne a inteligentné riešenia pre nulové znečisťovanie,
  • konsolidácia vedomostných centier EÚ zaoberajúcich sa nulovým znečisťovaním a vytvorenie platformy pre zainteresované strany v tejto oblasti,
  • posilnenie presadzovania predpisov o nulovom znečisťovaní v spolupráci s orgánmi životného prostredia a inými orgánmi.
Akčný plán spolu so stratégiou udržateľnosti v oblasti chemikálií prijatou minulý rok slúži na prijímanie konkrétnych krokov v snahe zrealizovať cieľ nulového znečisťovania a netoxického prostredia. Zaradil sa medzi ostatné ciele EÚ v oblasti klimatickej neutrálnosti, zdravia, biodiverzity a efektívneho využívania zdrojov a vychádza z iniciatív v oblasti energetiky, priemyslu, mobility, potravín, obehového hospodárstva a poľnohospodárstva.

DDoS: Útoky klesajú

Počet DDoS útokov sa podľa údajov Kaspersky DDoS Prevention v 1. štvrťroku 2021 znížil o 29 % v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2020, ale v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom (Q4 2020) sa zvýšil o 47 %. Toto zvýšenie je možné vysvetliť neobvyklým nárastom útokov v januári tohto roku, kedy počet útokov predstavoval až 43 % z celkového počtu útokov v prvom štvrťroku, zatiaľčo ostatné dva mesiace tohto roku boli viac - menej pokojné.

Na začiatku roku 2021 stále pracovalo veľa ľudí z domu a doma trávili aj voľný čas. Kybernetickí zločinci sa preto zamerali na subjekty, ktoré používatelia potrebovali ku každodennému životu, napríklad na poskytovateľov telekomunikačných služieb alebo na webstránky s on-line hrami. Napriek tomu, že útoky na tieto subjekty naďalej pretrvávajú, štatistické údaje ukazujú, že celková situácia v oblasti DDoS útokov sa stabilizuje. Odborníci spoločnosti Kaspersky vysvetľujú pokles útokov v porovnaní s rovnakým štvrťrokom minulého roka netypickou aktivitou na začiatku roku 2020. Z dôvodu náhleho prechodu na prácu na diaľku sa korporátne VPN brány a webové zdroje, napríklad mailové schránky alebo firemné servery, ktoré boli predtým dostupné iba v sídlach firiem, stali terčom DDoS útokov. V priebehu roka však veľká časť firiem implementovala ochranu týchto častí IT infraštruktúry. Z tohto dôvodu mohli byť útoky na tieto webové zdroje menej účinné a tak počet DDoS útokov klesol. Vo februári a marci tohto roka sa počet útokov vrátil späť na hodnoty spred lockdownu.

Január 2021 sa počtom DDoS útokov vymyká normálu. Potvrdzujú to aj údaje vyplývajúce zo štatistiky systému Kaspersky DDoS Intelligence, ktorý zachytáva a analyzuje príkazy prijaté robotmi z riadiacich a kontrolných serverov. Napríklad 10. a 11. januára počet registrovaných útokov presiahol hranicu 1.800 útokov a počas niekoľkých dní v mesiaci prekročil hranicu 1.500 útokov. „Vo všeobecnosti bol prvý štvrťrok 2021 pokojný, okrem januárových výkyvov. Nárast útokov v januári mohol byť spôsobený aj poklesom cien kryptomien, v dôsledku čoho niektorí zločinci zmenili účel útokov prostredníctvom infikovaných zariadení v botnetoch tak, aby namiesto ťažby kryptomeny posielali nevyžiadanú komunikáciu. Napriek celkovému poklesu v prvom štvrťroku stále odporúčame chrániť webové zdroje pred DDoS útokmi. Je totiž zrejmé, že zločinci motivovaní ziskom peňazí môžu ľahko zmeniť svoju taktiku v závislosti od aktuálnych okolností“, odporúča Miroslav Kořen.

V záujme ochrany pred DDoS útokmi odborníci ďalej odporúčajú:
  • Prevádzku webových služieb zverte do rúk odborníkom, ktorí vedia ako reagovať na DDoS útoky.
  • Overte dohody a opätovne si potvrďte kontaktné údaje tretích strán vrátane tých uzatvorených s poskytovateľmi internetových služieb. Tímom tak zabezpečíte rýchly prístup k týmto dohodám v prípade útoku.
  • Implementujte profesionálne riešenia na zabezpečenie svojej organizácie pred DDoS útokmi.

ŠÚ SR: Zamestnanosť a priemerná mesačná mzda v marci 2021

Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky priemerná mesačná mzda na Slovensku v marci 2021 rástla vo všetkých odvetviach, opačný však bol vývoj zamestnanosti - vo väčšine odvetví medziročne klesla, zvýšila sa len v informačných a komunikačných činnostiach.

Zamestnanosť sa v marci 2021 v porovnaní s marcom 2020 zvýšila len v informačných a komunikačných činnostiach, a to o 3,1 %. Najviac sa znížila v ubytovaní o 19,8 % a pokles nad 10 % bol aj v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev (o 13 %). Klesla aj v stavebníctve o 8 %, veľkoobchode o 5,2 %, maloobchode o 4,7 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 4,1 %, doprave a skladovaní o 3,6 %, priemysle o 3,5 % a vo vybraných trhových službách o 2,4 %.

Priemerná nominálna mesačná mzda v marci 2021 medziročne vzrástla vo všetkých odvetviach, viac ako dvojciferný rast dosiahli v stavebníctve a vo vybraných trhových službách a po ročnom poklese mierne vzrástla aj v ubytovaní. Priemerná nominálna mesačná mzda vzrástla v marci 2021 oproti marcu 2020 v stavebníctve o 10,8 % (dosiahla 789 eur), vybraných trhových službách o 10,5 % (1.143 eur), predaji a oprave motorových vozidiel o 8,7 % (1.084 eur), veľkoobchode o 8,5 % (1.174 eur), priemysle o 7,7 % (1.233 eur), informačných a komunikačných činnostiach o 7,2 % (2.387 eur), doprave a skladovaní o 7,1 % (1.057 eur), maloobchode o 6 % (824 eur), činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 3,6 % (547 eur). Po ročnom poklese sa zvýšila aj mzda v ubytovaní, aj keď len mierne, o 0,9 % (710 eur).

Priemerná reálna mesačná mzda v marci 2021 medziročne vzrástla v stavebníctve o 9,3 %, vybraných trhových službách o 9 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 7,2 %, veľkoobchode o 7 %, priemysle o 6,2 %, informačných a komunikačných činnostiach o 5,7 %, doprave a skladovaní o 5,6 %, maloobchode o 4,5 % a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 2,2 %. Klesla len v ubytovaní o 0,5 %. Reálna mesačná mzda vzrástla medziročne vo vybraných trhových službách o 6,3 %, stavebníctve o 5,1 %, veľkoobchode o 2,6 %, informačných a komunikačných činnostiach o 2,5 %, priemysle o 2,3 %, maloobchode o 1,4 % a v doprave a skladovaní o 0,3 %. Klesla v ubytovaní o 14 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 4,3 % a v predaji a oprave motorových vozidiel o 0,2 %.

V priemere za prvý štvrťrok v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2020 vzrástla zamestnanosť len v informačných a komunikačných činnostiach o 1,2 %. Klesla v ubytovaní o 21,8 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 13,9 %, stavebníctve o 9,2 %, veľkoobchode o 6,9 %, priemysle o 5,2 %, maloobchode o 4,8 %, doprave a skladovaní a v predaji a oprave motorových vozidiel zhodne o 3,9 % a vo vybraných trhových službách o 1,4 %. V porovnaní s rovnakým obdobím roku 2020 sa mzda zvýšila vo vybraných trhových službách o 7,4 % (dosiahla 1 107 eur), stavebníctve o 6,2 % (768 eur), veľkoobchode o 3,6 % (1.101 eur), informačných a komunikačných činnostiach o 3,5 % (2.108 eur), priemysle o 3,3 % (1.182 eur), maloobchode o 2,4 % (809 eur), doprave a skladovaní o 1,3 % (1.029 eur) a v predaji a oprave motorových vozidiel o 0,8 % (1.054 eur). Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa znížila v ubytovaní o 13,1 % (669 eur) a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 3,3 % (532 eur).

štvrtok 13. mája 2021

Pandémia: Životné poistenie

COVID-19 dokáže pripútať na lôžko, zanechať dlhodobé následky či dokonca spôsobiť úmrtie. Stačilo niekoľko prvých týždňov pandémie a záujem o životné poistenie ihneď rástol. A hoci Slovensko dobehlo susedné štáty, poistné tu zostáva stále nízke.

Z dostupných údajov predchádzajúcich rokov pripravilo OVB Allfinanz Slovensko porovnanie Slovenska a ďalších štátov v životnom poistení. Slovensko bolo dlho v porovnaní so susedmi z V4 v životnom poistení v pozícii „menšieho brata“, to však už neplatí. Predpísané poistné v Maďarsku a Čechách je približne 1,5-násobné, v Poľsku a Rakúsku približne 5-násobné. Toto porovnanie však „kríva na obe nohy“, keďže nezohľadňuje veľkosť trhu. Ak porovnávame predpis v % HDP, je na tom Slovensko s 1 % porovnateľne s Maďarskom (1,1 %), nasledované Poľskom (0,9 %) a Českom (0,7 %). V tomto porovnaní sa náskok Rakúska z predchádzajúcej štatistiky scvrkol z 500 na 40 %. Dôvod na radosť je však predčasný: priemerný predpis v EÚ je až 4,4 %. Ešte priaznivejšie vychádza štatistika ročného predpisu na hlavu, v ktorom sme na tom jasne lepšie ako naši susedia z V4 (2019: Slovensko 170 EUR, Maďarsko 159 EUR, Česko 147 EUR, Poľsko 130 EUR) a pred nami - aj keď s obrovským odstupom - je len Rakúsko (618 EUR).

Znamená to, že máme dôvod na spokojnosť? „Sme na dobrej ceste, avšak ešte ďaleko od cieľa. 170-eurové ročné poistné na obyvateľa je stále nízke. Problémom je, že ešte stále je mnoho ľudí bez poistnej zmluvy. Zároveň mnoho ľudí má životné poistenie nastavené nedostatočne. Zvlášť alarmujúci je tento stav pri dospelých živiteľoch rodín. Ich poistná ochrana by mala pokrývať všetky hlavné poistné riziká s dostatočnou poistnou sumou, aby boli spolu s rodinami skutočne chránení. To predstavuje mesačné poistné cez 60 eur. Pri mladých ľuďoch bez rodiny stačí pokryť smrť s výrazne nižšou poistnou sumou, čo bežne znamená polovicu z tejto sumy“, upozornila Silvia Miklová. Signály z trhu však ukazujú, že rok 2021 by mohol priniesť silnejší dopyt po životnom poistení a (pravdepodobne) aj rast poistných súm.