Aktuálne: Aká bude druhá polovica roka

Predchádzajúcich 12 mesiacov prinieslo výraznejšie zrýchlenie tempa digitálnej transformácie než si bol schopný ktokoľvek predstaviť. Možno teda predpokladať, že do roku 2025 dosiahneme úroveň digitalizácie očakávanej až v roku 2030. Podľa prieskumu Dell Technologies Digital Transformation Index (október 2020) celosvetovo 80 % podnikov urýchlilo niektoré programy digitálnej transformácie. 

Rýchly prechod na prácu na diaľku a on-line predaj kvôli zachovaniu kontinuity podniku si vyžiadal prehodnotenie plánov zavádzania nových technológií. V počiatkoch pandémie firmy uskutočnili rýchle investície do IT. Teraz situáciu znovu vyhodnocujú a investujú s cieľom dosiahnuť skutočne dlhodobú transformáciu. Ich hlavné priority rozvoja IT pre nasledujúce obdobie sa týkajú práce a štúdia z domova so zameraním na automatizáciu a agilitu celého IT kvôli konzistentnosti a prevádzkovej odolnosti. Platí to o všetkých odvetviach, tak v komerčnom ako aj verejnom sektore.

Podľa Dell Technologies môžeme v najbližšom období očakávať:

· Hybridný cloud pre hybridné pracovnú silu: Investície do cloudových prevádzkových modelov, ktoré zahŕňajú verejné, privátne a edge prostredia, naďalej porastú a umožnia rýchle rozšírenie IT a jeho správu kdekoľvek. Podniky si zabezpečujú dáta, udržujú si o nich prehľad a chránia tak svoje informácie, pracovníkov aj podnikanie. Cloud - vrátane rôznych verejných, privátnych a okrajových cloudov - sa stáva spôsobom podnikania a stále viac ovplyvňuje firemné IT. Podniky stále častejšie očakávajú, že budú môcť využívať svoju IT architektúru prakticky rovnakým spôsobom ako verejné cloudové služby - dostupné na objednávku a škálovateľné podľa potreby na niekoľko kliknutí, čo znamená širšie možnosti a menšiu náročnosť. Dostupnosť IT kdekoľvek vo forme služby prinesie, že podniky môžu jednoduchšie a rýchlejšie voliť vhodné prostriedky na uspokojenie svojich súčasných aj budúcich IT potrieb.

· Pozornosť sa zameria na príležitosti v edge computingu: Rozmach práce a štúdia na diaľku spolu s rastom obľuby dátovo založených inteligentných aplikácií vedie k tomu, že sa budeme na takzvanom okraji siete stretávať s vysoko distribuovanými dátovými pracovnými záťažami, ktoré je nutné spravovať a analyzovať v reálnom čase. V dôsledku toho pôjde ešte väčší objem IT investícií do distribuovanej infraštruktúry - tu však bude musieť byť možné zavádzať jednoduchšie a rýchlejšie. Tento posun podporí rozvoj hybridných cloudových prevádzkových modelov, ktoré presahujú tradičné dátové centrá a zasahujú do edge prostredia. Schopnosť analyzovať dáta v edge prostrediach s využitím 5G a bezprostredne reagovať na získané poznatky podporí nové obchodné možnosti, napríklad v elektronickom obchode alebo pri aplikáciách digitálneho podniku.

· Rozvoj edge computingu núti telekomunikačných operátorov urýchliť zavádzanie 5G: Mobilní operátori budú tento rok investovať do moderného IT s cieľom "cloudifikovat" svoju sieťovú architektúru, aby zaistili širokú dostupnosť konektivity a ešte viac používateľom priblížili výpočtový výkon v edge prostrediach sprostredkovaný technológiami 5G. Budeme stále viac závislí na modernej konektivite založenej na bezdrôtových komunikačných technológiách 5G, aby sme prepojili cloudové a edge prostredia s ľuďmi a zariadeniami. Posun už nastal - zaznamenávame prechod od uzavretých, proprietárnych sieťových architektúr k otvoreným, štandardizovaným a softvérovo definovaným. Tieto investície realizované v najbližších mesiacoch prinesú výrazné výsledky v dlhodobejšom horizonte 3-5 rokov, kedy 5G ponúkne oveľa väčšie možnosti ako predchádzajúce generácie bezdrôtovej konektivity.

· Inteligentné PC sa prispôsobí hybridnému spôsobu práce a hyperkomunikujúcim používateľom: Ľudia sa prispôsobujú novému, hybridnému spôsobu práce a štúdia a od technológií potrebujeme to isté - aby sa prispôsobili. Kombinácia AI, cloudu a vylepšenej konektivity zlepší skúsenosti používateľov s koncovými zariadeniami. AI zjednoduší prácu s PC, umožní jeho lepšie prispôsobenie a odstráni problémy. Inteligentný softvér napríklad pomôže zariadením porozumieť, kedy používateľ chce a kedy nechce byť pri videokonferenciu videný. Zariadenia budú tiež schopné sa v prípade zlého signálu Wi-Fi prepnúť na 5G pripojenie. Budú sa objavovať nové aplikácie a služby, ktoré uľahčia a spríjemnia tímovú komunikáciu a spoluprácu na diaľku, a systémy, ktoré dnes používame, sa dočkajú zlepšení a nových funkcií.

· Technológia umožňujú nástup nového veku ľudskej transformácie: Technika umožní kvalitnejší komunikáciu a posilní pocit prepojenosti v čase, keď pracujeme a študujeme dištančne - z našich domovov. Virtuálne stretnutia a priestory pre spoluprácu nám dávajú nahliadnuť do každodenných životov našich kolegov a umožňujú flexibilnejšie vyvážiť pracovný a súkromný život.

Technika však tiež prispieva k rozvoju nových vzťahov - AI a automatizácia zmení deľbu práce medzi ľuďmi a strojmi. Umelej inteligencii budeme odovzdávať čoraz viac duševnej práce, nie iba mechanické úkony. Tým rýchlejšie získame hlbší a podstatnejšie informácie, ktoré nám, ľuďom, umožní zamerať sa na rozsiahlejšie inovácie, zmysluplnú prácu a medziľudskú komunikáciu. A zatiaľčo predchádzajúce mesiace priniesli zásadné a neočakávané zmeny, tie nasledujúce budú formovať spoločnosť smerom k väčšej dôvere, empatiu, trpezlivosti a flexibilite. To sa prejaví aj na našej práci - tá bude určovaná výsledkami, nie miestom - aj v našich životoch - akú budeme mať zdravotnú starostlivosť, ako sa budú vzdelávať naši študenti, ako sa budeme starať o našich blízkych, ako budeme ovplyvňovať svet a realizovať svoje poslanie. Dôvera medzi ľuďmi bude závisieť na technike - bezpečnosti zariadení, sietí a dát. Bezpečnosť a dôvera sa stanú neoddeliteľnou súčasťou informačnej infraštruktúry.

EU: Urýchlenie odstraňovania teroristického obsahu z internetu

Európsky parlament schválil legislatívny návrh, ktorého cieľom je sťažiť šírenie teroristického obsahu v on-line prostredí. Nové nariadenie sa bude vzťahovať na texty, obrázky, hlasové nahrávky či videá a živé prenosy, ktoré podnecujú, navádzajú či prispievajú k páchaniu teroristických trestných činov, alebo nabádajú na účasť na činnosti teroristickej skupiny. V súlade so smernicou o boji proti terorizmu sa budú nové pravidlá vzťahovať aj na on-line návody na výrobu a používanie výbušnín a strelných či iných zbraní za účelom terorizmu.

Nariadenie zaviaže poskytovateľov hostingových služieb v každej krajine Európskej únie odstrániť nahlásený teroristický obsah, alebo k nemu aspoň znemožniť prístup do hodiny od prijatia príkazu na odstránenie od zodpovedného vnútroštátneho orgánu. Sankcie za nerešpektovanie pravidiel zadefinujú členské štáty vo vnútroštátnych predpisoch. Výška sankcie by sa pritom mala odvíjať od povahy porušenia pravidiel a veľkosti spoločnosti. On-line obsah zameraný na vzdelávanie alebo slúžiaci na novinárske, umelecké či výskumné účely, prípadne na zvýšenie povedomia o terorizme, nebude považovaný za teroristický obsah, a teda bude z pôsobnosti nových pravidiel vyňatý.

Internetové platformy nebudú vo všeobecnosti nútené monitorovať, alebo filtrovať všetok nimi nahrávaný obsah. Poskytovateľ hostingových služieb však bude nútený prijať opatrenia zabraňujúce propagácii teroristického obsahu, ak zodpovedné vnútroštátne orgány usúdia, že je takémuto obsahu vystavený. Rozhodnutie o povahe opatrení, prijatie ktorých by malo takýmto situáciám predchádzať, bude zodpovednosťou poskytovateľa služieb, používanie automatizovaných nástrojov však nebude povinné. Poskytovatelia služieb by tiež mali zverejňovať výročné správy na účely transparentnosti so zoznamom opatrení, ktoré prijali za účelom zastavenia šírenia teroristického obsahu.

Urýchlenie odstraňovania teroristického obsahu z internetu:

• Maximálne hodina pre platformy na odstránenie nahláseného obsahu.
• Obsah súvisiaci so vzdelávaním, výskumom, žurnalistikou či umením bude chránený.
• Absencia všeobecnej požiadavky na monitorovanie alebo filtrovanie obsahu.

On-line: Ako politici využívajú sociálne siete

Prvá celoeurópska štúdia o spôsobe, akým politici v Európe využívajú sociálne siete, sa sústredila na vplyv geografie, pohlavia, veku a politickej orientácie na komunikáciu v rámci sociálnych sietí. Štúdiu realizoval Grayling v spolupráci s Linkfluence, ktorí analyzovali takmer 3 milióny výstupov členov parlamentov v 17 európskych krajinách, vrátane zástupcov krajín v Európskom parlamente. Analyzované výstupy pochádzajú z ich politickej komunikácie na Twitteri, Facebooku a Instagrame.

Zo štúdie vyplynuli tieto trendy:

1. Poslanci nefigurujú na rovnakých platformách, ako ich voliči: Z troch analyzovaných platforiem sociálnych sietí je Facebook najpopulárnejšou platformou medzi širokou verejnosťou v 16 zo 17 krajín zahrnutých do štúdie, Twitter je najmenej populárnym vo všetkých 17 krajinách. Avšak Twitter je najpopulárnejšou sociálnou platformou medzi poslancami v 13 zo 17 krajín a predstavuje viac ako dve tretiny všetkých príspevkov v 10 z nich. „Vďaka analýze dát z jednotlivých trhov môžeme vidieť špecifiká a z nich prameniace trendy. Na Slovensku využíva Twitter na komunikáciu so svojimi voličmi necelých 5 % politikov, kdežto v Nemecku je na tejto sociálnej sieti aktívnych viac ako 80 % poslancov federálneho parlamentu a vo Francúzsku až 95 % poslancov parlamentu. Nárast aktivít sme zaznamenali na Instagrame, kde je aktívnych takmer 60 % poslancov Národnej rady“, upresnil Andrej Kopták.

2. Poslanci sú v on-line priestore influencermi: Na všetkých troch platformách je priemerná miera angažovanosti (pomer komentárov / označení páči sa mi / zdieľaní / retweetov k celkovému počtu sledovateľov) na profiloch poslancov oveľa vyššia ako referenčné hodnoty odvetvia pre značky a dokonca aj pre nepolitických influencerov. 

3. Poslanci a poslankyne nepoužívajú sociálne siete rovnakým spôsobom: Poslankyne sú na Twitteri oveľa viac aktívne a majú tam väčší počet sledujúcich. Príspevky poslankýň tiež generujú vyššiu mieru zapojenia na Twitteri a Facebooku na rozdiel od ich mužských kolegov. 

4. Mladí poslanci nie sú najaktívnejšou skupinou na sociálnych sieťach: Poslanci vo veku 36-45 rokov sú v skutočnosti najaktívnejšou skupinou na sociálnych sieťach v celej Európe. Nad vekovou hranicou 55 rokov aktivita na sociálnych sieťach rýchlo klesá.

5. Krajne orientované politické spektrum je nadpriemerne aktívne na všetkých troch platformách a má väčší počet sledovateľov: Na Twitteri generujú príspevky krajnej pravice obzvlášť vysokú mieru zapojenia, kým krajná ľavica a aj krajná pravica má najnižšiu mieru zapojenia na Instagrame. „Výstupy štúdie potvrdzujú mnohé predsudky ľudí o tom, ako politici využívajú sociálne siete, no prinášajú aj viaceré prekvapenia. Niektoré zo zistení je ťažké vysvetliť, takže štúdia ponúka aj priestor na interpretáciu“, uviedol Russell Patten.

SR: Štát pomohol, ale rozhodujúce boli úspory

Pandémia koronavírusu mala v uplynulom roku významný vplyv na peňaženky občanov a ich schopnosť splácať záväzky. Ľudia si museli poradiť s vysokými výdavkami na zdravie aj novými druhmi útrat, napríklad na vzdelávanie detí. Najčastejšou príčinou neskorého splácania záväzkov v minulom roku bola strata zamestnania, a to u viac než dvoch pätín Slovákov (43 %).

Podľa prieskum, ktorý pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) vypracovala agentúra STEM/MARK, za druhú najčastejšiu príčinu neplnenia svojich finančných záväzkov uvádza viac než patina Slovákov (22 %) vysoké splátky súvisiace s niektorými úvermi. Predstavovali problém predovšetkým pre obyvateľov s nízkymi osobnými príjmami (do 330 eur mesačne) a osoby staršie ako 55 rokov. Ďalšia pätina Slovákov (21 %) nesplácala svoje záväzky z dôvodu choroby, či už vlastnej alebo člena rodiny. Minulý rok tiež priniesol nové druhy výdavkov. Vládne nariadenia spôsobili okrem iného prechod na distančný spôsob vzdelávania, čo znamenalo nutnosť zabezpečiť technické vybavenie pre deti. Nové výdavky ako dôvod nesplácania záväzkov uvádzali najmä Slováci žijúci v domácnosti s tromi a viac ako tromi potomkami a ženy na rodičovskej dovolenke.

V priebehu pandémie hrali dôležitú úlohu stále nízka nezamestnanosť a čiastočne aj vládne opatrenia na zmiernenie ekonomického vplyvu pandémie. „V súvislosti s koronavírusom sme začiatkom minulej jari zaznamenali u našich klientov obavy z neschopnosti splácať svoje záväzky. Ľudia začali odkladať splátky a kumulovať úspory, aby dokázali platiť najnutnejšie výdavky Lenže už koncom jari sa väčšina vracala k pravidelnému splácaniu. Veľkú úlohu v tom zohrali osobné úspory. Tomu zodpovedá i výsledok prieskumu, podľa ktorého len 8 % Slovákov sa nedarilo splácať v riadne stanovenom termíne“, vysvetľuje Jaroslava Palendalová. Problémy so splácaním postihli najviac podnikateľov, živnostníkov, ktorí pre vládne nariadenia často nemohli pokračovať vo výkone svojej profesie, aj nezamestnaných. Z respondentov, ktorým sa nedarí splácať v riadnom termíne, je každý piaty zamestnaný v poľnohospodárstve či lesníctve.

V ekonomicky ťažkých časoch hrajú zásadnú úlohu úspory, podľa prieskumu si ich však netvorí 31 % Slovákov. „Stačí, aby sa na nejaký čas znížil príjem domácnosti, napríklad počas čerpania ošetrovného, a môžu sa vyskytnúť problémy so splácaním. Alebo môže prísť neočakávaný väčší výdavok, čo bolo dôvodom problémov so splácaním u každého šiesteho dlžníka (16 %). Jedným z najlepších spôsobov, ako dosiahnuť úspory, môže byť pozorné sledovanie príjmov a plánovanie výdavkov. „Problémom sa dá predísť aj aktívnou komunikáciou s veriteľmi. Každý piaty respondent s dlhmi po splatnosti (20 %) uvádza ako dôvod nesplácania dlhy v rodine, ale v takýchto prípadoch sa dá s veriteľmi dohodnúť na úprave splátkového kalendára či odložení splátok“, dodáva  Jaroslava Palendalová.

Odpad: Na každého Slováka 24 kg plastov

Stali sme sa spolutvorcami plastového odpadu, pričom najväčšou súčasťou sú obaly, do ktorých sa balia potraviny, jedlo, nápoje, kozmetika a rôzny tovar. Až 40 % plastov sa využíva práve na výrobu obalov. Na spotrebný tovar a tovar pre domácnosť sa použije 22 % plastov a na stavebné materiály 20 % plastov. Zvyšok plastov sa využije v automobilovom priemysle, pri výrobe elektrotechniky a v poľnohospodárstve. Pandémia koronavírusu situáciu ešte zhoršuje, oveľa viac využívame rôzne donáškové služby a nakupujeme cez internet, takže naša spotreba obalov sa zvyšuje. Koľko kíl vyhodených plastových obalov pripadá na jedného obyvateľa EÚ a koľko na jedného Slováka?

Podľa najaktuálnejších údajov Eurostatu sa v Európskej únii za rok 2018 vyprodukovalo vyše 17 miliónov ton odpadu z plastových obalov. Na jedného obyvateľa EÚ tak ročne pripadá až 33 kg vyhodených plastových obalov. Samozrejme nejde len o odpad vytvorený obyvateľmi, ale celou ekonomikou (priemyslom, službami, obchodom a aj domácnosťami). Pozitívnou správu je, že Slovensko je na tom o niečo lepšie ako európsky priemer. Na jedného Slováka v roku 2018 pripadlo zhruba 24 kg odpadových plastových obalov vyprodukovaných ekonomikou. Znamená to, že v našej krajine sa za rok vytvorilo 132 tisíc ton takéhoto odpadu. V súčasnosti je toto číslo zrejme ešte vyššie, keďže pandémia koronavírusu spôsobuje zvýšenú spotrebu plastových obalov.

Podľa rozhodnutia Európskej komisie sa tvorba obalového odpadu vyčísluje dvoma spôsobmi – prvý spôsob je analýza obalov umiestnených na trh a druhý spôsob je analýza odpadu z obalov. Samozrejme ale platí, že analýza odpadových obalov je náročný proces, pri ktorom môžu vznikať odchýlky spôsobené rozdielmi v metódach výpočtu či nedostatočným overovaním údajov. To môže spôsobovať, že množsto obalov uvedených na trh v tej – ktorej krajine môže byť podhodnotené. Je potrebné spomenúť aj to, že veľa plastových obalov nie je vytriedených, a teda končí v zmiešanom či komunálnom odpade. V takom prípade je oveľa náročnejšie tento odpad zanalyzovať. Niektoré odhady hovoria dokonca o tom, že plasty tvoria až 7 % z celkového množstva komunálneho odpadu. Na čele európskeho rebríčka sa umiestnilo Írsko, ktoré si vybojovalo prvenstvo s ročnou tvorbou 54 kg plastových obalov na jedného svojho obyvateľa. Nasleduje Luxembursko, Estónsko a Dánsko, ktoré v roku 2018 vyprodukovali cca 42 až 43 kg takéhoto odpadu v prepočte na obyvateľa. Magickú “4O-tku” sa podarilo prekonať aj Portugalsku a priblížilo sa k nej Nemecko. Na opačnom konci rebríčka, teda medzi krajinami s najnižším množstvom vyhodených plastových obalov na hlavu, sa umiestnilo Chorvátsko (necelých 16 kg), Bulharsko (cca 19 kg) a Cyprus a Rumunsko (približne 20 kg). Spomedzi krajín V4 je najnižšia produkcia odpadu vo forme plastových obalov u nás na Slovensku, nasleduje ČR (cca 25 kg na 1 obyvateľa), Poľsko (26 kg) a najhoršie je na tom Maďarsko (takmer 35 kg).

Čo sa robí ďalej s vyhodeným plastovým odpadom? Najväčšia časť z neho (asi 40 %) končí v spaľovniach, kde je možné jeho energetické využitie, pričom ale dochádza aj k znečisťovaniu ovzdušia. Približne 30 % plastového odpadu sa umiestňuje na skládky a len 30 % sa recykluje. Z hľadiska dopadov na životné prostredie by práve recyklácia mala byť prioritná. Naopak, najničivejšie pre životné prostredie je ukladanie plastového odpadu na skládky. Skládkovaním a spaľovaním totiž nielen poškodzujeme životné prostredie, ale sa aj definitívne zbavujeme surovín potrebných na výrobu plastov (hlavne ropa). A tieto suroviny treba potom opäť vyťažiť a spracovať, dodala analytička Jana Glasová.