Rok s pandémiou: Ako sa zmenilo naše nákupné správanie on-line?

Uplynul viac ako rok, odkedy sa na Slovensku potvrdil prvý prípad koronavírusu a svoje brány musela zavrieť väčšina prevádzok. V odpovedi na bezpečnostné a hygienické opatrenia sa nakupujúci aj predajcovia presunuli na internet a to znamenalo najsilnejší rok pre e-commerce v histórii. Kto sú najväčší víťazi uplynulého roku? Aké zmeny nastali v e-commerce? Zmenila pandémia nenávratne spôsob, akým nakupujeme? Pokračuje e-commerce v raste aj naďalej? 

Nie je žiadnym tajomstvom, že uplynulý rok prial e-commerce. Rástol počet e-shopov, ktorých každý mesiac len na Slovensku pribudlo podľa Heureka.sk vyše sto, čo je najviac v porovnaní s poslednými štyrmi rokmi. Pribudli najmä drogérie, obchody so zdravotníckymi pomôckami či so zariadením do domu a na záhradu. Tento vývoj pokračuje aj v roku 2021 – prvé tri mesiace tohto roka zaznamenali ďalší výrazný rast, vo februári to bolo medziročne dokonca viac ako 50 %. Rástol aj obrat v e-commerce. Slováci počas roku 2020 minuli v on-line obchodoch až 1,75 miliardy eur, čo je v porovnaní s rokom 2019 nárast až o 29 %. Pre mnohých ľudí bolo nakupovanie on-line novou skúsenosťou. Až 25 % ľudí prvýkrát v živote nakupovalo knihy, lieky či oblečenie on-line. Rast e-commerce do značnej miery kopíroval obdobia najväčších bezpečnostných obmedzení. „Efekt „hokejky“, teda strmý nárast v porovnaní s predchádzajúcim obdobím aj minulým rokom, sme zaznamenali v marci a apríli. Obdobná situácia potom nastala s príchodom jesene a počas predvianočných nákupov. E-shopom sa veľmi darí aj dnes, stále je totiž väčšina obchodov zatvorená, a tak sa vo veľkom nakupuje v e-shopoch“, hovorí Tomáš Braverman.

Uplynulý rok prial viacerým segmentom, ktoré boli v období zavretých kamenných obchodov pre Slovákov nenahraditeľné. Napríklad v segmente jedla a nápojov viedli dlhodobo drahšie alkoholické nápoje, ktoré ale v roku 2020 ustúpili a prenechali prvenstvo tým najzákladnejším trvanlivým potravinám, napríklad cestovinám. Záujem o jedlo a nápoje v e-shopoch medziročne vzrástol až o 93 %. Vzrástla aj popularita domácich spotrebičov (medziročne o 29 %), hitom boli napríklad pekárničky na chlieb. A to nielen na Slovensku, ale ako ukázali štatistiky Heureky, bolo to tak v celom stredoeurópskom regióne. Darilo sa aj tovaru do domu a na záhradu alebo erotickým pomôckam. Jednoznačným víťazom uplynulého roka bol ale športový segment. Ľudia po celom svete, nielen na Slovensku, nahradili cestovanie športom. Celoročne sa vysokej popularite tešili pomôcky na cvičenie do domácnosti, napríklad bežecké pásy či činky. Darilo sa aj bicyklom, kolieskovým korčuliam alebo elektro bicyklom. E-commerce v roku 2020 bol dejiskom zrodu viacerých nečakaných trendov a krátkodobých rastov popularity netypických produktov. Príkladom bola napríklad takzvaná „paralenová panika“, kedy sa začali médiami šíriť správy o nedostupnosti analgetík v lekárňach. V odpovedi na tieto správy zaznamenala Heureka až niekoľkonásobne zvýšený záujem o lieky na tíšenie bolesti v e-shopoch. Na popularitu rôznych typov tovaru mali vplyv aj politici. Nariadenia o povinnosti nosiť rúška či respirátory v interiéroch, doprave a dokonca aj na verejnosti mali tiež priamy vplyv na záujem o tento druh tovaru v internetových obchodoch.

Čo môžeme čakať do budúcnosti? Vysoká popularita on-line nakupovania tu s nami ešte nejaký čas bude. Návštevnosť e-shopov sa určite bude držať vysoko, kým tu s nami bude pandémia. Dá sa očakávať, že veľa ľudí pri online nákupoch ostane tak či tak – aspoň tak sa vyjadrilo až 59 % ľudí v prieskume organizovanom Heurekou. E-shopy totiž ponúkajú zvýšený komfort či širší výber, ktoré mnohým zákazníkom učarovali. Čo sa však môže zmeniť, je objem peňazí, ktoré Slováci minú v e-shopoch. Rast e-commerce až o 29 % v uplynulom roku ostane pravdepodobne neprekonaný. „Nedá sa predpokladať, že tento trend bude udržateľný – skôr naopak. Akonáhle si zákazníci navyknú na online nákupy, budú skôr šetriť a každý výdavok domácnosti budú zvažovať, a tak bude veľkou výzvou uplynulý rok aspoň vyrovnať“, hodnotí očakávania do budúcnosti Tomáš Braverman.

EU: Proti obchodovaniu s ľuďmi

Len v rokoch 2017 až 2018 bolo v Európskej únii vyše 14.000 registrovaných obetí. V celosvetovom meradle dosahujú obchodníci s ľuďmi podľa odhadov ročný zisk vo výške 29,4 miliardy eur. Dopyt po vykorisťovaní má podľa očakávaní pokračovať, pričom obchodníci s ľuďmi presúvajú svoju činnosť do on-line prostredia a pandémia podľa všetkého vytvára podmienky na intenzívnejšie vykorisťovanie. Európska komisia preto predložila novú stratégiu v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi (2021 – 2025) zameranú na predchádzanie trestnej činnosti, postavenie obchodníkov s ľuďmi pred súd, ochranu obetí a posilnenie ich postavenia.

Stratégia nadväzuje na existujúci komplexný právny a politický rámec Európskej únie (EÚ) na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorý vychádza zo smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi. Európska komisia bude naďalej podporovať členské štáty pri vykonávaní tejto smernice a v prípade potreby navrhne revízie s cieľom zabezpečiť jej vhodnosť na daný účel. Pri vykonávaní tejto stratégie bude naďalej zohrávať kľúčovú úlohu koordinátor EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi.

Stratégia sa ďalej zameriava na tieto aspekty:

• Zníženie dopytu, ktorý podporuje obchodovanie s ľuďmi: Komisia posúdi možnosť stanovenia minimálnych pravidiel EÚ, ktorými sa kriminalizuje využívanie služieb založených na vykorisťovaní obetí obchodovania s ľuďmi, a spolu s vnútroštátnymi orgánmi a organizáciami občianskej spoločnosti zorganizuje preventívnu kampaň zameranú na vysokorizikové odvetvia. Komisia takisto zváži posilnenie smernice o sankciách voči zamestnávateľom a navrhne právne predpisy v oblasti správy a riadenia spoločností s cieľom objasniť povinnosti spoločností, pričom poskytne usmernenia týkajúce sa náležitej starostlivosti s cieľom pomôcť pri predchádzaní nútenej práci.
• Rozloženie obchodného modelu obchodníkov s ľuďmi on-line a off-line: Komisia bude viesť dialóg s internetovými a technologickými spoločnosťami s cieľom obmedziť využívanie on-line platforiem na nábor a vykorisťovanie obetí. Okrem toho bude podporovať systematickú odbornú prípravu pracovníkov orgánov presadzovania práva a justičných orgánov v oblasti odhaľovania a riešenia prípadov obchodovania s ľuďmi.
• Ochrana a podpora obetí a posilnenie ich postavenia s osobitným zameraním na ženy a deti: Cieľom stratégie je zlepšiť včasnú identifikáciu obetí a ich usmernenie na ďalšiu pomoc a ochranu, podporiť programy na posilnenie postavenia obetí a uľahčiť opätovnú integráciu. Komisia bude financovať aj odbornú prípravu zameranú na rodový prístup a potreby detí s cieľom pomôcť polícii, sociálnym pracovníkom, príslušníkom pohraničnej stráže či zdravotníckemu personálu odhaľovať obete.
• Podpora medzinárodnej spolupráce: Keďže polovicu obetí identifikovaných v EÚ tvoria občania krajín mimo EÚ, kľúčom k riešeniu problému obchodovania s ľuďmi je spolupráca s medzinárodnými partnermi. Na pomoc v boji proti obchodovaniu s ľuďmi v krajinách pôvodu a tranzitu využije EÚ celú škálu nástrojov zahraničnej politiky, ako aj operačnú spoluprácu. To zahŕňa osobitné dialógy o ľudských právach a bezpečnosti, posilnenú spoluprácu s Radou Európy a pravidelnú a cielenú komunikáciu, činnosť a výmenu informácií s delegáciami EÚ v partnerských krajinách. Činnosť obchodníkov s ľuďmi spočívajúcu v presune obetí na účely vykorisťovania do Európy pomôže narušiť aj pripravovaný akčný plán proti prevádzačstvu migrantov.

Darknet: V ponuke kreditné karty, falošné identity aj útoky na profily

Výskumný tím Check Point Research informoval o odhalení ďalšieho prekvitajúceho nelegálneho obchodu na darknete. V ponuke sú ukradnuté osobné údaje, falošné doklady, hackerské nástroje, útoky aj kybernetické hrozby. Kreditná karta sa na darknete predáva za 300 amerických dolárov a cestovný pas za 1.500 amerických dolárov. Vzdialená kontrola cudzieho mobilného telefónu je dostupná za 700 dolárov.

„Hlavnou motiváciou kybernetických zločincov sú zisky. Ponuku na darknete rozšírili aj o kybernetické útoky a hrozby, ktorých terčom môžu byť organizácie aj jednotlivci. Obeťou sa môže stať ktokoľvek a finančné škody môžu byť obrovské“, uviedol Andrej Aleksiev. Spoločnosť Cybersecurity Ventures k tomu vyčíslila aj výšku možných škôd spôsobených kybernetickým zločinom v roku 2021. Predpokladá sa, že dosiahne sumu šesť biliónov amerických dolárov. Odborníci z Check Point na konkrétnych prípadoch upozorňujú, že množstvo informácií na darknete je obrovský a najmä celosvetový problém. Na pokus o zneužitie prihlasovacích bankových údajov stačí, ak ste raz platili v nesprávne zabezpečenom internetovom obchode, alebo sa vaša banka stala terčom útokov. Výsledkom nelegálneho konania je predaj kreditnej karty s minimálnym zostatkom 1.500 amerických dolárov za sumu 300 dolárov. Karta so zostatkom 5.000 amerických dolárov je predávaná za zvýhodnenú cenu 600 dolárov. Hekeri obchodujú aj s prihlasovacími údajmi, ktorých zabezpečeniu správcovia webových stránok nevenujú dostatočnú pozornosť. Cena údajov závisí od obľúbenosti webu alebo od počtu návštevníkov. Na darknete končia aj dáta v podobe ukradnutých identít alebo prihlasovacích údajov k mailovým účtom. Falošné európske vodičské preukazy sa predávajú za 550 eur, cestovné pasy za 1.500 eur.

Kybernetickí zločinci často a radi spolupracujú, čo vytvára priestor na ich špecializáciu. Niektorí sa venujú získavaniu dát, iní ich následnému zneužitiu. V ponuke je heknutie facebookového a twitterového účtu, ktoré stojí 500 amerických dolárov. Vzdialená kontrola cudzieho mobilného zariadenia stojí 700 amerických dolárov a DDoS útok na zabezpečené webové stránky stojí na 900 amerických dolárov za mesiac. Za 1.800 dolárov je na predaj celý balík s prístupom k zariadeniu, účtu aj požadovaným údajom. Dostať sa ku kybernetickým hrozbám, ukradnutým osobným údajom aj firemným informáciám je čoraz jednoduchšie. Podpora a pomoc hackerov s nastavením hrozieb zapríčinila, že sa vo svete kybernetického zločinu začali pohybovať dovtedy neškodní zločinci. Preto je nevyhnutné, aby spozorneli nielen organizácie, ale aj jednotlivci.

Výzva: Príspevok na zateplenie rodinného domu

Pre veľký záujem zo strany majiteľov rodinných domov vyhlásilo Ministerstvo dopravy a výstavby SR ďalšiu, v poradí ôsmu výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie príspevku na zateplenie starších rodinných domov. Žiadosti bude možné podávať elektronicky v máji.

Žiadosti o príspevok bude možné elektronicky podávať v termíne od 18. mája 2021 o 8:00 hod. do 30. júna 2021, resp. do naplnenia počtu 200 elektronicky zaevidovaných žiadostí o príspevok. Podmienky poskytnutia príspevku sa nemenia. Záujemcovia môžu získať príspevok do výšky 8.800 eur.

Žiadateľom o príspevok môže byť fyzická osoba, ktorá je vlastníkom rodinného domu, má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a je občanom Európskej únie. Ak je rodinný dom vo vlastníctve viacerých osôb, tak

• v prípade podielového spoluvlastníctva viacerých fyzických osôb je potrebné predložiť písomný súhlas všetkých spoluvlastníkov s podaním žiadosti o príspevok a plnomocenstvo na zastupovanie v konaní o poskytnutí príspevku, prijímanie doručovaných písomností týkajúcich sa konania a na vyplatenie poskytnutého príspevku s úradne osvedčenými podpismi spoluvlastníkov,
• prípade bezpodielového spoluvlastníctva manželov je potrebné predložiť plnomocenstvo druhého z manželov na zastupovanie v konaní o poskytnutí príspevku a prijímanie doručovaných písomností týkajúcich sa konania s úradne osvedčeným podpisom.

Všetky informácie a podmienky poskytnutia príspevku na zateplenie rodinného domu sú dostupné na novom webovom portáli www.byvajteusporne.sk.

Post-pandemický paradox: Neefektívna ochrana

Výsledky pravidelného ročného prieskumu Cyber Protection Week pri príležitosti Svetového dňa zálohovania predstavil Acronis. Tohtoročná správa poukazuje na zvýšenú snahu organizácií posilniť v post-pandemickom období svoju ochranu dát, avšak tiež na vysokú neefektívnosť vynakladaných investícií.

V roku 2020 veľa spoločností nakúpilo nové systémy v snahe zabezpečiť pracovníkov na diaľku, avšak vyzerá to tak, že sa tieto investície minuli účinku. Osemdesiat percent organizácií dnes súbežne prevádzkuje najmenej 10 bezpečnostných riešení zameraných na ochranu dát a kybernetickú bezpečnosť, pričom viac než polovica z nich vlani utrpela výpadky prevádzky v dôsledku straty dát. Zistenia, ktoré vyplývajú z dopytovania viac než 4.400 IT používateľov a administrátorov z 22 krajín celého sveta, vyvracajú mylnú predstavu o tom, že prostým pridaním viacerých riešení je možné vyriešiť všetky výzvy kybernetickej bezpečnosti a ochrany. Naopak, existencia viacerých jednotlivých riešení od najrôznejších dodávateľov spôsobuje komplikovanejšiu správu a horší prehľad o bezpečnostných situáciách, čo paradoxne vedie k zvýšeniu rizík. „Tohtoročná štúdia Cyber Protection Week jasne ilustruje fakt, že viac riešení ešte neznamená vyššiu úroveň ochrany, pretože využívanie individuálnych nástrojov na riešenie individuálnych hrozieb je komplikované, neefektívne a nákladné. Tieto zistenia potvrdzujú naše presvedčenie, že východiskom je ucelená kybernetická ochrana integrujúca funkčnosti ochrany dát, kybernetickej bezpečnosti a ochrany koncových bodov do jedného riešenia“, zhodnotil Sergej Beloussov.

Najzaujímavejšie dáta prieskumu:

• 83 % bežných používateľov strávilo vlani pri svojich IT zariadeniach viac času než v predchádzajúcom roku, avšak iba polovica podnikla nejaké kroky na zlepšenie ich ochrany.
• Až 10 % používateľov a 3 % IT administrátorov vôbec nezálohujú.
• Ak by ich dáta boli bez ich vedomia modifikované, 68 % používateľov a 20 % IT administrátorov by sa to vôbec nedozvedelo, pretože ich riešenia to nedokážu odhaliť.
• 43 % používateľov nevie, či ich anti-malvérové riešenia dokážu zastaviť zero-day útoky, pretože takúto informáciu im ich riešenia neponúkajú;
• 10 % IT administrátorov nevie, či ich organizácia má povinnosť chrániť súkromie spravovaných dát, čo môže viesť k implementácii chybnej bezpečnostnej stratégie a značnému riziku pokuty.

Každý IT administrátor, ktorý musí v rámci svojej práce používať veľa riešení, časom stráca prehľad o celkovej úrovni zabezpečenia organizácie. Nielenže si musia pamätať, ktoré riešenie zabezpečuje konkrétnu časť IT infraštruktúry, ale navyše musia neustále prepínať medzi ovládacími panelmi, čo vedie k neprehľadnej a neefektívnej správe.