Aktuálne: Svetový deň bez mobilu

Svetový deň bez mobilu 6. februára je príležitosťou pripomenúť históriu mobilnej komunikácie na Slovensku. Mobily sú v našej krajine veľmi obľúbené nielen na telefonovanie, čo dokazuje každoročný rast objemu prenesených dát. Napokon, aktuálne používame  cca 6,2 milióna aktívnych SIM kariet.

Začiatok mobilnej komunikácie na Slovensku sa podľa Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb  viaže s rokom 1991, kedy bol v analógovej mobilnej sieti NMT 450 uskutočnený prvý mobilný hovor a začala komerčná prevádzka siete. Záujemcovia ešte nemali možnosť výberu operátora. Mobilné telefóny boli spočiatku umiestnené v motorových vozidlách, neskôr boli k dispozícii aj prenosné, ktoré boli na dnešné pomery veľmi objemné a ťažké. Mobilný telefón si vtedy zaobstarávali len firmy a majetní občania. Platilo sa aj za prijaté hovory. 

Prvá GSM sieť bola na Slovensku spustená v roku 1997 a záujemcovia už mali na výber zo služieb dvoch mobilných operátorov. Postupne pribúdali nové služby, klesali ceny, zmenšovali sa mobilné telefóny a rástlo pokrytie mobilnými sieťami. Tretí mobilný operátor dostal povolenie v roku 2006 a štvrtý v roku 2013. K mobilným sieťam druhej generácie (2G), pribudla tretia (3G), neskôr štvrtá generácia (4G) a nedávno piata generácia (5G). Regulácia a zvyšujúca sa konkurencia priniesli rozširovanie a skvalitňovanie služieb. Pri zmene operátora je možné ponechať si bezplatne svoje telefónne číslo. Ceny za služby a zariadenia podstatne klesli, mobilné služby sa stali dostupnými. Mobilný telefón už dávno nie je len pracovným a komunikačným nástrojom, prináša aj stratu súkromia, ale umožňuje rýchly prístup k informáciám a zábave.

EU: Nové telekomunikačné pravidlá

Európska komisia začala postupy v prípade nesplnenia povinnosti proti 24 členským štátom, aj proti Slovenskej republike, za to, že neuzákonili nové telekomunikačné pravidlá Európskej únie.

Európskym kódexom elektronických komunikácií sa modernizuje európsky regulačný rámec pre elektronické komunikácie s cieľom zlepšiť možnosti výberu a posilniť práva spotrebiteľov napríklad zabezpečením zrozumiteľnejších zmlúv, kvalitných služieb a konkurencieschopných trhov. Kódex takisto zabezpečuje vyšší štandard komunikačných služieb vrátane efektívnejších a prístupnejších tiesňových komunikácií. Prevádzkovateľom okrem toho umožňuje využívať pravidlá stimulujúce investície do sietí s veľmi vysokou kapacitou, ako aj lepšiu regulačnú predvídateľnosť, ktorá vedie k inovačnejším digitálnym službám a infraštruktúram.

Lehota na transpozíciu kódexu do vnútroštátnych právnych predpisov uplynula 21. decembra 2020. Doposiaľ len Grécko, Maďarsko a Fínsko oznámili Komisii prijatie všetkých potrebných opatrení na transpozíciu smernice, a teda že transpozíciu v plnej miere vykonali. Komisia preto zaslala formálne výzvy Belgicku, Bulharsku, Cypru, Česku, Dánsku, Estónsku, Francúzsku, Holandsku, Chorvátsku, Írsku, Litve, Lotyšsku, Luxembursku, Malte, Nemecku, Poľsku, Portugalsku, Rakúsku, Rumunsku, Slovensku, Slovinsku, Španielsku, Švédsku a Taliansku a požiadala ich, aby príslušné opatrenia prijali a oznámili. Členské štáty majú dva mesiace na odpoveď.

Trend: Phishingové a ransomvérové útoky

Slovenské a české firmy považujú v roku 2021 za aktuálne viaceré kybernetické hrozby – od malvéru, cez výpadky služieb, až po úniky či narušenia dát. Najviac sa však obávajú phishingu a ransomvéru. 

Vyplýva to z prieskumu, ktorý na vzorke 117 respondentov pripravili spoločnosti Flowmon Networks, Synapsa Networks, QuBit Security a SecTec. Poukázal na to, že nárast kybernetických incidentov vnímajú firmy ako najväčšie riziko pre svoju budúcu prosperitu – väčšie ako sú napríklad zmeny v legislatíve či nové regulácie, alebo nástup automatizácie a robotizácie. Obavy slovenských a českých firiem korešpondujú s názormi podnikov vo svete, ktoré odzrkadľuje globálna štúdia Allianz Risk Barometer 2021. Podľa nej patria kybernetické hrozby k trom najväčším podnikateľským rizikám, ktorých sa firmy po celom svete tento rok obávajú najviac.

„Digitalizácia a zmena návykov, ktoré pandémia priniesla, vytvorila pre hekerov a kybernetických podvodníkov úrodnú živnú pôdu. Pri vydieraní svojich obetí sú mimoriadne sofistikovaní a zákerní. Kombinujú napríklad viaceré techniky útokov, aby bolo vydieranie čo najefektívnejšie a aby napadnutej organizácii nezostalo nič iné, ako zaplatiť“, hovorí Roman Čupka. Rastúce obavy firiem z kybernetických hrozieb sa prejavujú aj na plánoch posilniť investície do prevádzkovej bezpečnosti. Viac ako polovica podnikov chce v najbližších dvoch rokoch rozpočet na prevádzkovú bezpečnosť navýšiť, pričom vyše pätina (21 %) očakáva výraznejší nárast o viac ako 10 %. S poklesom ráta iba niečo cez 6 % respondentov a zhruba tretina predpokladá stagnáciu. V predošlých dvoch rokoch rozpočet na bezpečnosť v slovenských a českých organizáciách prevažne stagnoval. R. Čupka v súvislosti s plánovaným posilňovaním odolnosti voči kybernetickým rizikám radí  firmám sústrediť sa na využitie technológií pre monitorovanie a zlepšenie viditeľnosti do siete, ako aj nástrojov pre automatizáciu, ktoré odborníkov na bezpečnosť odbremenia od mnohých rutinných činností.

Radíme: Ako vytvoriť kanceláriu v byte

V najbližších dňoch budeme oveľa viac pracovať z domu. Keď sa pre vás práca stala novou spolubývajúcou, treba jej vytvoriť vhodné prostredie, či už máte malý byt alebo veľký dom. 

Pandémia si vynútila, aby spoločnosti po celom svete zaviedli povinnú prácu z domova. Ak aj kríza jedného dňa pominie, tento model sa osvedčil a k open space kanceláriam sa už vrátiť nechceme. Server FlexBox robil minulý rok na vzorke svojich 7.000 zamestnancov prieskum, kde až 65 % opýtaných uviedlo, že sú pri práci z domova produktívnejší. Ako výhody uviedli, že sú menej rozptyľovaní kolegami a odpadol im stres z dochádzania na pracovisko. 

Aj zriadenie miesta na prácu doma má však svoje pevné pravidlá. Ako sa popasovať s touto úlohou radí interiérový dizajnér Radomír Minjarík. 

1. Pozor na zlozvyky!

Pokiaľ sedíte za stolom v kuchyni, na sedačke alebo v posteli, nebudete sa vedieť dlhšie na prácu sústrediť. „Najčastejšou chybou v domácom pracovisku je podceňovanie ergonómie sedenia, ktorú chrbtica pri niekoľkohodinovej práci naozaj potrebuje. Jedálenské stoličky, pohovka či dokonca lôžko nie sú práve šťastným riešením. Bez ergonomickej stoličky sa nezaobídete“, upozorňuje Radomír Minjarík. Pokiaľ bude pracovný kút súčasťou niektorej obytnej miestnosti – jedálne alebo obývačky, môžete siahnuť po dizajnovo či farebne zaujímavom kúsku. „Dizajnová pracovná stolička nemusí striktne ladiť s ostatným zariadením, to sa vám ani nepodarí. Je rozumnejšie doslova priznať farbu a vybrať si stoličku, ktorá tvarom či farbou vytvorí v priestore pútavý akcent.“ 

Keď už sme pri zlozvykoch, pri práci z domu treba spomenúť ešte jeden: nepraktizujte pyžamovú kultúru, aj tá znižuje vašu pracovnú produktivitu. 

2. S pracovným stolom či bez neho? 

To bude závisieť v prvom rade od priestorových možností vášho obydlia a aj od toho, či pri práci pozeráte do notebooku alebo na veľký monitor počítača. „Každému, komu priestor dovolí mať na prácu plnohodnotný pracovný stôl (teda nielen výklopný pultík či jedálenský stôl), odporúčam zainvestovať do elektricky ovládaného výškovo nastaviteľného stola. Tento moderný prvok z kancelárií sa stáva cenovo čoraz dostupnejší. Okrem nesporného ergonomického benefitu ho ocenia hlavne rodičia malých detí. Mimo pracovného času pomocou jedného tlačidla dokáže zdvižný stôl ochrániť obsah pracovnej plochy pred zvedavými rukami detí“, odporúča Minjarík.

Okrem otvorených pracovných kútov si môžete zaobstarať aj skryté pracoviská, ktoré vyzerajú ako moderná skriňa. Má to svoju výhodu – návšteva nič nespozná a vy nemáte prácu stále na očiach. 

3. V dobrom svetle a v kontakte

Pracovný kút musí mať dostatok svetla. Okrem prirodzeného sa nezaobídete v miestnosti bez umelých zdrojov. Centrálne stropné vždy kombinujte s doplnkovými. Okrem tradičných stolových lámp môžete zvoliť aj nastaviteľné nástenné, ktoré vám neuberú z pracovnej plochy. Kým do oddychových priestorov sú vhodnejšie žiarivky s teplejším mäkším odtieňom, do pracovne voľte chladný odtieň, ktorý podporuje koncentráciu. 

Radomír Minjarík pridáva ešte jednu radu: „Pracovný kút integrovaný v spálni či obývačke sa snažte situovať tak, aby ste pri práci nepozerali do steny. Ak to priestorové možnosti dovolia, orientujte stôl do priestoru – budete mať oveľa lepší kontakt s okolím.“

4. Osobný svet

Domáce pracovisko má výhodu v tom, že sa môžete obklopiť veľmi osobnými doplnkami, ktoré by sa bežnom pracovisku považovali za nevhodné. Myslí si to aj dizajnér: „Doma máte ideálnu príležitosť vytvoriť si prostredníctvom fotografií blízkych či príjemných momentov zo svojho života privátnu oázu radosti a šťastia, v ktorej sa formálny pracovný svet okliešti na formát monitora.“ 

5. Zmeňte vzduch! 

Nie je nikde predpísané, že práca z domu sa musí striktne odohrávať za múrmi vášho bytu. Pre mentálnu či tvorivú prácu je veľmi stimulujúce, ak sa môže odohrávať aj na čerstvom vzduchu. V peknom počasí sa pokojne môžete presunúť na terasu, balkón či do predzáhradky. Jediná podmienka je vhodné pritienenie. Súkromné plochy pod holým nebom sa stali v čase najtvrdších reštrikcií veľmi cenenou komoditou v našich príbytkoch. 

e-Commerce: Radikálny rast

Slováci na internete minuli v roku 2020 až 1,75 miliardy eur, čo predstavuje oproti roku 2019 nárast až o 29 %. Rast e-commerce do značnej miery kopíroval obdobia najväčších bezpečnostných obmedzení súvisiacich s pandémii koronavírusu.

 „Efekt „hokejky“, teda strmý nárast v porovnaní s predchádzajúcim obdobím aj minulým rokom, sme zaznamenali v marci a apríli 2019. Obdobná situácia potom nastala s príchodom jesene a počas predvianočných nákupov, kedy sa spustila druhá vlna lockdownu a čísla opäť vyskočili o desiatky percent,“ hovorí Tomáš Braverman. Najväčší podiel na obrate e-commerce mala elektronika, tvorila až vyše tretinu všetkých nákupov. Ďalšími ťahúňmi boli produkty pre dom a záhradu s pätinovým podielom a oblečenie a móda, ako aj športové vybavenie. Uplynulý rok prial aj kategóriám, ktoré doteraz v on-line hrali skôr druhé husle. O 93 % vzrástol záujem o jedlo a nápoje, darilo sa aj erotickým pomôckam, ktoré podrástli o takmer polovicu.

Pandemické opatrenia, najmä zavreté kamenné obchody, boli hlavným dôvodom radikálneho rastu e-commerce v roku 2020. Počas uzavretí retailu vznikali nové e-shopy ako nový predajný kanál, často ako doplnok ku kamennému obchodu. Celkovo ich na konci roku 2020 evidovali na Slovensku už 14.300, čo je o 14 % viac ako predchádzajúci rok. Nasledovali ich aj zákazníci a pre mnohých z nich to bola prvá skúsenosť s nákupmi on-line. S núteným presunom do on-line začali zákazníci u e-shopov klásť oveľa väčší dôraz na známosť značky a na dôveryhodnosť obchodu. Veľkou výhodou, predovšetkým koncom roka s druhou vlnou pandémie, mali väčšie e-shopy, ktoré navyše disponovali kamennými predajňami a zákazníci ich mohli využiť ako odberné miesta. Vládne opatrenia a jarné obmedzenia kontaktu sa podpísali aj na platobných metódach, ktoré zákazníci využívali. Dobierka vplyvom opatrení klesla v jarných mesiacoch na nulu a platbu on-line si tak museli vyskúšať takmer všetci zákazníci e-shopov. Po obnovení dobierky sa však pomer platieb na dobierku a on-line vrátil takmer k predpandemickým číslam.

Rok 2020 bol rokom extrémov a prial on-line hráčom, ktorí dokázali adekvátne reagovať na zvýšený dopyt a náročnejšie podmienky. „Nedá sa predpokladať, že tento trend bude udržateľný – skôr naopak. Akonáhle si zákazníci navyknú na online nákupy, budú skôr šetriť a každý výdavok domácnosti budú zvažovať, a tak bude veľkou výzvou tento rok aspoň vyrovnať“, očakáva Tomáš Braverman.